Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/309/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: K. V., nar. XX.X.XXXX, bytom O. N., S. W. XXXX/XXX, zastúpenému advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2, proti žalovaným: 1. L. I., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, 2. Telovýchovná jednota Družstevník Baloň, so sídlom Baloň, Hlavná ulica, obaja žalovaní zastúpení advokátkou: JUDr. Silvia Barcziová, so sídlom Dunajská Streda, Komenského 6331/1F, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5C/165/2013-282 zo dňa 30.6.2016- vo vzťahu k žalovanému 1, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bola žaloba vo vzťahu k žalovanému 1 zamietnutá, p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu (v celom rozsahu) zamietol a v druhom výroku vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne ust. § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej aj s poukazom na disciplinárny poriadok Slovenského futbalového zväzu, s použitím procesných ust. § 19, § 20, § 90, § 125, § 132, § 151 OSP.

3. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi stranami nebolo sporné, že došlo k stretu hráčov počas zápasu boja o loptu, avšak stanoviská strán, čo do porušenia pravidiel hry, primeranosti zásahu vzhľadom na spôsob vzniku škody v zápale hry, pri boji o loptu sa rozchádzali. Ostalo otázne či išlo o spôsob hry zo strany žalovaného predpismi dovolený, alebo o zakázanú hru, ktorou by porušil žalovaný pravidlá hry vo futbale, v príčinnej súvislosti, ktorej vzniklo zranenie žalobcu zavinením žalovaného. Žalovaný mal za to, že postupom pri svojom obrannom manévri si počínal tak, aby nedošlo ku škode na zdraví, keď vykonal obranný manéver tzv. vkĺzačku, ktorý je dovolený pravidlami futbalu, keď sám žalobca bol súčasne v pohybe, snažil sa prihrať loptu spoluhráčovi pri súboji o loptu. Ani jeden z hráčov nemohol presne predvídať pohyb toho druhého. Obaja účastníci konania museli použiť určitú silu, ktorá podľa dokazovania ani u jedného z nich nebola nadmerná alebo krutá. K stretu hráčov došlo na úrovni trávnika, čomu zodpovedá aj zranenie žalobcu nad členkom. Vylúčil úmysel a podľa jeho názoru ani svedkovia neposúdili zákrok ako zakázanú hru, keď rozhodca nepískal hneď po zákroku, ale nechal pokračovať hru.

4. Súd argumentoval, že ak vychádza z toho, že v danom prípade ide o zodpovednosť za predpokladané, tzv. prezumované nedbanlivostné zavinenie, spočíva dôkazné bremeno na poškodenom športovcovi, ktorý musí preukázať, že v konkrétnom prípade došlo k protiprávnemu úkonu porušením zákona

(predpisov futbalu), protiprávnym úkonom vznikla škoda na zdraví, prípadne na majetku poškodeného a medzi škodou a jej výškou a protiprávnym úkonom je príčinná súvislosť.

5. Pokiaľ ide o priebeh škodovej udalosti počas zápasu klubov účastníkov konania, neexistoval audiovizuálny záznam zo zápasu. Súd sa musel spoľahnúť na výpovede strán konania a svedecké výpovede, ktoré sa rozchádzali práve v časti spôsobu stretu hráčov. V prípade očitých svedkov tak spoluhráčov žalovaného S. P. stojaci vo vzdialenosti 25 metrov od žalovaného, L. T., v čase stretu sedel na lavičke náhradníkov vo vzdialenosti 35 a 45 metrov a Q. G., organizátora zápasu, stál za bránou domácich vo vzdialenosti 50 metrov od stretu hráčov, P. X., asistenta rozhodcu, v rozhodnom čase stál vo vzdialenosti 20 metrov od hráčov, takto ako aj spoluhráč žalobcu M. N., ktorý v rozhodnom čase bol vo vzdialenosti 10 až 12 metrov od stretu hráčov, zhodne tvrdili, že zákrok žalovaného bol regulérnou vkĺzačkou, keď žalobca dostal loptu, útočil, obišiel žalovaného, pri ktorom pohybe žalovaný mu vypichol loptu, keď žalobca chcel urobiť kľučku s loptou, otočením mu žalovaný vykopol loptu, ktorá sa dostala k hráčovi G.. Vkĺzačku opísali zhodne svedkovia, ako pohyb, keď jednu nohu hráč ohne, druhou narovnanou nohou odkopne loptu. Asistent rozhodcu videl stret, ako pohyb hráčov oproti sebe súčasne na loptu, do ktorej chceli obaja kopnúť. Tvrdil, že ani jeden z hráčov v momente stretu nemal v moci loptu, znamená, že ju nemal spracovanú. Zákrok považoval ako oneskorený obranný zákrok zo strany obrany - žalovaného. Jednoznačne sa mu to javilo, že išlo o zásah v zápale hry, keď žalovaný čakal na úmysel žalobcu pri pokračovaní s loptou na bránu súpera. V tomto smere sa vyjadril aj druhý asistent rozhodcu svedok P. G.. V súvislosti s momentom prerušenia hry už nebola zhoda vo výpovediach týchto svedkov.

6. Pokiaľ ide o miesto zranenia nohy žalobcu, je konštatované v znaleckom posudku MUDr. Zdena Moresa, vyhotoveného dňa 12.2.2013 na strane 5, pri ambulantnom vyšetrení rehabilitačným lekárom dňa 15.8.2012, že žalobca utrpel úraz pri futbale dňa 27.5.2012 - zlomeninu predkolenia vľavo. Predkolenie je definované ako časť dolnej končatiny pod kolenom, mohlo ísť o poranenie dolnej končatiny nad členkom. Je potom otázne či bola náhoda, že v zápale hry narazil žalovaný do opornej nohy žalobcu, alebo či to mohol predvídať pri všetkej starostlivosti, že zákrokom môže spôsobiť zranenie. K stretu hráčov došlo v 18. minúte 1. polčasu hry, teda úplne na začiatku, keď ešte nebol rozhodnutý, zápas mal trvať minimálne predpísaných 2 x 45 minút. Nebol dôvod, aby súper neuvážene bezohľadne útočil s cieľom zápas vyhrať. Výsledok stavu hry v rozhodnom čase bol stav 2:0, v prospech mužstva žalobcu. Podstatná časť vypočúvaných svedkov potvrdila, že k stretu hráčov došlo v zápale hry, za stredovou čiarou, pred hranicou šestnástky, na polovici ihriska hostí, mužstva G., kde žalovaný v snahe získať loptu od žalobcu, ktorý chcel obísť protihráča kľučkou, z boku odkopol loptu žalobcovi, spôsobom nazvaným vkĺzačka, keď lopta sa dostala k spoluhráčovi žalovaného 1. a v hre sa pokračovalo. Stret hráčov neposúdil ako nedovolenú hru. Hlavný rozhodca tvrdil, že nebolo potrebné konzultovať s postrannými rozhodcami, keď vo vzdialenosti piatich metrov od stretu všetko vnímal. Naopak obaja asistenti rozhodcu potvrdili, že hlavný rozhodca napriek tomu, že bol najbližšie ku stretu, stret hráčov nesledoval, pretože rozhodca vždy sleduje smer lopty. Z toho je zrejmé, že k odpískaniu zápasu a k prerušeniu hry nedošlo hneď. Tieto skutočnosti potvrdili aj svedok S. P., L. T., spoluhráči žalovaného, ale aj nestranný svedok I. U., organizátor zápasu. Žalobca tvrdené skutočnosti nepoprel. To, že nešlo o nedovolenú hru vypovedal aj spoluhráč žalobcu L. E.. Ten síce tvrdil, že rozhodca prerušil hru hneď, ale je dôvodné mať pochybnosť o tvrdeniach svedka, ktorý bol vypočúvaný a navrhnutý po troch rokoch od podania žaloby.

7. Súd prvej inštancie, s poukazom na ust. § 415 Občianskeho zákonníka, uviedol, že k porušeniu tejto povinnosti môže dôjsť len v prípade, že porušenie pravidiel športovej hry je buď veľkej intenzity, alebo konanie hráča nemá nič spoločné s hrou, vychádzajúc z pravidiel futbalu, podľa ktorého pri použití vkĺzačky nie sú pravidlá hry porušené, ak hráč vykonávajúci tento zákrok zasiahne najprv loptu a až potom, prípadne súpera (ak zasiahne hráč najprv súpera a potom loptu, považuje sa to za zakázaný spôsob hry). Po okamžiku, keď hráč sa rozhodne použiť vkĺzačku, robí tak v presvedčení, že sa mu podarí zasiahnuť loptu skôr než súpera. Vzhľadom k tomu, že táto technika je pravidlami prípustná, nie je možno samotné použitie bez ďalšieho považovať za protiprávne konanie, hoci aj v prípade spôsobenej škody. Súd mal za to, že správanie sa žalovaného, ktorý s úmyslom odobrať loptu súperovi použil vkĺzačku, tak konal nie s úmyslom zraniť hráča, nešlo ani o brutálnu alebo surovú hru, kde síce došlo k porušeniu pravidiel futbalu, preukázalo sa, že najprv zasiahol loptu, v hre sa pokračovalo a až v dôsledku nárazu došlo k zraneniu žalobcu, pričom intenzita jeho správania nedosiahla takého rozsahu, ktorý by bolo možno hodnotiť ako porušenie prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 OZ. O takúto intenzitu by

išlo len vtedy, ak by porušenie pravidiel bolo podstatným vybočením z bežného spôsobu hry. Samotná skutočnosť, že mu bola uložená červená karta a vylúčenie, je len hodnotením správania sa hráča na ihrisku v zmysle pravidiel futbalu. V tomto smere súd svoje rozhodnutie oprel o závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky číslo 25Cdo/493/2015 zo dňa 20.5.2015, ktorý bol uverejnený aj ako stanovisko Najvyššieho súdu pod číslom R 106/2015. Toto rozhodnutie akceptovalo trendy rozhodovania súdov nemeckej a rakúskej doktríny, ktorých podstatou je prístup vychádzajúci z toho, či športovec nesie zodpovednosť za konanie, ktoré síce je v rozpore so športovými pravidlami, ak k ich porušeniu došlo pri bežnom, adekvátnom výkone športovej činnosti konaním, ktoré je pre daný šport obvyklý, bežný a jeho výkon charakterizujúci.

8. S poukazom na ust. § 19, § 20 a § 90 OSP voči žalovanému v 2. rade súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného ako zodpovednostného subjektu za spôsobenú škodu žalovaným v 1. rade žalobcovi. Vychádzal z ustanovenia § 90 ods. 1 a 2 OSP, že účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný a ten, ktorého zákon označí. V tomto prípade žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovaný bol nositeľom ním tvrdenej zodpovednosti v zmysle § 415 a § 420 ods. 1 a 2 OZ, porušením ktorej povinnosti Telovýchovného klubu Družstevník Baloň, malo dôjsť ku škode na zdraví žalobcu počas futbalového zápasu, organizovaného futbalovým klubom žalobcu. V tomto prípade absentuje hmotnoprávny predpoklad zodpovednosti označeného subjektu, ako aj príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a porušením povinnosti žalovaným v 2. rade. Z podanej žaloby je zrejmé, že ani žalobca nevedel bližšie uviesť zodpovednostný vzťah žalovaného v 2. rade. Tento subjekt označil len z dôvodu, že žalovaný v 1. rade bol vedený ako člen Telovýchovnej jednoty Baloň. Dokazovanie v tomto smere žalobca ďalej neinicioval, keď o dôkaznej povinnosti bol riadne poučený v zmysle § 120 ods. 1 a 4 OSP v spojitosti s ust. § 5 OSP.

9. S poukazom na ust. § 151 OSP súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

10. Proti tomuto rozsudku, podľa obsahu i záverečného odvolacieho návrhu, výlučne iba vo vzťahu k zamietnutiu žaloby proti žalovanému 1, podal prostredníctvom svojej advokátky odvolanie žalobca, ktorým navrhol rozhodnutie zmeniť tak, že nárok žalobcu do právneho základu voči žalovanému 1 je opodstatnený. Ako odvolacie dôvody formálne uviedol, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal (zrejme nevykonal) navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. c), d), e) OSP). V úvode odvolania poukázal na to, že od detstva obdivoval futbal, chodil do športovej triedy, predložil prehľad, v ktorých kluboch hral, ešte v družstve v mladšom doraste ich tréneri tvrdo učili všetky pravidlá futbalu, všetky dovolené zákroky a upozorňovali ich ktorých zákrokov sú povinní sa vyvarovať. Jednoznačne je toho názoru, že žalovaný zvolené pravidlá hry nedodržal. Popísal, že k stretu so žalobcom došlo, keď lopta bola pár metrov pred ním, pocítil veľmi tvrdý náraz na opornej nohe predkolenia vľavo, na nohu už stúpnuť nevedel. Videl, že už je lopta nie pri jeho nohe, ale na trávniku, že ju zasiahnuť nemôže, mal však cieľ za každú cenu ho zastaviť a použil veľmi surový zákrok. V pravidlách hry sa nepoužíva slovo „vkĺzačka“ ani „šlapák“, používa sa slovo stret hráčov. Tvrdil, že pokiaľ hráč odkopne loptu, možno použiť slovo vkĺzačka, ale keď kopne do hráča, ide o šlapák, teda o nedovolený spôsob hry. Nie náhodou žalovaného hlavný rozhodca potrestal červenou kartou. Žalovaný sa ani neohradil proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie. Odvolateľ poukázal tiež na to, že v rokoch 2011 až 2012 žalovaný mal najvyšší počet žltých kariet, teda sústavne porušuje pravidlá futbalu a správa sa nešportovo, vybavovali mu rôzne výnimky na odpustenie disciplinárnych trestov. Jeho surovou hrou je žalobca tvrdo poškodený, dlhé mesiace bol vyradený z bežného života, nehovoriac o bolestivom liečení a pre veľké bolesti v nohe nevie pokračovať vo veku 34 rokov v hre futbalu. Nestotožňuje sa s názorom žalovaného (1), že neporušil pravidlá hry a že použil bežný športový zákrok v zápale hry. Podľa odvolateľa hlavný rozhodca je jediný objektívny svedok a potvrdil, že boli porušené pravidla futbalu obzvlášť surovým spôsobom a preto žalovaného potrestal aj podal hlásenie. Oblastný futbalový zväz aj žalovaného potrestal a žalovaný sa proti tomu neodvolal. K prvej časti odvolania je pripojených ďalších veľa strán (č.l. 291 až 310), ktoré sú kompilátom viacerých listín, z ktorého relevantným je vyjadrenie, že prvoinštančný súd vychádza z nesprávnej východiskovej situácie, keď hovorí o súboji o loptu medzi hráčmi, poukázal pritom na výpovede svedkov v konaní s tým, že toto tvrdenie odporuje charakteru zranenia žalobcu. Poukázal na priebeh a výsledok disciplinárneho konania, ktoré prebehlo najprv na úrovni Oblastného futbalového zväzu Dunajská Streda, z ktorého vyplýva,

