Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/219/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 14, Bratislava, IČO: 35 886 013, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., so sídlom Karadžičova 47, Bratislava, IČO: 47 232 773, proti žalovanému: L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., o zaplatenie 145,58 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 35C/332/2015-35 zo dňa 11.01.2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania zo dňa 27.01.2016, ktoré došlo na Okresný súd Galanta dňa 05.02.2016 z a m i e t a .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

III. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 110,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 45,64 Eur od 15.05.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 59,27 Eur od 12.06.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 6,- Eur od 17.07.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 8,58 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 31,19 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Rozhodnutie odôvodnil aplikáciou § 115a ods. 2, § 200ea, § 156 ods. 3, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 54 ods. 1, 2, § 51 Občianskeho zákonníka (OZ), § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b), § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 517 ods. 2 OZ, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od 01.05.2014, § 100 ods. 1 a § 101 a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o pripojení z 09.07.2009, ktorú z pohľadu právnej kvalifikácie treba považovať za zmluvu uzavretú v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a zároveň za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dôsledku čoho je nevyhnutné aplikoval ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

3. Pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, nadobudol žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej so spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o.. Žalovaná ako fyzická osoba uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu dňa 09.07.2009 zmluvu o pripojení v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté elektronické komunikačné služby - program O2 Fér, pričom Telefónica Slovakia, s.r.o. vyúčtovala žalovanej cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby faktúrou č. 1032268043 na sumu 34,67 Eur so splatnosťou 16.04.2012, č. 1033429150 na sumu 45,64 Eur so splatnosťou 14.05.2012, č. 1034473083 na sumu 59,27 Eur so splatnosťou 11.06.2012, č. 1035670785 na sumu 6,- Eur so splatnosťou 16.07.2012. Listom z 31.05.2012 odstúpil právny predchodca žalobcu od zmluvy ku dňu 30.06.2012.

4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o pripojení z 09.07.2009, ktorú z pohľadu právnej kvalifikácie treba považovať za zmluvu uzavretú v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a zároveň za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho je nevyhnutné na dané vzťahy aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

5. V súvislosti so zmluvou o pripojení si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované faktúrou č. 1032268043 na sumu 34,67 Eur so splatnosťou 16.04.2012, č. 1033429150 na sumu 45,64 Eur so splatnosťou 14.05.2012, č. 1034473083 na sumu 59,27 Eur so splatnosťou 11.06.2012, č. 1035670785 na sumu 6,- Eur so splatnosťou 16.07.2012. Nárok žalobcu súd posúdil ako dôvodný len v časti 110,91 Eur, t.j. v časti faktúr č. 1033429150 na sumu 45,64 Eur so splatnosťou 14.05.2012, č. 1034473083 na sumu 59,27 Eur so splatnosťou 11.06.2012, č. 1035670785 na sumu 6,- Eur so splatnosťou 16.07.2012.

6. V zmysle citovaného ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 súd musí prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti, teda v spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky žalovaného. Podstatou premlčania je to, že ak sa právo v zákonom stanovenej dobe neuplatní na súde, nemôže už byť veriteľovi po jej uplynutí priznané. V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšením možnosti jeho úspešného uplatnenia.

7. Nakoľko splatnosť faktúry č. 1032268043 na sumu 34,67 Eur nastala dňom 16.04.2012, trojročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať, začala plynúť 17.04.2012, teda dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry, a uplynula 17.04.2015. Žaloba bola na súd podaná až 30.04.2015, v dôsledku čoho je nárok žalobcu v uvedenej časti premlčaný a nemožno mu priznať právo na jeho plnenie v súdnom konaní.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého priznal náhradu trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu účastníkov konania. Žalobca bol úspešný v 76% a žalovaná v 24%, úspech žalobcu tak predstavoval 52% (76-24). Trovy žalobcu pozostávali zo súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vyčíslených v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd, 1 úkon á 16,60 Eur + 2 x režijný paušál 8,39 Eur + DPH). Súd žalobcovi priznal pomernú časť trov konania v rozsahu 52% v časti súdneho poplatku vo výške 8,58 Eur a v časti náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 31,19 Eur.

9. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Takýto návrh odôvodnil s poukazom na znenie zákona č. 351/2011 Z.z., jeho § 44 ods. 12, v zmysle ktorého odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň. Vzhľadom k tomu, že v danom konkrétnom prípade právny predchodca žalobcu uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy a to ku dňu 30.06.2012, tým pádom premlčacia lehota začína plynúť dňa 01.07.2012 a žalobcovo právo by sa premlčalo dňa 01.07.2015. Keďže návrh na začatie konania bol Okresnému súdu Galanta doručený 30.04.2015, má za to, že žalovaný nárok nie je premlčaný. V prípade, že by odvolací súd nesúhlasil s vyššie uvedenou argumentáciou, žiadal o prerušenie konania a to s poukazom na § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. z dôvodu, že prebiehajúceho

konania na Ústavnom súde SR sp. zn. RVP 12672/2015 o súlade ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a Ústavou SR. Poukázal na názor Okresného súdu Košice II, ktorý dňa 08.09.2015 podal na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie vyššie uvedeného nesúladu ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorý je daný skutočnosťou, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka ako spotrebiteľa a to tým, že nestranný súd prípadne iný orgán má povinnosť prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto ochrana jedného z účastníkov občianskeho súdneho konania je podľa názoru Okresného súdu Košice II v rozpore s princípom nestrannosti súdu a teda aj princípom právneho štátu.

10. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.

11. Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) občianskeho súdneho konania, na ktoré sa v odvolaní odvolateľ odvoláva a ktoré bolo v čase podania odvolania účinné, pokiaľ súd neurobí vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, tak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

12. Ustanovenie § 164 CSP. dáva súdu možnosť konanie prerušiť alebo učiniť iné vhodné opatrenie. Rozhodnutie súdu závisí na konkrétnych okolnostiach prípadu Súdu je daná možnosť prerušiť konanie v prípade predbežnej otázky, ktorú je súd oprávnený vyriešiť sám. V uvedenom prípade môže konanie prerušiť, ale aj nemusí, najmä v záujme jednotnosti rozhodovania súdov a iných štátnych orgánov, ktorý ho vedie k tomu, aby pokiaľ už o tejto otázke prebieha konanie pred iným orgánom, spravidla konanie preruší a vyčká rozhodnutie príslušného orgánu a z jeho rozhodnutia potom v ďalšom konaní vychádza. Ide o fakultatívne prerušenie konania.

13. K tomuto návrhu na prerušenie konania odvolací súd nevyhovel, nakoľko z vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že toto formuluje len možnosť - nie povinnosť súdu prerušiť konanie z dôvodu prebiehajúceho iného súdneho konania, ktoré by mohlo mať význam pre aktuálne konanie. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že závery súdu prvej inštancie vyslovené v danej veci nemôžu znamenať žiadny podstatný zásah do práv účastníkov, ak by sa neskôr ukázalo, že obsah ust. § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa odporuje základným ústavno-právnym princípom. Pozitívne rozhodnutie Ústavného súdu SR môže byť totiž dôvodom pre podanie návrhu na povolenie obnovy konania, čo v podstate znamená, že je zaručená ochrana práv dotknutého účastníka a zároveň je tým vyvrátený dôvod na existenciu nevyhnutnosti navrhovaného postupu žalobcom.

14. Následne Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) Civilného sporového poriadku v spojení), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej pre jeho vecnú správnosť potvrdiť.

15. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu 30.04.2015 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 145,58 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 34,67 Eur od 17.04.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 45,64 Eur od 15.05.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 59,27 Eur od 12.06.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 6,- Eur od 17.07.2012 do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 uzavretej so spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova č. 24, 851 01 Bratislava, s účinnosťou od 24.06.2013 nadobudol pohľadávku voči žalovanému.

17. Žalovaný uzavrel s postupcom Zmluvu o pripojení v zmysle zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté elektronické komunikačné služby, a to konkrétne dňa 09.07.2009 v rámci programu služieb O2 Fér s účastníckym číslom +421948032903. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby faktúrou č. 1032268043 na sumu 34,67 Eur so splatnosťou 16.04.2012, č. 1033429150 na sumu 45,64 Eur so splatnosťou 14.05.2012, č. 1034473083 na sumu 59,27 Eur so splatnosťou 11.06.2012, č. 1035670785 na sumu 6,- Eur so splatnosťou 16.07.2012. Postupca podaním z 18.05.2012 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 80,31 Eur. Nakoľko žalovaný neuhrádzal faktúry riadne a včas, odstúpil právny predchodca žalobcu ku dňu 30.06.2012 od zmluvy o pripojení k službám písomným podaním zo 31.05.2012, pričom určil žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie do 23.06.2012.

18. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 2002 z 24.06.2013 s prílohou, Zmluvu o pripojení zo dňa 09.07.2009, pokus o zmier z 18.05.2012, odstúpenie od zmluvy z 31.05.2012, faktúru č. 1032268043, č. 1033429150, č. 1034473083, č. 1035670785.

19. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie správne žalobu čiastočne zamietol a zároveň rozhodol, že o priznaní náhrady trov konania žalobcovi od žalovanej vzhľadom na čiastočný úspech v konaní. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

20. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty než tie, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.

21. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

22. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo prvýkrát vykonať, uplatniť (§ 101 Občianskeho zákonníka). Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možno odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde, teda v stave actio nata, tzn. zmena práva na nárok, teda okamih, kedy možno prvýkrát objektívne podať žalobu na súd, napríklad z dôvodu splatnosti dlhu. Preto nie je rozhodujúce z akého dôvodu, či subjektívneho alebo objektívneho, tak subjekt, ktorý túto žalobu mohol podať, tak neurobil, či už z dôvodov subjektívnych alebo prípadne aj objektívnych. Actio nata nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou zročnosťou dlhu, tzn. dňom, keď má dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Splatnosť môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu. V prejednávanom prípade samotný žalobca deklaroval tak v žalobe ako aj predložených faktúrach splatnosť jednotlivých faktúr, z ktorých odvodzoval svoj nárok. Ich splatnosť nastala v konkrétnych termínoch, ktoré sa len z dôvodu odstúpenia od zmluvy nemohli žiadnym

spôsobom zmeniť. Od času splatnosti dlžných súm začala plynúť trojročná premlčacia doba a podanie žaloby po jej uplynutí znamenalo povinnosť súdu formulovanú v použitom ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, prihliadnuť na premlčanie z úradnej povinnosti, tzn. ex offo. Právny úkon žalobcu spočívajúci v odstúpení od zmluvy nemal na plynutie premlčacej doby žiaden vplyv.

23. Žalobca si v predmetnej veci uplatňoval zaplatenie pohľadávky, ktoré pohľadávky boli žalovanému fakturované jednotlivými faktúrami a každá faktúra mala stanovenú splatnosť. Uplynutím tejto splatnosti sa žalobca (prípadne jeho právny predchodca) mohol oprávnene domáhať svojho nároku na súde. V zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V preskúmavanej veci nebola žalobcovi priznaná pohľadávka uplatňovaná z faktúry č. 1032268043 na sumu 34,67 Eur, ktorej nastala dňom 16.04.2012. Teda dňom 17.04.2012 sa žalobca (prípadne jeho právny predchodca) mohol po prvýkrát domáhať svojho práva na súde a teda odvtedy začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie predmetnej pohľadávky. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že Zmluva o poskytovaní verejných služieb ako celok zanikla odstúpením od zmluvy. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bolo zmluvou dohodnuté, že poskytované služby budú fakturované mesačne a tieto budú aj každý mesiac splatné. Potom pohľadávka z každej faktúry je samostatnou pohľadávkou a u každej bežala samostatne premlčacia doba od jej splatnosti.

24. Vychádzajúc z konštatovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a odvolaním osobitne nenapadnutého závislého výroku o náhrade trov ako vecne správny potvrdil v podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

25. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .