Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/84/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. I. O., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matka: U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. O. XXXX/XX, L., zastúpená advokátom: Mgr. Peter Kubala, Piešťany, Pod Párovcami 1362/55, a otec: G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, O., zastúpený advokátom: JUDr. Denis Glajch, Topoľčany, Bernolákova 2476/34, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti a o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/189/2014-316 zo dňa 08.02.2017 v časti zvýšenia výživného, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvýšenia výživného a zročného výživného p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie otcovi dieťaťa zvýšil výživné k maloletej P. I. z doterajších 130,- Eur mesačne na sumu 140,- Eur mesačne za obdobie od 01.09.2014 do 31.08.2015, na sumu 150,- Eur mesačne za obdobie od 01.09.2015 do 31.01.2016 a s účinnosťou od 01.02.2016 na sumu 175,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlh na výživnom za obdobie od 01.09.2014 do 31.01.2017 pre mal. P. I. vo výške 760,- Eur súd otcovi povolil splácať k rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 21,- Eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vyslovil, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 7P/63/2009-139 zo dňa 14.01.2010 v časti bežného výživného pre maloletú P. I.. Návrh otca na zníženie výživného k mal. P. I. zamietol. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie prvoinštančný súd v odvolaním napadnutej časti zvýšenia výživného zo strany otca s použitím ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine, § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v danom prípade bolo z obsahu spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 7P/63/2009 súdom zistené, že mal. P. I. v čase posledného rozhodovania o výživnom mala 1 rok, t.č. má 8 rokov a navštevuje 2. ročník na ZŠ. Od 02.09.2014 bola prijatá do MŠ L., z príjmového pokladničného dokladu z 10/2014 bolo súdom zistené, že matka uhradila do MŠ sumu 17,50 Eur, pričom od 25.11.2014 do 30.04.2015 na základe doporučenia detskej lekárky zo zdravotných dôvodov MŠ nenavštevovala. V školskom roku 2015/2016 do polovice 10/2015 nenavštevovala ŠJ ani ŠKD, následne prestúpila na Cirkevnú ZŠ, kde navštevovala ŠJ a ŠKD od druhého polroka školského roka, kde matka uhrádzala za ŠJ cca 24,- Eur

mesačne a za ŠKD 8,50 Eur mesačne. V školskom roku 2016/2017 navštevuje ŠJ, kde matka uhrádza sumu 28,- Eur mesačne a ŠKD, kde matka uhrádza sumu 8,50 Eur mesačne. Do školského roku 2016/2017 krúžky, za ktoré by sa platilo nenavštevovala žiadne, v školskom roku 2016/2017 začala navštevovať folklórny krúžok, za ktorý sa neplatí, od 11/2016 navštevuje hokejový krúžok, kde matka uhrádza mesačný poplatok 20,- Eur. Z výpovede matky vyplynulo, že P. I. má zdravotné problémy od 2 mesiacov veku problémy s dusením a dýchaním, so zistenou diagnózou reflux, od narodenia má kožné problémy - ekzémy, následne od 2 rokov jej bola diagnostikovaná astma, pričom mala a má zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom 30,- Eur mesačne a viac. Z posudku ÚPSVaR Piešťany zo dňa 05.11.2013 bolo zistené, že mal. P. I. má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť s diagnózami numulárna dermatitída, atopická dermatitída, porucha buňkovej i humorálnej imunity, prieduškový záduch - počínajúci. Z posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa ÚPSVaR Piešťany zo dňa 12.11.2012 bolo zistené, že mal. P. I. má záverečné diagnózy: iné imunodeficiencie a astma bronchiale počínajúca. Zo správy od MUDr. T. T. z imunologickej ambulancie zo dňa 23.01.2017 vyplynulo, že mal. P. I. hráva hokej, čo je vhodné na zlepšenie celkovej kondície aj zdravotného stavu. Súdom bolo zistené, že výdavky na odôvodnené potreby maloletej sú cca 280,- Eur mesačne (na bývanie, do ŠJ, ŠKD, na lieky, ošatenie, hygienu, stravu a za hokejový krúžok).

3. Matka dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom okrem mal. P. I. iné vyživovacie povinnosti nemala žiadne, bola na MD, poberala rodičovský príspevok vo výške 158,67 Eur mesačne a prídavok na dcéru vo výške 21,25 Eur mesačne. Toho času matka okrem mal. P. I. iné vyživovacie povinnosti nemá žiadne, do konca 01/2015 poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne a prídavok na dcéru 23,52 Eur mesačne, od 11.02.2014 poberá invalidný dôchodok, tento v roku 2014 poberala vo výške 122,20 Eur mesačne. Od 02/2015 do 11/2015 bola nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzačka o zamestnanie od 04.02.2015 do 10.11.2015, poberala počas predmetného obdobia invalidný dôchodok vo výške 124,90 Eur mesačne, od 04.02.2015 do 03.08.2015 dávku v nezamestnanosti vo výške cca 224,- Eur mesačne a prídavok na dcéru. V 8,9,10/2015 matka poberala invalidný dôchodok a prídavok na dcéru, od 30.11.2015 do 15.01.2016 bola zamestnaná na dohodu u P. X. Z. K., T., za 11/2015 mala vymeriavací základ vo výške 4,10 Eur, za 12/2015 mala vymeriavací základ vo výške 43,05 Eur a za 01/2016 mala vymeriavací základ vo výške 20,97 Eur, z výpovede matky vyplynulo, že zamestnávateľ jej nevyplatil mzdu, nakoniec jej bola vyplatená suma 880,- Eur, pracovný pomer bol skončený z jej strany, nakoľko jej zamestnávateľ nevyplácal mzdu. Od 01/2016 do 08/2016 bola nezamestnaná, neevidovaná na ÚPSVaR, poberala v tom čase invalidný dôchodok vo výške 125,90 Eur mesačne a prídavok na dcéru vo výške 23,52 Eur mesačne. Od 12.08.2016 do 17.08.2016 pracovala v H. S., W., za 08/2016 mala vymeriavací základ vo výške 84,36 Eur, keďže má psoriázu a mala tu zdravotné problémy skončila tam pracovný pomer. Od 01.09.2016 do 10.09.2016 pracovala v V., s.r.o., O., za 09/2016 mala vymeriavací základ vo výške 146,20 Eur, pracovala na pumpe, mala tu pracovať až 12 hodín denne, čo však kvôli starostlivosti o dcéru a zdravotné problémy nebolo možné, preto skončila v tejto firme pracovný pomer dohodou. Od 09/2016 stále až doposiaľ je matka nezamestnaná, poberá invalidný dôchodok vo výške 129,90 Eur mesačne a prídavok na dieťa. Matka ďalej od 01/2014 poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov vo výške 18,39 Eur mesačne. Matka je vyučená ako technicko-ekonomická pracovníčka, má ukončenú elektrotechnickú školu s maturitou, odbor technicko-ekonomická pracovníčka. Z potvrdenia o zdravotnom stave vyplynulo, že matka je zo zdravotného hľadiska spôsobilá pracovať ako technická-ekonomická pracovníčka na skrátený úväzok v prostredí bez dráždivých látok a alergénov Matka majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní, počas predmetného obdobia bývala s dcérou, so svojou matkou, otcom (do 01.03.2015) a bratom (do 10.06.2015) v štátnom byte, za náklady na bývanie uhrádza sumu mesačne cca 120,- - 125,- Eur, jej matka pracuje s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 324,- Eur, brat bol invalidným dôchodcom, invalidný dôchodok poberal vo výške cca 122,- Eur mesačne, tento dňa XX.XX.XXXX zomrel, otec poberal starobný dôchodok v predmetnom období cca 170,- Eur mesačne.

4. Otec dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom okrem mal. P. I. iné vyživovacie povinnosti nemal žiadne, v tom čase bol nezamestnaný, neevidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, mal príjem len z dohody o pracovanej činnosti, priemerne spolu s odmenou mal príjem cca 300,- - 350,- Eur mesačne. Otec dieťaťa t.č. okrem mal. P. I. iné vyživovacie povinnosti nemá žiadne, od 21.10.2013 do 07.12.2015 pracoval vo firme L. A., s.r.o., L. s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 418,- Eur, skončil pracovný pomer výpoveďou z jeho strany, nakoľko si hľadal inú prácu. Od 08.12.2015 do 15.02.2016 bol otec dieťaťa nezamestnaný, bol bez príjmu, nepoberal žiadne dávky. Od 15.02.2016 stále až doposiaľ otec pracuje v Z. U. s.r.o., W., za obdobie 2/2016 - 12/2016 dosahoval priemerný mesačný

zárobok v čistom vo výške 697,59 Eur. Z dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy od Z. U. s.r.o., W. zo dňa 27.01.2017 vyplynulo, že s platnosťou od 01.01.2017 otec stráca nárok na výplatu prémie vo výške 85,- Eur za výkon práce v nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase. V minulosti pracoval v odbore, v ktorom je vyučený ako kuchár, čašník, má ukončenú učňovku bez maturity a dvojročnú nadstavbu v odbore kuchár, čašník. Súd dospel v danom prípade k záveru, že keby otec počas obdobia do 02/2016 vyvinul väčšie úsilie, mohol sa zamestnať, a to i v odbore, v ktorom sa vyučil, pričom voľné pracovné miesta boli, ktorú skutočnosť mal súd z obsahu spisu za preukázanú /ponuky práce vytlačené z internetu nachádzajúce sa v spise/, a preto aj na základe vyššie uvedeného v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri rozhodovaní počas obdobia od 01.09.2014 do 02/2016 vychádzal z príjmu otca, ktorý by tento mohol dosahovať - a to vo výške cca 500,- Eur mesačne netto /vychádzajúc z priemerného mesačného platu pre Slovensko kuchára a čašníka, ktoré sa nachádzajú v spise, ako i zo súdnej praxe/. Ani otec majetok výraznejšej hodnoty nevlastní, do konca 10/2016 býval s otcom v byte vo vlastníctve jeho otca, jeho otec poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur mesačne a príspevok na bývanie vo výške cca 52,50 Eur mesačne, do 08/2016 uhrádzali s otcom náklady na bývanie v 1/2, a to sumou 66,70 Eur mesačne každý, od 08/2016 do konca 10/2016 uhrádzal náklady na bývanie už aj za otca v celkovej výške cez 133,- Eur mesačne a od 11/2016 býva v byte v podnájme so spolubývajúcim, za náklady na bývanie on uhrádza sumu 180,- Eur mesačne. Z obsahu spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 7P/63/2009 súd zistil, že otec dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom, a to v 01/2010 tiež býval u svojho otca, od ktorého sa od 11/2016 podľa vyjadrenia otca na pojednávaní dňa 08.02.2017 odsťahoval z dôvodu, že si prestali dobre vychádzať, a to bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia otcom dieťaťa, pričom súd vzhľadom na vyššie uvedené takéto konanie otca, v čase krátko pred vyhlásením rozhodnutia vo veci vyhodnotil ako účelové.

5. Súd prihliadal pri rozhodovaní na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov maloletého dieťaťa, ktoré zdieľa životnú úroveň svojich rodičov. I keď otec uvádzal, že spláca od 12/2016 exekúciu, mesačne po 100,- Eur, toto mu vzniklo z dôvodu neplatenia výživného v minulosti, v celkovej výške 1.364,- Eur, tu je potrebné uviesť, že toto nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň.

6. Otcovi dieťaťa súd zvýšil vyživovaciu povinnosť k mal. P. I. z doterajších 130,- Eur mesačne na sumu 140,- Eur mesačne za obdobie od 01.09.2014 (t.j. od podania návrhu matkou na súd) do 31.08.2015, poukazujúc pritom na vyššie uvedené skutočnosti, keď súd počas tohto obdobia mal za preukázané, že došlo od posledného rozhodovania o výživnom k nárastu príjmu otca /z 300,- - 350,- Eur mesačne na sumu cca 500,- Eur mesačne netto - možný príjem otca ako je vyššie uvedené/, došlo tiež k zhoršeniu zdravotného stavu mal. P. I. od posledného rozhodovania o výživnom, v súlade s ustanoveniami § 62 ods. 2 a § 75 ods. l Zákona o rodine. Otcovi dieťaťa súd zvýšil vyživovaciu povinnosť k mal. P. I. za obdobie od 01.09.2015 do 31.01.2016 na sumu 150,- Eur mesačne, poukazujúc pritom na vyššie uvedené skutočnosti, keď súd mal v konaní za preukázané, že na strane mal. P. I. došlo od tohto obdobia k výraznej zmene pomerov (mal. P. I. od 01.09.2015 začala navštevovať 1. ročník na ZŠ), vychádzajúc počas predmetného obdobia z možného príjmu otca cca 500,- Eur mesačne netto, v súlade s ustanoveniami § 62 ods. 2 a § 75 ods. l Zákona o rodine. Ďalej súd zvýšil otcovi dieťaťa vyživovaciu povinnosť k mal. P. I. za obdobie od 01.02.2016, t.j. od mesiaca, kedy sa otec zamestnal s vyšším príjmom u zamestnávateľa Z. U., s.r.o., W., a došlo teda k nárastu príjmu otca, na sumu 175,- Eur mesačne, poukazujúc pritom na vyššie uvedené skutočnosti, v súlade s ustanoveniami § 62 ods. 2 a § 75 ods. l Zákona o rodine. I keď otec súdu predložil dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 27.01.2017, v zmysle ktorej s platnosťou od 01.01.2017 stráca nárok na výplatu prémie vo výške 85,- Eur za výkon práce v nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, tu je potrebné zo strany súdu uviesť, že túto skutočnosť súd nevyhodnotil ako výraznú zmenu pomerov na strane otca, ktorá by mala mať vplyv na výšku jeho vyživovacej povinnosti. Počas predmetného obdobia došlo ako je z vyššie uvedeného zrejmé k nárastu príjmu i na strane matky dieťaťa /od 01.09.2014 do 08/2015 mala celkový príjem cca 350,- Eur mesačne/, pričom v danom

prípade dospel súd k záveru, že keby matka vyvinula úsilie, bolo a je v jej možnostiach a schopnostiach mesačne si privyrobiť - ako je zo súdnej praxe známe, cca 200,- Eur mesačne, a to so zohľadnením jej zdravotného stavu, a preto aj na základe vyššie uvedeného v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri rozhodovaní vychádzal z celkového príjmu matky, ktorý by táto mohla dosahovať - a to vo výške cca 350,- Eur mesačne od 08/2015 (invalidný dôchodok, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov a možný príjem zo zamestnania na skrátený pracovný úväzok cca 200,- Eur mesačne). K predloženej fotodokumentácii matkou dieťaťa ohľadom tej skutočnosti, že otec chodieva na dovolenky do zahraničia, je potrebné zo strany súdu uviesť, že rovnaká fotodokumentácia bola matkou dieťaťa doložená už v roku 2013 v rámci konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 5P/162/2012 a preto súd pre neaktuálnosť pri rozhodovaní na vyššie uvedené nemohol prihliadnuť. Súd dospel k záveru, že bolo a je v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa prispievať na výživu mal. P. I. vyššie uvedenými sumami. Predmetné rozhodnutie je aj v súlade so zaužívanou súdnou praxou Krajského súdu v Trnave, v zmysle ktorej platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25% - 30% jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu /viď napr. 25CoP/58/2014/.

7. Dlh na výživnom za obdobie od 01.09.2014 do 31.01.2017 pre maloletú P. I. vo výške 760,- Eur (10,- Eur x 12 mesiacov + 20,- Eur x 5 mesiacov + 45,- Eur x 12 mesiacov) súd otcovi povolil splácať k rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 21,- Eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia /§ 232 ods. 4 CSP/ tak, aby otec dieťaťa splatil dlh do 3 rokov, poukazujúc pritom na vyššie uvedené skutočnosti.

8. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže v danej veci nebol dôvod na zníženie výživného k maloletému dieťaťu, ale na zvýšenie výživného, súd návrh otca na zníženie výživného k mal. P. I. zamietol.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietajúc zdôvodnenie rozhodnutia s tým, že nesúhlasí so záverom súdu a domnieva sa, že na strane maloletej nedošlo k takej zásadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného zo strany otca ako aj z dôvodu nevyhnutných výdavkov na strane otca, ktoré je nutné každý mesiac vynaložiť a k pomeru jeho príjmov. Nesúhlasí so zdôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie s tým, že vždy mal záujem pracovať a nikdy sa úmyselne platením výživného nevyhýbal. Vo vzťahu k nemu nemožno konštatovať, že by si úmyselne hľadal nižšie ohodnotenú prácu s cieľom vyhnúť sa plateniu výživného. Svedčí o tom aj skutočnosť, že skončil pracovný pomer v L. A., s.r.o. práve z dôvodu nízkeho finančného ohodnotenia a zlých pracovných podmienok. Tento pracovný vzťah ale neukončil svojvoľne, ale v tom čase už mal prisľúbenú prácu u súčasného zamestnávateľa Z. U., s.r.o. za lepších finančných podmienok. Skutočnosť, že s novým zamestnávateľom uzavrel pracovný pomer až 15.02.2016, nebolo z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu formálnych náležitostí na strane nového zamestnávateľa, od ktorého mal prísľub skoršieho nástupu do zamestnania, preto sa neprihlásil do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V zmysle platnej judikatúry pri hodnotení schopností a možností rodičov prispievať na výživu detí, pokiaľ prišlo k zmene zamestnania niektorého z rodičov, znamenajúcej pokles jeho zárobku, je potrebné zistiť aj dôvody takejto zmeny. Na jeho strane došlo k zmene zamestnania, pri ktorej došlo k zvýšeniu jeho zárobku. Konštatovanie prvoinštančného súdu o tom, že otec mohol vyvinúť väčšie úsilie pri hľadaní práce považuje za špekulatívne. Ponuky práce vytlačené z internetu nepovažuje za dostatočne hodnoverný dôkaz o skutočnej situácii na trhu práce. Prvoinštančný súd pri hodnotení potencionálneho príjmu otca postupoval príliš dogmaticky, keď nezohľadnil skutočný stav a dôvody, ktoré k nemu viedli. Nie je možné za uvedené obdobie vychádzať z čistého mesačného príjmu otca vo výške 500,- Eur, ale zo skutočného príjmu, ktorý predstavoval 418,- Eur v čistom, pri celkových mesačných nákladoch cca 225,60 Eur. Aj konštatovanie súdu, že od svojho otca sa odsťahoval z dôvodu, že si prestali rozumieť, pričom súd toto konanie v časoch krátko pred vyhlásením rozsudku vyhodnotil ako účelové, čo nie je v súlade so skutočnosťou. Ide o nesprávne vyhodnotenie zisteného stavu, pretože zo samotného spisu vyplýva, že otec maloletej už v čase od 08/2016 do 10/2016 hradil za otca jeho časť nákladov na bývanie, tzn. hradil celkové náklady vo výške 133,- Eur. Práve táto skutočnosť bola jedným z dôvodov zhoršenia vzťahov medzi otcom maloletej a jeho otcom. Zabezpečenie si dôstojného bývania považuje za jednu zo základných životných potrieb a nemožno otcovi maloletej realizáciu takejto základnej životnej potreby odopierať. Do spisu bola založená

nájomná zmluva preukazujúca, že v súčasnej dobe otec maloletej uhrádza 180,- Eur za bývanie v trojizbovom byte, ktorý obýva spolu s jedným spolubývajúcim, pričom ceny prenájmov v O. za garsónku sa pohybujú v cenových reláciách okolo 200,- Eur. Preto výška nákladov na bývanie otca nie je neprimeraná. V čase predchádzajúcej úpravy, keďže otec hrával hokej vo Francúzku bol schopný uzatvoriť rodičovskú dohodu o výživnom. V dôsledku výraznej zmeny pomerov na jeho strane sa však dostal do platobnej neschopnosti, pretože nebol schopný platiť výživné v určenej výške. Má za to, že v prípade právoplatnosti rozsudku v tomto znení dôjde opäť k platobnej neschopnosti otca maloletej a v krajnom prípade aj k jeho možnej kriminalizácii, čo v žiadnom prípade nie je v záujme maloletej. Prvoinštančný súd uvádza, že i keď otec predložil dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 27.01.2017 s platnosťou od 01.01.2017 stráca nárok na výplatu vo výške 85,- Eur za výkon práce v nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, čo súd nevyhodnotil ako danú skutočnosť ako výraznú zmenu pomerov na strane otca, ktorá by mala vplyv na výšku výživného pri jeho vyživovacej povinnosti. Na druhej strane prvoinštančný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť k mal. P. I. zo 130,- Eur na 140,- Eur mesačne od podania návrhu do 31.08.2015, keď mal preukázané, že došlo k nárastu príjmu otca z 300,- Eur až 350,- Eur na sumu 500,- Eur, ako možný príjem otca. V skutočnosti však otec maloletej dosahoval príjem 418,- Eur ako bolo už vyššie uvedené. Prvoinštančný súd teda reálne zvýšenie príjmu otca maloletej o 68,- Eur až 118,- Eur vyhodnotil ako zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného v období od 01.09.2014 do 31.08.2015 a na druhej strane zníženie príjmu otca o 85,- Eur nehodnotí ako výraznú zmenu pomerov, ktorá by mala vplyv na výšku jeho vyživovacej povinnosti. Otcovi sa pri súčasnej výške výživného len s veľkými ťažkosťami darí uhrádzať všetky reálne nevyhnutné náklady vrátane výživného na maloletú a preto akékoľvek zvýšenie vyživovacej povinnosti otca by bolo likvidačné. Na základe uvedeného navrhol odvolaciemu súdu, aby po preskúmaní veci rozhodol tak, že vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali.

12. Matka k doručenému odvolaniu podala písomné vyjadrenie poukazujúc na znenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ďalej § 75 ods. 1 a zmysel týchto ustanovení. Napadnuté rozhodnutie považuje za správne, nakoľko v plnej miere určené výživné zodpovedá potrebám maloletej a zároveň aj schopnostiam a možnostiam otca, a je súladné. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

13. Kolízny opatrovník v stručnom písomnom vyjadrení uviedol, že odporúča rozsudok prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

14. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), účinného od 01.07.2016 a v zmysle § 2 ods. 1 C.m.p. subsidiárne podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 C.m.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p., § 68 C.m.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

17. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na zvýšenie výživného, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové tvrdenia či právne argumenty než tie, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal.

18. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

19. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 C.m.p. (predtým § 163 ods. 1 O.s.p.), dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno- právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne

- okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

20. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

21. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že výživné bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 7P/63/2009-139 zo dňa 14.01.2010, ktorým súd na základe dohody rodičov s účinnosťou od 31.07.2009 zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke a otcovi bolo určené výživné vo výške 130,- Eur mesačne s účinnosťou od 31.07.2009. Keďže išlo o schválenie rodičovskej dohody podrobný popis pomer rodičov z rozsudku nevyplýva.

23. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo nesporne preukázané, že v danom prípade došlo najmä na strane maloletej plynutím času a tým spôsobenej zmene potreby podstatných nákladov k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšiť výšku doteraz stanoveného výživného v závislosti od uplynulého času s počiatkom od podania návrhu matkou dňa 02.09.2014. Súd prvej inštancie teda správne pri určení výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, s prihliadnutím na jej vek a zárobkové možnosti a schopnosti rodičov.

24. Mal. P. I. má 8 rokov a navštevuje 2. ročník na ZŠ. Od 02.09.2014 bola prijatá do MŠ L., pričom od 25.11.2014 do 30.04.2015 na základe doporučenia detskej lekárky zo zdravotných dôvodov MŠ nenavštevovala. V školskom roku 2015/2016 do polovice 10/2015 nenavštevovala ŠJ ani ŠKD, následne prestúpila na Cirkevnú ZŠ, kde navštevovala ŠJ a ŠKD od druhého polroka školského roka. V školskom roku 2016/2017 navštevuje ŠJ, kde matka uhrádza sumu 28,- Eur mesačne a ŠKD, kde matka uhrádza sumu 8,50 Eur mesačne. Do školského roku 2016/2017 krúžky, za ktoré by sa platilo nenavštevovala žiadne, v školskom roku 2016/2017 začala navštevovať folklórny krúžok, za ktorý sa neplatí, od 11/2016 navštevuje hokejový krúžok, kde matka uhrádza mesačný poplatok 20,- Eur. Z výpovede matky vyplynulo, že P. I. má zdravotné problémy od 2 mesiacov veku - a to problémy s dusením a dýchaním, so zistenou diagnózou reflux, od narodenia má kožné problémy - ekzémy, následne od 2 rokov jej bola diagnostikovaná astma, pričom mala a má zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom dcéry 30,- Eur mesačne a viac. Z posudku ÚPSVaR Piešťany zo dňa 05.11.2013 bolo zistené, že mal. P. I. má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť s diagnózami numulárna dermatitída, atopická dermatitída, porucha buňkovej i humorálnej imunity, prieduškový záduch - počínajúci, posudok je platný od 05.12.2011 do 05.01.2015. Z posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa ÚPSVaR Piešťany zo dňa 12.11.2012 bolo zistené, že mal. P. I. má záverečné diagnózy: iné imunodeficiencie a astma bronchiale počínajúca. Mal. P. I. hráva hokej, čo je vhodné na zlepšenie celkovej kondície aj zdravotného stavu. Súdom bolo ustálené, že výdavky na odôvodnené potreby maloletej sú cca 280,- Eur mesačne.

25. Čo sa týka odvolacích námietok odvolateľa v ich súhrne, odvolací súd ani jednu z nich nepovažoval za natoľko dôvodnú, že by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

26. Podstatným je, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky. Ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej nemá. Otec je riadne vyučený v odbore kuchár-čašník. V rozhodnom ostatnom čase u svojho zamestnávateľa dosiahol priemerný mesačný zárobok 697,50 Eur, pričom podľa potvrdenia zamestnávateľa mu už nemá byť vyplácaný príspevok vo výške 85,- Eur za výkon práce v nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase. Aj po zohľadnení danej skutočnosti, otec bude mať čistý príjem 612,50 Eur z čoho stanovené výživné 175,- Eur predstavuje 28,57%, pričom otec má vyživovaciu povinnosť len k mal. P. I..

27. Po zohľadnení, že vyživovaciu povinnosť k maloletej majú obaja rodičia, že matka túto povinnosť vynahradzuje čiastočne i osobnou starostlivosťou a že na maloletú poberá i rodinné prídavky, odvolací súd zvýšenie výživného pre maloletú zo strany otca postupne, tak ako rozhodol súd prvej inštancie považoval za dôvodné a stanovenú výšku výživného v každom rozhodnom čase za primeranú.

28. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je i odvolací súd toho názoru, že je dôvodné zvýšenie výživného zo strany otca odstupňovane tak, ako rozhodol súd prvej inštancie.

29. Pre zvýšenie výživného s účinnosťou od 01.09.2014, vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom za obdobie do 31.01.2017, ktorý súd prvej inštancie správne vyčíslil (výška dlhu nebola odvolaním namietaná), rovnako bolo tiež dôvodné vzhľadom na jeho výšku zaplatiť ho v splátkach po 21,- Eur spolu s bežným výživným.

30. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvýšenia výživného ako vecne správny, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p..

32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .