Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/252/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská asociácia producentov v audiovízii, so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 32, IČO: 36 061 182, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou AK MS s.r.o., so sídlom 811 06 Bratislava, Galandova 3, IČO : 47 237 767, proti žalovanému: MARTICO, s.r.o., so sídlom 036 01 Martin, Východná 14, IČO: 31 559 051, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu zo dňa 27.06.2017 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 16Ca/13/2017-35 zo dňa 24.05.2017, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zložiť do úschovy súdu peňažnú zábezpeku v sume 54 667,50 eur do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. c/, d/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) a následne konštatoval, že žalobca v základnej miere neosvedčil dočasnú potrebu úpravy vzťahov a súd sa preto nestotožnil s argumentmi žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd mal za to, že žalobca neosvedčil svoje tvrdenia, že žalovaný protiprávne rozširuje práva nositeľov autorských práv a už vôbec neosvedčil, že je to práve 18 500 prípojok, prostredníctvom ktorých by mal žalovaný šíriť predmety ochrany nositeľov práv bez súhlasu a zaplatenia príslušnej odmeny. Súd tak vyhodnotil, že nemôže neoprávnene zasahovať do vlastníckych práv žalovaného a zakázať nakladať so sumou 54 667,50 eur, ktoré by mal zložiť do úschovy súdu. Nárok žalobcu musí byť aspoň v základnej miere osvedčený, preukázaná aspoň v základnej miere hrozba vzniku škody a kauzálneho nexusu medzi správaním žalovaného a konkrétnej škody vo výške 54 667,50 eur, čo v danom prípade absentuje. Súd poznamenal, že v prípade podania žaloby sa bude zaoberať danou skutočnosťou a tieto skutočnosti sa stanú predmetom dokazovania v merite veci. Vzhľadom na uvedené potom súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia jasne vyplýva, že súd vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol a vydal uznesenie v rozpore s ustanovením § 220 CSP, v spojení s § 233 Civilného sporového poriadku, čo je jasným znakom svojvôle a arbitrárnosti pri rozhodovaní. Skutkové tvrdenia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli žalobcom podporené konkrétnymi listinnými dôkazmi a žalobca nielenže osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov, ale nad rámec toho preukázal porušenie zákonnej povinnosti žalovaného a pretrvávajúci nezákonný stav zo strany žalovaného. Žalovaný je napriek viacerým pokusom o dohodu zo strany žalobcu nečinný a žalobca nemá okrem inštitútu neodkladného opatrenia inú možnosť predbežnej úpravy pomerov. Celé odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie spočíva iba v citácii dvoch všeobecných ustanovení o neodkladnom

opatrení, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť uznesenia súdu prvej inštancie. Postup a rozhodnutie prvoinštančného súdu žalobca dôvodne považuje za porušenie princípu právnej istoty a legitímneho očakávania podľa článku 2 odseku 1 a odseku 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca taktiež namieta, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že napriek návrhu, ktorý bol vo veciach práva duševného vlastníctva, neaplikoval súd príslušné hmotnoprávne ustanovenia autorského zákona, na ktoré žalobca v návrhu poukázal a z ktorých nespochybniteľne vyplýva zákonná povinnosť žalovaného, ktorú nesplnil. Prvoinštančný súd taktiež neaplikoval pri rozhodovaní ani procesné ustanovenia týkajúce sa inštitútu neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva (§ 341 až 342 Civilného sporového poriadku). Neodkladné opatrenia vo veci práva duševného vlastníctva majú v rámci Civilného sporového poriadku samostatné ustanovenia, čo prvoinštančný súd podľa odôvodnenia svojho uznesenia zrejme opomenul. Žalobca skutkovými tvrdeniami v návrhu a doloženými listinnými dôkazmi osvedčil, že so žalovaným z dôvodov na jeho strane nemá od roku 2016 uzavretú hromadnú licenčnú zmluvu, ale napriek tomu používa denne audiovizuálne diela autorov zastúpených žalobcom tým, že vykonáva ich káblovú retransmisiu, čím porušil autorské práva nositeľov práv, ktorých zastupuje žalobca. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol a osvedčil vecnými dôkazmi, že má uzavreté licenčné zmluvy s viacerými prevádzkovateľmi káblovej retransmisie, s ktorými podobne ako so žalovaným v súlade s ustanovením § 165 autorského zákona viedol rokovania a následne po dohode uzavrel licenčnú zmluvu. Žalovaný po predložení licenčnej zmluvy zostal vo veci nečinný, napriek tomu, že žalobca preukázal, že žalovaný dlhodobo a vedome porušuje práva nositeľov podľa autorského zákona. Zo zákona mu pritom nevyplýva sankcia, ak neuzavrie licenčnú zmluvu ani sankcia, ak nepostupuje podľa ustanovenia § 169 ods. 9 autorského zákona. Žalobca poukázal na to, že právo podať návrh na súd ohľadom nahradenia prejavu vôle uzavrieť licenčnú zmluvu vrátane odmeny autorský zákon v súlade s ustanovením § 165 ods. 8 poskytuje iba žalovanému, ktorý však zostal nečinný a naďalej uskutočňuje káblovú retransmisiu bez toho, aby mal vysporiadané autorské práva. Žalobcovi vzniká iba právo uplatniť nároky na odmenu podľa ustanovenia § 19 a § 146 autorského zákona. Nariadením neodkladného opatrenia žalobca dosiahne stav, kedy zo zloženej zábezpeky bude uhradená odmena a primeraná odmena, ktorá podľa autorského zákona patrí nositeľom autorských práv, ktorých žalobca ako organizácia kolektívnej správy zastupuje. Žalovaný bude tým taktiež nútený dôslednejšie rokovať o uzavretí licenčnej zmluvy. Žalovaný napriek tomu, že od roku 2016 vedome porušuje autorské práva autorov a výrobcov, nie je ničím nútený tento nezákonný stav riešiť. Z uvedených dôvodov žalobca považuje nariadenie neodkladného opatrenia za mimoriadne naliehavé, nakoľko ide o pokračujúcu nezákonnú činnosť a existuje reálna hrozba, že žalovaný bude v nezákonnej činnosti pokračovať. Sú tak splnené všetky zákonné podmienky na vydanie neodkladného pátrania, pričom za daného skutkového a právneho stavu žalobca nemá inú možnosť a neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku ultima ratio, čím je možné uviesť práva a povinnosti vyplývajúce z autorského zákona do rovnováhy, čo predpokladá aj zákonodarca zavedením osobitnej úpravy neodkladného opatrenia v prípade práva duševného vlastníctva v Civilnom sporovom poriadku do systému tejto procesnej normy. Na základe uvedeného potom žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v ním navrhovanom rozsahu.

3. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 a § 385 ods. 1 a contrario uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/, c/ zrušil a vec vrátil podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Vychádzajúc z ustanovenia § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa ustanovenia § 341 ods. 1 a 2 CSP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva. Ak sa neodkladné opatrenie nariaďuje pred konaním vo veci samej, súd určí lehotu na podanie žaloby; márnym uplynutím tejto lehoty neodkladné opatrenie zaniká.

6. Podľa ustanovenia § 342 ods. 1 CSP, navrhovateľ neodkladného opatrenia môže navrhnúť, aby ten, kto ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa takého konania zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutej ohrozovaním alebo

porušovaním práva duševného vlastníctva. O výške zábezpeky rozhodne súd uznesením, v ktorom určí výšku zábezpeky, ako aj lehotu, v ktorej je potrebné zábezpeku zložiť.

7. Podľa ustanovenia § 342 ods. 2 CSP, zo zloženej zábezpeky podľa odseku 1 sa uspokojí právoplatne priznaná náhrada škody alebo inej ujmy. Povinnosť nahradiť škodu alebo inú ujmu, ktorá nebola z tejto zábezpeky uspokojená, tým nie je dotknutá.

