Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/38/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. Sedliak, nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom V. C., t.č. bytom v V. C., E. Z. XXXX/ XX, dieťa rodičov: matka - I. A. rod. A. nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom V. C., t.č. bytom V. C., E. Z. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Lenou Mišalovou, advokátkou, so sídlom v V. C., P. XX a otec - M. I. nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XXX/XX, zastúpený JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou, so sídlom v J., V. A. XXXX/XA, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a o protinávrhu otca na zníženie výživného, maloleté dieťa v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, Námestie slobody 1, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8P/48/2016-220 zo dňa 20. apríla 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej zaviazal otca M. I. k povinnosti platiť na výživu mal. L. A., nar. XX.X.XXXX, od 13.4.2017 sumu vo výške 30 % mesačne zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa § 2 zák. NR SR č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien, aktuálnej pre daný mesiac, za ktorý je podľa tohto rozsudku povinný do budúcna platiť výživné a to vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa a v časti, v ktorej zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 4C/87/2013-241 zo dňa 5.8.2014 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/665/2014-297 zo dňa 28.4.2015, m e n í tak, že vzájomný návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č.k. 8P/48/2016-220 zo dňa 20. apríla 2017 zamietol návrh matky na zvýšenie výživného. Zároveň otca M. I. zaviazal k povinnosti platiť na výživu mal. L. A., nar. XX.XX.XXXX, od 13.04.2017 sumu vo výške 30 % mesačne zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa § 2 zákona NR SR č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien, aktuálnej pre daný mesiac, za ktorý je podľa tohto rozsudku povinný do budúcna platiť výživné a to vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 4C/87/2013-241 zo dňa 05.08.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/665/2014-297 zo dňa 28.04.2015. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že matka podaným návrhom žiadala, aby súd uložil otcovi maloletého povinnosť platiť na jeho výživu mesačne sumou 120,- eur počnúc dňom 08.08.2016. Maloletý L. od septembra 2016 nastupuje do prvého ročníka ZŠ v Dolnom Kubíne, s čím sú spojené zvýšené náklady. Okrem toho býva veľmi často chorý, keď priemerne mesačne dá na jeho lieky 15,- eur. Zo

svojho pravidelného mesačného príjmu nestačí pokryť jeho výdavky, pretože má sama pomerne vážne zdravotné problémy, z ktorého dôvodu je aj dlhodobo práceneschopná. Otec maloletého dieťaťa prostredníctvom právnej zástupkyne žiadal návrh na zvýšenie výživného zamietnuť a podal návrh na zníženie výživného na sumu v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Poukázal na to, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, keď mu bolo uložené platiť výživné na maloleté dieťa od 20.ž.2013 v sume 68,- eur, došlo na jeho strane k podstatnej zmene pomerov. Predložil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, z ktorého vyplynulo, že od 15.6.2016 do 5.4.2017 je práceneschopný. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal preukázané, že rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 4C/87/2013-241 zo dňa 5.8.2014 v spojení s rozsudkom krajského súdu č.k. 8Co/665/2014-298 z 28.4.2015 bol otec zaviazaný platiť na výživu mal. L. sumou 68,- eur počnúc od 20.6.2013. V tom čase mal maloletý L. 5 rokov. Maloletý má od narodenia zdravotné problémy, s čím boli spojené zvýšené výdavky matky na doplatky liekov v priemere 20,- eur mesačne. Matka v tom čase poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a prídavky na dve deti 47,04 eur mesačne. Okrem mal. L. mala v osobnej starostlivosti syna B. A., nar. X.XX.XXXX, v tom čase žiaka 8. ročníka ZŠ. Matka žila s deťmi v mestskom byte, za ktorý platila mesačne 138,60 eur, poplatok za elektriku 35,- eur, za internet 10,95 eur, splácala nedoplatky za elektrinu a teplo. Otec bol zamestnaný s priemerným čistým príjmom 302,- eur. Žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej prispieval na bývanie a chod domácnosti 104,- eur. Otec mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi M. Z. vo výške 80,- eur mesačne. V školskom roku 2016/2017 mal. L. nastúpil do prvého ročníka ZŠ. S nástupom dieťaťa do školy matke vznikli zvýšené výdavky na kúpu školských pomôcok a potrieb. Matka hradila poplatok vo výške 28,- eur zahrňujúci školské pomôcky, poplatok za knihu, školský časopis a triedny fond. Hradí stravné v školskej jedálni vo výške 22,- eur, poplatok za ŠKD vo výške 10,- eur, poplatok za počítačový krúžok vo výške 6,- eur polročne, naďalej má zvýšené výdavky na lieky v priemere 15,- eur mesačne. Maloletý L. je sledovaný v alergologickej ambulancii pre stredne ťažkú astmu, je nastavený na inhalačnú liečbu, antihistaminiká, vitamíny a lieky, ktoré sú spojené so spoluúčasťou pacienta. Na zvýšený cholesterol je sledovaný v detskej ambulancii v Martine. Ambulantne je liečený pre respiračné infekcie ATB. V roku 2015 absolvoval liečebný pobyt v Detskej ozdravovni v Železnom. Matka má stále ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi B., na ktorého jeho otec hradí výživné vo výške 100,- eur. Bývanie matky s deťmi ostalo nezmenené, matka hradí predpísanú mesačnú platbu za byt vo výške 138,06 eur mesačne, mesačné poplatky za elektriku 30,- eur, za internet 10,95 eur. Matka preukázala svoj zhoršený zdravotný stav, je liečená reumatológom, nefrológom, v októbri 2016 absolvovala gastroenterologické vyšetrenie, bolo zistené, že má extrémne draždivý žalúdok. Od 1.10.2016 matka poberá invalidný dôchodok vo výške 154,40 eur mesačne. Od 10.2.2017 je zamestnaná v DONsP Dolný Kubín za 02/2017 jej bol vyplatený príjem zo zamestnania vo výške 306,79 eur. Predtým bola zamestnaná v spoločnosti ALA BAMA, spol. s r.o., Žilina a to v období 01.09.2016-11.09.2016 a následne od 13.09.2016-31.12.2016 v spoločnosti ADECCO Slovakia, s. r. o. Bratislava. Za mesiac 08/2016 mala príjem zo zamestnania v čistom 324,73 eur. Za mesiac 09/2016 zarobila v čistom 332,98 eur. Matka je poberateľkou prídavkov na dve deti, spolu vo výške 47,04 eur mesačne. Otec bol v období od 26.11.2015 do 22.02.2016 zamestnaný v spoločnosti CEDULA s.r.o., Senec. Pracovný pomer ukončil z vlastného podnetu. Za uvedené obdobie zarobil celkovo 1.160,53 eur, k čomu mu boli vyplatené diéty spolu vo výške 222,60 eur. Od 23.02.2016 do 15.05.2016 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od 01.05.2016 do 31.05.2016 bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 117,40 eur. V období od 16.05.2016 do 08.07.2016 bol zamestnaný v spoločnosti KFTS s. r. o. Rajec. Pracovný pomer bol ukončený zamestnávateľom podľa § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe. Za máj 2016 mal zo zamestnania čistý príjem 266,54 eur, za jún 2016 245,17 eur, k čomu mu bola vyplatená náhrada príjmu pri PN vo výške 90,61 eur a za júl 2016 príjem vo výške 48,97 eur. Bol práceneschopný od 15.06.2016 a jeho PN trvá doposiaľ. Otec bol poberateľom nemocenských dávok priznaných od 25.06.2016 do 31.01.2017. Za časť mesiaca 06/2016 mu boli tieto vyplatené vo výške 65,20 eur a za ďalšie obdobie mesiacov 07/2016-01/2017 v celkovej výške 2.273,18 eur, t.j. mesačne v priemere 325,- eur. Po uplynutí podporného obdobia, po ktoré mu vznikol nárok na nemocenské dávky, sa jeho príjem znížil a od 01.03.2017 už predstavuje len dávky v hmotnej núdzi priznané vo výške 152,10 eur mesačne. Otec má naďalej vyživovaciu povinnosť k M.E., študujúcemu na vysokej škole, ktoré mu bolo zníženie na sumu 30 % zo sumy životného minima. Otec v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom býval v rodinnom dome spolu so svojou matkou C. I., s ktorou sa spoločne podieľali na úhradách spojených s bývaním. Jeho matka 27.04.2016 zomrela. V predmetnom rodinnom dome ostal bývať otec, ktorý má v dome zabezpečené doživotné bývanie na základe vecného bremena zriadeného v darovacej zmluve, na základe ktorej rodinný dom spolu s priľahlými nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX k.ú. P., nadobudli v roku 2016 jeho súrodenci

K. K. a O. I., každý v 1-ici. Výdavky spojené s bývaním v dome, v ktorom žije otec sám, predstavujú mesačnú výšku 158,32 eur, v čom je zahrnutý poplatok za plyn, elektriku a RTVS. Otec ešte hradí poplatok za odpady vyrubený za rok 2017 vo výške 18,14 eur. Otec sa o mal. L. nijakým spôsobom nezaujíma, keď bolo preukázané, že v dôsledku neplnenia si vyživovacej povinnosti, je výživné na mal. L. vymáhané exekučne. V konaní bolo preukázané, že zmena pomerov oproti stavu v roku 2014, kedy súd posledne rozhodoval o vyživovacej povinnosti otca k mal. L., nastala tak u maloletého dieťaťa, ako aj u povinného otca. Maloletý L. je starší o viac než dva roky, od septembra 2016 je žiakom prvého ročníka ZŠ. Vekom dieťaťa, ale najmä jeho nástupom na povinnú školskú dochádzku, došlo k zvýšeniu nákladov na zabezpečenie potrieb dieťaťa Matka má naďalej zvýšené výdavky na syna aj z dôvodu pretrvávajúceho zhoršeného zdravotného stavu dieťaťa a to na doplatky liekov, cestovné na lekárske kontroly mimo bydliska. Matka napriek svojim zdravotným problémom, v dôsledku ktorých bola uznaná od 01.10.2016 za invalidnú, vyvíja stále úsilie o to, aby bola zamestnaná. Ak aj stratila jedno zamestnanie, za krátky čas si našla porovnateľné ďalšie zamestnanie. Týmto zodpovedným prístupom matky sa jej príjem oproti roku 2014, kedy bola poberateľkou rodičovského príspevku, zvýšil. Vyššie uvádzané zvýšenie výdavkov na mal. L. odôvodňuje zvýšenie výživného, no na druhej strane výška výživného je závislá od možnosti a schopnosti povinného otca. Otec mal v roku 2014, v čase posledného určovania výživného, čistý príjem zo zamestnania 302,- eur mesačne, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi M. vo výške 80,- eur mesačne a hradil pomerne so svojou matkou výdavky spojené s bývaním v rodinnom dome v rozsahu 104,- eur mesačne, mal cestovné výdavky spojené s prácou vo výške 46,- eur. Matka sa domáha zvýšenia výživného na mal. L. od podania návrhu, t.j. od 08.08.2016. Príjem otca však v období už od 15.06.2016 až do 28.02.2017 tvorili len nemocenské dávky dosahované v priemere vo výške 325,- eur mesačne. Práceneschopnosť otca nebola krátkodobého charakteru, keďže trvá nepretržite už od 15.06.2016 a dôsledkom zhoršeného zdravotného stavu je dlhotrvajúca strata schopnosti pracovať a tým aj dosahovať príjem zo zamestnania, resp. z výkonu práce. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že nie je možné zvýšiť výživné na mal. L. v žiadnom rozsahu, a preto návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Od 01.03.2017 nastala ďalšia zmena pomerov u otca v tom, že od tohto mesiaca už jeho príjem predstavujú len dávky v hmotnej núdzi v dôsledku ukončenia podporného obdobia, pričom jeho PN stále trvá a otec si tak nemá reálne možnosť zvýšiť svoj príjem. Za takéhoto stavu nie je schopný platiť výživné na mal. L. ani v doterajšej výške t.j. 68,- eur mesačne, a preto súd s prihliadnutím aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi, ktorý pokračuje v štúdiu a na výšku jeho nevyhnutných výdavkov, vyhovel vzájomnému návrhu otca na zníženie výživného na sumu minimálneho výživného určeného zákonom, ktoré je v súčasnosti vo výške 27,13 eur mesačne a to od 13.04.2017, t.j. odo dňa podania vzájomného návrhu.

