Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-2-2017.pdf
PDF · 168.76 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu: R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. N. XXX/XX, XXX XX C. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/10742 Ant zo dňa 06.12.2016 takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/ SOC/2016/10742 Ant zo dňa 06.12.2016 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadosťou doručenou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „ŤZP“) a posudkových činností (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) dňa 03.06.2016 požiadal o poskytnutie príspevku na kompenzáciu v zmysle zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2016 (ďalej len „zák. č. 447/2008 Z.z.“) a to príspevku na kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky (ďalej len „príspevok na kúpu OMV“). Prvostupňový orgán verejnej správy vydal dňa 21.07.2016 Komplexný posudok (ďalej len „Komplexný posudok“) so záverom, že žalobcovi nebola navrhnutá žiadna forma kompenzácie a že žalobca je z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia odkázaný na sprievodcu. Podkladom na vypracovanie Komplexného posudku bol Lekársky posudok a Posudkový záver. Posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy vypracoval Lekársky posudok zo dňa 18.07.2016 (ďalej len „Lekársky posudok“) na základe lekárskeho nálezu Z.. R. z 15.03.2016, psychologického vyšetrenia Z.. A. R. z 11.07.2016, pľúcnych vyšetrení Z.. T. z 25.01., 12.02., 09.05., 09.06. a 16.05.2016, kardiologického vyšetrenia Z.. Z. z 08.02.2016, ortopedických vyšetrení Z.. E. zo dňa 06.10.2015 a jedno vyšetrenie nedatované, Prepúšťacej správy Špecializovanej nemocnice sv. Svorada T. n.o. H., oddelenie pneumológie a ftizeológie z decembra 2014, Prepúšťacej správy Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb a.s. C. C., oddelenie akútnej kardiológie (ďalej len „SÚSCCH a.s. C. C.“) zo dňa 20.11.2015, Prepúšťacej správy Všeobecnej nemocnice s poliklinikou n.o. N. E. zo dňa 17.02.2016, Prepúšťacej správy Národného ústavu TBC, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie N. D. zo dňa 04.05.2016, Dohody o používaní zdravotníckej pomôcky zo 04.03.2014 a Protokolu o odovzdaní a prevzatí ventilačného prístroja z februára 2015. Podľa tohto Lekárskeho posudku bola miera funkčnej poruchy u žalobcu stanovená na 60% podľa Prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z. pre bronchiálnu astmu, ťažká forma (bod IX.4.d.), a preto sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ŤZP so sprievodcom. Ďalej bol konštatovaný stav po TEP 1.dx. a reoperácii (XII.B.2.18.a 30% + 10% po reoperácii = 40%) a úzkostná porucha (IV.4.b. 30-50% = 40%). V časti: Klinické diagnózy sú uvedené Asthma bronchiale kortikodep.perzist.ťažká, A. hypertenzia 3. stupňa ESC/ESH, ICHS chron. NYHA II, stav po TEP 1.dx. a reoperácii a úzkostná porucha. V časti II. predmetného Lekárskeho posudku sa konštatuje, že „žalobca je liečený pre bronchiálnu astmu, podľa odborného hodnotenia ťažká forma. Bol operovaný na pravý bedrový kĺb v r. 2007 a reoperovaný v r. 2009 (vľavo postihnutie bedrového kĺbu 2. stupňa a kolien 1. až 2. stupňa), chôdza za pomoci paličky. Nebola objektivizovaná ankyloza bedrových alebo kolenných kĺbov. Ostatné diagnózy nie sú posudkovo významné a sú s mierou funkčnej poruchy (ďalej len „MFP“) pod 50%. U menovaného nebola objektivizovaná ťažká porucha mobility, ťažké duševné alebo zmyslové postihnutia a netrpí ťažkou poruchou sfinkterov. Je schopný sa premiestniť, nastúpiť, vystúpiť a udržať sa vo vozidle VHD. S poukazom na výsledok psychologického vyšetrenia posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy konštatoval, že sa nejedná o ťažké duševné postihnutie v zmysle psychotizácie alebo panických stavov v typickom zmysle a neovplyvňuje to jeho schopnosť zvládnuť rôzne situácie vo vozidle VHD. Nespĺňa kritériá prílohy č. 5, 6 a 7, je sebestačný. Podľa Prílohy č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z. dosiahol 120 bodov a je zaradený do I. stupňa odkázanosti na pomoc inou fyzickou osobou. Prístroj CPAP sa používa pri diagnóze obštrukčného spánkového apnoe alebo hypnoe, kedy sa na noc nasadí na tvár maska a ventilátor konštantne vháňa vzduch do dýchacích ciest tak, že zabraňuje ich blokácii. To znamená, že sa nejedná o stav, ktorý by pre ťažká resopiračnú insuficienciu obmedzoval pacienta počas dňa. Žalobca nie je nastavený na liečbu DDOT.“ Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca písomne požiadal prvostupňový orgán verejnej správy o prítomnosť pri posudzovaní zdravotného stavu. Z Lekárskeho posudku vyplýva, že žalobca sa dňa 16.06.2016 dostavil k posudkovému lekárovi, pričom výsledok je zaznamenaný v Lekárskom posudku nasledovne: „Menovaný prichádza s manželkou a oporou paličky na vyšetrenie, udáva, že sa mu ťažko dýcha, často si musí fúkať spreje, ťažko sa mu chodí, má ísť na operáciu, ale kvôli dušnosti ho musia preložiť. Uviedol, že nevie cestovať VHD, musí ho voziť syn, aj do práce, pretože majú prevádzky - cukráreň, ťažko sa mu dýcha a bojí sa cestovať VHD. Počas vyšetrenia si podáva Ventolín, niekoľkokrát Manif. Pulmo dýchanie s piskotmi a vrzotmi.“ Z Posudkového záveru zo dňa 20.07.2016, ktorý vychádza zo sociálneho šetrenia prvostupňového orgánu verejnej správy bolo zistené, že žalobca je samostatne zárobkovo činnou osobou, prevádzkuje zmrzlináreň a pohostinstvo spolu s manželkou. Verejné a sociálne služby využíva vo Veľkom Krtíši, zdravotné stredisko praktického lekára v mieste bydliska, ostatné odborné vyšetrenia absolvuje vo N. E., v C. C., H., N. D. a F.. Žalobca následkom operácie bedrového kĺbu a následnej reoperácie má kratšiu pravú dolnú končatinu, pričom mal plánovanú operáciu i ľavého bedrového kĺbu. Pri chôdzi má bolesti kĺbov, pohybuje sa pomocou vychádzkovej paličky v byte i vonkajšom prostredí. Okrem paličky používa i ortézu kolena a bandáž krížovej časti. Chôdzu má sťaženú aj následkom obštrukčného ochorenia pľúc a ochorenia srdca, je dýchavičný, s nutnosťou použitia spreju. Uviedol, že nie je schopný premiestniť sa do zamestnania a späť, nakoľko prevádzku pracovnej činnosti má od domu vzdialenú cca 400 metrov, ktorú vzdialenosť nie je schopný prejsť, zadýcha sa. V mieste bydliska nemá možnosť mestskej hromadnej dopravy, preto ho do zamestnania a späť prepravuje syn osobným motorovým vozidlom, alebo mu vypožičia osobné auto. Preto požiadal o príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Okrem pracovnej činnosti motorové vozidlo využíva na prepravu k lekárom a rodinné návštevy. V Posudkovom závere sa uvádza, že vychádzajú z Lekárskeho posudku, žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu. Z Komplexného posudku prvostupňového orgánu verejnej správy z 21.07.2016 vyplýva, že vychádzajú zo sociálneho šetrenia a z odborných lekárskych nálezov bolo zistené, že žalobca sa vzhľadom na mieru funkčnej poruchy 60% podľa Prílohy č. 3, časť IX. bod 4. písm. d) k zák. č. 447/2008 Z.z. s poukazom na § 2 ods. 3 cit. zákona považuje za fyzickú osobou s ŤZP, pričom žalobcovi vyplývajú z ŤZP v oblasti mobility a orientácie nasledovné sociálne dôsledky: má sťaženú pohybovú schopnosť v dôsledku narušenia telesných funkcií, pohybuje sa pomocou vychádzkovej paličky a ortézy kolena, orientačnú schopnosť nemá zníženú, v doprovode inej osoby je schopný premiestniť sa k vozidlám VHD osôb, nastupovať do a vystupovať z nich, udržať sa v nich a zvládnuť inú situáciu vo vozidle VHD, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečení pohybu v spoločenskom prostredí. Potrebnú pomoc mu poskytuje blízka rodina - forma kompenzácie nebola navrhnutá. Bol vyvodený záver, že vzhľadom na to, že žalobcovi v súčasnosti nevyplývajú z ŤZP sociálne dôsledky, nebola navrhnutá konkrétna forma kompenzácie. Vo výroku Komplexného posudku sa uvádza, že žalobca z dôvodu ŤZP je odkázaný na sprievodcu. Vzhľadom na to, že odbornými nálezmi nebola objektivizovaná ťažká porucha mobility, ťažké duševné alebo zmyslové postihnutie a žalobca netrpí ťažkou poruchou sfinkterov, ani ťažkou respiračnou insuficienciou, v dôsledku čoho by nebol schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať, vystupovať, udržať sa v nich a zvládnuť v nich inú situáciu, a preto nie je podľa § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V Komplexnom posudku sa konštatuje, že vzhľadom na to, že žalobca podľa § 14 ods. 6 písm. a/, b/, c/ zák. č. 447/2008 Z.z. nespĺňa zákonom stanovenú podmienku, peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla mu nebol navrhnutý.
2. Prvostupňový orgán verejnej správy následne vydal rozhodnutie č. VK1/OPPNKAPC/ SOC/2016/16263-0004 zo dňa 01.08.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy“), ktorým žalobcovi nepriznal peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na obsah Komplexného posudku zo dňa 21.07.2016, v zmysle ktorého sa menovaný považuje za fyzickú osobu s ŤZP, ale žiadaná forma kompenzácie mu nebola navrhnutá. Ďalej uviedol, že podkladom pre vydanie Komplexného posudku bol Lekársky posudok vypracovaný posudkovým lekárom 18.07.2016 a Posudkový záver vypracovaný za osobnej účasti žalobcu 20.07.2016, pričom podkladom pri vydaní Lekárskeho posudku boli jednotlivé odborné vyšetrenia a nálezy špecifikované v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zhodne, ako v Lekárskom posudku. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy vyplýva, že po komplexnom posúdení zdravotného stavu na základe predložených odborných nálezov posudkový lekár v Lekárskom posudku pri posudzovaní odkázanosti na individuálnu prepravu konštatoval, že odbornými nálezmi nebola objektivizovaná ťažká porucha mobility, ťažké duševné alebo zmyslové postihnutie a žalobca netrpí ťažkou poruchou sfinkterov, ani ťažkou respiračnou insuficienciou, v dôsledku čoho by nebol schopný premiestniť sa k vozidlu VHD osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať, vystupovať, udržať sa v nich a zvládnuť v nich inú situáciu. Na základe uvedeného vyvodil záver, že nie je odkázaný podľa § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že žalobca nie je podľa § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a preto peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla nebol navrhnutý. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie a požiadal o osobné stretnutie s posudkovým lekárom odvolacieho orgánu.
3. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/10742 Ant zo dňa 06.12.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v rámci odvolacieho konania žalovaný vydal dňa 15.11.2016 Komplexný posudok č. UPS/US5/SSVOdPPKPC1/SOC/2016/11134/GU (ďalej aj „Komplexný posudok“), podľa ktorého má žalobca mieru funkčnej poruchy 60% pre ochorenie zaradené do skupiny IX. ods. 4 písm. d/ Prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z., pričom Komplexný posudok je v zmysle § 55 ods. 6 cit. zákona podkladom druhostupňového rozhodnutia žalovaného a je pre rozhodnutie záväzný. Žalovaný v odôvodnení ďalej uvádza, že podkladom pre vypracovanie Komplexného posudku bol Lekársky posudok vypracovaný posudkovým lekárom žalovaného zo dňa 09.11.2016 a Posudkový záver zo dňa 14.11.2016 (uvedený Posudkový záver zo 14.11.2016 sa v administratívnom spise nenachádza). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že rozhodujúcim ochorením pre určenie miery funkčnej poruchy u žalobcu je ťažká bronchiálna astma v štádiu chronickej respiračnej insuficiencie, bol opakovane hospitalizovaný pre závažné infekty dýchacích ciest, vo funkčnom vyšetrení pľúc bola popisovaná ľahká kombinovaná ventilačná porucha, zvýšené podpory periférnych dýchacích ciest, transfer factor CO je v norme. Žalobca má ischemickú chorobu srdca funkčne hodnotenú ako NYHA II, pričom v predložených odborných nálezoch nemal dokumentovanú srdcovú alebo pľúcnu nedostatočnosť, ťažká obštrukčná alebo reštrikčná ventilačná porucha nebola preukázaná ani spirometriou. Trpí syndrómom spánkového apnoe, pre ktorý mu bol pridelený ventilačný prístroj, ktorý používa v noci. Žalobca je po operácii totálnej endoprotézy pravého bedrového kĺbu vykonanej v r. 2007 s reoperáciou v r. 2009. Má o 4,5 cm kratšiu pravú dolnú končatinu a pri chôdzi používa oporu
- paličku. Uvedené ochorenia čiastočne ovplyvňujú mobilitu žalobcu. Žalovaný ďalej v odôvodnení poukázal na podklady (lekárske nálezy, vyšetrenia a prepúšťacie správy), ako aj výsledky osobného vyšetrenia posudkovým lekárom 18.10.2016, ktoré tvoria podklad Lekárskeho posudku vypracovaného posudkovým lekárom žalovaného. V odôvodnení ďalej žalovaný poukázal na to, že podkladom Posudkového záveru bolo preskúmanie spisovej dokumentácie a vykonanie sociálnej posudkovej činnosti druhostupňovým orgánom verejnej správy 18.10.2016, pričom žalovaný popísal výsledky zistení a to, že žalobca uviedol, že na kratšie vzdialenosti sa pohybuje s pomocou duralovej paličky, na dlhšie vzdialenosti používa na oporu francúzsku barlu, na kolene a v oblasti krížovej chrbtice nosí ortézu, ktorú používa prevažne v noci. Je prítomná dýchavičnosť už pri najmenšej námahe, podľa tvrdenia žalobca vzdialenosť k zastávke MHD (cca 300 metrov) neprekoná, po 10-15 metroch musí zastať a oddýchnuť si. Peňažný príspevok žiadal z dôvodu prepravy do práce a z práce. Žalovaný napokon v odôvodnení uviedol, že po komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žalobcu vychádzajúc z predložených lekárskych nálezov, šetrenia sociálnych dôsledkov jeho ťažkého zdravotného (postihnutia) a z vyšetrenia priamo posudkovým lekárom žalovaného tento konštatoval, že nie je dokumentované také zdravotné postihnutie, pre ktoré by žalobca nebol schopný v sprievode inej osoby zvládnuť cestu k zastávke verejných hromadných prostriedkov, nastúpiť do nich, vystúpiť z nich alebo zvládnuť inú situáciu v nich. Nie sú popisované poruchy sfinkterov, žalobca nemá dokumentovanú praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Žalobca preto nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 písm. a/, b/, c/ zák. č. 447/2008 Z.z. Žalovaný preto konštatoval, že vzhľadom na uvedené skutočnosti nebol požadovaný peňažných príspevok na kúpu osobného motorového vozidla v Komplexnom posudku žalovaného ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ŤZP žalobcu navrhnutý, a preto žalovaný rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil.
4. Žalobca sa podaním doručeným správnemu súdu 26.01.2017 označeným ako „Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ÚPS/ÚS5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/ 10742 Ant“ domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím, pretože žiadal o pridelenie príspevku na kúpu osobného motorového vozidla preto, aby sa vedel dostaviť denne do zamestnania a v mieste jeho bydliska nie je MHD. Keďže podanie žalobcu neobsahovalo zákonom stanovené náležitosti správnej žaloby, správny súd uznesením č.k. 23Sa/2/2017-8 zo dňa 28.02.2017 vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov žaloby v zmysle § 59 SSP. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené 09.03.2017. Žalobca v lehote stanovenej správnym súdom odstránil vady podania a v podaní doručenom správnemu súdu 15.03.2017 označenom ako „Žaloba“ žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o poskytnutie príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. Žalobca v žalobe tvrdil, že jeho zdravotný stav sa nezlepšuje, naopak, zhoršuje sa a čaká na operáciu srdca, a preto má nárok na poskytnutie príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, aby sa mohol dostaviť do zamestnania. V prílohe žaloby doručil fotodokumentáciu - lekárske správy, ktorými osvedčoval zhoršenie svojho zdravotného stavu. Žiadal súčasne preskúmať aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, Komplexný posudok a postup orgánu verejnej správy, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutí. Navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a žalobcovi priznal peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla bez automatickej prevodovky. Žiadal, aby správny súd rozhodol bez pojednávania. Dňa 14.07.2017 žalobca predložil správnemu súdu nasledovné listiny: Operačný protokol SÚSCCH a.s. o operačnom výkone - náhrada mitrálnej chlopne mechanickou protézou zo dňa 26.04.2017, Prepúšťaciu správu SÚSCCH a.s. o hospitalizácii od 30.04.2017 do 09.05.2017 a od 29.06. do 30.06.2017, Prepúšťaciu správu po skončení hospitalizácie vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou n.o., Veľký Krtíš od 18.05. do 25.05.2017 a od 07.06.2017 do 13.06.2017 (interné oddelenie).
