Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/35/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky: Ing. W. K., nar. XX.X.XXXX, K. XXXX, XXX XX Čadca, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., Májová 1582, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti odporcovi L. X., nar. X.X.XXXX, XXX XX U. XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s. r. o., Sládkovičova 167/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, v konaní o určenie príspevku na výživu nevydatej matke, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4Pc/11/2016-51 zo dňa 02.02.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Navrhovateľke p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie na základe návrhu navrhovateľky rozhodol takto: Odporca je povinný poskytovať navrhovateľke príspevok na výživu nevydatej matky maloletého Y. X., nar. X.XX.XXXX vo výške 200,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred počnúc dňom narodenia dieťaťa - dňom 8.11.2016. Zameškaný príspevok na výživu nevydatej matky za čas od 8.11.2016 do 2.2.2017 (4 mesiace) vo výške 800,- eur zaplatí odporca navrhovateľke spolu s bežným príspevkom vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred v pravidelných mesačných splátkach 50,- eur pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení uznesenia VSÚ prvostupňového súdu po právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 74 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery: V konaní bol splnený zákonný predpoklad, že nárok požaduje navrhovateľka ako nevydatá matka maloletého Y. X., nar. X.XX.XXXX od biologického otca maloletého dieťaťa - odporcu, pričom otcovstvo nie je sporné, čoho dôkazom je rodný list čl. 5 spisu, v ktorom je odporca zapísaný ako otec maloletého Y. a do zápisnice pred súdom vyhlásil, že otcovstvo nespochybňuje a nepodal návrh na zapretie otcovstva. Priamo z ustanovenia § 74 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že zákonodarca považoval dobu 2 rokov najneskôr od pôrodu za objektívnu lehotu, počas ktorej sa matka intenzívne stará o narodené dieťa a nemôže sa zamestnať. Keďže je nevydatá, s výchovou jej nepomáha otec - odporca. Matka touto intenzívnou výchovnou starostlivosťou o novonarodené dieťa naturálnou formou plní svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Preto zákonodarca, aby zamedzil diskriminácii nevydatej matky v porovnaní s manželkou - vydatou matkou, stanovil povinnosť otca prispievať nevydatej matke na úhradu jej výživy počas tejto doby, najdlhšie 2 roky od pôrodu. Dieťa sa narodilo X.XX.XXXX, teda najdlhšie po dobu 2

rokov - do 8.11.2018, pokiaľ nedôjde k zmene pomerov, má právo matka na primeranú úhradu na svoju výživu. V konaní nebolo preukázané, že by matka bola zamestnaná a intenzívne sa o dieťa nestarala, resp. že by dieťa bolo zverené do výchovy a starostlivosti otca a intenzívnu osobnú starostlivosť by poskytoval otec. Teda priamo uvedené zákonné ustanovenie predpokladá, že matka v čase uvedenej intenzívnej starostlivosti o maličké dieťa objektívne sa nemôže zamestnať a vzhľadom k tomu, že je nevydatá, nemá jej kto ani s výchovou a starostlivosťou o dieťa pomôcť, pričom povinnou osobou je biologický otec dieťaťa a nie príbuzní matky. § 74 ods. 1 Zákona o rodine stanovuje aj rozsah príspevku nevydatej matke. Konštatuje, že otec je povinný prispievať nevydatej matke primerane na úhradu jej výživy, pričom primeranosť je potrebné odvodiť práve od účelu uvedenej normy, ktorou bolo odstrániť diskrimináciu vydatej a nevydatej matky. Primeranosť úhrady na výživu nevydatej matky treba teda odvodiť od situácie, či by takúto vyživovaciu povinnosť 200,- eur poskytoval odporca navrhovateľke, keď by bola za neho vydatá, žili by v spoločnej domácnosti a navrhovateľka ako vydatá matka maloletého dieťaťa by sa intenzívne starala o dieťa a nebola zamestnaná. Súd čo do rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, aj v nadväznosti na spoločné ustanovenia podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca, aby poskytoval nevydatej matke výživné vo výške 200,- eur mesačne. Matka sa nevzdala bez dôležitého dôvodu zamestnania, pretože matka porodila dieťa na základe chceného tehotenstva a odporca počas tehotenstva nadviazal vzťah s inou ženou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Na túto situáciu by nemala doplatiť ani nevydatá matka, ani dieťa. Schopnosti a možnosti otca súd posúdil nielen vzhľadom k peňažným príjmom, ale vzhľadom k celkovej majetkovej situácii otca. V konaní nebolo preukázané, že by matka na seba brala neprimerané majetkové riziká a že by podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine bolo v rozpore s dobrými mravmi priznať jej príspevok na výživu. V nadväznosti na § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť nevydatej matke - navrhovateľke príspevok na jej výživu podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine. Sám odporca v rozpise svojich výdavkov uvádza, že na svoju stravu, hygienu a ošatenie minie 300,- eur mesačne. Navrhovateľka žiada na svoju stravu, hygienu a ošatenie 200,- eur mesačne, teda pod úroveň výdavkov odporcu, hoci jej výdavky na stravu, hygienu, ošatenie by mali byť vyššie z dôvodu, že dieťa pije materské mlieko, kedy matka potrebuje jesť viac a kvalitnejšie, zdravšie jedlo, rovnako má zvýšené výdavky na hygienu, ošatenie, zdravotný stav, lekárske kontroly. Súd preto výživné 200,- eur mesačne pre matku považoval za primeraný príspevok na výživu vzhľadom k pomerom otca. V tomto smere súd poukazuje na tú skutočnosť, že takáto suma podľa ustálenej rozhodovacej praxe je poskytovaná študentom strednej škody na ich výživu. K tomu je potrebné uviesť, že nevydatá matka žije s rodičmi a v konaní neprodukovala tvrdenia a dôkazy, akú sumu by mala rodičom platiť za náklady v ich domácnosti. A v tejto domácnosti žije matka aj maloleté dieťa. V nadväznosti na § 75 ods. 1 Zákona o rodine podľa názoru súdu potom otec na seba berie neprimerané majetkové riziká, ak tvrdí, že nemá z čoho platiť matke výživné vo výške 200,- eur mesačne, ktoré by jej zjavne platil, keby s ním žila ako matka spoločného dieťaťa v spoločnej domácnosti, ale pritom financuje dve domácnosti - v K. aj v C., kým matka nemá žiadnu domácnosť. Pritom len na bývanie v ČR uvádza otec výdavok 185,04 eur mesačne. Pokiaľ v rozpise výdavkov uvádza sociálne, zdravotné poistenie vo výške 67,47 eur a 102,36 eur, súd tento výdavok nezapočítal ako výdavok. Tieto výdavky sú výdavkami v súvislosti s realizáciou podnikateľskej činnosti a boli započítavané ako výdavky pri vypracovaní daňového priznania, a preto opakované uvedenie výdavkov na sociálne a zdravotné poistenie je duplicitný výdavok, ktorý súd nemohol brať do úvahy. V tomto smere súd poukazuje na tú skutočnosť, že daňové priznanie neodzrkadľuje celkovú majetkovú situáciu otca pri uvedenej podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva. Kompletnú majetkovú situáciu otca môže preukázať len kompletné účtovníctvo obidvoch podnikateľských subjektov, teda kniha pohľadávok, kniha záväzkov, kniha majetku, pričom výdavky neslúžiace na predmet podnikania, tzv. daňovo neuznané, nie sú započítateľnými výdavkami a je potrebné také výdavky započítavať ako aktíva, ako príjem. Taktiež sudkyňa konštatuje, že ide o daňové priznania za rok 2015, nešlo o daňové priznania za rok 2016. Pokiaľ ide o mzdový list, z ktorého vyplýva, že odporca má uzavretú pracovnú zmluvu so svojou vlastnou spoločnosťou BUGÁŇ MONTÁŽE A STAVBY s.r.o. s čistou mesačnou mzdou 15 022 Kč = 555,94 eur mesačne, túto mzdu si odporca ako konateľ spoločnosti určil sám pre účely odvodov do sociálnej a nemocenskej poisťovne. U takejto mzdy je stanovená len dolná hranica minimálnej sumy, nie je stanovená horná hranica. Čiže tento príjem, ktorý si určil sám odporca, nepreukazuje jeho skutočné príjmy, pretože jeho skutočnými príjmami je celková majetková úroveň odporcu, celková majetková úroveň dvoch podnikateľských subjektov a zisk odporcu ako spoločníka spoločnosti. Vzhľadom k predmetu činnosti uvedených podnikateľských subjektov, ktorá sa týka stavebnej činnosti, súd mal za to, že ide o žiadané práce, na slovenskom i českom trhu dobre platené, a preto súd neuveril tvrdeniu odporcu, že jeho príjmom je len príjem z pracovnej činnosti vo výške 555,94 eur a zisk na základe

daňového priznania vo výške 918,09 eur mesačne, teda spolu 1 474,03 eur mesačne. Také tvrdenie si vyvrátil samotný odporca svojím protitvrdením, keď uviedol výdavky vo výške 1 209,24 eur a na syna vo výške 2.463,83 eur, ktoré ďaleko presahujú tvrdený príjem odporcu. Nepredložil žiaden dôkaz o tom, že osobné motorové vozidlo skutočne patrí do vlastníctva podnikateľského subjektu, ako tvrdil. Zároveň sudkyňa poukazuje na tú skutočnosť, že do zápisnice o pojednávaní dňa 2.2.2017 odporca uviedol, že navrhovateľke mesačne dával 15 000 Kč po dobu 5 rokov, z toho 5 000 Kč mala výdavky na byt a 10 000 Kč mala pre svoju potrebu. Z uvedeného je zrejmé, že je vo faktických možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať navrhovateľke na výživu vo výške 200,- eur mesačne, keď bolo v jeho možnostiach a schopnostiach, kým žili v spoločnej domácnosti, jej 5 rokov poskytovať sumu 10 000 Kč mesačne, a to napriek tomu, že v tom období sa intenzívne nestarala o ich spoločné dieťa a bola zamestnaná. Preto tvrdenia odporcu súd vyhodnotil ako účelové a zaviazal ho prispievať nevydatej matke - navrhovateľke na výživu sumou 200,- eur mesačne od narodenia dieťaťa, teda od 8.11.2016. Zároveň ho zaviazal zaplatiť navrhovateľke zameškaný príspevok na výživu nevydatej matky vo výške 200,- eur mesačne za čas 8.11.2016 do rozhodnutia súdu, teda do 2.2.2017 (za 4 mesiace) vo výške 800,- eur v pravidelných mesačných splátkach 50,- eur vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote (§ 232 ods. 3, 4 . O trovách konania súd rozhodol tak, že zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude po právoplatnosti rozsudku vyčíslená v písomnom vyhotovení uznesenia VSÚ. Vychádzal zo záveru, že zo spisu je zrejmé, že navrhovateľka nezavinila vznik tohto sporu, pokúsila sa uzavrieť súdny zmier. Dôkazom je výzva zo dňa 12.10.2016 čl. 4 súdneho spisu. Takisto sa snažila zmierlivou cestou v tomto podaní vyporiadať aj ostatné nároky, náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom, ako aj zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, čo by viedlo k zníženiu výdavkov na strane odporcu a vyriešeniu bytovej otázky navrhovateľky, ktorá je odkázaná na bývanie u svojich rodičov aj s maloletým dieťaťom. Súd preto dospel k záveru, že je potrebné rešpektovať plný úspech navrhovateľky v konaní, pretože súd jej žalobe v celom rozsahu vyhovel a predmetom je spor dvoch dospelých ľudí - navrhovateľky a odporcu. Pre takýto výrok súd aplikoval ustanovenia § 251 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP, § 263 ods. 1 CSP.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu zmeniť a návrhu navrhovateľky zamietnuť, resp. zmeniť a určiť príspevok na výživu navrhovateľky vo výške 50,- eur mesačne na dobu jedného roka od narodenia dieťaťa. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že sociálna situácia navrhovateľky v porovnaní so situáciou pred tehotenstvom a pôrodom sa výrazne nezmenila a nezmenili sa ani jej terajšie náklady v porovnaní s potrebami pred tehotenstvom, pričom podstatnú časť uvádzaných výdavkov ani nepreukázala. Súd nezobral správne do úvahy všetky relevantné okolnosti tak na strane navrhovateľky, ako aj na strane odporcu, pričom pri svojom rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov a výsluchov k nesprávnym záverom. Okrem iných skutočností uvádzaných aj pred súdom prvej inštancie uviedol, že súd neprihliadol na skutočnosť, že navrhovateľke by mali byť vyplatené v súvislosti s pôrodom a narodením dieťaťa štátne príspevky (príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa), ktoré by mohli tvoriť ďalší príjem pre navrhovateľku a príjem v podobe prídavku na dieťa, ktoré navrhovateľka má poberať a nie ako ona tvrdí, že jediným jej príjmom je materská dávka. Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí nesprávne vyhodnotil, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť navrhovateľke príspevok na jej výživu vo výške 200,- eur. Nemôže brať do úvahy príjem, ktorý je hypotetický, bude dosahovať v budúcnosti a bude v jeho schopnostiach prispievať navrhovateľke na výživu. Súd pri rozhodovaní sa má spravovať kritériom primeranosti, čo podľa neho neučinil a neriadil sa dôsledne citovanými zákonnými ustanoveniami. On návrh navrhovateľky považuje za nedôvodný s tým, že u nevydatej matky sa nejedná o zabezpečenie celej jej výživy, ale len o poskytnutie príspevku na jej výživu, pričom súd pri rozhodovaní musí prihliadať aj na mnohé ďalšie faktory, ako je napr. o čo sa zhoršilo postavenie oproti obdobiu pred tehotenstvom a pôrodom, teda či došlo k zhoršeniu jej príjmových pomerov a možností, o čo sa zvýšili náklady v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou narodením dieťaťa, aké sú odôvodnené potreby nevydatej matky, aké sú skutočné schopnosti a možnosti otca dieťaťa, prípadne aj vyživovaciu povinnosť zo strany iných osôb (napr. zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, ktoré nie je schopné sa živiť). Je zrejmé, že rodičia navrhovateľky poskytujú navrhovateľke bezplatné bývanie a stravovanie a takouto formou bez ohľadu na rodinný vzťah prispievajú k zabezpečeniu životných potrieb navrhovateľky. Zároveň nesúhlasil s rozhodnutím súdu v časti náhrady trov konania.

3. K odvolaniu odporcu proti rozsudku okresného súdu podala písomné vyjadrenie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdením odporcu, že pôrodom dieťaťa sa jej finančná situácia nezhoršila. Predtým pracovala na Daňovom úrade v Ostrave, pričom z tohto pracovného pomeru mala svoj príjem. Mala príjem od odporcu, ktorý na súde aj on sám prezentoval. Odišla na PN už v skorých štádiách tehotenstva, nemala riadny príjem, iba nemocenské dávky. Po narodení dieťaťa poberala peňažnú pomoc v materstve, pričom táto peňažná pomoc je časovo obmedzená a následne jej bude posielaný určitý rodičovský príspevok v obmedzenej výške. Poukázala na skutočnosť, že práve odporca je ten, ktorý bol živiteľom rodiny, ktorý zarábal finančné prostriedky, pričom mu v podnikaní v značnej miere pomáhala. Tvrdenie odporcu, že nemá finančné prostriedky na platenie príspevku nevydatej matky je zarážajúce, pretože má vedomosť o tom, že navštevuje rôzne zahraničné turistické destinácie so svojou novou priateľkou, priateľke kúpil byt, čím sa prezentuje na facebooku. O maloleté dieťa neprejavuje záujem. S maloletým Y. sa vôbec nestretol od pojednávania. Nedostavil sa na krst maloletého dieťaťa. Ona mala záujem o ukončenie predmetného sporu mimosúdnym rokovaním. Dodatočne doručila odvolaciemu súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu rozhodnutie Úradu práce Českej republiky - Krajská pobočka v Ostrave, na základe ktorého už nie je poberateľkou pomoci v materstve, ktorá jej bola vyplácaná vo výške 15.000,- Kč, ale je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 7.000,- Kč mesačne odo dňa 01.05.2017.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolatelia v podanom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

9. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

10. V konaní o určenie príspevku na výživu nevydatej matke je potrebné prihliadnuť k potrebám matky a k možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného. Nárok v zmysle ust. § 74 Zákona o rodine má matke zaistiť v zásade takú životnú úroveň, akú by mala v manželstve s otcom dieťaťa, keď za neho by bola vydatá. Nárok matky na príspevok vzniká ako náhle jej v súvislosti s tehotenstvom či pôrodom vznikli akékoľvek náklady, pričom nie je rozhodujúce, či je na takýto príspevok odkázaná, najmä, či poberá peňažnú pomoc v materstve. Výška príspevku nemá dosiahnuť takú čiastku, ktorá by s pripočítaním ďalších dávok vyplácaných nevydatej matke v súvislosti s materstvom presahovala jej zárobkové schopnosti pred tehotenstvom a zľahnutím. Príspevok na výživu nemožno však stotožňovať so stratou zárobku, pretože nárok na tento príspevok má i navrhovateľka, ktorá nebola doposiaľ

zamestnaná. Odvolací súd ešte zdôrazňuje, že povinnosť podľa ust. § 94 Zákona o rodine predchádza vyživovaciu povinnosť rodičov, ktorá má vo vzťahu k ust. § 94 len podpornú povahu.

11. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody s tým, že okresný súd postupoval v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine, vyhodnotil všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie v predmetnej veci, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

12. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 v spojení s ust. § 55 CMNP, v zmysle ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Odvolací súd dospel k záveru, že v odvolacom konaní je zrejmý plný úspech navrhovateľky v konaní, keďže odvolaniu odvolateľa nevyhovel, a preto navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430