2. Proti tomuto rozsudku, proti výroku, ktorým súd znížil výživné na maloletého, podala matka v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkala súdu, že na jednej strane konštatuje, že sú splnené podmienky zmeny pomerov v zmysle § 78 Zákona o rodine, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného, avšak na druhej strane súd v konečnom rozhodnutí zohľadnil len zmenu pomerov na strane otca maloletého, keď nielenže nevyhovel návrhu na zvýšenie výživného, ale zároveň ho znížil na úroveň minimálnej sumy. Má za to, že súd nemôže zohľadňovať len situáciu povinnej osoby. Takéto zhodnotenie postráda aspekt rovnosti postavenia oprávneného a povinného a odporuje ustanoveniam Zákona o rodine. Poukázala na to, že otec mal. L. dlhodobo nejaví o syna záujem a určené výživné neplní dobrovoľne a neplnil ho dobrovoľne ani v čase, keď mal pravidelný príjem zo zamestnania, preto muselo byť výživné vymáhané exekučne. Otec síce predložil v konaní doklady o tom, že je v PN, no jeho zdravotné problémy nie sú takého charakteru, aby si nenašiel pracovné miesto primerané jeho zdravotnému stavu a trvanie PH je podľa matky len účelové. Súd neprihliadol na skutočnosť, že sa otec bezdôvodne vzdal príjmu zo zamestnania v spoločnosti CEDULA s.r.o. Uvedené zamestnanie poskytovalo otcovi okrem iného (vyššieho) zárobku aj iný druh práce, ktorý zohľadňoval jeho zdravotný stav. Preto tvrdenie súdu, že by otec mal príjem zo zamestnania len do júna 2016, keď sa stal práceneschopným, nie je ničím podložené, nakoľko v predchádzajúcom zamestnaní vykonával inú prácu. Otec maloletého býva sám v rodinnom dome, ktorý nie je jeho vlastníctvom, hoci jeho matka, o ktorú sa staral, ako vlastníčka domu, tento darovala ostatným dvom súrodencom. Tieto skutkové okolnosti preukazujú, že cieľom úpravy majetkových vzťahov k domu bolo zabezpečiť, aby otec maloletého formálne nevlastnil žiadny majetok. K predmetnému rodinnému domu má otec maloletého zriadené právo doživotného bývania, čo mu umožňuje rodinný dom užívať v podstate so všetkými oprávneniami vlastníka s výnimkou práva prevodu. Súd zohľadnil skutočnosť, že otec maloletého má ďalšiu vyživovaciu povinnosť už k dospelému M. rovnakú vo výške minimálneho výživného, no tento plnoletý syn, ktorý študuje, je schopný sám si privyrobiť, a preto jeho potreby ako oprávneného nemožno porovnávať s potrebami maloletého, ktorý

len teraz nastúpil do 1. ročníka ZŠ a má vážne zdravotné problémy. Matka zdôrazňuje, že od narodenia mal. L. sama zabezpečuje celú starostlivosť o neho a to napriek tomu, že aj ona má vážne zdravotné problémy, pre ktoré bola uznaná za invalidnú. Svoju zárobkovú situáciu rieši hoci aj krátkodobými zamestnaniami, aby nezostávala nečinná, čakajúc na „výživné“ od otca mal. L.. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrh otca na zníženie výživného zamietol.

3. K podanému odvolaniu sa písomne prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadril otec maloletého dieťaťa. Uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že jeho jediným zdrojom príjmu je dávka v hmotnej núdzi vo výške 152,10 eur mesačne. Jeho práceneschopnosť stále trvá a on nemá reálnu možnosť zabezpečiť si iný zdroj príjmu. K skutočnostiam, ktoré uvádza matka v odvolaní, vzťahujúce sa k tomu, že rodičovský dom, v ktorom býva, bol matkou otca darovaný len dvom jej deťom a nie aj otcovi maloletého, pretože matka sa snažila, aby otec maloletého mal zabezpečené v predmetnom dome právo doživotného bývania. Na rozdiel od otca maloletého, ktorého sociálna situácia mu nedovolila pomáhať materiálne svojej matke, táto sa rozhodla previesť rodičovský dom na ďalšie dve deti, ktoré jej dlhodobo vypomáhali aj materiálne. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nemá nové dôkazy a návrhy na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané matkou dieťaťa v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65, § 66 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 a podľa ust. § 388 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil.

6. V zmysle ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania, konštatuje, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, z ktorého aj odvolací súd vychádzal a nijako sa od neho neodchyľuje. 8. Rozsudok súdu prvej inštancie je však založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Hoci okresný súd zvolil správnu právnu normu, nesprávne ju aplikoval na daný skutkový stav veci. Odvolací súd sa nestotožňuje s výškou zníženej vyživovacej povinnosti vo výške 30 % mesačne zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.

9. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na znenie ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť

10. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. V prejednávanej veci bol predmetom na jednej strane návrh matky na zvýšenie výživného na mal. L. a vzájomný návrh otca na zníženie výživného na sumu minimálneho výživného. V konaní bolo nepochybne preukázané, že zmena nastala tak na strane oprávneného dieťaťa, ako aj na strane povinného otca. V konečnom dôsledku súd prvej inštancie v prevažujúcej miere zohľadnil len zmenené pomery povinného otca tak zdravotné, ako aj pracovné, ale nevyhodnotil preukázané zmenené pomery na strane maloletého dieťaťa. V konaní bolo nepochybne preukázané, že mal. L. je starší o viac než dva roky, od septembra 2016 je žiakom 1. ročníka ZŠ. Vekom dieťaťa, najmä jeho nástupom na povinnú školskú dochádzku došlo k zvýšeniu nákladov na zabezpečenie jeho potrieb a dieťa má zvýšené výdavky aj z dôvodu pretrvávajúceho zhoršeného zdravotného stavu. Od posledného rozhodovania absolvoval

kúpeľnú liečbu, býva opakovane chorý, navštevuje špecializované ambulancie vrátane psychologického poradenstva. Otec sa o maloleté dieťa vôbec nezaujíma a ani v minulosti, keď bol zamestnaný, si neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá bola vymáhaná exekučne. Nemožno pripustiť, aby vyživovacia povinnosť bola z prevažnej miery prenesená len na jeho matku, ktorá sa riadne o dieťa stará od narodenia. Nielen otec, ale aj matka má vážne zdravotné problémy a bola uznaná za invalidnú. Napriek uvedenému stále rieši svoju zárobkovú situáciu a to aj krátkodobými zamestnaniami, len aby zabezpečila svoje deti.

12. Pri určení výživného je potrebné vždy prihliadať nielen na skutočne dosahovaný príjem povinného rodiča, ale aj na príjem, ktorý rodič opomenul dosiahnuť v prípade, že nedostatočne využíval svoje schopnosti a možnosti alebo sa vzdal svojho zamestnania tak, ako to bolo v prejednávanej veci. Otec pracovný pomer v spoločnosti CEDULA s.r.o. ukončil z vlastného podnetu. V konečnom dôsledku takéto nezodpovedné konanie otca nemôže byť na ťarchu maloletého dieťaťa. Preto, aj keď otec maloletého predložil v konaní doklady o tom, že jeho práceneschopnosť trvá, odvolací súd nepresvedčil, že ide o nemenný stav a že jeho zdravotné problémy mu neumožňujú už vykonávať žiadnu platenú prácu.

13. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zaviazal otca k povinnosti platiť na výživu mal. L. sumu vo výške 30 % mesačne zo sumy životného minima zmenil tak, že jeho vzájomný návrh na zníženie výživného zamietol.

14. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 2 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 a § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430