5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP, pretože rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 16.12.2016 a žaloba bola doručená správnemu súdu 15.03.2017, t.j. po uplynutí 2 mesačnej lehoty od oznámenia rozhodnutia. Zároveň podrobne opísal priebeh administratívneho konania, ktoré bolo začaté na základe žiadosti žalobcu z 03.06.2016. Vo vyjadrení poukázal na závery Komplexného posudku prvostupňového orgánu verejnej správy, podľa ktorého mal žalobca určenú mieru funkčnej poruchy 60% a považoval sa za fyzickú osobu s ŤZP. Z dôvodu, že nebol odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nebol požadovaný peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla žalobcovi v Komplexnom posudku navrhnutý, a preto prvostupňový orgán verejnej správy jeho žiadosti nevyhovel a rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy žalobcovi požadovaný peňažný príspevok nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal a v odvolaní požadoval osobné stretnutie s posudkovým lekárom žalovaného. Žalovaný v rámci odvolacieho konania posúdil mieru funkčnej poruchy žalobcu podľa § 15 na účely § 55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. a dňa 15.11.2016 vydal Komplexný posudok, podľa ktorého má žalobca mieru funkčnej poruchy 60% pre ochorenie zaradené do skupiny IX. ods. 4 písm. d/ prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. Zdôraznil, že Komplexný posudok je v zmysle § 55 ods. ž zák. č. 447/2008 Z.z. podkladom druhostupňového rozhodnutia a je pre rozhodnutie záväzný. Ďalej poukázal na to, že podkladom pre vypracovanie Komplexného posudku bol Lekársky posudok z 09.11.2016 a Posudkový záver zo 14.11.2016, pričom posudkový lekár žalovaného pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu vychádzal z predložených odborných nálezov, ktoré podrobne špecifikoval, ako aj z osobného vyšetrenia žalobcu posudkovým lekárom žalovaného zo dňa 18.10.2016. Zdôraznil, že rozhodujúcim ochorením pre určenie miery funkčnej poruchy žalobcu je ťažká bronchiálna astma v štádiu chronickej respiračnej insuficiencie, žalobca bol opakovane hospitalizovaný pre závažné infekty dýchacích ciest, pri vyšetrení počas hospitalizácie vo Vyšných Hágoch vo funkčnom vyšetrení pľúc popisovaná ľahká kombinovaná ventilačná porucha, zvýšené odpory periférnych dýchacích ciest, transferfactor CO je v norme. Žalobca má ischemickú chorobu srdca, funkčne hodnotenú ako NYHA II. V predložených odborných nálezoch nemá dokumentovanú srdcovú alebo pľúcnu nedostatočnosť, ťažká obštrukčná alebo reštrikčná ventilačná porucha nebola preukázaná ani spirometriou. Trpí syndrómom spánkového apnoe, pre ktorý mu bol pridelený ventilačný prístroj, ktorý používa v noci. Žalobca je po operácii totálnej endoprotézy pravého bedrového kĺbu vykonanej v r. 2007 s reoperáciou v r. 2009. Má o 4,5 cm kratšiu pravú dolnú končatinu a pri chôdzi používa oporu - paličku. Žalovaný konštatoval, že uvedené ochorenia ovplyvňujú mobilitu p. R. Q. iba čiastočne. Žalovaný ďalej poukázal vo vyjadrení na to, že podkladom Posudkového záveru bolo preskúmanie spisovej dokumentácie a vykonanie sociálnej posudkovej činnosti druhostupňovým orgánom verejnej správy 18.10.2016, pričom poukázal na zistenia vyplývajúce z tohto šetrenia. Okrem iného konštatoval, že žalobca sa na kratšie vzdialenosti pohybuje pomocou duralovej paličky, na dlhšie vzdialenosti používa na oporu francúzsku barlu. Na kolene a v oblasti krížnej chrbtice nosí ortézu, používa ich prevažne v noci. Prítomná je dýchavičnosť už pri najmenšej námahe, napr. aj pri rozhovore. Najbližšia zastávka verejnej hromadnej dopravy je od miesta jeho bydliska vzdialená cca 300 metrov, pričom žalobca uviedol, že túto vzdialenosť neprekoná, približne po 10-15 metroch musí zastať a oddýchnuť si. Žalobca je invalidný dôchodca a zároveň je samostatne zárobkovo činnou osobou, vlastní pohostinstvo a zmrzlináreň. Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla žiada z dôvodu prepravy do práce a z práce. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 34 ods. 1 a § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. Uzavrel, že po komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žalobcu, vychádzajúc z predložených lekárskych nálezov, šetrenia sociálnych dôsledkov jeho ťažkého zdravotného postihnutia a z vyšetrenia priamo posudkovým lekárom žalovaného, nebolo preukázané také zdravotné postihnutie, pre ktoré by žalobca nebol schopný v sprievode inej osoby zvládnuť cestu k zastávke verejných hromadných prostriedkov, nastúpiť do nich, vystúpiť z nich alebo zvládnuť inú situáciu v nich. Nie sú popisované poruchy sfinkterov, žalobca nemá dokumentovanú praktickú ani úplnú slepotu oboch očí. Žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 písm. a/, b/, c/ zák. č. 447/2008 Z.z. Žalovaný uzavrel, že na základe uvedených skutočností nebol požadovaný peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla v Komplexnom posudku žalovaného ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ŤZP žalobcu navrhnutý. Z uvedených dôvodov žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol, že jeho zdravotný stav sa nezlepšuje, čaká na operáciu srdca a preto je toho názoru, že na požadovaný peňažný príspevok má nárok z dôvodu, že cestuje denne do zamestnania, žalovaný uviedol, že zákon o peňažných príspevkoch zveril kompetencie posudzovať zdravotný stav, určovať mieru funkčnej poruchy, ako aj posúdiť odkázanosť na jednotlivé druhy kompenzácií na účely tohto zákona posudkovým lekárom príslušných orgánov. Úlohou posudkového lekára príslušného orgánu pri posudzovaní sociálnych dôsledkov ŤZP posudzovanej fyzickej osoby s ŤZP nie je len bez výhrad akceptovať návrhy odborných lekárov, ktoré sú v lekárskych nálezoch mnohokrát účelovo uvádzané na žiadosť pacientov, ale posudkový lekár má objektívne zhodnotiť celkový fyzický a psychický potenciál posudzovaného v súlade s legislatívne upravenými zásadami posudzovania pre daný účel. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z predložených aktuálnych lekárskych nálezov v zmysle § 11 zák. č. 447/2008 Z.z. Žalobca v odvolaní požiadal aj o osobné stretnutie s posudkovým lekárom žalovaného, ktoré sa uskutočnilo 18.10.2016. Posudkový lekár žalovaného zdravotnú dokumentáciu žalobcu posúdil a pri určení miery funkčnej poruchy a posúdení odkázanosti žalobcu na požadovaný druh kompenzácie zohľadnil aj výsledky osobného stretnutia. Žalovaný uviedol, že jeho rozhodnutie obsahuje všetky podstatné náležitosti, pred vydaním rozhodnutia žalovaný presne a úplne zistil skutočný stav veci a zobral do úvahy dôvody odvolania, ako aj všetky podstatné okolnosti. Svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil a vychádzal v rozhodnutí z v tom čase aktuálnych podkladov a lekárskych nálezov, ktoré sú pre samotné rozhodovanie relevantné. Navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP po tom, ako zistil, že nebol naplnený žiadny z dôvodov na nariadenie pojednávania uvedený s § 107 ods. 1 SSP, rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP. Správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 12.07.2017 s tým, že rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.07.2017 postupom podľa § 137 ods. 3 SSP.
7. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vzhľadom na to, že sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach a žalobcom je fyzická osoba, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP). Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu, pričom podľa ods. 2 cit. ust. § 203 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
8. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
9. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
10. Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z.z. v znení zák. č. 125/2016 úč. do 31.12.2016 (1) Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1) (2) Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 2 ods. 1, 2, 3 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. 1a) Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. 1) (2) Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. (3) Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%.
12. Podľa § 5 zák. č. 447/2008 Z.z. sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú v oblasti a) mobility a orientácie, b) komunikácie, c) zvýšených výdavkov, d) sebaobsluhy.
13. Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) V oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám podľa osobitného predpisu 9) a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa.
(2) Znížená pohybová schopnosť a znížená orientačná schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií.
14. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 1)
15. Podľa § 11 ods. 3, 4, 10, 11, 12 zák. č. 447/2008 Z.z. (3) Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. (4) Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. (10) Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. (11) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. (12) Na účely preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu.
16. Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3. (2) Ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením. (3) Mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10% s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie.
17. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3, 8 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Sociálna posudková činnosť na účely tohto zákona je a) posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, b) posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, c) posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, d) posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14; na účely parkovacieho preukazu sa posudzuje len oblasť mobility a orientácie a e) navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach. (2) Sociálna posudková činnosť sa vykonáva, ak je fyzická osoba posúdená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. (3) Sociálnu posudkovú činnosť vykonáva sociálny pracovník príslušného orgánu.
(8) Posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, zahŕňa najmä hodnotenie dopravných systémov a podmienok bývania vrátane prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu. 9)
18. Podľa § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. (6) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.
19. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje
a) mieru funkčnej poruchy,
b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,
d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,
e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,
f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí,
g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,
h) odôvodnenie komplexného posudku.
20. Podľa § 34 ods. 1, 6 písm. a/ zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. (6) Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je zamestnaná alebo preukáže, že bude zamestnaná alebo sa jej poskytuje sociálna služba v domove sociálnych služieb, 1a) špecializovanom zariadení, 1a) dennom stacionári 1a) alebo preukáže, že sa jej bude poskytovať sociálna služba v domove sociálnych služieb, 1a) špecializovanom zariadení 1a) alebo dennom stacionári 1a) alebo navštevuje školské zariadenie alebo preukáže, že bude navštevovať školské zariadenie a osobné motorové vozidlo bude využívať najmenej dvakrát v týždni na účely prepravy do zamestnania, školského zariadenia alebo do domova sociálnych služieb, 1a) špecializovaného zariadenia 1a) alebo denného stacionára 1a) a dvakrát späť. Podmienka využívania osobného motorového vozidla na účely uvedené v prvej vete sa považuje za splnenú aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonáva zamestnanie v mieste svojho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a osobné motorové vozidlo využíva počas dvoch dní v týždni na svoju prepravu pri výkone svojho zamestnania.
21. Podľa § 53 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní 50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
22. Podľa § 55 ods. 6, 13 zák. č. 447/2008 Z.z. (6) Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. (13) Príslušný orgán doručí účastníkovi konania spolu s rozhodnutím aj komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia. Pri peňažnom príspevku na opatrovanie doručí príslušný orgán účastníkovi konania rozhodnutie a fyzickej osobe, na ktorej opatrovanie účastník konania tento príspevok žiada, doručí komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia.
23. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
24. Podľa § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
25. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verenej správy, ktorým žalobcovi nepriznal peňažný príspevok na kompenzáciu jeho ŤZP, konkrétne príspevok na kúpu osobného motorového vozidla (bez automatickej prevodovky) a konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo.
26. Správny súd predovšetkým skúmal, a to vzhľadom na námietku žalovaného, či žalobca podal žalobu v zákonom stanovenej lehote. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote 2 mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Nebolo sporné, že rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené (oznámené) 16.12.2016. Žalobca doručil správnemu súdu žiadosť o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného dňa 26.01.2017, t.j. v zákonnej 2 mesačnej lehote podľa § 181 ods. 1 SSP, pričom správny súd predmetnú žiadosť posúdil podľa jej obsahu (§ 55 ods. 3 SSP), ako správnu žalobu v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP). Následne postupom podľa § 59 ods. 2 SSP uznesením č.k. 23Sa/2/2017-8 zo dňa 28.02.2017, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 09.03.2017, vyzval žalobcu na doplnenie podania, resp. odstránenia vád žaloby v lehote podľa § 58 ods. 2 SSP. Žalobca v lehote stanovenej správnym súdom žalobu doplnil a vady žaloby odstránil podaním doručeným správnemu súdu 15.03.2017. Z uvedeného vyplýva, že žaloba žalobcu sa považuje za včas podanú, a preto návrh žalovaného na odmietnutie žaloby (s poukazom na § 98 ods. 1 písm. d/ SSP) nie je dôvodný.
27. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca žiada preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy a postupu orgánu verejnej správy, ktorý ich vydaniu predchádzal z dôvodu, že nesúhlasí so zamietnutím jeho žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla (bez automatickej prevodovky). Žalobca tvrdí, že má nárok na jeho poskytnutie vzhľadom na jeho zhoršujúci sa zdravotný stav, ktorý dokladoval lekárskymi správami predloženými k žiadosti, ako aj vyhotovenými po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom peňažný príspevok žiadal z dôvodu „prepravy do práce a z práce“ (žalobca je samostatne zárobkovo činnou osobou).
28. Správny súd z obsahu administratívneho spisu a z vyjadrení účastníkov konania zistil, že skutkový stav zistený orgánmi verenej správy bol medzi nimi sporný. Žalobca poukazoval na svoj zdravotný stav, ktorý sa nezlepšuje, naopak zhoršuje sa, čo dokladoval lekárskymi správami a nálezmi. V administratívnom konaní tvrdil (ako to vyplýva z výsledkov sociálnej posudkovej činnosti), že nie je schopný premiestniť sa na zastávku vozidiel hromadnej dopravy, nastúpiť a vystúpiť z týchto vozidiel. Uviedol, že v mieste bydliska, kde ako živnostník vykonáva podnikateľskú činnosť a to v prevádzke vzdialenej cca 400 metrov od jeho domu, nie je MHD a do zamestnania by musel chodiť pešo, čo nezvláda práve z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu. Poukázal na to, že sa pohybuje pomocou vychádzkovej paličky, prejde len kratšie vzdialenosti v dome a vo dvore, má ortézu kolena a bandáž na krížovú časť. Ďalej od domu musí na prepravu využívať osobné motorové vozidlo, vozí ho syn alebo jeho motorové vozidlo riadi sám na kratšie vzdialenosti. Poukázal na to, že pravú dolnú končatinu má kratšiu o 4,5 cm od operácie bedrového kĺbu, preto na túto nohu napáda. V chôdzi ho obmedzuje aj obštrukčné ochorenie pľúc, je dušný už pri chôdzi na kratšie vzdialenosti a ďalej sa môže pohybovať len vtedy, keď si dá sprej. Operácia ľavého bedrového kĺbu bola odložená pre ochorenie srdca. Naopak, orgány verejnej správy vychádzali zo skutkového stavu zisteného na základe zhodnotenia odborných nálezov, ktoré sú citované v Lekárskom posudku prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného, podľa ktorých zdravotný stav žalobcu nie je taký, aby nebol schopný premiestniť sa k vozidlám VHD osôb, nastupovať do a vystupovať z nich, udržať sa v nich a zvládnuť rôzne situácie v týchto vozidlách, resp. nie je preukázaná ťažká porucha mobility, zmyslové či psychické poruchy, poruchy sfinkterov, žalobca nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Posudkový lekár žalovaného z predložených lekárskych nálezov a správ vyvodil záver, že žalovaný nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy i rozhodnutie žalovaného vychádzali aj z vyhodnotenia výsledkov šetrenia sociálnych dôsledkov ŤZP žalobcu a z vyšetrenia priamo posudkovými lekármi orgánov verejnej správy. V Komplexnom posudku prvostupňového orgánu verejnej správy z 21.07.2016, ktorý bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy sa konštatuje, že žalobcovi vyplývajú z ŤZP v oblasti mobility a orientácie nasledovné dôsledky: má sťaženú pohybovú schopnosť v dôsledku narušenia telesných funkcií, pohybuje sa pomocou vychádzkovej paličky a ortézy kolena, orientačnú schopnosť nemá zníženú, v doprovode inej osoby je schopný premiestniť sa k vozidlám VHD osôb, nastupovať do a vystupovať z nich, udržať sa v nich a zvládnuť inú situáciu vo vozidle VHD osôb, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečovaní pohybu v spoločenskom prostredí, potrebnú pomoc mu poskytuje blízka rodina, forma kompenzácie nebola navrhnutá. V predmetnom Komplexnom posudku sa ďalej konštatuje, že žalobca z dôvodu ŤZP je odkázaný na sprievodcu. Rovnako v Komplexnom posudku žalovaného zo dňa 15.11.2016, ktorý bol s poukazom na § 55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného o peňažnom príspevku na kompenzáciu sa konštatuje, že žalobcovi vyplývajú z ŤZP v oblasti mobility a orientácie nasledovné sociálne dôsledky: znížená pohybová schopnosť v dôsledku narušenia telesných funkcií, pohybuje sa za pomoci vychádzkovej paličky, je schopný v sprievode inej osoby premiestniť sa k vozidlám VHD osôb a k prostriedkom železničnej dopravy a späť, nastúpiť do nich, vystúpiť z nich a zvládnuť inú situáciu vo vozidlách VHD osôb alebo v prostriedkoch železničnej dopravy, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečovaní pohybu v spoločenskom prostredí, potrebnú moc poskytuje blízka rodina, kompenzácia sa nenavrhuje. V predmetnom komplexnom posudku sa konštatuje, že žalobca nemá sociálne dôsledky vyplývajúce z ŤZP, ktoré by bolo možné kompenzovať podľa Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla sa nenavrhuje. Žalobca je z dôvodu ŤZP odkázaný na sprievodcu a nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
29. Účelom (cieľom) úpravy právnych vzťahov pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ŤZP do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z.). Z ust. § 2 ods. 1 cit. zákona vyplýva, že kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP je zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ŤZP poskytovaním peňažného príspevku na kompenzáciu podľa tohto zákona, pričom sociálnym dôsledkom ŤZP je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama. V preskúmavanom prípade nie je sporné, že žalobca je podľa Komplexného posudku prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného fyzickou osobou s mierou funkčnej poruchy 60% a považuje sa za fyzickú osobu s ŤZP. Zo skutkového stavu zisteného orgánmi verejnej správy vyplývajú z ŤZP pre žalobcu sociálne dôsledky v oblasti mobility, pričom žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že nie je dokumentované také zdravotné postihnutie, pre ktoré by žalobca nebol schopný v sprievode inej osoby zvládnuť cestu k zastávke verejných hromadných prostriedkov, nastúpiť do nich, vystúpiť z nich alebo zvládnuť inú situáciu v nich, nie sú popisované poruchy sfinkterov, žalobca nemá dokumentovanú praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Z vyššie uvedeného záveru však vyvodil, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 písm. a/, b/, c/ zák. č. 447/2008 Z.z., a preto nebol požadovaný peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla v Komplexnom posudku žalovaného ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ŤZP žalobcu navrhnutý, v dôsledku čoho žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy. Žalovaný teda napriek tomu, že vo svojom rozhodnutí konštatoval, že nebolo dokumentované také zdravotné postihnutie, pre ktoré by žalobca nebol schopný v sprievode inej osoby zvládnuť cestu k zastávke verejných hromadných prostriedkov, nastúpiť do nich, vystúpiť z nich alebo zvládnuť inú situáciu v nich, inak povedané uznal, že žalobca nie je schopný cestovať verejným hromadným dopravným prostriedkom (zvládnuť cestu k zastávke verejných hromadných prostriedkov, nastúpiť do nich, vystúpiť z nich alebo zvládnuť inú situáciu v nich) bez sprievodu inej osoby, a teda žalobca nie je schopný premiestniť sa k vozidlu VHD, nastúpiť do a vystúpiť z vozidla VHD a udržať sa v ňom počas jazdy sám, vyvodil záver, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. Takýto záver správny súd považuje za rozporný s § 14 ods. 6 cit. zákona, podľa ktorého fyzická osoba s ŤZP je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a/ premiestniť sa k vozidlu VHD osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b/ nastupovať do vozidla VHD osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla VHD osôb a z prostriedkov železničnej dopravy alebo c/ zvládnuť z dôvodu ŤZP inú situáciu vo vozidle VHD osôb a v prostriedku železničnej dopravy, najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobafilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmunálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov, a je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Zo skutočnosti, že žalobca nie je schopný premiestniť sa k vozidlu VHD, nastúpiť do a vystúpiť z takéhoto vozidla a udržať sa v ňom počas jazdy sám, t.j. takým istým spôsobom, na rovnakom základe a za rovnakých podmienok ako zdravý občan, resp. fyzická osoba bez zdravotného postihnutia, rovnakého veku a pohlavia a pri rešpektovaní jej ľudskej dôstojnosti vyplýva, že sú splnené podmienky stanovené v § 14 ods. 6 písm. a/ a b/ zák. č. 447/2008 Z.z. na to, aby bol považovaný za fyzickú osobu s ŤZP, ktorý je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Keďže rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
30. Správny súd ďalej uvádza, že pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy je nevyhnutné, aby správny súd vychádzal z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, resp. orgánu verejnej správy. Pod pojmom „spis žalovaného správneho orgánu“ sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R66/1998). Správny súd zistil, že k súdnemu prieskumu bol predložený neúplný administratívny spis a listinný dôkaz - Posudkový záver žalovaného zo dňa 14.11.2016, na ktorý sa napadnuté rozhodnutie žalovaného odvoláva, sa v administratívnom spise nenachádza. Zistenia vyplývajúce z vykonanej sociálnej posudkovej činnosti sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného bez toho, aby žalovaný tieto riadne vyhodnotil. Vychádzajúc z ust. § 46 a § 47 Správneho poriadku, povinnosťou orgánu verejnej správy je rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní a aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom administratívneho konania. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberal vo svojej judikatúre Ústavný súd SR (napr. v nálezoch sp. zn. I.ÚS 243/07, I.ÚS 114/08, III.ÚS 36/2010). Ústavný súd o.i. konštatoval, že „jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov, ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ Uvedenou problematikou sa vo svojej judikatúre zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. rozsudok Kraska c. Švajčiarsko z 29.04.1993, Garcia Ruiz c. Španielsko zo dňa 21.01.1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, „aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.“ Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného (ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy) sa javí ako formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje správna úvaha, na základe ktorej orgán verejnej správy prijal svoj záver o nesplnení zákonných podmienok na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zdravotného postihnutia žalobcu (príspevok na kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky), keď v odôvodnení rozhodnutia citujúc relevantnú právnu úpravu len konštatuje, že záväzným podkladom pre rozhodnutie bol Komplexný posudok a jeho podkladmi boli Lekársky posudok z 09.11.2016 a Posudkový záver zo 14.11.2016 (poukazujúc na ich obsah, ako aj na záver vyslovený posudkovým lekárom žalovaného), ktorý konštatoval, že „nie je dokumentované také zdravotné postihnutie, pre ktoré by p. Q. nebol schopný v sprievode inej osoby zvládnuť cestu k zastávke verejných hromadných prostriedkov, nastúpiť do nich, vystúpiť z nich alebo zvládnuť inú situáciu v nich. Nie sú popisované poruchy sfinkterov, p. Q. nemá dokumentovanú praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 písm. a/, b/, c/ Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“. Z uvedeného vyplýva, že absentuje správna úvaha samotného žalovaného orgánu verejnej správy, ktorou bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. V odôvodnení rozhodnutia absentuje úvaha, na základe ktorej dospel žalovaný k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na poskytnutie požadovaného peňažného príspevku. Také odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, v ktorom žalovaný len odkáže na závery prijaté posudkovým lekárom, resp. prvostupňovým orgánom verejnej správy a na ich základe vysloví záver, že bolo dôvodné rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdiť, nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy. V prejednávanej veci bol podkladom pre rozhodnutie žalovaného Komplexný posudok (vychádzajúci z Lekárskeho posudku a Posudkového záveru žalovaného), v ktorom bol vyslovený záver, že žalobcovi vyplývajú z ŤZP v oblasti mobility a orientácie nasledovné sociálne dôsledky: znížená pohybová schopnosť v dôsledku narušenia telesných funkcií, pohybuje sa za pomoci vychádzkovej paličky, je schopný v sprievode inej osoby premiestniť sa k vozidlám VHD osôb a k prostriedkom železničnej dopravy a späť, nastúpiť do nich, vystúpiť z nich a zvládnuť inú situáciu vo vozidlách VHD osôb alebo v prostriedkoch železničnej dopravy, a teda že žalobca je odkázaný na sprievodcu a nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, v dôsledku čoho nebol peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla v komplexnom posudku žalovaného ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ŤZP žalobcovi navrhnutý. Okrem toho, že predmetný záver správny súd považoval za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci, takýto záver nebol riadne a presvedčivo odôvodnený, keďže žalovaný v odôvodnení rozhodnutia náležite neuviedol svoju správnu úvahu, vychádzajúc zo skutkových zistení, na základe ktorých ustálil svoj právny záver, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bolo vecne správne, t.j. že žalobcovi nebol priznaný peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky (správny súd len predpokladá, že zrejme vzhľadom na nesplnenie podmienok podľa § 34 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 6 zák. č. 477/2008 Z.z.).
31. Navyše v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zmätočne a v rozpore so skutočnosťou uvádza, že posudkový lekár žalovaného v súlade s § 11 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. vykonal posúdenie zdravotného stavu bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby (žalobcu), hoci z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol pri posudzovaní jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom žalovaného dňa 18.10.2016 osobne prítomný.
32. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy) a postupu orgánov verejnej správy, ktorý ich vydaniu predchádzal, dospel správny súd k záveru, že sú dané dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP a s poukazom na § 191 ods. 4 SSP vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Pre úplnosť správny súd uvádza, že v preskúmavacom konaní nie je správny súd oprávnený rozhodnúť o žalobcovom nároku tak, že mu prizná požadovaný peňažný príspevok, pretože takýmto rozhodnutím by správny súd nahradil činnosť orgánu verejnej správy, čo by bolo v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR i ustanoveniami Správneho súdneho poriadku. Správny súd môže o správnej žalobe (v tomto prípade správna žaloba v sociálnych veciach) rozhodnúť len tak, že žalobu zamietne s poukazom na § 190 SSP v prípade, ak po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, alebo tak, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy (v tomto prípade žalovaného) zruší, ak zistí niektorý z dôvodov nezákonnosti špecifikovaných v § 191 ods. 1 SSP s tým, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy môže zrušiť len na návrh žalobcu (§ 191 ods. 3 SSP). Žalobca takýto návrh nepodal.
33. Žalovaný v ďalšom konaní opätovne posúdi žiadosť žalobcu a splnenie podmienok na priznanie požadovaného príspevku na kompenzáciu ŤZP žalobcu, súc viazaný právnym názorom správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP), pričom prihliadne aj na dôkazy predložené žalobcom v preskúmavacom konaní, ktorými preukazoval zhoršenie svojho zdravotného stavu, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby spĺňalo kritériá stanovené v § 46 a § 47 Správneho poriadku.
34. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, však v konaní pred správnym súdom nevznikli žiadne trovy, a preto o náhrade trov konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.