Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoE-15-2017.pdf
PDF · 85.92 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/15/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Turzu v exekučnej veci oprávneného: MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 852 453, právne zastúpený Advocate, s.r.o, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, proti povinnému: N. I. , nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. XXX/X, XXX XX V. N. - I., o vymoženie pohľadávky 100 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1Er/2486/2015-11 zo dňa 31.08.2015, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 4.3.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil najmä s ustanovením § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len Exekučný poriadok ), § 47 ods.2, § 103, § 158 ods.2, §159 ods.2, §161 ods.1,2 a § 251 ods.4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len Občiansky súdny poriadok).Z pripojeného spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., zn. 16058/14 exekučný súd zistil, že exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. 16058/14 zo dňa 28.11.2014. Exekučný súd prieskumom zistil aj, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 29.11.2013 k uzatvoreniu zmluvy o úvere č. 444385 z ktorej povinnému vznikol záväzok vrátiť poskytnuté prostriedky a to riadne a včas, čo povinný nesplnil. Súčasne v rovnaký deň ako predmetná zmluva bola uzatvorená aj rozhodcovská zmluva na založenie právomoci rozhodcovského súdu na konanie v predmetnej veci. Výsledkom uvedeného rozhodcovského konania bolo vydanie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku, ktorý súčasne tvoril exekučný titul v prejednávanej veci. Predmetný exekučný titul však nebol doručený zákonom ustanoveným spôsobom, čo predstavuje prekážku pre nadobudnutie jeho právoplatnosti a z toho vyplývajúcej skutočnosti, že sa nemôže stať predmetom exekučného konania. Na podporu uvedeného právneho názoru súd prvej inštancie uvádza aj príklady z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci a to konkrétne: Uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej Republiky z 26. septembra 2011 sp. zn. 3 MCdo 11/2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. októbra 2012 sp.zn.6 Cdo 105/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 6. decembra 2012 sp. zn. 5 Cdo 146/2012). Ďalej exekučný súd uvádza aj názor súdnej praxe, podľa ktorej už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým či k návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej ( z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie v ktorom bolo vydané ), ako aj po stránke materiálnej ( z aspektu náležitosti rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinnosti na a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne
závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či je exekučným titulom rozsudok, ktorý vydal všeobecný alebo rozhodcovský súd. Na základe vyššie uvedeného teda exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol uznesenie v napadnutej časti zrušiť v súlade s ustanovením § 221 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len OSP ). Oprávnený napadol predmetné uznesenie z dôvodu že : 1. v zmysle ustanovenia § 205 ods.2 písm. a.), f ) OSP a 2. na základe toho, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 221 ods.1 písm. h) OSP. Ďalej oprávnený v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s predmetným uznesením na základe skutočnosti, že doručovanie exekučného titulu nie je v kompetencií oprávneného. Na podporu svojho tvrdenia k odvolaniu pripojil aj stanovisko zo Stáleho rozhodcovského súdu, kde tento súd objasňuje, akým spôsobom postupoval pri doručovaní predmetného exekučného titulu.
3. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
4. Zákonná sudkyňa vo svojom stanovisku k podanému odvolaniu uviedla, že mu nemožno vyhovieť a plne sa stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka. Ako dôvod pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia je skutočnosť, že exekučný titul voči povinnému doposiaľ nemohol nadobudnúť právoplatnosť, z dôvodu, že tento mu nebol právoplatne doručený. Rozhodcovský súd nesprávne aplikoval fikciu doručenia, na základe čoho neboli splnené podmienky pre doručovanie rozhodcovského rozsudku v súlade s § 33 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“ ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote ( § 362 ods.1 CSP), proti rozhodnutiu voči ktorému je možné podať odvolanie, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP ) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a bez nariadenia pojednávania toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne.
7. Oprávnený podal odvolanie, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 28.09.2015, teda ešte v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6. 2016) a Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, prejednával vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z.
- Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016. Odvolací súd teda pri preskúmavaní veci postupoval v súlade s ustanovením § 470 CSP, keď podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 však právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Rozhodcovský súd v čase vydania rozhodcovského rozsudku (28.11.2014) postupoval podľa zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní ( ďalej len ,,ZRK“). Doručovanie rozhodcovského rozsudku v čase jeho vydania upravovalo ust. § 25 ods. 4 ZRK tak, že sa účastníkom doručuje vždy do vlastných rúk. ZRK vlastnú úpravu doručovania do vlastných rú v čase vydania rozhodcovského rozsudku nemal, preto v zmysle ustanovenia § 51 ods. 3 ZRK bolo potrebné postupovať pri doručovaní podľa ustanovení predpisu o konaní pred súdmi, ktorým bol v danom čase OSP.
9. Podľa ustanovenia § 45 ods.2 OSP údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka”) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak
10. Podľa ustanovenia § 47 ods. 2 OSP účinného do 31.12.2014 ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak
zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
11. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20140601.html> Exekučného poriadku. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
12. Odvolací súd k námietke oprávneného, že rozhodcovský rozsudok bol doručovaný v súlade so zákonom dodáva, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď skúmal predmetný exekučný titul z hľadiska jeho materiálnej a formálnej vykonateľnosti a následne exekučný súd s poukazom na ustanovenie 47 ods.2 OSP dospel k správnemu záveru o vade formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, nakoľko postup rozhodcovského súdu pri doručovaní rozhodcovského rozsudku nezodpovedal požiadavkám obsiahnutým v ustanovení § 47 ods.2 OSP a v súlade s § 44 ods.2 Exekučného poriadku zamietol návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
13. Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v ustanovení § 47 ods. 2 OSP je predpísané splnenie nasledovných podmienok: a. možnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená b. adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiaval c. doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde písomnosť doručiť znova ( s uvedením dňa a hodiny) d. druhý pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný e. adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce f. adresát si zásielku počas jej uloženia nevyzdvihol
Ak z vyššie uvedených bodov nie je splnená čo i len jeden, neuplatní sa fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 OSP. Pri doručovaní prostredníctvom poštového doručovateľa sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi resp. odosielajúcemu súdu. Vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2 OSP potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 OSP údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na predmetnej doručenke skutočne dané.
14. V prejednávanej veci z pripojenej doručenky ako dôkazu o doručovaní rozhodcovského rozsudku nevyplýva údaj o dni, kedy sa uskutočnil neúspešný pokus o doručenie a súčasne ani, že by bol vykonaný pokus o opätovné doručenie zásielky. Odvolací súd tiež dodáva, že z predloženého listinného dôkazu nevyplýva, že sa adresát v čase doručovania v mieste určenom na doručovanie skutočne zdržiaval a za týmto účelom neboli rozhodcovským súdom ďalšie vykonané kroky vedúce k doručeniu zásielky. Z vyššie uvedených dôvodov sa preto odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí, že rozhodcovský súd v danom prípade nemohol uplatniť tzv. fikciu doručenia a považovať zásielku za doručenú dňom jej vrátenia súdu, aj keď sa o tom povinný nedozvedel a rovnako, že predmetný rozsudok rozhodcovského súdu nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, na základe čoho sa nemohol stať vykonateľným exekučným titulom.
15. Na základe vyššie uvedeného právneho názoru odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia .
16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)