že konanie žalovaného možno označiť ako nedovolený a zakázaný spôsob hry, ktorý je v rozpore s pravidlami hry. Zdôraznil, že k dvojnásobnej zlomenine došlo vo výške 25 centimetrov od spodnej časti chodidla žalobcu, čo potvrdzuje, že k zlomenine došlo 13,95 centimetrov nad úrovňou polomeru lopty a 2,90 centimetrov nad priemerom lopty, teda nad loptou. Charakter zranenia jednoznačne potvrdzuje, že obžalovaný (zrejme žalovaný 1) pri svojom nešetrnom obrannom zákroku chodidlom vystretej pravej nohy trafil namiesto lopty ľavú opornú nohu žalobcu v časti predkolenia, čo potvrdzujú aj v odvolaní vymenovaní svedkovia. V podaní odvolateľ ďalej zdôraznil, že tvrdenie, že zákrok žalovaného bol regulérnou vkĺzačkou uvádza len žalovaný, svedok P., ktorého manželka je v príbuzenskom vzťahu k žalovanému a tajomník klubu T.. Konštatovanie súdu, že vyššie uvedení svedkovia zhodne tvrdili, že pri pohybe žalovaný žalobcovi vypichol loptu nielenže nepotvrdzujú, ba naopak v rozhodnej miere vyvracajú. Tvrdenie, že lopta sa dostala po odkopnutí žalovaným k spoluhráčovi žalovaného uvádza len žalovaný a svedok P.. Bolo pritom vypočutých celkom 11 svedkov, skutočnosť, že v hre sa pokračovalo tvrdili len traja, z výpovede ostatných 8 svedkov toto tvrdenie súdu nemožno potvrdiť. Konštatovanie súdu, že obaja asistenti rozhodcu potvrdili, že hlavný rozhodca napriek tomu, že bol najbližšie k stretu hráčov, stret hráčov nesledoval, pretože rozhodca sleduje vždy smer lopty, podľa odvolateľa nemožno odvodiť z výpovede ani jedného z asistentov rozhodcov. Na základe toho ak súd konštatuje, že je zrejmé, že k prerušeniu hry nedošlo, je v omyle. Tvrdenie súdu, že spoluhráč žalobcu L. E. vypovedal, že nešlo o nedovolenú hru úplne protirečí jeho svedeckej výpovedi. Konštatovanie súdu, že sa preukázalo, že žalovaný najprv zasiahol loptu, v hre sa pokračovalo, až v dôsledku nárazu došlo k zraneniu žalobcu, sa nepreukázalo. Z výpovedí svedkov, ktoré sú subjektívne a z charakteru zranenia, ktoré je objektívne, možno naopak konštatovať, že sa preukázalo, že žalovaný nezasiahol loptu, ale chodidlom vystretej pravej nohy opornú nohu žalobcu, v hre sa nepokračovalo a k zraneniu žalobcu nedošlo zachytením o priehlavok ľavej nohy, ako to uvádza žalovaný. S poukazom na ďalšie svedecké výpovede odvolateľ uzavrel, že z nich nemôže súd skonštatovať, že žalovaným vykonaný pohyb vkĺzačkou povoleným zákrokom podľa pravidiel futbalu. Naopak jednalo sa surovú hru, čím sa preukázala hrubosť v správaní sa žalovaného. K odvolaniu je tiež pripojené neoznačené a nedatované podanie popisujúce priebeh udalostí a výpovede svedkov, ako i prebehnuté disciplinárne konanie, ktorého záver je, že ak súdu nepostačí k vydaniu uznesenia o vine obžalovaného svedectvo uvedených svedkov, dožaduje sa konanie doplniť o prizvanie znalca z oblasti súdneho lekárstva. K podaniu je pripojený tiež nákres hracieho poľa, listina nazvaná „Informácie o zápase“ dňa 27.5.2012 v Michale nad Ostrovom, register žltých kariet v sezóne 2011-2012, prehľad o pozíciách žalobcu, žalovaného, delegáta zápasu a svedkov, články s názvom: „Rooney: Ospravedlňujem sa za červenú kartu“ a „T. čaká za brutálny faul možno i súd, jeho obeť má po nohe“.

11. K doručenému odvolaniu žalobcu podali prostredníctvom svojej advokátky spoločné písomné vyjadrenie obaja žalovaní, ktorým navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Poukázali na rozpory v tvrdeniach žalobcu. V priebehu konania tvrdil, že v čase stretu mal u seba loptu a chcel ju podať spoluhráčovi bokom, ale už to nezvládol a v odvolaní tvrdí, že lopta bola už pár metrov pred ním, keď pocítil náraz. Poukázali tiež na listinu na č.l. 91 spisu, v ktorej žalobca na pojednávaní 25.4.2014 uviedol, že „V blízkosti stredového kruhu sa tretí protihráč rozhodol pre vkĺzačku oboma nohami, namiesto lopty však trafil predkolenie mojej ľavej opierajúcej sa nohy“. Verzia vkĺzačky oboma nohami nevyplýva ani z jedného z vykonaných dôkazov. Teda je zrejmé, že žalobca sám uvádza tri rôzne verzie o momente stretu hráčov. Žalovaný sa nestotožnili s definíciou pojmov podanou žalobcom. Vkĺzačka je pravidlami športu aprobovaný obranný manéver, ktorý môže byť trestaný vtedy, ak je realizovaný v rozpore s pravidlami športu, pričom šlapák je nedovolený. Rozdiel teda nespočíva v tom, či hráč trafí loptu alebo spoluhráča. Pokiaľ ide o zoznam excesov žalovaného 1 uviedol, že predseda disciplinárnej komisie ObFZ Dunajská Streda vo vyjadrení zo dňa 14.8.2014 uviedol, že takýto register žltých kariet sezóny 2011/2012 nepochádza z ObFZ Dunajská Streda, nevie kto takúto listinu vyhotovil, komisia takouto listinou nedisponuje a predseda ju ani nevidel. Okrem toho predseda komisie uviedol, že žalovaný 1 nie je agresívnym hráčom, v sezóne ešte nebol trestaný červenou kartou a žiadne dôvody neboli na uloženie prísnejšieho trestu. V ďalšom žalovaní poukazujú na to, že žalobca uvádza aj také veci, ktoré zo súdneho spisu vôbec nevyplývajú v tom smere, že žalovaný 1 sústavne porušuje pravidlá futbalu a správa sa nešportovo, že sa pre neho vybavovalo odpustenie disciplinárnych trestov. Sú to ničím nepodložené kreácie žalobcu, ktorými sa snaží vytvoriť klamlivý obraz o žalovanom 1. Zdôraznili, že žaloba opomína, že práve hlavný rozhodca bol jediný z početných svedkov, ktorý uviedol také tvrdenia ohľadne ktorých zostal osamotený, teda jeho verziu nepotvrdzuje výpoveď ani jedného ďalšieho svedka prítomného na zápase. Za zaujímavé označil, že žalobca vôbec neberie ohľad ani na obsah výpovedí dvoch postranných rozhodcov a ani na obsah písomného stanoviska

delegáta zápasu. Žalobca je pritom stále registrovaným hráčom ŠK FC Vydrany. Žalovaní zamietali, že žalobca si neuvedomuje skutočnosť, že v danom prípade zásadnou otázkou nie je to, či žalovaný 1 dňa 27.5.2012 porušil alebo neporušil pravidlá futbalu, pretože nie každé porušenie pravidla hry je bez ďalšieho porušením prevenčnej povinnosti. Pri porušení prevenčnej povinnosti musí ísť o také konanie, ktoré zjavne vybočuje z bežného spôsobu hry. Správanie žalovaného 1 pritom nemožno kvalifikovať ako natoľko intenzívne, aby zakladalo protiprávne porušenie prevenčnej povinnosti a pasívna vecná legitimácia žalovaného 2 nie je daná. Na záver poznamenali, že nie je im známe z akých dôvodov žalobca považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, teda aký odvolací dôvod mal na mysli pri napadnutí rozsudku, nie je zrejmé, ktorého zo žalovaných má na mysli, nevedia si vysvetliť duplicitu odvolania vyvolávajúcu zmätočnosť podania. Odvolanie je podpísané právnym zástupcom žalobcu a obsahuje ďalšie odvolanie podpísané žalobcom, ktoré však nespĺňa zákonom požadované náležitosti.

12. Po uplynutí odvolacej lehoty dňa 26.8.2016 advokátka žalobcu predložila doplnenie odvolania, ktoré je totožnou kópiou časti odvolania podpísaného žalovaným, ktoré bolo popísané vyššie.

13. Aj toto podanie bolo doručené protistrane, ktorá prostredníctvom svojej advokátky podala písomné vyjadrenie s tým, že text doplnenia odvolania je zmätočný, jeho autor sa opakuje, na niektorých miestach aj viackrát. Sú toho názoru, že daný procesný úkon žalobcu nemá oporu v CSP, s poukazom na § 364 a § 365 ods. 3 CSP. Vzhľadom na to žalobcom predložené doplnenie odvolania považujú za irelevantný úkon. Ďalšie meritórne vyjadrenia k jeho obsahu sú obsolentné.

14. Podaním zo dňa 12.1.2017 doručeným advokátke žalobcu odvolací súd vyzval odvolateľa, aby v lehote 10 v dôsledku odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP, v zmysle § 366 uviedli a zároveň preukázali niektorý z dôvodov prípustnosti použitia prostriedku procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie a to vo vzťahu ku každému novému prostriedku procesnému útoku (dôkazu), ktorý použili v odvolaní a nebol uplatnený pred súdom prvej inštancie. Zároveň žiadal spresnenie, ktoré žalobcom navrhnuté dôkazy mali na mysli, že súd prvej inštancie nevykonal, ako sa to tvrdí v odvolaní.

15. Na toto podanie zareagovala advokátka žalobcu podaním, v ktorom uviedla, že ju vyhľadal žalovaný, ktorý očakáva vyjadrenie prezidenta Slovenského futbalového zväzu k spôsobu hry žalovaného v kritický deň. Zároveň žalobca trvá na tom, aby žiadala opätovné vypočutie hlavného rozhodcu Ing. H., svedka E. a trénera L. E.. Predložila list adresovaný prezidentovi SFZ. K tomuto podaniu je opätovne pripojený 27-stranový kompilát obsahujúci list žalobcu adresovaný prezidentovi SFZ s otázkami na adresáta, ktorého pisateľom je otec žalobcu Ing. K. V. (bez datovania). Opätovne je pripojený článok „Rooney ospravedlňujem sa za červenú kartu“.

16. Advokátka žalobcu nezareagovala ani na urgenciu krajského súdu o zaslanie odpovede na výzvu súdu zo dňa 12.1.2017 s tým, že predtým citované podanie je zaslaním súdu písomností a žiadostí žalobcu, a sčasti návrhom na zopakovanie dokazovania odvolacieho súdu. Na túto urgenciu zo strany žalobcu, resp. jeho advokátky reagované nebolo.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

- ďalej , po zistení, že odvolanie, podané už za účinnosti CSP, bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e), f), g) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo vzťahu k žalovanému 1 je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 .

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na relevantnú a včas uplatnenú odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie v podstate v tom, že správanie sa žalovaného 1 na futbalovom zápase dňa 27.5.2012 v Michale na Ostrove, ktorý s úmyslom odobrať loptu súperovi - žalobcovi použil „vkĺzačku“, pričom nekonal s úmyslom zraniť žalobcu, ani nešlo o brutálnu alebo surovú hru, došlo síce k porušeniu pravidiel futbalu, avšak intenzita správania žalovaného 1 nedosiahla takého rozsahu, ktorý by bolo možné hodnotiť ako porušenie prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka s tým, že išlo o bežný adekvátny výkon športovej činnosti konaním, ktoré je pre daný šport obvyklý, bežný a jeho výkon charakterizujúci, v dôsledku čoho nebola založená zodpovednosť žalovaného 1 (odvolanie voči zamietnutiu žaloby voči žalovanému 2 nesmeruje) za škodu na zdraví, ktorá týmto zákrokom vznikla žalobcovi, ktorý žalobou uplatňoval náhradu bolestného v hodnote 3.460,50 Eur a stratu na zárobku vo výške 6.369,20 Eur. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu pritom nebolo zamietnutie žaloby vo vzťahu podľa záverov prvoinštančného súdu pasívne nelegitimovanému žalovanému 2, keďže proti tejto časti rozsudku odvolanie žalobcu nesmeruje, rozsudok v tejto časti teda nadobudol právoplatnosť.

19. Odvolací súd je toho názoru, že žiaden z riadne uplatnených odvolacích dôvodov žalobcu neobstojí, keďže súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy, ktoré boli zároveň potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a súdom prvej inštancie zistený skutkový stav obstojí, keďže žalobca žiadnym dôkazom nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil, že sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prevej inštancie a sú splnené podmienky pre možnosť ich použitia v odvolaní v zmysle § 366 (novoty v odvolacom konaní). Pokiaľ ide o doplnenie odvolania žalobcom, toto je v rozpore s ust. § 364 CSP, podľa ktorého rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, prípadne aj s ust. § 365 ods. 3 CSP, podľa ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, v dôsledku čoho na tieto podania nebolo možné v odvolacom konaní prihliadať.

20. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na vyčerpávajúce a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

21. Po oboznámení sa s celým obsahom spisu, všetkými vykonanými dôkazmi i podaniami strán sporu, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom konaní vykonal vyčerpávajúce dokazovanie v rozsahu aký bol potrebný na spravodlivé rozhodnutie danej veci, vykonané dôkazy správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom, vec v plnom rozsahu i správne právne posúdil, preskúmavaný rozsudok (v poradí druhé rozhodnutie vo veci, keď predchádzajúci rozsudok č.k. 5C/165/2013-241 zo dňa 2.9.2014 Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 25Co/168/2015-261 zo dňa 26.1.2016 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie najmä z dôvodu nedostatočného odôvodnenia) je aj riadne v súlade s § 157 ods. 2 OSP odôvodnený. Odvolací súd je toho názoru, že prvoinštančný súd sa v preskúmavanom rozsudku riadne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a svoj myšlienkový postup v odôvodnení dostatočne vysvetlil nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom aj na prijaté právne závery. Prvoinštančný súd v preskúmavanom rozhodnutí presvedčivo vysvetlil svoj postup a dôvody jeho rozhodnutia, v dôsledku čoho odvolací súd ani nemá čo k veci dodať. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení vysporiadal so všetkými dôkazmi, najmä svedeckými výpoveďami, ktoré vykonal, analyzoval aj rozpory vo výpovediach strán a svedkov, logicky neprotirečivo vysvetlil ku ktorým skutkovým záverom sa priklonil, s jeho skutkovými závermi sa stotožňuje aj odvolací súd. Súd pritom skonštatoval (čo žalobca podľa obsahu odvolania a následných podaní zrejme opomína), že žalovaný 1 sa v predmetnom futbalovom zápase vo vzťahu k žalobcovi dopustil porušenia pravidiel futbalu, avšak i podľa konštantnej súdnej judikatúry, na ktorú prvoinštančný súd v rozhodnutí poukázal, nie každé porušenie pravidiel hry je bez ďalšieho porušením prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Preukázané konanie žalovaného 1 v danom prípade, vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, nebolo

porušením pravidiel hry takej vysokej intenzity, že by podstatným spôsobom vybočovalo z bežného rámca spôsobu hry. Závažnosť jeho následkov nemôže byť bez ďalšieho potvrdením o brutalite zákroku, keďže k vážnemu poraneniu môže dôjsť i v dôsledku hry, ktorá je celkom v súlade s pravidlami. Pretože podľa vykonaného dokazovania hrubosť, brutálnosť, či surovosť hry v konaní žalovaného 1 preukázaná nebola, jeho konanie neznamenalo porušenie prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka a teda ani vznik jeho zodpovednosti za škodu na zdraví, ktorá vznikla žalobcovi. V dôsledku toho bolo dôvodným žalobu žalobcu zamietnuť, ako správne postupoval súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku.

22. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bola žaloba voči žalovanému 1 zamietnutá, ako vo výroku vecne správny s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.

23. Prvoinštančný súd pri trovách konania využil ust. § 151 ods. 3 OSP a ustálil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ako bolo uvedené vyššie, medzitým došlo k rekodifikácii občianskeho súdneho procesu a ust. § 151 ods. 3 OSP už nemá ekvivalent v aktuálne účinnom CSP, ktorý ani v prechodných ustanoveniach nerieši túto situáciu. Obdobne už nemá ekvivalent ani pôvodného ust. § 224 ods. 4 OSP podľa ktorého platilo, že ak odvolací súd rozhodne o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 OSP, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

24. Z prechodného ust. § 470 vyplýva, že ak nie je ustanovené inak (čo pre daný prípad nie je), platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované (ods. 2). Z tohto prechodného ustanovenia teda vyplýva, že právne účinky všetkých procesných úkonov, teda aj procesných úkonov súdu zostávajú zachované, teda majú procesnoprávne následky do budúcnosti, na ich následky teda treba prihliadať aj ak novšia procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta.

25. Z uvedeného je preto nutné vyvodiť, že účinok súdom prvej inštancie aplikovaného § 151 ods. 3 OSP v spojení s nadväzujúcim ust. § 224 ods. 4 OSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 151 ods. 3 OSP vyvolalo následky v zmysle § 224 ods. 4 OSP, teda že o trovách odvolacieho konania musí rozhodnúť súd prvej inštancie, zostal zachovaný. Odvolací súd preto o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania nerozhodol, keďže v zmysle zákona musí o nich rozhodnúť súd prvej inštancie spolu s rozhodovaním o náhrade trov prvoinštančného konania.

26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .