Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-45-2017.pdf
PDF · 82.99 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/45/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobkyne: D. Y., nar. XX. 5. XXXX, bytom I. D. XXX, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpená JUDr. Andreou Cvikovou, Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, o vydanie bezdôvodné obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C/40/2014-187 zo dňa 21.11.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 215,75 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prešov súdny poplatok vo výške 116 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3 ods. 1, § 39, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. a), § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3, § 4 ods. 2 písm. a) až c), § 7 ods. 1, 2, 4 a 5, § 8 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa. V odôvodnení uviedol, že nárok žalobkyne je právne dôvodný z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný plnením z neplatného právneho úkonu, keď si ponechal sumu 215,75 Eur z titulu neplatnej dohody o poskytnutí služby uzatvorenej 16.4.2013 pod bodom 8, ako poplatok za poskytnutú službu možnosti odkladu splátok úveru, pričom v tejto časti táto dohoda bola vyhlásená za neplatnú. Nemôže sa preto jednať o časť úverového plnenia ako argumentuje žalovaný. Podpisom zmluvy o úvere žalovaný mal vyplatiť žalobkyni sumu 1.500 Eur, avšak vyplatil 1.184,24 Eur a žalobkyňa v podstate sama z vlastných prostriedkov uhradila žalovanému sumu 215,75 Eur ako poplatok za odklad splátok v presvedčení, že žalovaný má nárok na túto sumu, preto nemôže ísť o časť nevyplateného úverového plnenia. K vzniku bezdôvodného obohatenia došlo plnením z neplatného právneho úkonu a žalovaný sa bezdôvodne obohatil tým, že si ponechal zo sumy 1.500 Eur, ktorá už patrila po podpise zmluvy o úvere žalobkyni čiastku 215,75 Eur, na ktorú nemal právny nárok, preto sa na úkor žalobkyne obohatil. Zmluva o úvere v časti pokiaľ ide o dohodu o odklade splátok je neplatná, a preto plnenie, ktoré si žalovaný ponechal vo výške poplatku za odklad splátok 215,75 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie získané na úkor žalobkyne z jej majetkovej sféry. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že je potrebné rozlišovať nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý je uplatnený touto žalobou a nárok žalovaného na splatenie úveru, ktorý nie je predmetom tejto žaloby. Ak by aj takýto dlh existoval, žalovaný má nárok na jeho vymáhanie, pričom môže pristúpiť k započítaniu v
zmysle § 580 Občianskeho zákonníka kryjúcich sa pohľadávok žalobkyne a žalovaného. Súd poukazuje na to, že žalovaný ako dodávateľ v súvislosti s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou o úvere používal nekalé obchodné praktiky a neprijateľné zmluvné podmienky, čím porušil svoje povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 2, ods. 8, ods. 10, ods. 11 z. 250/2007 Z.z., keď si ponechal poplatok za službu o odklade splátok, ktorá nebola so žalobkyňou dojednaná, teda žalobkyňa ako spotrebiteľka si ju neobjednala. Súd poznamenáva, že žalovaný takúto obchodnú nekalú praktiku a neprijateľnú zmluvnú podmienku používa naďalej, hoci už bolo vydané množstvo právoplatných rozhodnutí, ktorými takáto obchodná praktika bola určená za neprijateľnú a preto neplatnú. Takéto správanie žalovaného je aj v rozpore s § 4a ods. 4 zák. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého je povinný spotrebiteľ uhradiť platbu inú ako úhradu ceny za hlavný predmet, náklady a poplatky podľa § 10a ods. 1 písm. d) len ak s takouto platbou výslovne súhlasil pred uzavretím zmluvy. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by si žalobkyňa takúto službu, dohodu o odklade splátok dojednala so žalovaným. Takéto dojednanie bolo určené súdom za neplatné. Žalobkyňa totiž o takejto službe nemala žiaden poznatok ako to vyplýva z jej výpovede. Osobitne si túto službu nevyjednávala a zmluvu, ktorú podpísala predstavuje formulár, v ktorom žalovaný ako dodávateľ vopred určil zmluvné podmienky, ktoré žalobkyňa mohla prijať, alebo neprijať, ale nemohla ovplyvniť ich obsah. V tejto časti je úverová zmluva neplatná a preto je to právny dôvod na vydanie plnenia, ktoré získal žalovaný z tejto neplatnej dohody o odklade splátok žalobkyni. Pokiaľ ide o dohodu za odklad splátok žalovaný použil nekalú obchodnú praktiku a takisto klamlivú, keď opomenul žalobkyni uviesť podstatnú informáciu, ktorá sa týkala dohody o odklade splátok a jej spoplatnení a tým ovplyvnil rozhodnutie žalobkyne ako spotrebiteľky urobiť obchodnú transakciu, ktorú by inak neurobila, čo je tiež porušením jeho povinnosti podľa § 8 ods. 3, 4, 6 zák. 250/2007. Tieto závery vyhodnotenia správania žalovaného ako dodávateľa pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere viedli súd k záveru, že v žiadnom prípade suma 215,75 Eur nemôže predstavovať plnenie z časti nevyplateného úverového plnenia a argumentáciu žalovaného preto súd neprijal. Z vyššie uvedených dôvodov súd priznal žalobkyni žiadaný nárok.
2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd dospel k nesprávnemu záveru o povahe sumy 215,75 Eur. V zmysle ustanovení čl. 8 ods. 8.1. a nasledujúcich nedošlo k zaplateniu uvedenej sumy, ale k jej uhradeniu formou zápočtu. Započítané boli dve pohľadávky, a to pohľadávka žalobcu na vyplatenie úveru a pohľadávka žalovaného na zaplatenie zmluvnej odmeny podľa dohody o poskytovaní služby. Ak súd prvej inštancie vychádza z toho, že pohľadávka žalovaného nemá oporu v platnom právnom titule, potom toto započítanie by muselo byť neplatné a suma 215,75 eur má právnu povahu časti úveru, ktorá nebola vyplatená. Nešlo by teda o bezdôvodné obohatenie, ale o časť úverového plnenia. Na základe zmluvy o revolvingovom úvere bolo dohodnuté poskytnutie úveru vo výške 1500 eur. V súvislosti so súčasne uzavretou dohodou o poskytnutí služby, z ktorej vyplýval záväzok žalobcu uhradiť sumu 215,75 Eur, došlo k započítaniu dvoch vzájomných pohľadávok - pohľadávky na poskytnutie úveru oproti pohľadávke na zaplatenie odplaty podľa dohody o poskytnutí služby. Rozdiel po takto vykonanom započítaní sa vyplatil na účet žalobcu. Závery súdu o bezdôvodnom obohatení nemajú oporu v jestvujúcom skutkovom a právnom stave. Žalovaný tiež napáda aj tvrdenie súdu o klamlivosti dohody o poskytnutí služby. V rozsudku nie je uvedené ustanovenie, podľa ktorého v prípade spotrebiteľa má prednosť jeho vyhlásenie urobené pred súdom oproti skoršiemu konaniu a správaniu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Pokiaľ žalovaný poukazuje na započítanie pohľadávok, tu je potrebné uviesť, že žalovaný nepreukázal aké jeho konkrétne konanie malo predstavovať prejav vôle smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka, že k takémuto započítaniu vôbec došlo.
Výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie neopodstatňujú prijatie záveru o započítaní pohľadávok. Je zrejmé, že suma 215,75 eur predstavuje finančné prostriedky nachádzajúce sa v majetkovej sfére žalovaného na základe neprijateľnej, neplatnej zmluvnej podmienky. Z vyjadrení samotného žalovaného vyplýva, že plnenie vo výške 215,75 Eur považoval za plnenie na základe dohody o poskytnutí služby podľa bodu 8. zmluvy. Táto zmluvná podmienka bola súdom judikovaná ako neprijateľná rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 17C/40/2014-58 zo dňa 13.08.2014. Preto záver súdu prvej inštancie o existencii bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ku ktorému došlo plnením z neplatného úkonu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), je správny. Za daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná v plnom rozsahu, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému.
5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.