Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11CoP-28-2017.pdf
PDF · 102.26 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/28/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov: matky - G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., K. XXXX/XX, právne zastúpená: JUDr. Ľubomírom Kubošom, advokátom s miestom výkonu činnosti Z., V. XX, a otca - Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, V., právne zastúpený: Mgr. Zlatou Hunčagovou, advokátkou s miestom výkonu činnosti Y. M., E. XXXX/XX, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 6P/62/2016-55, zo dňa 16. septembra 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku I. (zamietnutie návrhu na zníženie výživného) potvrdzuje.
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III. zrušuje a v zrušenom rozsahu mu vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. návrh otca na zníženie výživného zamietol. II. Návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. III. Účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že naposledy o výške výživného bol rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11CoP/10/2016 zo dňa 15. 3. 2016 tak, že otcovi bola uložená povinnosť prispievať na syna G. sumou 80,-€ mesačne počnúc od 1. 7. 2015. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu vyplynulo, že súd pri určení výšky výživného zohľadnil, že v čase rozhodovania súdu bol otec dlhodobo PN, teda nemohol dosahovať ani dokladovaný príjem 339,09 €, pričom jeho pracovný pomer bol uzatvorený iba na dobu určitú, teda do 31. 12. 2015. Súd tak nezistil zmenu pomerov na strane otca, v čase rozhodovania o výške výživného dňa 15. 3. 2016 už otec maloletého dieťaťa bol nezamestnaný, súdu predložil aj listinné doklady, že v evidencii nezamestnaných je evidovaný od 1. 1. 2016. Tiež nemožno opomenúť, že otec je zdravý, má veľký potenciál pre nájdenie si minimálne brigádnej práce. Rovnako súd nezistil ani zmenu pomerov na strane matky maloletého dieťaťa, ktorá naďalej študuje formou denného štúdia na ekonomickej univerzite, nemá žiaden príjem, voči matke maloletého dieťaťa si plnia vyživovaciu povinnosť jej rodičia. Od matky, ktorá vykonáva osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a zároveň študuje formou denného štúdia na vysokej škole, čím si zvyšuje svoju kvalifikáciu a aj možnosti nájsť si v budúcnosti lepšie zamestnanie, nemožno spravodlivo požadovať, aby si našla popri štúdiu aj zamestnanie, prípadne si zabezpečila príjem formou brigád. Pokiaľ ide o pomery na strane maloletého G., tieto sa vzhľadom na krátkosť času, ktorý uplynul od posledného rozhodovania súdu o výživnom sa zvýšili len nepatrne, a to primerane jeho veku s poukazom na vyčíslené výdavky matkou. Vzhľadom na závery súdu ohľadom
skutkových zistení, keďže súd od posledného rozhodovania súdu o výške výživného nezistil zmenu pomerov na strane otca a ani zmenu pomerov na strane matky, zároveň odvolávajúc sa aj na krátkosť času, ktorá uplynula od posledného rozhodovania súdu o výške výživného, zistil iba nepatrnú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, primerane jeho veku, súd návrh otca na zníženie výživného ako aj návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodné zamietol.
3. Matka mal. dieťaťa žiadala priznať náhradu trov konania s odkazom na ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku s ohľadom na okolnosti prípadu, že otec podal nedôvodný návrh, návrh podal aj za obdobie od 1. 1. 2016 do 15. 3. 2016, t.j. do vyhlásenia rozhodnutia odvolacím súdom, ktorý rozhodoval o výške výživného. Súd o trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd nezistil také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku.
4. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie otec i matka.
5. Otec namieta výrok I. rozsudku, ktorým súd jeho návrh na zníženie výživného zamietol. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že naposledy o výške výživného bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11CoP/10/2016 zo dňa 15.03.2016, ktorý skutočnosť, že otec dieťaťa je nezamestnaný, zohľadnil. S uvedeným nesúhlasí, poukazuje na ust. § 213 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu ako aj § 214 Občianskeho súdneho poriadku. Z rozsudku krajského súdu vyplýva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania, to znamená, že dokazovanie krajský súd neopakoval ani nedopĺňal, a teda rozhodoval na základe skutkového stavu tak ako ho zistil prvostupňový súd. Tak isto zo samotného odôvodnenia rozsudku krajského súdu nevyplýva, že by krajský súd prihliadal na nezamestnanosť otca. Krajský súd rozhodoval o povinnosti otca prispievať na výživu dieťaťa sumou 80,- Eur mesačne za stavu, keď príjem otca prestavoval sumu cca 339,- Eur v čistom mesačne. Má za to, že krajský súd nezohľadňoval, že otec je od 01.01.2016 nezamestnaný. Táto skutočnosť je novou a takou, ktorá predstavuje zmenu pomerov na strane otca, čo je dôvodom zníženia výživného. Navrhovaná výška zníženého výživného v sume po 35,- Eur mesačne zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Žiada preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. zmenil tak, že otca zaviaže prispievať na výživu maloletého G. sumou 35,- Eur mesačne počnúc dňom 01.01.2016 do budúcna.
6. Voči výrokom II., III. rozsudku sa odvolala matka. Odvolanie odôvodňuje ust. § 365 ods. 1 písm. d),f),h) CSP. Má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol vo výroku I. rozsudku, keď návrh otca na zníženie výživného zamietol. Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol vo výroku II. rozsudku, keď jej návrh na zvýšenie výživného zamietol a súčasne rozhodol nesprávne aj vo výroku o trovách, keď jej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Preukázateľne došlo na strane syna G. k zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb, a to najmä v súvislosti s nástupom syna G. do materskej škôlky v mesiaci september 2016 a jej návštevou počnúc mesiacom september 2016, kedy vzrástli odôvodnené potreby syna G., tak ako to vyčíslila a preukázala súdu prvej inštancie. Teda riadne preukázané výdavky syna G. v súvislosti s nástupom do materskej škôlky súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vôbec nebral do úvahy. Ďalej poukazuje, že od vyhlásenia rozsudku krajského súdu nedošlo na strane otca k akejkoľvek zmene pomerov, pretože skutočnosť, že otec je od 01.01.2016 nezamestnaný, bola známa už súdu prvej inštancie, ktorého rozhodnutie preskúmaval odvolací súd. Tiež poukazuje na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, ktoré otcovi umožňujú prispievať na výživu syna G. vo výške 100,- Eur mesačne. Otec je zdravý, má veľký potenciál pre nájdenie si práce, čo konštatoval už aj súd prvej inštancie. Otec sa počas konania vyjadril, že príležitostne pracuje. V okrese Tvrdošín a Námestovo je dostatok voľných pracovných miest pre otca. Otec nepreukázal akékoľvek obmedzenie alebo objektívne okolnosti, ktoré by mu bránili nájsť si riadne zamestnanie. Poukazuje na to, že otec má možnosť uhrádzať odmeny za poskytovanie právnych služieb advokátom v súdnych konaniach ako aj v exekučnom konaní. Tiež súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí riadne nevyhodnotil preukázané zistenia, že otec vynakladá finančné prostriedky na nie nevyhnutné výdavky, a to na alkohol a cigarety. Tiež riadne nevyhodnotil preukázané zistenie o finančných prostriedkoch otca na účte v banke vo výške 1.300,- Eur. Na základe uvedeného možno konštatovať, že konanie súdu prvej inštancie má iné vady, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o trovy konania má za to, že s ohľadom na okolnosti prípadu je spravodlivé, keďže otec nepodal dôvodný návrh na zníženie výživného, aby jej boli priznané trovy
konania. Žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil vo výroku II., III. rozsudku tak, že otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého G. sumou 100,- Eur mesačne počnúc od 01.09.2016 a matke prizná náhradu trov konania.
7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca udáva, že súd prvej inštancie správne rozhodol vo výroku I., keď návrh otca na zníženie výživného zamietol. Tvrdenie otca v jeho odvolaní týkajúce sa zmeny pomerov, spočívajúce v znížení, resp. úplnej strate príjmu, sú nepravdivé a zavádzajúce. Tiež považuje za zavádzajúce tvrdenie, že krajský súd nezohľadňoval, že otec sa stal od 01.01.2016 nezamestnaným. Má za to, že otec svoj skutočný príjem zatajuje a možnosti a schopnosti mu umožňujú prispievať na výživu syna G. sumou 100,- Eur mesačne. Poukazuje na to, že je zdravý, má veľký potenciál na nájdenie si práce. Otec nepreukázal akékoľvek obmedzenie alebo objektívne okolnosti, ktoré by otcovi bránili nájsť a získať riadne zamestnanie. Tiež poukazuje na možnosť otca riadne a včas platiť odmeny za poskytovanie právnych služieb viacerým advokátom vo viac ako troch súdnych konaniach a jednom exekučnom konaní. Poukazuje tiež na to, že otec vynakladá finančné prostriedky na nie nevyhnutné výdavky ako alkohol a cigarety. Súd prvej inštancie tiež nezohľadnil preukázané zistenie o finančných prostriedkoch otca na účte v banke vo výške 1.300,- Eur. Žiada, aby odvolací súd výrok I. napadnutého rozsudku potvrdil ako vecne správny.
8. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že súhlasí s rozsudkom okresného súdu, ktorým bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý. Zníženie výživného nie je v záujme maloletého. Od posledného konania o výživnom nebola zistená zmena pomerov na strane rodičov.
9. K odvolaniu matky kolízny opatrovník uviedol, že súhlasí s vydaným rozsudkom okresného súdu, ktorým návrh matky zamietol. Od posledného rozhodnutia o výživnom prešlo iba 6 mesiacov a vtedy krajský súd znížil výživné určené okresným súdom z výšky 100,- Eur na výšku 80,- Eur.
10. Otec k odvolaniu matky uviedol, že s ním nesúhlasí. Okresný súd Námestovo rozhodol správne, keď ustálil, že pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého G., tieto sa zmenili len nepatrne. Vo vzťahu k maloletému dieťaťu je potrebné skúmať odôvodnenosť jeho potrieb. Výdavky na dieťa v súdnom konaní vyčíslené matkou primerané nie sú. Tiež súd pri určení výživného musí zohľadniť možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Tie sú na strane otca obmedzené. Pokiaľ matka poukazuje na to, že otec je právne zastúpený, čo má svedčiť o tom, že disponuje peňažnými prostriedkami, matka mala navrhnúť dokazovanie v tomto smere, konkrétne koľko bola dohodnutá odmena za zastupovanie v jednotlivých konaniach. V konaniach, v ktorých zastupuje Mgr. K. B. bola dojednaná minimálna odmena za zastupovanie a doposiaľ nebola zaplatená v celom rozsahu, pričom s jej zaplatením vypomáhajú otcovi rodičia. Čo sa týka nepriznania náhrady trov konania, otec súhlasí s tým, že nie sú dané okolnosti odôvodňujúce postup podľa § 55 CSP.
11. Otec k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka vyjadruje nesúhlas s vyjadrením matky, že otec odvolaním žiada opätovne nezákonne preskúmať pomery, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom krajského súdu. V návrhu na zníženie výživného poukázal na to, že skutočnosť, stratu zamestnania otca, krajský súd vo svojom rozhodnutí nezohľadnil. Pokiaľ sa matka domáha zmeny rozsudku vo svojom vyjadrení, otec má za to, že tejto zmeny sa môže domáhať iba v odvolaní. Čo sa týka vyjadrenia kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca, nesúhlasí s tým, že na strane otca došlo k zmene pomerov. K tejto otázke má opačný názor.
12. Kolízny opatrovník k vyjadreniam matky a otca k odvolaniam uviedol, že žiada napadnutý rozsudok potvrdiť.
13. V priebehu konania podala matka návrh na vykonanie dôkazu, a to vyžiadať si od Sociálnej poisťovne, a.s. informáciu o zamestnávateľovi, resp. zamestnávateľoch otca a o výške mzdy otca z dôvodu, že sa dozvedela, že otec je zamestnaný.
14. Matka k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že poukazuje, že od posledného právoplatného rozhodnutia o výživnom už prešlo viac ako 12 mesiacov, pričom počas konania bolo riadne preukázané, že na strane G. došlo k zmene pomerov, teda k zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb najmä v súvislosti s nástupom do škôlky. Zvýšené odôvodnené potreby syna G. a možnosti a schopnosti a majetkové pomery otca preukázateľne umožňujú platiť výživné na syna vo výške 100,- Eur mesačne.
15. Matka k vyjadreniu otca k jej odvolaniu uviedla skutočnosti, ktoré už vyplývajú z predchádzajúcich vyjadrení.
16. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania matky a otca v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 65, § 66, § 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu potvrdil vo výroku I. (zamietnutie návrhu na zníženie výživného) v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP a vo výrokoch II. a III. zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP.
17. Pokiaľ súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol, jeho rozsudok je vecne správny, vychádza z dostatočného zistenia skutkového stavu veci a správneho právneho posúdenia.
18. Odvolanie otca v tomto smere nepovažuje odvolací súd za dôvodné.
19. Otec podal návrh na zníženie výživného jeden mesiac po tom, čo vo veci právoplatne rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 11CoP/10/2016-89 zo dňa 15. marca 2016. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 29.04.2016 a bolo ním určené otcovi výživné sumou 80,- Eur mesačne.
20. Dôvodom pre zmenu rozhodnutia o výživnom je podstatná zmena pomerov na strane účastníkov konania, či už na strane osoby výživou oprávnenej (maloletého dieťaťa) alebo na strane osoby povinnej (matka, otec).
21. Túto zásadnú zmenu pomerov otec videl v tom, že stratil zamestnanie, a to od 01.01.2016 (keď k 31.12.2015 mu skončil pracovný pomer na dobu určitú u predchádzajúceho zamestnávateľa). Zamestnanie sa mu nepodarilo nájsť.
22. Z obsahu vyššie citovaného rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj prvostupňového rozsudku vydaného v konaní pod sp. zn. 11CoP/10/2016 možno konštatovať, že to, že otcovi k 31.12.2015 končí pracovný pomer bolo nespornou skutočnosťou. Odvolací súd, ktorý menil rozsudok súdu prvej inštancie (v prospech otca výživné znížil) vychádzal práve zo skutočnosti, ktorá bola nesporná už v prvostupňovom konaní, že otec bol dlhodobo PN a k 31.12.2015 mu skončil pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú, a teda že je v čase rozhodovania odvolacieho súdu nezamestnaný.
23. Keďže otec nepreukázal zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného, ktorej právoplatnosť nastala ani nie mesiac pred podaním nového návrhu, okresný súd správne návrh na zníženie výživného zamietol.
24. Pokiaľ však ide o zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného - výrok II. citovaného rozsudku, v tejto časti je rozhodnutie okresného súdu založené na nesprávnom právnom posúdení veci.
25. Matka v priebehu konania podala návrh na zvýšenie výživného, pričom poukázala na skutočnosť, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré nastúpilo od 01.09.2016 do materskej školy s čím je spojená úhrada nákladov za stravu vo výške 26,20 Eur a poplatok vo výške 13,- Eur, spolu 39,20 Eur.
26. Súd túto skutočnosť neposúdil ako zásadnú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, čo však možno považovať za nesprávne právne posúdenie veci, nesprávnu aplikáciou ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
27. Nárast pravidelných mesačných nákladov na dieťa vo výške 40,- Eur mesačne rozhodne možno považovať u dieťaťa, ku ktorému má otec určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 80,- Eur mesačne, za podstatnú zmenu pomerov, keďže tento výdavok dosahuje 50% určeného výživného. S nástupom dieťaťa do predškolského zariadenia nepochybne súvisia aj iné výdavky, ako napr. nákup oblečenia, pretože nemožno porovnávať situáciu, keď je dieťa v domácej starostlivosti so situáciou, keď je denne vodené do predškolského zariadenia.
28. Súd opomenul postupovať v súlade s osobitnými zásadami Civilného mimosporového poriadku, predovšetkým zásadou vyplývajúcou z čl. 4 CMP, a to konať v najlepšom záujme dieťaťa. Ide o podanie, ktoré možno začať bez návrhu a pokiaľ ide o dokazovanie, súd je povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhujú, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 35, § 36 CMP).
29. Určovanie výživného, pokiaľ ide o možnosti a schopnosti povinného rodiča, je postavené nie na zásade skutočne reálne dosahovaného príjmu rodiča, ale na zásade potencionality príjmu, t.j. pri určení výživného súd musí prihliadnuť aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
30. Samotná nezamestnanosť rodiča, ktorý má vyživovaciu povinnosť je dôvodom na to, aby súd zisťoval, aké sú potencionálne možnosti povinného rodiča nájsť si zamestnanie a dosiahnuť príjem. Rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, má v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyššiu zodpovednosť a je povinný využívať všetky dostupné možnosti na získanie príjmu. Pasivita povinného rodiča, prípadne iné negatívne javy ako je zneužívanie návykových látok, nemôžu byť dôvodom, aby dieťaťu bolo určené nižšie výživné ako to, ktoré zodpovedá potencionálnym možnostiam povinného rodiča.
31. Súd prvej inštancie sa kritériami pre určenie výšky výživného tak ako sú vymedzené v § 75 nezaoberal, keď neskúmal potencionálne možnosti otca získať príjem na zabezpečenie vyživovacej povinnosti bez toho, aby na strane otca boli preukázané objektívne prekážky, pre ktoré nepracuje a nedosahuje príjem.
32. Z uvedených dôvodov možno považovať zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného za predčasné, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Preto odvolací súd pristúpil k zrušeniu tohto výroku rozsudku súdu prvej inštancie spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania a vrátil vec súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
33. Úlohou súdu prvej inštancie bude vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá nastala na strane maloletého dieťaťa - nástup do predškolského zariadenia, zisťovať potencionálne možnosti a schopnosti otca dosahovať príjem a platiť výživné zodpovedajúce potrebám dieťaťa. Za tým účelom súd prvej inštancie zistí, či otec, počnúc odvtedy, ako nastala rozhodujúca skutočnosť, t.j. od 01.09.2016, pracuje, či dosahuje príjem, ktorý zodpovedá jeho možnostiach a schopnostiam, zohľadniac situáciu na trhu práce, vzdelanie, pracovné skúsenosti otca, zhodnotiac subjektívne a objektívne dôvody, pre ktoré otec nepracuje a nedosahuje príjem. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodne.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)