Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tos/96/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Vladimíra Sučika, na neverejnom zasadnutí konanom 25. júla 2017 prejednal sťažnosť podanú odsúdeným S. F. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1Pp/6/2017 zo dňa 19.6.2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného S. F. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Okresný súd Ružomberok uznesením, sp.zn. 1Pp/6/2017 zo dňa 19.6.2017, podľa § 415 ods. 1 Tr. por.,§ 67 ods. 1 Tr. zák. zamietol návrh riaditeľa ÚVTOS Ružomberok vo veci odsúdeného S. F., nar. XX.X.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 1T/149/2008 zo dňa 8.2.2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 5To/94/2010 zo dňa 24.1.2012, vo výmere 14 (štrnásť) rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo napadnuté sťažnosťou odsúdeného. Odsúdený podanú sťažnosť odôvodnil svojim podaním z 22.6.2017, ako aj podaním svojej obhajkyne JUDr. Adely Lovašš. V podstate sa prostredníctvom písomných odôvodnení sťažnosti domáhal svojho podmienečného prepustenia, nakoľko sa vo výkone trestu nachádza prvýkrát a zároveň spĺňa všetky formálne, ako aj materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Podrobne poukázal na svoj zlý zdravotný stav a na svoj predchádzajúci spôsob života. Riaditeľa ústavu na výkon trestu, ktorý navrhol jeho podmienečné prepustenie označil za osobu kompetentnú a tento v čase podania návrhu disponoval relevantnými informáciami. Ďalej poukázal na predchádzajúce rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, ktoré rozhodovali o páchateľoch trestného činu vraždy a týmto bol uložený miernejší trest odňatia slobody. Uvedené skutočnosti súd prvého stupňa nevzal pri svojom rozhodnutí do úvahy. Napadnuté rozhodnutie súdu považoval v časti odôvodnenia za nepreskúmateľné. Navrhol preto napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť s tým, aby krajský súd rozhodol o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce výroku napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností, významných pre rozhodnutie, dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou a včas v lehote ustanovenej v § 187 ods.1 Tr. por.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zák. osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Podľa § 415 ods. 3 Tr. por. o návrhu o podmienečnom prepustení v zmysle odsekov 1 a 2 citovaného ustanovenia súd rozhodne najneskôr do 60 dní od jeho doručenia.

Všeobecné podmienky podmienečného prepustenia uvedené v § 67 ods. 1 Tr. zák., ktoré možno objektívne zistiť, nemožno oddeľovať od podmienky toho istého zákona, ktorá spočíva v očakávaní, že podmienečne prepustený odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Správanie odsúdeného pred spáchaním trestného činu, z ktorého žiada o podmienečné prepustenie, rovnako ako správanie pri spáchaní tohto trestného činu a jeho správanie vo výkone trestu možno označiť ako okolnosti, ktoré sú vo vzájomnej súvislosti dôležité pre posúdenie otázky, či bude viesť riadny život.

Zo spisového materiálu, ktorý sa vzťahuje na konanie o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody je zrejmé, že S. F. bol okrem odsúdenia, z ktorého žiadal o podmienečné prepustenie v minulosti súdne potrestaný v jednom prípade, a to pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. Z hodnotenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody možno ustáliť, že odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody preukázal splnenie podmienok na podmienečné prepustenie. Odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody neporušoval ústavný poriadok a bol disciplinárne odmenený v jednom prípade.

Krajský súd v týchto súvislostiach prisvedčil názoru okresného súdu vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého u odsúdeného po splnení formálnych podmienok na podmienečné prepustenie nie je naplnený predpoklad, že v budúcnosti povedie riadny život. Takéto tvrdenie je odôvodnené najmä jeho sklonmi k páchaniu úmyselnej násilnej trestnej činnosti zameranej proti ochrane života a zdravia občanov. Okresný súd správne zvýraznil aj tú skutočnosť, že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Jeho prepustenie sa preto v súčasnom štádiu výkonu trestu odňatia slobody javí ako predčasné a odporujúce príslušným ustanoveniam Trestného zákona, ktoré upravujú inštitút podmienečného prepustenia. V neuvedených skutočnostiach krajský súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil.

Pre uvedené dôvody krajský súd rozhodol tak, že sťažnosť S. F. zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., pretože nie je dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.