Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/314/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Barcajová a sudkýň: Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová v právnej veci žalobcu: STEFE Trnava, s.r.o., IČO: 36 277 215, so sídlom Trnava, Františkánska 16, zastúpeného advokátkou: JUDr. Ružena Bubenčíková, so sídlom Trnava, Kollárova 8, proti žalovaným: 1. N. U., nar. XX.X.XXXX, bytom M., A. V. X, 2. R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., A. V. XX, zastúpená žalovaným 1., o zaplatenie 475,23 Eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalovaných 1., 2. a žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 12C/39/2013-103 zo dňa 3.8.2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil právne s použitím § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1 (§ 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku do 30.6.2016) a 2, § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

2. Vecne argumentoval tým, že žalobca vzal svoju žalobu v časti istiny späť po rozhodnutí prvoinštančného a pred rozhodnutím druhoinštančného súdu, pričom odvolací súd späťvzatie pripustil, rozsudok v tejto časti zrušil a konanie v danom rozsahu zastavil. Žalovaní sa k späťvzatiu v súdom stanovenej lehote nevyjadrili, preto súd predpokladal, že nemajú voči zastaveniu konania námietky a rozhodol. Vo zvyšku, t.j. o príslušenstve, ktoré predstavuje 363,03 Eur, sa konalo ďalej (odvolací súd rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie). Žalobca považoval pokračovanie v ďalšom konaní za nehospodárne (z dôvodu znaleckého dokazovania), preto svojím procesným úkonom vzal žalobu na pojednávaní i v časti príslušenstva späť a žiadal konanie zastaviť. Žalovaní na pojednávaní dňa 3.8.2016 nesúhlasili so späťvzatím žaloby (príslušenstva) a so zastavením konania. Okresný súd sa zaoberal tvrdením žalovaného 1. (nariadenie znaleckého dokazovania z dôvodu, že žaloba je nedôvodná), či sa jedná o vážne dôvody, pre ktoré by mal konanie nezastaviť. Prihliadol pritom na výšku sumy, ktorá ostala predmetom konania, konkludentný súhlas s predchádzajúcim späťvzatím žaloby v časti istiny, zaplatením tejto istiny, na výšku trov žalovanými navrhovaného znaleckého dokazovania, ktoré by vznikli v ďalšom konaní, na možný výsledok konania, ktorý by v prípade úspechu žalovaných (k čomu logicky smeruje ich obrana v konaní i navrhovaný dôkaz) viedol k zamietnutiu žaloby v časti príslušenstva, teda rovnako ako teraz by ho neboli povinní žalobcovi uhradiť a dospel k záveru, že ďalšie konanie je nehospodárne a nie sú tu vážne dôvody pre pokračovanie a navyšovanie jeho trov, preto konanie zastavil. Súd prvej inštancie žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania prihliadnuc na čiastočné procesné zavinenie časti konania každou zo strán, lebo späťvzatie žaloby v časti istiny 475,23 Eur zavinili žalovaní úhradou dlhu v priebehu konania a späťvzatie žaloby v časti

príslušenstva, ktoré zostalo výlučným predmetom konania a vo vyčíslení predstavovalo 363,03 Eur, bolo procesne zavinené žalobcom, keď žalobu vzal späť z dôvodu nehospodárnosti ďalšieho konania o nej.

3. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalovaní, keď odvolací súd toto ich odvolanie posúdil podľa jeho obsahu (§ 124 , a mal za to, že ním navrhli zrušiť napadnuté uznesenie (pokračovať v konaní). Argumentovali, že nesúhlasia s názorom, že ďalšie konanie je nehospodárne a nie sú vážne dôvody pre pokračovanie a navyšovanie jeho trov, keď trvajú na nariadení znaleckého dokazovania a zamietnutí žaloby.

4. Proti tomuto uzneseniu výlučne v časti o rozhodnutí o náhrade trov konania podal odvolanie včas žalobca a navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu zmeniť a priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu. Argumentoval tým, že aplikácia § 255 ods. 2 pri rozhodovaní o trovách konania nebola správna. Je nesporné, že konanie v časti istiny 475,23 Eur zavinili žalovaní a žalobu v časti poplatku z omeškania zobral späť z dôvodu nehospodárnosti konania. Súdny poplatok ani trovy právneho zastúpenia sa z poplatku nevypočítavajú, nakoľko ide o príslušenstvo k istine, takže bez ohľadu na to, že by trval na žalobe a bol by úspešný v časti poplatku z omeškania, prináležala by mu náhrada trov konania z istiny 475,23 Eur.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), pričom podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenými subjektami - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolaní (§ 379 a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru, a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správne, preto ho s použitím § 387 ako vecne správne potvrdil.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď konanie zastavil napriek nesúhlasu žalovaných so späťvzatím a žiadnej strane nepriznal právo na náhradu trov konania.

8. Zo spisu odvolací súd zistil, že uznesením na pojednávaní dňa 3.7.2013 okresný súd pripustil zmenu žaloby, žalovaní 1. a 2. sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 475,23 Eur, poplatok z omeškania vo výške 1 promile denne zo sumy 202,33 Eur od 6.7.2010 do zaplatenia, vo výške 0,5 promile denne zo sumy 272,90 Eur od 6.7.2013 do zaplatenia. Na odvolanie žalovaných Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 25Co/58/2014-82 zo dňa 17.12.2014 pripustil späťvzatie žaloby v časti istiny 475,23 Eur, rozsudok súdu prvej inštancie (č. k. 12C/39/2013-47 zo dňa 30.9.2013, ktorým uložil žalovaným 1. a 2. spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 475,33 Eur, poplatok z omeškania vo výške 1 promile denne zo sumy 202,33 Eur od 6.7.2010 do zaplatenia, vo výške 0,5 promile denne zo sumy 272,90 Eur od 1.7.2013 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 9,50 Eur, a žalovaným 1. a 2. uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 28,50 Eur za súdny poplatok za návrh a trovy právneho zastúpenia vo výške 222,64 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám splnomocnenej zástupkyne žalobcu) v tejto časti zrušil a konanie v danom rozsahu zastavil, vo zvyšku napadnutej vyhovujúcej časti - v príslušenstve (v poplatku z omeškania, včítane závislého výroku o náhrade trov konania) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie. Na výzvu Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.10.2014 (na č.l. 80)

ohľadom súhlasu so späťzvatím žaloby v časti istiny 475,23 Eur, ktorá bola žalovanému 1. doručená dňa 27.10.2014, tento nijako nereagoval. Predmetom konania na súde prvej inštancie zostala požiadavka žalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 1 promile denne zo sumy 202,33 Eur od 6.7.2010 do zaplatenia, vo výške 0,5 promile denne zo sumy 272,90 Eur od 6.7.2013 do zaplatenia (vyčíslený v sume 363,03 Eur). Na pojednávaní dňa 3.8.2016 zobral žalobca žalobu v časti poplatku z omeškania (363,03 Eur) späť a navrhol konanie zastaviť. Žalovaní 1. aj ako zástupca žalovanej 2. so späťvzatím nesúhlasil preto, že „istinu uhradil z dôvodu, že sa s mestom Trnava ako vlastníkom bytu dohodol, že po jej zaplatení mestské zastupiteľstvo súhlasilo so zotrvaním žalovaných v byte. Nezaplatil preto, že súhlasil s dlhom“. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 22.4.2015 (na č.l. 91) vyplýva, že žalovaný 1. uviedol, že nepožiadal mesto Trnava o odpustenie poplatku z omeškania z dôvodu úhrady istiny, preto že mu bolo povedané Mestom Trnava, že o výšku poplatku si má odsúhlasiť so žalobcom.

9. So záverom súdu prvej inštancie, že ďalšie konanie je nehospodárne a nie sú vážne dôvody pre pokračovanie a navyšovanie jeho trov sa odvolací súd stotožnil, keď mal za to, že postup okresného súdu je plne v súlade s § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP. V tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia na strane 3, v zmysle ktorého súd prvej inštancie zohľadnil nielen skutkové a právne špecifiká, vrátane povahy žalobou uplatneného nároku, ale aj možné dôsledky zastavenia konania na hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a na mieru a závažnosť ohrozenia práv a oprávnených záujmov žalovaných. Záver okresného súdu o tom, že na strane žalovaných nie sú vážne dôvody pre pokračovanie v konaní je v súlade aj s názorom Najvyššieho súdu SR (obdobne uznesenie sp. zn. 4Cdo 136/2010). Odvolací súd sa s odvolacou argumentáciou žalovaných na základe uvedeného nestotožnil, keď žalovaní ani v odvolaní neuviedli žiadne vážne dôvody, tak, ako to má na mysli § 146 ods. 1 CSP, pritom aj zastavením konania dosiahli to, čo žiadali zamietnutím žaloby (zánik povinnosti platiť poplatok z omeškania).

10. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietku žalobcu, ktorý nesúhlasil s aplikáciou § 255 ods. 2 CSP, keď žalobu v časti poplatku z omeškania zobral späť z dôvodu nehospodárnosti konania a súdny poplatok ani trovy právneho zastúpenia sa z poplatku nevypočítavajú, nakoľko ide o príslušenstvo k istine, takže bez ohľadu na to, že by trval na žalobe a bol by úspešný v časti poplatku z omeškania prináležala by mu náhrada trov konania z istiny 475,23 Eur. Pokiaľ ide o dôvod späťvzatia žaloby v časti poplatku z omeškania (vyčísleného žalobcom vo výške 363,03 Eur), ktorý zostal predmetom konania, aj odvolací súd má za to, že žalobca zavinil zastavenie konania, keď sám uzavrel, že znalecké dokazovanie je nehospodárne a v tejto časti bol aj podľa odvolacieho súdu neúspešný.

11. V prípade, ak konanie bolo (sčasti) zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí celkovú otázku, z akej časti bola tá ktorá strana úspešná. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie jednej zo strán, treba z pohľadu § 255 dovodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (uzn. NS SR 6 M Cdo 19/2010).

12. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zaužívanej praxe sa však posudzuje úspešnosť strany v spore nielen porovnaním žalovanej istiny s prisúdenou istinou, ale aj porovnaním žalovaného príslušenstva s prisúdeným príslušenstvom tejto istiny. Nepochybne príslušenstvo pohľadávky je taktiež predmetom konania a vecou samou, pričom v prípade dlhodobých sporov, či výšky požadovaného poplatku z omeškania, môže mať výška príslušenstva podstatný vplyv na posúdenie úspešnosti tej ktorej strany v spore.

13. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol správne podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď správne prihliadol na čiastočné procesné zavinenie časti konania každej strany, späťvzatie žaloby (istina 475,23 Eur) zavinili žalovaní a späťvzatie poplatku z omeškania (363,03 Eur) zavinil žalobca. Pri takejto procesnej situácii žalobca dosiahol úspech 57 % a žalovaní úspech 43 %, keď súdna prax vychádza z toho, že ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, tak ako je tomu aj podľa odvolacieho súdu v preskúmavanej veci, súd vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. Záverom ešte odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s námietkou žalobcu, že aj v prípade úspechu v spore v časti poplatku z omeškania by žalobcovi prináležala náhrada trov konania z istiny 475,23 Eur, keď uvedené vyplýva z ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, ktoré výslovne hovorí o hodnote pohľadávky a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky. Podľa § 121 ods. 3 poplatok z omeškania je len príslušenstvom pohľadávky. Ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca výslovne uviesť už v spomínanom § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky. Keďže sa tak nestalo, tarifnou hodnotou by bola len hodnota uplatnenej peňažnej pohľadávky (475,23 Eur). Avšak ani uvedené nemá vplyv na správny záver súdu prvej inštancie o spôsobe rozhodnutia o náhrade trov konania.

15. S poukazom na vyššie uvedené, po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 a § 396 , keďže týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, a teda nebol splnený predpoklad pre rozhodnutie odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 v spojení s 262 ods. 1 a § 396 CSP, vychádzajúc z pomeru úspechu strán v odvolacom konaní. V odvolacom konaní ani jeden z odvolateľov, teda žalobca v časti rozhodnutia o náhrade trov konania a žalovaní 1. a 2. v časti zastavenia konania, nebol úspešný, teda žiadna zo strán (odvolateľov) nedosiahla to čoho sa odvolaním domáhala, preto žiadnej zo strán nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .