Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/35/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky: S. Q., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, právne zastúpená Mgr. Igorom Paliderom, advokátom s miestom výkonu činnosti U., S. č. XXX, proti manželovi a otcovi: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., C. č. XXX/ XX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, o odvolaní navrhovateľky a manžela - otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 4P/78/2013-559, zo dňa 14. februára 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. (o zverenie mal. T. do osobnej starostlivosti matky), VI. (zamietnutie návrhu otca na striedavú osobnú starostlivosť) a VII. (ktorým súd vo zvyšku návrh matky zamietol) potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu vo výroku III. mení tak, že otec je povinný platiť na výživu mal. T. sumu 90,- Eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.

Rozsudok okresného súdu vo výroku IV. mení tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. T. každý párny víkend v mesiaci v čase od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každý nepárny týždeň v mesiaci od stredy od 16:00 hod. do štvrtka do 07:00 hod., v čase vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 24.12. od 09:00 hod. do 25.12. do 17:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 31.12. od 09:00 hod. do 01.01. do 17:00 hod., v čase veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok na Veľkonočný pondelok v čase od 09:00 hod. do 17:00 hod., pričom otec si maloletého prevezme od matky v mieste bydliska maloletého a matky v určený čas, kde ho aj v určený čas matke odovzdá.

Rozsudok okresného súdu vo výroku V. zrušuje.

Rozsudku okresného súdu sa vo výroku I. (rozvod manželstva) n e d o t ý k a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo S. Q., rod. K., nar. XX.XX.XXXX a S. Q., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 20.10.2012 v Rímskokatolíckom kostole v W., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W. vo zväzku 3, ročník 2012, na strane 121, pod poradovým číslom 11, rozviedol. Maloletého T. Q., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Otca maloletého T. Q., nar. XX.XX.XXXX, zaviazal

platiť na jeho výživu sumou 70,- Eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Zároveň určil, že otec maloletého T. Q., nar. XX.XX.XXXX, je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny víkend v mesiaci v čase od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., a každý nepárny týždeň v mesiaci od stredy od 16:00 hod. do štvrtka do 07:00 hod., pričom otec si maloletého prevezme od matky v mieste bydliska maloletého v určený čas, kde ho aj v určený čas matke maloletého odovzdá. Matka maloletého je povinná každú nepárnu nedeľu v mesiaci o 17:00 hod. telefonicky, resp. cez sociálne siete informovať otca o aktuálnom zdravotnom stave a vývine maloletého a umožniť otcovi telefonicky, resp. cez sociálne siete kontakt s maloletým. Návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť zamietol. Vo zvyšku návrh matky zamietol a určil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie okresného súdu sa opiera o článok 4 CMP, článok 3 ods. 1, článok 12, článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, článok 32 ods. 1, 4 Listiny základných práv a slobôd, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, § 24 ods. 1 Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom dvoch ľudí. Bolo preukázané, že od 14.10.2013 manželia bývajú oddelene, pričom matka má nového partnera, s ktorým očakáva narodenie dieťaťa. Ako príčinu rozvratu tohto manželstva súd vidí v tom, že manželia majú odlišné predstavy o spoločnom živote, pričom základom ich problémov bolo to, že sa ani jeden nechcel prispôsobiť druhému v otázke bývania. Nevedeli sa dohodnúť v základných otázkach, ako je financovanie domácnosti. Aj napriek tomu, že manželstvo uzatvárali po dlhšej známosti, zrejme si ani jeden z nich neuvedomoval odlišnosť svojich pováh a s tým súvisiacu neschopnosť spoločnej existencie. Vzhľadom na to, že manželstvo je len formálnym zväzkom dvoch ľudí absolútne neplniacim svoj spoločenský účel, súd toto rozviedol. Pri určení zverenia maloletého T. do starostlivosti toho ktorého z rodičov, súd vychádzal najmä zo záverov znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo, že matka dieťaťa má k otcovi dieťaťa negatívny vzťah miernej intenzity. Jeho počínanie v nej vyvoláva iracionálnu obavu, že ju chce o dieťa pripraviť. Otec dieťaťa má k matke dieťaťa intenzívny ambivalentný vzťah, v ktorom sa miešajú city lásky a hnevu. Maloletý má pozitívny vzťah k obom rodičom, pričom na základe vyšetrenia znalec doporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, pričom prípadné zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je v tomto prípade kontraindikovaná. Odporučil upraviť styk otca s dieťaťom na frekvenciu dvakrát do mesiaca v intervale od piatku do nedele. Aj napriek tomu, že otec maloletého namietal predmetný posudok, pričom predložil súdu znalecký posudok č. 1/2017 PhDr. Karola Kleimanna, ktorý si dal vypracovať, súd tento znalecký posudok pri rozhodovaní nebral do úvahy, nakoľko tento bol zameraný len jednostranne na vyšetrenie osobnosti otca a preto nebol spôsobilý byť dôkazom v predmetnom konaní. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Rovnako súd vychádzal zo znaleckého posudku aj pri úprave styku otca s maloletým, pričom tento upravil tak, že otec maloletého je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny víkend v mesiaci v čase od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., a každý nepárny týždeň v mesiaci od stredy od 16:00 hod. do štvrtka do 07:00 hod., pričom si maloletého prevezme od matky v mieste bydliska maloletého v určený čas, kde ho aj v určený čas matke maloletého odovzdá. Zároveň uložil matke maloletého povinnosť každú nepárnu nedeľu v mesiaci o 17:00 hod. telefonicky, resp. cez sociálne siete informovať otca o aktuálnom zdravotnom stave a vývine maloletého a umožniť otcovi telefonicky, resp. cez sociálne siete kontakt s maloletým. Súd je toho názoru, že pri takejto frekvencii stretnutí otca s maloletým, tento bude mať dostatočný vplyv na výchovu maloletého a súčasne obaja budú mať dostatok priestoru na vybudovanie si vzájomných vzťahov. S poukazom na tieto skutočnosti, keďže podľa znalca striedavá starostlivosť by nebola maloletému na prospech, návrh otca v tejto časti zamietol. V otázke výživného, súd vychádzal z príjmových schopností povinného rodiča, ako aj z potrieb maloletého. Vzhľadom na skutočnosť, že je otec maloletého momentálne nezamestnaný a jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok, súd je toho názoru, že aj s poukazom na vek maloletého je adekvátnym výživným suma 70,- Eur mesačne. Vzhľadom na to, že súd rozhodol o nižšom výživnom, než žiadala matka maloletého, súd v časti jej návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol na základe ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie navrhovateľka aj manžel - otec.

4. Navrhovateľka sa odvoláva, čo do výroku III. rozsudku o určení výživného, výroku IV. o určení rozsahu styku otca s maloletým T. a výroku V. o informačnej povinnosti matky. Má za to, že napadnuté

rozhodnutie vo vzťahu k týmto výrokom vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a boli prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a útoku. Vo vzťahu k súdom určenému výživnému v sume 70,- Eur mesačne je matka presvedčená, že výživné nevychádza z možností otca a nerešpektuje potreby dieťaťa. Je presvedčená, čo otec aj potvrdil vo svojej výpovedi, že otázka jeho terajšej nezamestnanosti je len krátkodobá. Matka dôvodí, že jej návrh bol podaný na súd 03.12.2013 a po prevažnú dobu konania bol otec pracovne činný. V čase začatia konania mal príjem 640,- Eur + invalidný dôchodok. Mal teda dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného, ktoré si však uhrádzal do 27.07.2015 len v rozsahu 40,- Eur mesačne a od 16.08.2015 v rozsahu po 50,- Eur. S určitosťou tak muselo vzniknúť od 03.12.2013 zameškané výživné. V konaní bolo preukázané, že je v schopnostiach otca, aby bol zaviazaný k plateniu výživného v rozsahu 100,- Eur mesačne a taktiež mal byť zaviazaný k úhrade zameškaného výživného v zmysle jej návrhu. Pokiaľ ide o výrok IV. o styku otca s maloletým, matka podáva odvolanie len proti tej jeho časti, kde súd určil rozsah styku otca s maloletým T. aj každý nepárny týždeň v mesiaci na pracovný deň od stredy od 16:00 hod. do štvrtka do 7:00 hod. Je presvedčená, že styk otca s maloletým T. v strede pracovného týždňa nie je v záujme dieťaťa, tento styk by úplne narušil zaužívaný denný režim dieťaťa, pričom T. si ráno vždy rád dlhšie pospal. Ak vstal skoro, bol nervóznejší cez deň. Vstávanie pred 6:00 hod. pri odovzdávaní dieťaťa ráno s potrebou presunu do Rabčíc by viedlo k zbytočnému vyčerpávaniu dieťaťa a k jeho celodennej nervozite. Uvedené vyplýva z poznania zvyklostí maloletého T.. Matka je presvedčená, že styk medzi otcom a maloletým určený na každý párny víkend je dostatočne široký na uplatnenie rodičovských práv zo strany otca. Vo vzťahu k výroku V. uvádza, že tento nevychádza z vykonaného dokazovania. V samotnom súdnom spise sa nenachádzajú dôkazy, ktoré by preukazovali potrebu takejto úpravy. Otec mal vždy dostatok informácií o zdravotnom stave dieťaťa, jednak on nej, ale naviac sa sám informoval u ošetrujúceho lekára. Ona mu nikdy informácie o zdravotnom stave maloletého T. neodopierala. Nebolo vykonané žiadne dokazovanie k otázke, či je vôbec potrebné upravovať vzájomnú informačnú povinnosť rodičov. Tento návrh predniesla len opatrovníčka na poslednom pojednávaní v záverečnom návrhu bez toho, aby sa k tomuto návrhu a jeho šírke mohli rodičia vyjadriť. Navrhovateľka tak nemala možnosť pred skončením dokazovania sa k informačnej povinnosti vyjadriť a je presvedčená, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Za daného stavu nesúhlasí s takto uloženou informačnou povinnosťou. Žiada, aby odvolací súd jej odvolaniu vyhovel a rozsudok zmenil tak, že zaviaže otca platiť na výživu maloletého T.a bežné výživné od 03.12.2013 do budúcna v sume 100,- Eur mesačne, zaviaže odporcu k doplateniu zameškaného výživného za obdobie od 03.12.2013 do 14.02.2017 a zruší celý výrok V. s uloženou informačnou povinnosťou matky.

5. Voči rozsudku čo do výrokov II. až VI. podal odvolanie aj manžel - otec, ktoré odôvodňuje ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ CSP. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že maloletého T. zverí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že maloletý bude v párny týždeň od nedele od 17:00 hod. do nasledujúcej nedele do 17:00 hod. v starostlivosti otca a každý nepárny týždeň od nedele od 17:00 hod. do nasledujúcej nedele do 17:00 hod. v starostlivosti matky. Zároveň, aby upravil starostlivosť o maloletého v čase Vianočných sviatkov, Veľkej noci, letných a jarných prázdnin s tým, že výživné sa neurčí, alebo alternatívne, aby upravil styk otca s maloletým tak, že dieťa bude v starostlivosti otca každý párny týždeň od piatka od 14:00 hod., kedy si dieťa vyzdvihne v materskej škole, do pondelka nasledujúceho týždňa do 7:00 hod., kedy dieťa odovzdá do materskej školy a každý nepárny týždeň od piatka 14:00 hod., kedy si dieťa vyzdvihne v materskej škole do soboty 9:00 hod., kedy ho odovzdá matke v mieste jej bydliska s tým, že výživné bude určené sumou 70,- Eur mesačne. Alternatívne žiada napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Otec súdu vytýka, že pri rozhodovaní nepostupoval správne, pričom nesprávnym procesným postupom znemožnil otcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa názoru otca na určenie striedavej osobnej starostlivosti boli splnené všetky podmienky a napriek uvedenému súd prvej inštancie rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matke. Matka súdu neposkytla a neuviedla žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by striedavá osobná starostlivosť nebola v záujme maloletého T.. Pri prvých pojednávaniach matka nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou len z dôvodu, že v tom čase bola na materskej dovolenke a keďže otec maloletého bol v tom čase zamestnaný, maloletý by musel navštevovať jasle. Takto prezentovaný dôvod bol výslovne subjektívny a nebol dôvodom pre jeho odopretie. Predpoklady striedavej starostlivosti v konečnom dôsledku nespochybnil ani znalec ustanovený súdom PhDr. Ján Šútovec, PhD., ktorý sa v podanom znaleckom posudku vyjadril, že maloletý T. má vytvorený vzťah

k obidvom rodičom a oboch ich má rovnako rád. V tom istom znaleckom posudku znalec opísal osobu otca čiastočne negatívne, pričom znalec bližšie tieto skutočnosti vôbec nevysvetlil, a to ani na pojednávaní. Otec so závermi znaleckého posudku od počiatku nesúhlasil. Dôvody vysvetlil a na podporu svojich tvrdení predložil súdu prvej inštancie znalecký posudok vypracovaný znalcom PhDr. Karolom Kleimanom, PhD., v ktorom znalec z rovnakej oblasti vyhotovil znalecký posudok na osobu otca, kde skúmal osobnostné a charakterové vlastnosti otca aj vo vzťahu k synovi a matke, pričom závery, ku ktorým prišiel, sa značne líšia od záverov uvedených v znaleckom posudku znalca PhDr. Šútovca, PhD. Napriek týmto závažným zisteniam súd prvej inštancie nebral tento posudok do úvahy. Toto považuje otec za pochybenie, pretože znalecký posudok predložený otca mal byť tiež vyhodnocovaný v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov. Okresný súd nekonal správne, ak na tento dôkaz neprihliadal a zároveň sa ani nepokúsil objasniť a vyriešiť rozpory oboch posudkov. Otec je toho názoru, že súd prvej inštancie by ani nemal uprednostňovať jeden znalecký posudok pred druhým. Mal by skúmať a zvážiť všetky skutočnosti svedčiace pre a proti na strane oboch rodičov, vysporiadať sa s prípadnými rozpormi. Súdu nič nebránilo nariadiť opätovné znalecké skúmanie, čo otec aj žiadal. Matka nepreukázala žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by striedavá osobná starostlivosť nebola v záujme maloletého dieťaťa. Práve naopak, otec preukázal, že o starostlivosť má dlhodobý záujem a dokáže maloletému dieťaťu poskytnúť rovnakú starostlivosť ako matka maloletého. Teda u oboch rodičov sú splnené predpoklady na striedavú osobnú starostlivosť. Otec má potom dôvodnú pochybnosť, či súd postupoval podľa zásad a či dodržal zásadu rovnosti zbraní, či vec posúdil nestranne. Poukazuje na článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, článok 36 a 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie, a to napríklad neposudzoval vzťah matky voči otcovi, kedy matka je s maloletým dieťaťom nepretržite na rozdiel od otca a napriek tomu sa u matky prejavuje iracionálna obava, že otec jej chce maloletého syna vziať. Z uvedeného je len zrejmé, že matka sa bude snažiť nielen teraz, ako je tomu doposiaľ, styk otca so synom v čo najväčšej miere okliešťovať a tomu aj aktívne brániť. Matka koná výlučne vo svojom vlastnom záujme. Na druhej strane otcovi, ktorý má k synovi vytvorený veľmi silný citový vzťah, a to platí aj opačne, nie je mu umožnené podieľať sa na výchove syna v rovnocennom rozsahu ako matke. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že súd rozhodol v rozpore s názorom dieťaťa zisteného v posudku 33/2016, že dieťa ma pozitívny vzťah k obom rodičom a chce byť s oboma rodičmi. Okrem sporného čiastočne negatívneho hodnotenia osoby otca nebola v konaní preukázaná žiadna iná skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver, že striedavá osobná starostlivosť by nebola maloletému T. na prospech a v jeho najlepšom záujem a že asymetrická výchova iba jedným rodičom je dieťaťu viac na prospech a v jeho najlepšom záujme. V tomto smere poukazuje otec aj na rozhodnutia iných súdov v podobných veciach, z ktorých je zrejmé, že súd prvej inštancie jednoznačne mal vziať súkromný znalecký posudok predložený otcom do úvahy a posudzovať ho spoločne s inými dôkazmi. Podmienky na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti sú jednoznačne splnené. Otec na pojednávaní predložil a označil dôkazy, ktorými preukázal svoj silný rodičovský vzťah k synovi a zároveň bolo preukázané, že maloletý T. má vyslovene pozitívny vzťah k otcovi. Poukazuje na ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, pričom poukazuje na povinnosť súdu prihliadnuť k tomu, akú má ten ktorý rodič schopnosť dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým rodičom. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov a ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady, mimo iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa. Potom je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol v prospech rodiča - matky, ktorá preukázala nulovú ochotu uznať úlohu otca ako rodiča a nulovú ochotu dohodnúť sa s otcom. Otec poukazuje na judikatúru v tejto oblasti rozhodnutia Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Okrem toho vytýka súdu prvej inštancie, že mu v konaní neposkytol rovnaký priestor ako matke a napríklad na pojednávaní ho prerušoval a zabránil mu predkladať dôkazy a právne argumenty. Otec vytýka súdu prvej inštancie, že konal v rozpore s § 38 CMP, v rozpore so Zákonom o rodine § 43 ods. 1, z ktorého vyplýva, že maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých konaniach, ktoré sa ho týkajú. Súd tiež konal v rozpore s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Súd rozhodol v rozpore s názorom dieťaťa vyjadrenom v posudku 33/2016. Ani tomuto názoru nevenoval patričnú pozornosť.

6. V doplnení odvolania otec rozviedol jednotlivé dôvody odvolania. Poukázal na práva rodičov a práva dieťaťa, ktoré vyplývajú z vnútroštátnej úpravy, ako aj z medzinárodných dohovorov. Poukázal na existujúcu judikatúru všeobecných súdov, ale najmä Ústavného súdu SR a poukázal na jednotlivé porušenia právnych predpisov a medzinárodných dokumentov, ktorých sa súd prvej inštancie dopustil. Zdôraznil najmä nerešpektovanie najlepšieho záujmu dieťaťa, nezisťovanie názoru maloletého a nevykonanie dostatočného dokazovania.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR. Poukazuje na to, že matka rozvrátila rodinu, kvôli novej známosti opustila spoločnú domácnosť. Proti vôli otca rodičovsky uniesla spoločné dieťa. Od tejto doby matka tri a pol roka systematicky a rôznymi spôsobmi zneužíva svoju pozíciu darovanú jej súdom a bráni otcovi v akomkoľvek styku s dieťaťom. Teda 95 % času nemá dieťa absolútne žiadny kontakt, s otcom, má iba 5 % možnosť na budovanie si citového vzťahu. Navyše uvedených až 95 % času, kedy je dieťa proti záujmu dieťaťa v starostlivosti iba matky programované proti otcovi, pričom matka sa v prítomnosti dieťaťa vyjadruje k otcovi hanlivo. Matka preukázateľne dlhodobo neuznáva akúkoľvek úlohu otca v živote dieťaťa a účelovo nie je ochotná sa s otcom dohodnúť na výchove a starostlivosti, presvedčená, že tak na súde a pred opatrovníkom zmarí zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti. Poukazuje na vyjadrenie dieťaťa v posudku 33/2016, ktoré vyjadrilo, že má rado oboch rodičov a chce byť s otcom aj s matkou. Matka zneužíva nízky vek dieťaťa a jeho prirodzenú vývojovú vlastnosť naviazania sa na prostredie, v ktorom trávi väčšinu času a preberania názorov z tohto prostredia, v tomto prípade z výchovného prostredia matky, silne nepriateľského proti otcovi dieťaťa. Matka v odvolaní účelovo neuviedla, že otec invalidný dôchodca sa v predmetnom období zamestnal kvôli nutnosti pokrytia zvýšených výdajov na lieky a iných nutných výdajov, nakoľko mu na to nepostačoval nízky dôchodok. Taktiež neuviedla, že otec okrem pravidelného platenia 40,- Eur, resp. 50,- Eur na účet matke od roku 2013, pravidelne platí poistenie dieťaťa 18,20 Eur mesačne v Generali poisťovňa, a.s. a od roku 2016 platí pravidelne stavebné sporenie na meno dieťaťa vo výške 30,- Eur v PSP, a.s. Vyjadrenia matky o výške výživného a údajne zameškanom výživnom vzhľadom ku skutkovému stavu a veku dieťaťa sú neopodstatnené. Zároveň poukazuje na to, že neexistuje žiadna lepšia forma vyživovania dieťaťa, ako je osobná forma vlastnými rodičmi. Peniaze nikdy nenahradia dieťaťu rodiča. Preto žiada, aby súd zveril dieťa do striedavej osobnej starostlivosti. V odvolaní matky sa nachádzajú ďalšie nereálne skutočnosti. Subjektívne a účelovo nazýva zverenie dieťaťa do starostlivosti otca na jeden deň vyčerpávaním dieťaťa a narúšaním jeho režimu a že to nie je v záujme dieťaťa. Poukazuje na to, že záujem dieťaťa nie sú subjektívne a účelové pocity matky. Matka preukázateľne zamieňa vlastné záujmy so záujmami dieťaťa. Čas, ktorý má dieťa stráviť s druhým rodičom - otcom, nelogicky prezentuje ako niečo, čo nie v záujme dieťaťa a traumou pre dieťa, no v skutočnosti hovorí o vlastnom záujme. Tým matka preukázateľne ani po 3,5 roku konania nedokáže uznať záujem a potrebu dieťaťa na budovaní citového vzťahu k otcovi a právo dieťaťa na rovnocenný styk s oboma rodičmi aj do budúcnosti. Poukazuje na to, že 6 mesiacov bránila matka otcovi v akomkoľvek styku s dieťaťom. Pokiaľ matka subjektívne argumentuje, prečo nemá byť dieťa v starostlivosti otca s tým, že dieťa si ráno pospí, je to nelogické, nakoľko dieťa od veku troch rokov samotná matka zobúdza každý pracovný deň otca 5:30 hod. ráno do materskej školy. Tiež matka účelovo zamlčala fakt, že presun dieťaťa medzi bydliskami rodičov trvá autom len 12 minút. Otec poukazuje na to, že je mu známe, že 4-ročné dieťa býva v bydlisku matky často hore aj po 20:00 hod., čo svedčí naopak o tom, prečo nemá byť dieťa v starostlivosti matky a že dieťa dostane v bydlisku otca naopak možnosť si pokojne a dostatočne dlho pospať. Dieťa tiež verbálne dlhodobo prejavuje vôľu, že by si rado pospalo v bydlisku otca, pričom súd na názor otca a dieťaťa nijako nereagoval a neumožnil dieťaťu ani vo veku 4 rokov ani jediné prespatie v bydlisku otca. V odvolaní matka označila rodinný život dieťaťa s otcom v rozsahu 4 dni mesačne za dostatočne široký, čím preukázateľne neuznáva akúkoľvek potrebu osobného styku dieťaťa s otcom a účelovo mení názory podľa momentálnej situácie. V odvolaní matka nesúhlasí s povinnosťou informovať otca o aktuálnom stave dieťaťa, že jej takáto povinnosť nevyplýva zo skutkového stavu. Inými slovami matka zjavne neuznáva základnú rodičovskú povinnosť v záujme dieťaťa komunikovať s otcom dieťaťa, ktorá jej vyplýva z rozhodnutia súdu, ako aj zo zákona, čím len zjavne potvrdzuje správnosť takéhoto nariadenia súdu. Matka navyše hrubo nepravdivo uviedla, že otca vždy dostatočne informovala a že mu informácie o dieťati neodopierala. Z obsahu spisu je mnohými skutočnosťami preukázané, že matka stupňujúcim sa majetníckym správaním opakovane zneužívala úlohu rodiča a že neinformuje druhého rodiča o dieťati, že 6 mesiacov marila snahu otca o akýkoľvek kontakt s dieťaťom, že porušila 3 ústne dohody uzatvorené na ÚPSVaR a 3krát aj predbežné opatrenie súdu, že otec opakovane prevzal dieťa od matky v zhoršenom zdravotnom stave, pričom matka zdravotný stav dieťaťa neriešila a bagatelizovala, že dieťa zaostáva v rečových schopnostiach ako následok asymetrickej nevýchovy iba matkou, že dieťa vyrastá prakticky ako polosirota a rukojemník matky, ktorá dieťaťu marí akúkoľvek možnosť sa kontaktovať s otcom, keď účelovo mu neumožňuje akýkoľvek telefonický kontakt. Poukazuje na ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Vyjadril názor, že okresný súd vykonal potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, pre rozhodnutie

vo veci samej v rámci konania nariadil aj znalecké dokazovanie. Matka v odvolaní namieta výšku výživného a dožaduje sa zameškaného výživného, čo však nie je možné, nakoľko výživné v konaní o rozvod manželstva sa určuje od právoplatnosti rozhodnutia, čiže nie je možné v tomto konaní vyčísliť zameškané výživné. Pri určovaní výživného súd vychádzal z reálnych možností otca, nakoľko v čase rozhodovania bol nezamestnaný, bol poberateľom len invalidného dôchodku. Ak súd styk otca s maloletým upravil aj počas pracovného týždňa s prenocovaním od stredy 16:00 hod. do štvrtka do 7:00 hod. tak z dôvodu, že nevidel dôvod pre nerozšírenie styku. Vzdialenosť bydliska matky od bydliska otca je autom cca 20 minút. Nakoľko počas celého obdobia súdneho konania komunikácia medzi rodičmi bola narušená, otec avizoval neumožňovanie telefonického kontaktu, ktorý chcel realizovať z dôvodu informovania sa o dieťati, na odporúčanie kolízneho opatrovníka súd uložil matke povinnosť informovať otca o aktuálnom zdravotnom stave a vývine maloletého. Uvedená úprava má svoje opodstatnenie, aby sa predišlo konfliktom medzi rodičmi, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na vývin maloletého.

9. Navrhovateľka sa k odvolaniu manžela a otca nevyjadrila.

10. Manžel a otec v priebehu odvolacieho konania opakovane upovedomil súd, že matka nedodržiava nariadenú úpravu styku predbežným opatrením uznesením Krajského súdu v Žiline 11CoP/58/2014-41 zo dňa 04.11.2014 a to tým spôsobom, že hoci dieťa má byť odovzdávané medzi rodičmi bez prítomnosti tretích osôb, pri odovzdávaní dieťaťa dochádza k negatívnemu správaniu sa priateľa matky voči otcovi. Dňa 28.05.2017 matka otcovi dieťa riadne neodovzdala tak, ako to bolo upravené predbežným opatrením.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania navrhovateľky a manžela - otca v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 65, § 66, § 67 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil vo výrokoch II., VI., VII. v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, vo výrokoch III., IV. rozsudok okresného súdu zmenil v zmysle ust. § 388 CSP, vo výroku V. rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP. 11. Okresný súd výrokom I. manželstvo účastníkov konania rozviedol. Tento výrok ani jeden z manželov nenapadol odvolaním a rozhodnutie odvolacieho súdu sa ho preto nedotýka (manželstvo možno považovať za právoplatne rozvedené).

12. Otec odvolaním napadol výrok rozsudku o zverení maloletého T. do osobnej starostlivosti matky (II.), ako aj výrok o zamietnutí jeho návrhu na striedavú osobnú starostlivosť (VI.). Matka sa odvolala čo do výroku III. o určení vyživovacej povinnosti, VI. o úprave styku, VII. o zamietnutí jej návrhu vo zvyšku a V. o informačnej povinnosti. Z uvedeného vyplýva povinnosť odvolacieho súdu preskúmať všetky výroky napadnutého rozsudku s výnimkou výroku I. o rozvode manželstva, ktorý nenapadol žiaden z účastníkov (§ 65 .

13. Základom pre úpravu práv a povinností rodičov k maloletému T. je rozhodnutie o tom, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti.

14. V zmysle ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

15. V zmysle ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak s osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

16. V zmysle ust. 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa

na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže na čas po rozvode manželstva zveriť dieťa buď do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

18. Hmotno-právnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne splnené, sú - ak obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, - obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, - je to v záujme dieťaťa, - budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

19. V súdenej veci niet pochybností, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a majú na to vytvorené vhodné podmienky. Rovnako nie je sporné, že obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Podľa názoru odvolacieho súdu však v danom prípade nie sú splnené ďalšie podmienky nariadenia osobnej starostlivosti, keď nemožno konštatovať, že nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je v záujme dieťaťa a že by takto boli lepšie zaistené potreby dieťaťa ako v prípade, keď bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky.

20. Vhodnosť či nevhodnosť zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti závisí od viacerých faktorov, ktorými sú napr. osobnosť dieťaťa, jeho vek, povahové vlastnosti dieťaťa, vývojové možnosti, adaptovateľnosť, citové väzby rodičov k dieťaťu, citové väzby detí k rodičom, výchovné schopnosti a povahové vlastnosti rodičov, životné a materiálne pomery obidvoch rodičov, úroveň komunikácie medzi rodičmi, vzdialenosť medzi oddelenými bydliskami rodičov a iné. Všetky tieto kritériá musia byť posudzované v najlepšom záujme dieťaťa.

21. Pokiaľ sa jedná o citové väzby dieťaťa a výchovné prostredie u obidvoch rodičov, z vykonaného dokazovania možno konštatovať, že dieťa má citové väzby k obidvom rodičom. Rovnako je zvyknuté na prostredie u obidvoch rodičov.

22. Sú tu však faktory, ktoré odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie viedli k záveru, že striedavá osobná starostlivosť by nezabezpečila dieťaťu stabilitu a zdravý psychomotorický vývoj. Obidvaja rodičia sú výrazne odlišné osobnosti žijúce v úplne odlišnom prostredí a majú diametrálne odlišné predstavy o fungovaní rodiny a rodičovského vzťahu. Výrazným faktorom, ktorý je potrebné brať do úvahy pri rozhodnutí o striedavej starostlivosti, je vzájomný vzťah a vzájomná komunikácia rodičov. Nejde síce o jediný rozhodujúci faktor, pri nariadení striedavej starostlivosti je však vzájomná komunikácia dôležitá. Pri striedavej osobnej starostlivosti je potrebné, aby rodičia spolu komunikovali, a to nielen pri odovzdávaní dieťaťa, ale aj o jeho výchove, školských, mimoškolských aktivitách, zdravotnom stave, trávení voľného času a vôbec všetkých záležitostiach, ktoré s výchovou dieťaťa súvisia. Z obsahu spisu vyplýva, že konflikty medzi rodičmi vznikajú už aj pri odovzdávaní dieťaťa za účelom realizácie styku. Tieto skutočnosti nepochybne vplývajú na zdravý vývoj maloletého T. Je preto nepredstaviteľné, aby maloletý T. vyrastal v dvoch navzájom nepriateľských prostrediach.

23. Nepochybne v súčasnom období je preferenčnou osobou maloletého dieťaťa matka, ktorá od jeho narodenia celodenne zabezpečovala starostlivosť o dieťa a naďalej ju aj zabezpečuje s tým, že dieťa už navštevuje kolektívne zariadenie.

24. Za účelom posúdenia, aké výchovné prostredie je pre maloletého najvhodnejšie, okresný súd vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie (znalecký posudok č. 33/2016), z ktorého záverov vyplýva nevhodnosť nariadenia striedavej starostlivosti vzhľadom na nedostatok osobnostných predpokladov otca, ktorý si hľadá v dieťati útočisko, utieka sa k dieťaťu, ku ktorému si vytvoril tesný citový vzťah, ktorým si kompenzuje svoje neúspechy (rozpad manželstva, strata zamestnania, choroby). Tieto odborne vysvetlené závery znalca nespochybnil ani znalecký posudok č. 1/2017 vypracovaný na žiadosť otca, ktorý, ako správne na to poukázal súd prvej inštancie, nemohol posúdiť a ani neposudzoval vhodnosť navrhovanej striedavej osobnej starostlivosti, keďže predmetom znaleckého skúmania nebolo dieťa ani matka.

25. Krajský súd k odvolacím námietkam otca udáva, že znalecký posudok je dôležitým dôkazným prostriedkom pri rozhodovaní o výchove dieťaťa, nie však jediným, pričom všetky dôkazy musia

byť vyhodnocované jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Nariadenie ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania v danom prípade nebolo potrebné, keďže nielen znalecký posudok, ale aj iné priame a nepriame dôkazy vykonané v konaní poskytli súdu dostatočný skutkový podklad pre rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

26. Odvolací súd má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti striedavá starostlivosť o maloletého by nebola na prospech maloletému a nebola by v súlade s jeho najlepším záujmom.

27. Dieťa má právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Toto právo dieťaťa (nie právo rodiča) nemusí byť zabezpečené iba inštitútom striedavej starostlivosti, ale môže byť zabezpečené aj úpravou styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Práve hmotnoprávna úprava Zákona o rodine v ust. § 24 dáva priestor, aby súd zvážil, akým spôsobom sa po rozvode manželstva ktorý z rodičov bude podieľať na výchove maloletého dieťaťa, či je v súlade s jeho záujmom, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov za súčasnej úpravy styku druhého rodiča alebo zverené do striedavej starostlivosti. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že striedavá starostlivosť v danom prípade nie je vhodná. Vzhľadom však na pozitívny citový vzťah otca a syna je podľa názoru súdu potrebné, aby otec bol v čo najširšom styku s maloletým dieťaťom a takouto formou sa podieľal na prehlbovaní tohto citového vzťahu a výchove dieťaťa.

28. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, kedy bol zistený pozitívny citový vzťah medzi otcom a dieťaťom, okresný súd dostatočne široko upravil styk otca s dieťaťom, a to každý druhý víkend v mesiaci a každý druhý týždeň od stredy do štvrtka. Napriek námietkam matky túto úpravu styku považuje odvolací súd za optimálnu, tak, aby bol budovaný citový vzťah syna nielen k matke, ktorá je preferečným rodičom, ale aj k otcovi, ktorý sa takouto formou bude podieľať na jeho výchove. Odvolací súd zároveň považoval za potrebné, aj keď došiel k záveru o nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, aby sa otec ešte v širšom rozsahu podieľal na výchove dieťaťa formou úpravy styku, a to aj počas veľkonočných a vianočných sviatkov, keď ide o osobitné obdobia, kedy je dôležité, aby sa najbližší príbuzní, čo nepochybne otec s dieťaťom sú, stretávali. Preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a upravil styk otca s dieťaťom aj počas veľkonočných a vianočných sviatkov.

29. Pokiaľ ide o námietky matky k rozsahu styku v čase od stredy do štvrtka (skoré vstávanie dieťaťa), odvolací súd tieto považoval za účelové a neopodstatnené.

30. Naopak odvolací súd apeluje na matku, aby si uvedomila, že ako preferenčný rodič, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, je povinná okrem riadneho zabezpečovania tejto osobnej starostlivosti vytvoriť priestor na to, aby otcovi bol umožnený v nariadenom rozsahu styk so svojím dieťaťom. Aj po rozpade manželstva rodičia a deti majú naďalej prirodzený biologický vzťah, ktorý je potrebné prehlbovať a je dôležitou úlohou rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti, aby vytvoril priestor pre vplyv druhého rodiča aj po rozvode manželstva na výchovu dieťaťa. Pokiaľ by preferenčný rodič, v tomto prípade matka, nebola schopná takýto priestor zabezpečiť, mohlo by to byť do budúcnosti dôvodom pre zmenu osobnej starostlivosti dieťaťa.

31. Na druhej strane ale odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu nemôže konštatovať, že matka bráni otcovi v styku s maloletým dieťaťom a nariadený styk (predbežným opatrením) nedodržiava, keď upozornenia otca, ktoré doručil súdu, sú jednostranné a nemožno z nich vyvodiť, že by matka otcovi styk neumožnila.

32. Otec namieta v konaní nevypočutie maloletého dieťaťa a nezisťovanie jeho názoru, v čom vidí rozpor s ustanoveniami Zákona o rodine, ako aj CMP. Odvolací súd sa ale s touto odvolacou námietkou nestotožňuje. Predovšetkým je treba poukázať na skutočnosť, že maloletý Tobias mal v čase začatia konania 1 rok. V súčasnosti je vo veku takmer 5 rokov. Vzhľadom na takýto nízky vek dieťaťa podľa názoru odvolacieho súdu nie je schopné formulovať svoje názory. Z obsahu spisu však vyplýva, že v súdenej veci bolo dieťa vypočuté znalcom, ktorý vykonal pohovor s dieťaťom, a to s prihliadnutím na jeho vek a s odborným prístupom.

33. Po preskúmaní súdneho spisu odvolací súd konštatuje, že bolo zachované právo manžela - otca na spravodlivý súdny proces. v čl. 46 ods. 1, ako aj v čl. 6 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a slobôd garantujú každému právo na spravodlivý súdny proces, ktorý nachádza svoje vyjadrenie aj v procesných kódexoch upravujúcich civilné konanie pred súdom. V súčasnosti je týmto procesným kódexom, ktorý sa na súdenú vec vzťahuje Civilný mimosporový poriadok (CMP), ako aj Civilný sporový poriadok (CSP) účinné od 01. 07. 2016, pričom v zmysle prechodných ustanovení citovaných právnych predpisov tieto zákony platia aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zostávajú zachované. V čase konania pred súdom prvej inštancie bol týmto procesným kódexom Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016.

34. Obsah základného práva na spravodlivý proces je pomerne zložito štrukturovaný a ako potvrdzuje aj judikatúra ústavného súdu, patrí do neho viacero samostatných subjektívnych práv a princípov, ktoré sú buď konkrétne (verejnosť konania, konanie bez zbytočných prieťahov, právo na nezávislý a nestranný súd) alebo v zásade abstraktné (riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, predvídateľnosť rozhodnutia, zákaz svojvoľného postupu súdu a ďalšie). Základné právo na spravodlivý proces je najvýznamnejším interpretačným hľadiskom pre všetky procesné poriadky ustanovené zákonom. Z toho vyplýva ústavná povinnosť každého všeobecného súdu vykladať a používať procesné normy, ktoré sú obsahom procesných poriadkov ustanovených zákonom v súlade s princípmi a s obsahom základného práva na spravodlivý proces. Okrem toho je táto interpretácia a aplikácia povinná rešpektovať princíp materiálneho právneho štátu, a teda materiálne chápanie spravodlivosti tak, ako to je vyjadrené v čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

35. Právo na spravodlivý proces však nemožno interpretovať ako právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami.

36. Okresný súd svojou procesnou činnosťou predchádzajúcou vydaniu napadnutého rozhodnutia neporušil právo otca na spravodlivý súdny proces, keď mu vytvoril dostatočný priestor na uplatnenie procesných práv, ktoré mu vyplývajú, či už z do 30. 06. 2016 platného Občianskeho súdneho poriadku, resp. z od 01. 07. 2016 platných procesných predpisov - CMP, CSP. V priebehu konania boli otcovi riadne doručované listiny, týkajúce sa vedeného súdneho konania, bola mu umožnená účasť na pojednávaniach, na ktoré bol riadne predvolaný, ktorých sa aj reálne zúčastňoval a uplatňoval si na nich procesné práva najmä vo vzťahu k dokazovaniu - právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, právo záverečnej reči a pod. Súd však nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhované účastníkmi a sám rozhoduje, ktoré dôkazy vykoná. Nevykonanie dôkazov neznamená porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces, môže však viesť k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu veci.

37. Odvolací súd však konštatuje, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, prostredníctvom ktorého si zabezpečil dostatočný skutkový podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

38. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje výroky II. (zverenie maloletého T. do osobnej starostlivosti matky), VI. (zamietnutie návrhu otca na striedavú osobnú starostlivosť), VII. (zamietnutie návrhu matky vo zvyšku) za vecne správne, a preto v tomto rozsahu rozsudok okresného súdu potvrdil.

39. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok o úprave styku otca s maloletým T., keď sa stotožnil so širokou úpravou styku, tak ako ju upravil súd prvej inštancie každý párny víkend v mesiaci v čase od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. a každý nepárny týždeň v mesiaci od stredy od 16:00 hod. do štvrtka do 07:00 hod. považoval za potrebné upraviť styk aj počas Vianoc a Veľkej noci, tak ako to vyplýva z výroku rozsudku, aby otec mohol aj počas týchto významných sviatkov tráviť čas s maloletým T. a vplývať tak na jeho výchovu.

40. So zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky úzko súvisí aj informačná povinnosť, ktorú súd uložil matke vo výroku V. napadnutého rozsudku, a to každú nepárnu nedeľu o 17:00 hod. telefonicky, resp. cez sociálne siete informovať otca o aktuálnom zdravotnom stave a vývine maloletého a umožniť otcovi telefonicky, resp. cez sociálne siete kontakt s maloletým. Odvolací súd po preskúmaní veci došiel k záveru, že na uloženie takejto povinnosti matke neboli splnené hmotnoprávne podmienky.

41. Nepochybne informačná povinnosť vyplýva rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti voči druhému rodičovi z ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine. Možno ju však uložiť len ak sa

jej rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, domáha na súde a za predpokladu, že druhý rodič túto povinnosť dobrovoľne nerešpektuje. To však z vykonaného dokazovania nevyplýva.

42. Rodičia by sa mali zásadne dobrovoľne informovať o všetkých zdravotných problémoch a vážnejších výchovných problémoch, ktoré nastali v dobe, keď sa o dieťa osobne starali. Uloženie informačnej povinnosti rodičovi musí sledovať práve tento zmysel. Uloženie informačnej povinnosti by nemalo byť prostriedkom na šikanovanie preferenčného rodiča.

43. Súd prvej inštancie uložil matke informačnú povinnosť každú druhú nedeľu v mesiaci, čo podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá zmyslu a účelu zákona. Podľa nariadenej úpravy styku sa otec s dieťaťom bude stretávať prakticky každý týždeň (každý druhý víkend + v týždňoch, keď sa s dieťaťom nebude stretávať cez víkend, bude sa s ním stretávať zo stredy na štvrtok), teda bude mať nielen dostatočný kontakt s dieťaťom, ale bude mať aj dostatočný prehľad o zdraví a správaní sa maloletého T.. Zároveň aj v prípade zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti matky je otec naďalej zákonným zástupcom dieťaťa a vzhľadom aj na miesto jeho bydliska v prípade potreby mu nič nebráni informovať sa o zdravotnom stave dieťaťa aj u ošetrujúceho lekára. Medzi účastníkmi ide o prvé meritórne rozhodnutie dotýkajúce sa ich vzájomných vzťahov, čo aj pre matku znamená novú situáciu, keď matka sa bude musieť vysporiadať s povinnosťami, ktoré jej vyplývajú zo zverenia dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a vytvoriť otcovi priestor, aby sa mohol podieľať na výchove dieťaťa. V súčasnom štádiu konania sa preto nejaví vhodné ukladať matke túto povinnosť takýmto formálnym spôsobom, keď už vzhľadom na frekvenciu styku, keď otec bude v pravidelnom osobnom styku s dieťaťom, ako aj pri zohľadnení skutočnosti, že v prípade maloletého T. ide v zásade o zdravé dieťa, nie je potrebné tak časté plnenie informačnej povinnosti, ktoré je v zásade potrebné iba pri chorobe alebo poruchách správania maloletého T..

44. Zároveň vzhľadom na frekvenciu styku, ako aj vek dieťaťa nie je dôvod ukladať matke povinnosť umožňovať otcovi styk aj telefonicky alebo cez sociálne siete, ktorá možnosť sa spravidla v súdnej praxi volí vtedy, keď nie je možný osobný kontakt. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil výrok V. rozsudku okresného súdu.

45. So zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súvisí aj povinnosť otca ako druhého rodiča prispievať finančne na výživu maloletého T..

46. Pokiaľ ide o odvolacie námietky matky, týkajúce sa nepriznania zameškaného výživného, s konaním o rozvod manželstva je spojená úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Výživné na maloleté dieťa možno preto určiť až od právoplatnosti rozsudku. Neprichádza do úvahy preto určenie zameškaného výživného. Matka mala možnosť domáhať sa návrhom určenia práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, čo však zastúpená advokátom, neurobila. V tomto konaní zameškané výživné za čas od podania návrhu nemôže byť určené.

47. Pokiaľ ide o výšku výživného, okresný súd síce v tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci, z ktorého odvolací súd vychádza a nijako sa od neho neodchyľuje, avšak nesprávne vec právne posúdil. Vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca, zohľadniac aj vyživovaciu povinnosť zo strany matky, je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné určenie výživného vo výške 90,- Eur mesačne.

48. Aj keď je otec invalidný dôchodca a jediným jeho príjmom v súčasnosti je invalidný dôchodok vo výške 370,- eur, matka napriek tomu, že pracuje, poberá príjem nižší ako je otcov invalidný dôchodok. Navyše matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, ktorá je postavená na roveň finančných plnení a zabezpečuje tiež dieťaťu potrebu bývania, ktoré plnenia musia byť zohľadnené pri určení výživného. Maloletý Tobias navštevuje už predškolské zariadenie, s čím je spojená úhrada za stravu a poplatok. Výživné musí byť určené tak, aby boli zabezpečené všetky pravidelne sa vyskytujúce, ale aj náhodne sa vyskytujúce potreby dieťaťa do budúcnosti. Samozrejme, výška výživného je determinovaná príjmovými pomermi rodičov. Výživné vo výške 90,- Eur mesačne zohľadňuje obmedzené príjmové možnosti otca, ktoré sú však dané rovnako aj na strane matky. V zásade je spôsobilé zabezpečiť iba nevyhnutné výdavky maloletého dieťaťa, ako je stravovanie, oblečenie, obuv, hygienické potreby, návšteva predškolského zariadenia, náklady zdravotnej starostlivosti. Aj po zohľadnení, že otec sporí

dieťaťu na stavebné sporenie 30,- Eur mesačne, je potrebné, aby prispieval matke v nevyhnutnom rozsahu na zabezpečenie každodenne vznikajúcich potrieb maloletého dieťaťa.

49. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý výrok III. rozsudku tak, že otcovi uložil prispievať na výživu maloletého T. sumou 90,- Eur mesačne.

50. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 396 ods. 2 s poukazom na ust. § 52 CMP.

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)