Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5Co-146-2017.pdf
PDF · 93.27 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/146/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. F. X/X, P. XXX XX, právne zastúpená JUDr. Henrietou Hirjakovou, advokátkou so sídlom A. E. X., XXX XX P. proti žalovanému: P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. X. I. a P. XXXX/X, Q. XXX XX, právne zastúpený Mgr. Zuzanou Pivoňkovou, advokátkou so sídlom ul. E. B. D. 2, XXX XX P., v konaní o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 21C/190/2016-81 zo dňa 15. decembra 2016, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie žalobu zo dňa 21.04.2016, ktorou žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 05.04.2001 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorou žalobkyňa darovala žalovanému spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1-ice k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v k.ú. P. a sú zapísané na Okresnom úradu v Martine na LV č. XXXX, je neplatná, zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 137, § 143 Civilného sporového poriadku, § 34 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a vykonané dokazovanie, konštatoval nasledovné skutkové a právne závery: Dňa 05.04.2011 sporové strany, a to žalobkyňa ako darkyňa a žalovaný ako obdarovaný, podpísali darovaciu zmluvu, na základe ktorej darkyňa darovala obdarovanému (žalovanému) spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1-ice nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území P. a na Okresnom úrade v Martine sú zapísané na LV XXXX, a to parc.č. 948/1 o výmere 884 m2 - zastavané plochy, parcela 948/2 o výmere 67 m2 - zastavané plochy a stavba súp.č. XXX postavená na parc.č. 948/1. Sporové strany podnikali spoločne ako dvaja spoločníci, a to od 08.01.1993 v spoločnosti CHLADEX, spol. s r.o., neskôr od 31.05.2009 podnikali v spoločnosti KLIMCHLAD, s.r.o. Jedinými spoločníkmi týchto spoločností boli sporové strany, ktoré boli zároveň aj konateľmi. Podnikanie vykonávali v prevádzkových priestoroch, a to na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom spornej darovacej zmluvy. Medzi sporovými stranami vznikali v súvislosti s podnikaním rozpory a spoločnú podnikateľskú činnosť ukončili pred 3 rokmi. Po 15 rokoch od podpísania zmluvy žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že sporná darovacia zmluva, ktorú sporové strany uzatvorili dňa 05.04.2011 je neplatná. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 15.12.2016 súd vyzval sporové strany, aby sa na záver vyjadrili po predchádzajúcich vyjadreniach v zmysle Civilného sporového poriadku, pričom právna zástupkyňa žalobkyne žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby a žiadala, aby súd určil, že žalobkyňa je vlastníčkou sporných nehnuteľností. Súd návrh na zmenu žaloby nepripustil z dôvodu, že výsledky doterajšieho
konania nie sú dostatočných podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. V konaní o novom návrhu by musel vykonať rozsiahle dokazovanie. Návrhom na zmenu žaloby právna zástupkyňa žalobkyne reagovala na predbežné právne posúdenie veci súdom, a to až po výzve súdu na záverečné reči. Účelom vyjadrenia predbežného názoru sudcu je usmernenie zamerania na dôkazné návrhy, aby sa potvrdil predbežný právny názor, prípadne aby sa ho naopak strany snažili vyvrátiť. Účelom predbežného právneho názoru je urýchlenie konania tak, aby neutrpela zásada spravodlivej ochrany pre účastníkov. Cieľom vyslovenia predbežného názoru súdu nie je radiť sporovým stranám, ako majú formulovať petit žaloby. Podľa článku 6 základných princípov Civilného sporového poriadku strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. S prihliadnutím na túto zásadu nemôže byť predbežné právne posúdenie sporu využité v prospech niektorej zo sporových strán tým, že podá novú zmenenú žalobu a namiesto určenia neplatnosti kúpnej zmluvy žiada o určenie vlastníckeho práva. Na určenie neplatnosti darovacej zmluvy nie je daný naliehavý právny záujem. Súd sa vecnou stránkou nezaoberal a z toho dôvodu návrh na ďalšie dokazovanie zamietol. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ust. § 255 CSP v spojení s ust. § 262 CSP.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť späť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že boli porušené procesné práva žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e) CSP. Poukázala na princíp rovnosti zbraní. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa obdržala od súdu vyjadrenie - repliku žalovaného zo dňa 13.07.2016. Následne na to odoslala repliku, svoje vyjadrenie zo dňa 02.08.2016, ale vyjadrenie protistrany - žalovaného (jeho druhé vyjadrenie) ako dupliku pred pojednávaním od súdu už neobdržala. Žalovaný predniesol na pojednávaní svoje ústne vyjadrenie - dupliku čítaním zo svojho písomného vyhotovenia - prípravy, zároveň k tomu predložil súdu listinný dôkaz. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla podstatné okolnosti, svoj právny názor a vyjadrenie, ktoré neboli žalobkyni vopred pred pojednávaním známe. Žalobkyňa žiadala, aby sa mohla k dôkazu a ústnemu vyjadreniu žalovaného vyjadriť, ale ani to nebolo zo strany súdu umožnené. Žiadala o predbežný právny názor súdu, o umožnenie lehoty na vyjadrenie k listinnému dôkazu s tým, že namietala zmenu žalobného petitu. Súd porušil práva žalobcu a konal v rozpore so zákonom, keď neboli splnené všetky procesné podmienky konania podľa § 181, § 183 CSP. Postupoval v rozpore s ust. § 167 CSP. Pri výpovedi žalované súd porušil zásadu priamosti, ústnosti a rovnosti strán civilného sporového procesu a vydal vo veci prekvapivé rozhodnutie v neprospech žalobcu. To, že súd nepripustil zmenu žalobného návrhu, považuje za svojvôľu s poukazom na ust. § 143 a nasl. CSP. Uviedla, že v danom prípade je jednoznačne preukázaná arbitrárnosť rozhodnutia súdu, svojvôľa sudcu v rozhodovaní. Sudca uviedol úplne iný dôvod zamietnutia žalobného návrhu v čase rozhodovania, ktorý bol protizákonný, ako ten, ktorý uviedol v písomnom vyhotovení rozsudku. Týmto odoprel účastníkovi možnosť konať pred súdom a porušil jeho základné práva. Súd poprel žalobkyni jej základné právo na podanie opravného prostriedku, keď poučenie o možnosti podať opravný prostriedok na pojednávaní verejne vyhlásil, že proti konkrétnemu rozsudku nie je možné podať odvolanie. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 30.08.2010 sp. zn. IV. US 1987/2010.
3. K odvolaniu žalobkyne proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu, aby rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že s argumentáciou žalobkyne nesúhlasí. Tvrdenie právnej zástupkyne žalobkyne, že nemala možnosť sa k dôkazu a vyjadreniu žalovaného vyjadriť, sa nezakladá na pravde. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 15.12.2016 je zrejmé, že právna zástupkyňa žalobkyne mala v priebehu pojednávania priestor na to, že mohla reagovať na vyjadrenie žalovaného prezentované jeho právnou zástupkyňou na pojednávaní zameraným najmä na zdôvodnenie neosvedčenia naliehavého právneho záujmu stranou žalobkyne vo veci. Dal do pozornosti súdu aj skutočnosť, že súd už po prednese právnej zástupkyne žalobkyne vyslovil predbežné právne posúdenie veci. Potvrdil skutočnosť, že právna zástupkyňa žalovaného požiadala súd po doručení písomného vyjadrenie strany žalobkyne zo dňa 09.08.2016, aby zvážil odročenie pojednávania za účelom podrobnejšieho oboznámenia sa s týmto podaním, ale keďže súd uvedený návrh zamietol, rozhodnutie súdu bolo zo strany žalovaného zobrané na vedomie a v pojednávaní sa ďalej riadne pokračovalo. Čo sa týka hmotno-právnej námietky žalovaného spočívajúcej v neosvedčení naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu, táto bola obsiahnutá už v samotnom písomnom vyjadrení žalovaného k žalobe žalobkyne zo dňa 13.07.2016, čiže žalobkyňa bola oboznámená s obranou
žalovaného a mala časový priestor na to, aby vyvrátila tieto tvrdenia, čo však neurobila. Obmedzila sa len na konštatovanie v písomnom vyjadrení zo dňa 02.08.2016, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žalobkyňa neosvedčila naliehavý právny záujem na podanie žalobného návrhu. Žalobkyňa osvedčila naliehavý právny záujem z pozície vlastníka nehnuteľností, bola neplatným právnym úkonom ukrátená na svojich vlastníckych právach a bol zmenšený jej majetok. Ochrana vlastníckeho práva je ústavným právom a preto považuje za preukázané naliehavý právny záujem ochrany vlastníckeho práva, najmä ak dochádza k jeho nezákonnému oslabeniu. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na porušenie jej procesných práv ako strany v konaní zo strany súdu, ku ktorému malo podľa jej názoru dôjsť v priebehu konania a ktoré mali mať za následok nepriaznivé rozhodnutie vo veci v jej neprospech a tak podľa jeho názoru zo strany žalobkyne bolo opomenuté najmä to, že sa ani v odvolaní nevyjadrila k odôvodneniu rozsudku v bode 6. a 7., čo je podľa jeho názoru pre rozhodnutie vo veci samej kľúčové. Je zrejmé, že ak súd v priebehu konania zistí, že žalobca neosvedčil právny záujem tak, ako to vyžaduje zákon, nebude vykonávať výsluchy svedkov a predlžovať zbytočne celé konanie, ktoré by viedlo k rovnakému výsledku. Čo sa týka návrhu žalobkyne na zmenu konania, žalovaný sa stotožňuje s rozhodnutím súdu, pretože bolo navrhnuté právnou zástupkyňou žalobkyne až po tom, ako súd vyslovil predbežné posúdenie veci a zamietol návrhy na dokazovanie. Následne žalobkyňa v záverečnom prednese trvala na podanej žalobe, teda tak, ako bola uplatnená, to znamená, že žiadala určiť neplatnosť darovacej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Podľa názoru žalovaného a presvedčenia neboli naplnené dôvody, ktorými žalobkyňa odôvodňuje svoje odvolanie proti rozsudku okresného súdu. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
9. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Odvolací súd sa oboznámil so zvukovým záznamom z pojednávania zo dňa 15.12.2016 okresného súdu, pričom dospel k záveru, že zo strany sudcu a súdu nebola porušená rovnosť strán sporu a nebolo porušené právo na spravodlivé súdne konanie.
11. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody a preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
12. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhrady trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaného a preto odvolací súd prizná strane žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
13. V rozhodnutí odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovanie v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)