8. V ustanovení § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku sú citované vady, pre ktoré je možné, respektíve nutné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide o vady, ktoré sú porušením základného práva strán sporu na spravodlivý súdny proces, ktoré je zaručené Ústavou SR a ostatnými právnymi normami. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia súdneho rozhodnutia, prípadne vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia, nakoľko sa tým stranám sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov a odníma sa im tým možnosť riadne konať pred súdom. Takouto vadou je postihnuté aj odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci, odôvodnenia napadnutého uznesenia a s poukazom na citovanú zákonnú úpravu sa plne stotožňuje a považuje za zásadný odvolací argument žalobcu, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že napriek návrhu, ktorý bol vo veciach práva duševného vlastníctva, neaplikoval súd pri právnom posúdení dôvodnosti návrhu na neodkladné opatrenie príslušné hmotnoprávne ustanovenia zák. č. 185/2015 Z.z. Autorského zákona, na ktoré žalobca v návrhu poukázal a z ktorých aj vyplýva zákonná povinnosť žalovaného, ktorú nesplnil. Zásadná je aj námietka, že prvoinštančný súd okrem príslušnej hmotnoprávnej úpravy zák. č. 185/2015 Z.z. Autorského zákona, taktiež neaplikoval pri rozhodovaní príslušné procesné ustanovenia týkajúce sa špeciálne inštitútu neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva (§ 341 až 342 Civilného sporového poriadku). Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ Civilný sporový poriadok obsahuje osobitnú, špeciálnu právnu úpravu v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, týkajúcu sa nariadenia neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva, pokiaľ súd na túto špeciálnu úpravu neprihliadal a pri právnom posúdení dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z ustanovení a zákonných kritérií obsiahnutých v tejto špeciálnej úprave nevychádzal a v rozpore so zásadou lex specialis derogat legi generali aplikoval výlučne len všeobecnú právnu úpravu citáciou ustanovenia § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 a 2 písm. c/ a d/ CSP, ide o zásadnú vadu a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktoré samo osebe má za následok nutnosť odvolaním napadnuté uznesenie zrušiť z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť odôvodnenia uznesenia je z hľadiska vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie pritom zásadné. Pokiaľ zjavne súd neposúdil dôvodnosť návrhu na neodkladné opatrenie s aplikáciou konkrétnej hmotnoprávnej úpravy ktorej sa nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana dotýka a neposúdil ho súd ani s aplikáciou príslušných procesných ustanovení Civilného sporového poriadku, ktoré osobitne špeciálnou úpravou upravujú neodkladné opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva, nemožno potom považovať ani odôvodnenie úvah súdu a vyvodenie nedôvodnosti návrhu za presvedčivé a riadne a zákonne zdôvodnené.

10. Hoci odvolací súd z uvedeného dôvodu neskúmal vecnú správnosť uznesenia súdu prvej inštancie, len pre úplnosť poznamenáva, že navyše - oboznámiac sa s obsahom spisu - je sporné a diskutabilné, či by vzhľadom na skutkové a právne tvrdenia žalobcu a najmä s poukazom na obsah ním predložených listín ako dôkazov a v spojitosti s ustanoveniami § 165 ods. 4 a ods. 8 a § 169 ods. 4 písm. b/ zák. č. 185/2015 Z.z. Autorského práva rozhodnutie súdu aj po skutkovej a vecnej stránke obstálo.

11. Odvolací súd tak, bez toho, aby za daného konštatovania nesprávnej právnej aplikácie príslušných zákonných ustanovení, po vecnej stránke skúmal správnosť odvolaním napadnutého uznesenia, potom z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil, pretože v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu, súd prvej inštancie nesprávne rozhodol a týmto nesprávnym procesným postupom tak znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali svoje procesné práva, čím došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces. Odvolací súd následne vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .