Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/51/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, CH - 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE

- 100.023.266, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom G., H. X, proti žalovanej: J. H., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, v konaní o zaplatenie 2 069,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č. k. 10C/367/2015-137 zo dňa 17. 01. 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zo dňa 4.11.2016 na doplnenie uznesenia Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/367/2015-126 zo dňa 20.10.2016. Elektronickým podaním zo dňa 4.11.2016 doručeným súdu dňa 7.11.2016 občianske združenie - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len ,,Združenie") podalo návrh na doplnenie vyššie špecifikovaného uznesenia. Svoj návrh odôvodnilo tým, že v predmetnom uznesení absentuje výrok týkajúci sa náhrady trov konania Združenia, ktoré boli naposledy vyčíslené v elektronickom podaní došlom súdu dňa 1.6.2016. Združenie v predmetnom konaní do dňa 1.7.2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovanej v súlade s ustanovením § 93 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.6.2016. Do tohto dňa vykonalo Združenie niekoľko úkonov právnej služby, za ktoré mu prináleží náhrada trov konania, s čím sa súd v predmetnom uznesení nevysporiadal v žiadnom výroku. S ohľadom na uvedené preto žiada o doplnenie uvedeného rozhodnutia súdu podľa ust. § 225 Civilného sporového poriadku. Súd preskúmal návrh Združenia a má za to, že podmienky na doplnenie rozhodnutia ustanovené v § 225 C.s.p. nie sú splnené. Súd analogicky aplikoval na doplnenie zastavujúceho uznesenia zákonné ustanovenia týkajúce sa rozsudku. Citované ustanovenie umožňuje súdu doplniť svoje rozhodnutie v prípade, ak v ňom opomenul rozhodnúť o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti. Doplnenie môže súd urobiť z vlastného podnetu do času, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť, alebo na návrh strany podaný do pätnástich dní od doručenia rozhodnutia. Združenie, ktoré navrhlo doplnenie zastavujúceho uznesenia, vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovanej, čo mu umožňovalo v tom čase platné ustanovenie § 93 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku tento inštitút vedľajšieho účastníka upraveného v § 93 O.s.p. zanikol a združenie tohto typu už nie je stranou v spore. Keďže v prechodných ustanoveniach C.s.p. nie je otázka ďalšieho trvania vedľajšieho účastníctva výslovne uvedená, nemôže vedľajší účastník plynulo pokračovať v konaní aj po 01.07.2016, t.j. za účinnosti C.s.p. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že združenie na ochranu práv spotrebiteľa sa automaticky nepretransformovala na

osobitný subjekt podľa § 95 C.s.p., ani sa ním nestalo, keďže na jeho pribratie do konania neboli splnené procesné podmienky, čo konštatoval súd v uznesení, ktorým jeho návrh na pribratie do konania zamietol. Prechodné ustanovenia C.s.p. s nárokmi bývalých vedľajších účastníkov nerátajú, čiže zákonodarca nemal záujem riešiť postavenie a nároky bývalých vedľajších účastníkov - občianskych združení na ochranu práv spotrebiteľov. Súd za dnešnej situácie nemá právnu oporu pre priznanie nároku na náhradu trov konania občianskemu združeniu vystupujúcemu v konaní ako vedľajší účastník tohto typu. Naviac súd dodáva, že tieto združenia by mali vo vlastnej réžii chrániť práva spotrebiteľov, keďže za týmto účelom boli založené, a nie cez zastupovanie prostredníctvom zvolených advokátov. Okrem toho žalovaná ani raz v priebehu konania neprejavila súhlas s činnosťou tohto združenia v konaní. S ohľadom na vyššie uvedené má súd za to, že Združenie, ktoré navyše nie je ani stranou v spore, žiada doplnenie predmetného rozhodnutia o časť, ktorá v uznesení neabsentuje z dôvodu, že súd opomenul o nej rozhodnúť, a preto nie je zákonný dôvod na jeho doplnenie. Súd preto jeho návrh na doplnenie uznesenia sp. zn. 10C/367/2015-126 zo dňa 20.10.2016 zamietol.

2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu podalo odvolanie Združenie, kde poukázalo na tú skutočnosť, že konajúci súd v uznesení č.k. 10C/367/2015-126 zo dňa 20. 10. 2016 žiadnym spôsobom nerozhodol o nároku združenia na náhradu trov konania. Združeniu bolo týmto nesprávnym procesným postupom súdu znemožnené dovolať sa nápravy prostredníctvom podania odvolania podľa § 357 písm. m) CSP. Aj keď sa súd prvej inštancie nazdával, že žiadne trovy konania združeniu neprináležia, neexistuje žiadny dôvod domnievať sa, že o trovách konania nie je potrebné rozhodnúť. Súd prvej inštancie mal v každom prípade (priznanie alebo aj nepriznanie) rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania Združenia ešte v uznesení zo dňa 20. 10. 2016, aby bolo účastníkom zrejmé, že súd združeniu nárok priznať nechcel, a nevznikli by tak pochybnosti, či súd náhodou len nevedomky opomenul o nároku rozhodnúť. Pritom zamietnuť návrh Združenia na doplnenie rozhodnutia len s poukazom na to, že Združenie nie je stranou v spore, je postup, ktorý narúša princíp právnej istoty. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že Združenie nemá v zmysle úpravy v nárok na náhradu trov konania, nemá súvislosť s tým, čo vyslovil súd prvej inštancie v enunciáte uznesenia (t.j. že návrh na doplnenie rozhodnutia sa zamieta). Takýto záver je nielen nespravodlivý, ale aj popierajúci celkové doterajšie (legitímne) vystupovanie Združenia v konaní, ktoré do konania vstúpilo v súlade so zákonom, realizovalo jednotlivé úkony právnej služby, v súvislosti s ktorými Združeniu nepochybne vznikli trovy konania, a v súvislosti s ktorými, v čase ich realizácie, Združenie legitímne očakávalo, že mu patrí náhrada trov s nimi spojenými. Záver k akému dospel súd prvej inštancie o tom, že Združenie nemá nárok na náhradu trov konania) popiera stav právnej istoty, ktorý združeniu garantovala právna úprava platná v čase vstupu do konania a v čase realizácie jednotlivých úkonov právnej služby. Bez ohľadu na to, či združenie po 01. 07. 2016 v konaní vystupuje ako osobitný subjekt alebo nie, stále platí, že nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k úkonom právnej služby za obdobie účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ostáva zachovaný. Nakoniec žalobca by si v prípade, keby Združenie v konaní nevystupovalo, uplatňoval svoj nárok až do meritórneho rozhodnutia súdu. V opačnom prípade, uvedomujúc si nedôvodnosť svojho nároku, berie žaloby späť. Združenie vo svojom vyjadrení zo dňa 04. 06. 2015 jasne a cielene argumentovalo vo vzťahu ku konkrétnemu nároku uplatnenému žalobcom. Z vyššie uvedených dôvodov Združenie odvolaciemu súdu navrhlo, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh Združenia na doplnenie uznesenia Okresného súdu Martin č.k. 10C/367/2015-126 zo dňa 20. 10. 2016 pripúšťa alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

4. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

5. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci v rámci odvolania vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

7. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie dopĺňacieho uznesenia, keďže Združenie sa podľa jeho názoru domáhalo doplnenia chýbajúceho výroku o trovách, pričom podľa súdu v tomto prípade nešlo o chýbajúci výrok, ale vzhľadom na zmenu postavenia Združenia, zanikol právny základ pre vydanie rozhodnutia o trovách konania.

8. Od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový Civilný sporový poriadok. Združenie do 30. 06. 2016 v prejednávanej veci vystupovalo ako vedľajší účastník konania. V dôsledku prijatia novej právnej úpravy

- Civilného sporového poriadku, toto postavenie stratilo a jeho účasť v konaní zanikla. Následne Združenie v súlade s právnou úpravou nezískalo ani postavenie osobitného subjektu podľa § 95 a jeho návrh na pribratie do konania súd zamietol, čím Združenie ako subjekt v konaní v čase rozhodovania súdu prvej inštancie neexistovalo. Súd prvej inštancie neopomenul o nároku na náhradu trov konania Združenia ako vedľajšieho účastníka konania do 30. 06. 2016 rozhodnúť, no Civilný sporový poriadok neupravuje náhradu trov konania občianskemu združeniu vystupujúcemu v konaní ako vedľajší účastník tohto typu a teda súd nemá právnu oporu a priestor o tomto nároku rozhodnúť.

9. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže Združenie bolo ako odvolateľ neúspešné a žiadnej zo strán trovy odvolacieho konania nevznikli.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430