Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-1766-2017.pdf
PDF · 80.75 KB
No categories available
39Er/1766/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 745 804, zast. URBÁNI & Partners s.r.o., Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti povinnému: U. U., X.. XX.XX.XXXX, X. XXXX/X, XXX XX L., o námietkach povinného proti exekúcii takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 20.03.2017 tunajší súd poverením č. 5102 191868 poveril súdneho exekútora JUDr. Juraj Kašinský vykonaním exekúcie.
2. Dňa 02.05.2017 boli súdu doručené námietky povinného proti exekúcii. Námietky boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 19.04.2017. Povinný si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 31.03.2017. Námietky dal povinný na poštovú prepravu dňa 13.04.2017. Námietky boli podané v zákonom stanovenej 14 dňovej lehote.
3. Povinný vo svojich námietkach uvádza, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3CoZm 24/2016 zo dňa 14.09.2016 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. 1CbZm 344/2013 zo dňa 12.01.2016, bol zaviazaný zaplatiť sumu 48 707,77 EUR s príslušenstvom. Podľa povinného je výška vymáhanej sumy nesprávna, nakoľko spoločnosť PANONIA s.r.o., hlavný dlžník, uhradil sumu vo výške 54 400,- EUR. O tejto skutočnosti zasiela povinný doklad. Súčasne zasiela výpis z účtu spoločnosti PANONIA s.r.o., z ktorého je preukázané plnenie hlavného dlžníka. Podľa listu JUDr. Kašinského bol dlh povinného vypočítaný na sumu 40 506,58 EUR. Podľa názoru povinného sa platby majú najskôr započítať na plnenie istiny, čo sa však neudialo.
4. Oprávnený na základe výzvy súdu doručil vyjadrenie k námietkam, a to dňa 19.07.2017. oprávnený nesúhlasí s podanými námietkami. Považuje ich za nepravdivé a účelové. Podkladom exekúcie vykonateľný zmenkový platobný platobný rozkaz č. k. 1Zm/248/2010-34 zo dňa 10.09.2012, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. 1CbZm 344/2013 zo dňa 12.01.2016, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3CoZm 24/2016 zo dňa 14.09.2016. Pri podaní návrhu oprávnený vychádzal z aktuálnej výšky pohľadávky. Námietku, že úhrady spoločnosťou PANONIA s.r.o. vo výške 54 556,07 EUR sa majú najprv započítať na istinu, považuje za bezpredmetnú a neodôvodnenú. Tvrdenú skutočnosť považuje za rozpornú s § 46 ods. 4 zákona č. 233/1995 súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). Oprávnený uvádza, že v e-maily zo dňa 15.04.2017, ktorý použil povinný ako dôkaz, je celková výška pohľadávky 85.814,25
EUR, a nie suma 40 506,58 EUR, ktorá bola poukázaná na zálohách. Uvedený mail sa vzťahoval na exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Kašinského pod sp. zn. EX 117/2013. Hoci boli zaviazaný zaplatiť dlžnú sumu 75 691,77 EUR, povinnému v druhom rade vznikla aj povinnosť zaplatiť sumy vzniknuté po vydaní zmenkového platobného rozkazu.
5. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinných do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), sa upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk.
6. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
7. Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku, rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
8. Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
9. Podľa 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
10. Podľa § 51 Exekučného poriadku, pred rozhodnutím o námietkach proti exekúcii vykonávanej na podklade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 alebo o odvolaní proti rozhodnutiu o námietkach môže si súd vyžiadať vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, platobný výmer alebo výkaz nedoplatkov alebo ktorý schválil zmier alebo dohodu.
11. Námietky sú procesnou obranou povinného. Nedá sa o nich hovoriť ako o opravnom prostriedku. V námietkach sa napádajú len tie skutočnosti, a to aj hmotného aj procesného práva, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu. Nie je možné namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vznikom exekučného titulu, a malo sa na ne upozorniť v základnom konaní. Ak tak spravené nebolo, exekučný súd mu neposkytne ochranu. V exekučnom konaní sa poskytuje ochrana už judikovanému nároku, čiže nároku o ktorom bolo rozhodnuté. Ak by mal exekučný súd skúmať námietky, ktoré napádajú exekučný titul z vecnej stránky, čiže skutočnosti, ktoré sa mali uplatniť ešte v základnom konaní, dostalo by to exekučný súd do pozície opravného súdu, čo nie je.
12. Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, súd preto v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom, je vykonateľné, teda či má vlastnosť, ktorá mu
umožňuje tvoriť podklad pre exekúciu. Aby rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť, musí spĺňať tak materiálne náležitosti, ako aj náležitosti formálne.
13. Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2259796-2259796&f=2>, a to:
a) zánik vymáhaného nároku,
b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku,
c) dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a
d) hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného.
14. Podľa § 330 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.
15. Podľa § 46 ods. 4 Exekučného poriadku, plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na úhradu pohľadávky použijú v tomto poradí:
a) trovy exekútora,
b) istina vymáhanej pohľadávky,
c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom,
d) trovy oprávneného
16. Súd preskúmal podané námietky a pripojené dôkazy a vyjadrenie oprávneného. Exekučné konanie prebieha na základe vykonateľných exekučných titulov. Základným je zmenkový platobný rozkaz, č. k. 1Zm/248/2010-34 zo dňa 10.09.2010, ktorým bola určená suma na zaplatenie vo výške 75 691,77 EUR , ktorú mali zaplatiť spoločnosť PANONIA s.r.o., povinný a Roman Ondruš, ktorý boli zaviazaný zaplatiť dlh spoločne a nerozdielne. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. 1CbZm/344/2013-216 zo dňa 12.01.2016, súd zrušil zmenkový platobný rozkaz voči povinnému v časti 26 984 EUR. Zároveň zaviazal povinného zaplatiť sumu 5 698,26 EUR. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3CoZm/24/2016-250 zo dňa 14.09.2016. Na základe toho zostal povinný spolu s ostatnými účastníkmi pôvodného súdneho konania s spoločne a nerozdielne zaviazaný v sume 48 707,77 EUR. Navyše povinný je zaplatiť aj trovy konania, ktoré vznikli po vydaní zmenkového platobného rozkazu. Oprávnený začal exekúciu dôvodne, na základe vykonateľných exekučných titulov. Oprávnený inicioval exekučné konanie aj voči spoločnosti PANONIA s.r.o., v ktorom sa už uhradila určitá suma. Povinný predložil ako dôkaz, mail od súdneho exekútora, kde v tomto exekučnom konaní uviedol sumu, ktorá bola uhradená a sumu, ktorá zostáva na vymáhanie. Povinný je solidárnym dlžníkom so spoločnosťou PANONIA s.r.o.
17. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.07.2010, sp. zn. 3 Obo 63/2009 je uvedené, že „pri solidárnych záväzkoch má veriteľ samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu alebo jeho časť voči jednému, alebo niekoľkým alebo proti všetkým spoludlžníkom, a to súčasne alebo postupne. Splnenie záväzku však jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov. Rovnaké účinky ako poskytnutie plnenia veriteľovi má i zánik záväzku spôsobom, ktorý splnenie nahradzuje, t. j. započítanie a uloženie do úradnej úschovy.“ Z toho vyplýva, že oprávnený mal možnosť iniciovať aj druhé exekučné konanie na tento dlh. Povinný sa mohol v priebehu exekučného konania rozhodnúť iniciovať exekučné
konanie aj voči povinnému, hoci už prebieha konanie voči inej spoločnosti. Navyše na základe opravných prostriedkov použitých povinným sa jeho pohľadávka zvýšila o trovy konania, ktoré je povinný hradiť len povinný. Povinným predložené doklady preukazujú hradenie pohľadávky. Avšak ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému, suma, na ktorú boli zaviazaný spoločne a nerozdielne nebola uhradená. Povinným uvádzané tvrdenie, že sa má najprv započítať na istinu sa nezakladá na pravde, nakoľko ide o obchodný spor, kde sa najprv započítava na úroky. Vzhľadom na to, že sumy boli hradené až v priebehu exekučného konania, tiež treba brať do úvahy ustanovenie § 46 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa prijaté plnenia použijú najprv na trovy exekúcie. Teda v čase podania návrhu oprávneným na vykonanie exekúcie existovala v rámci istiny, tá časť pohľadávky, ktorú mal hradiť aj povinný. Preto mohol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie, nakoľko je na jeho výbere, od ktorého zo solidárnych dlžníkov bude požadovať zaplatenie dlhu. V súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím je možné pohľadávku vymáhať voči každému spoludlžníkovi v celom rozsahu aj postupne. Rozumnejšie by bolo keby podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie voči všetkým spoludlžníkom a samostatný návrh len na trovy súdneho konania, ktoré vznikli len povinnému. V tejto situácii musí byť exekútor opatrný aby nevymohol z istiny a príslušenstva viac ako je stanovené exekučným titulom, čo môže byť v dvoch exekučných konaniach problematické. Pokiaľ ide o trovy konania, ktoré vznikli po vydaní zmenkového a platobného rozkazu, tak na túto sumu je zaviazaný len povinný. Neuvádza žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval zánik trov konania.
18. Dôkazy predložené povinným nie sú dostatočné na vyhovenie námietkam. Povinný nepreukázal, že došlo k zániku pohľadávky, ktorá bola priznaná exekučným titulom a je na jej zaviazanie spoločne a nerozdielne s ďalšími dvoma subjektmi. Oprávnený začal vymáhať od jedného z nich prostredníctvom exekúcie. V tomto exekučnom konaní nedošlo k úplnému vymoženiu celej sumy, preto sa oprávnený rozhodol uplatniť aj voči povinnému samostatnou exekúciou. O neuhradení celej sumy predložil dôkazy sám povinný. Na základe jeho dôkazov sa zistilo, že suma, na ktorú je zaviazaný aj povinný stále existuje. Povinný má voči oprávnenému navyše samostatný dlh, ktorý je uplatňovaný v tomto exekučnom konaní, pri ktorom nepreukázal, že by došlo k zániku. Preto súd námietky povinného zamieta.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu vydaného súdnym úradníkom je podľa § 239 Civilného sporového poriadku prípustná sťažnosť, ktorá sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia je neprípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.