Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-60-2017.pdf
PDF · 91.54 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/60/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: PhDr. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. M. XX, W. N. M., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. B.. S. XXX/XX, B. proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné Námestie 13, Bratislava, o náhradu škody vo výške 5.556,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č. k. 14C/205/2014-301 zo dňa , takto
rozhodol:
Krajský súd m e n í uznesenie okresného súdu tak, že rozsudok okresného súdu č.k. 14C/205/2014-277 z 20. 10. 2016 (rozsudok pre zmeškanie) zrušuje .
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol. Žalobca sa žalobou zo dňa 31.01.2014 v znení doplnenia zo dňa 13.04.2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 5.556,42 eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 27.5.2014 do zaplatenia a zaplatenia sumy 238,42 eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 27.5.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žaloba bola dňa 31.01.2014 podaná na Okresnom súde vo Svidníku a dňa 03.07.2014 postúpená Okresnému súdu Žilina. Vo veci samej súd rozhodol dňa 20.10.2016 rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko žalobca podal na pojednávaní takýto návrh a žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a neúčasť neospravedlnil. Dňa 28.11.2016 podala žalovaná návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a zároveň odvolanie proti rozsudku. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaná odôvodnila tým, že o rozsudku pre zmeškanie sa dozvedela až jeho doručením 14.11.2016. Vo veci neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko v poučení zo dňa 27.7.2015 uvedené skutočnosti nie sú dostačujúce, nakoľko nebola žalovaná poučená podľa § 274 písm. a/ CSP. Žalovaná nebola ani riadne predvolaná, nakoľko žalovanej nebolo doručené riadne predvolanie. Dňa 19.9.2016 jej bolo doručené len podanie žalobcu s prílohami. Poukázala na to, že v zásielke 10.2.2016 bolo uvedené "14C/205/2014-108 pred 10/5" avšak v podaní doručenom 19.9.2016 bolo len podanie žalobcu bez sprievodného listu. Zo zásielky nevyplývalo ani to, že by bolo zasielané predvolanie. Asistentka sudcu vo svojom vyjadrení uviedla, že predvolanie bolo riadne vložené do obálky aj s vyjadrením žalobcu. Nebol dôvod, aby predvolanie nevložila do obálky. Prax je taká, že asistentka vytlačí potrebný počet predvolaní, obálok a tieto predvolania vkladá do obálok. Teda predvolanie v obálke určite bolo. Na doručenke (č.l. 217 spisu) je uvedené T20/10, takto označuje predvolanie na pojednávanie a takto to označujú aj ostatné asistentky. Spravovací poriadok neukladá uvádzať na doručenku aj č.l. v spise, kde je predvolanie zažurnalizované. Ďalej uviedla, že dňa 21.10.2016 sa telefonicky dopytovala žalovaná na pojednávanie, teda či sudca pojednával a či aj rozhodol, teda museli vedieť o pojednávaní. Následne požiadala o doručenie zápisnice (viď č.l. 276 spisu). Prešetrením skutočností sudca zistil, že na čl. spisu 217 je predvolanie na pojednávanie na deň 20.10.2016 o 11:00 hod. v miestnosti č. 104 na ul. Hviezdoslavova 1. poschodie. Predvolanie bolo vyhotovené asistentkou senátu 13.9.2016 na základe pokynu sudcu v aplikácii PM a písomného pokynu čl. 216. Na doručenke je potvrdené
prevzatie 19.9.2016 a je uvedené "14C/205/2014 T 20/10 a rukou dopísané vyj. ŽC". Z uvedeného je zrejmé, že zásielkou bolo doručované predvolanie podľa pokynov sudcu spolu s vyjadrením žalobcu, ktoré bolo doručené súdu 13.9.2016. Spravovací a kancelársky poriadok neurčuje ako sa má označovať na doručenke predvolanie. Podľa názoru a pokynov sudcu je ďaleko prehľadnejšie označenie termínu predvolania T 20/10 ako označenie čl. spisu, na ktorom je žurnalizované predvolanie (§ 46 vyhl. 543/2005 Z.z.). Osobitná úprava je len pri doručovaní súdnym doručovateľom. Súd má za to, že predvolanie bolo riadne doručené, zverejnené bolo na webovom sídle a v príslušnej evidencii. Pokiaľ by nebolo doručené predvolanie, nemohla byť asistentka dotazovaná na to, či bolo pojednávanie a ako súd rozhodol. Všetky rozhodné skutočnosti z pojednávania možno zistiť aj zo zvukového záznamu z pojednávania. Sudca zistil, že žalovaná bola poučená o možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie jednak uznesením č.k. 14C/205/2014-103 zo dňa 27.07.2015 o tom, že ak sa nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie ako aj v predvolaní čl. 217, teda žalovaný bol o tejto možnosti riadne doručený. Nepochybne, pri účasti na pojednávaní môžu nastať rôzne prekážky, najmä ak účastník nie je z obvodu súdu, je zlé počasie či premávka, môže poverená osoba náhle ochorieť, všetko sú to prekážky, ktoré znemožňujú účasť na pojednávaní, avšak žalovaného tvrdenie nemá oporu v obsahu spisu, je v rozpore s údajmi na doručenke a preto súd vyhodnotil žiadosť žalovaného ako účelovú. Nakoľko súd nezistil dôvody pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie, súd návrh podľa § 277 CSP zamietol.
2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu podala odvolanie žalovaná, v ktorom namietala, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na nesprávnom závere, že dôvod uvádzaný žalovanou, pre ktorý sa nedostavila na pojednávanie konané dňa 20.10,2016 so začiatkom o 11:00 hod., nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania. Žalovaná vo svojom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie označila za dôvod nedostavenia sa na zmeškané pojednávanie skutočnosť, že jej predvolanie nebolo súdom riadne a včas doručené, resp. že jej zo strany súdu nebolo vôbec doručené. Domnienka žalovanej o tom, že súd mal za preukázaný deň doručenia predvolania deň 19.09.2016, kedy jej bola doručená iba zásielka s podaním žalobcu zo dňa 15.08.2016 spolu s prílohami, sa potvrdila, tak ako to vyplýva z odôvodnenia uznesenia na str. 3 bodu 11. K nesprávnym skutkovým zisteniam dospel súd následne postupom, ktorým z doručenky prevzatou žalovanou dňa 19.09.2016, označenou ako „14C/205/2014 T 20/10 vyj. ŽC", mal za preukázané doručenie predvolania na určený termín pojednávania. Žalovaná v návrhu uviedla, že v tento deň jej bol doručený iba zväzok, ktorý obsahoval vyjadrenie žalobcu zo dňa 15,08,2016 spolu s prílohami (príjmové pokladničné doklady, a faktúry) bez sprievodného listu a bez predvolania na pojednávanie určené na deň 20.10.2016 o 11:00 hod., čo je zrejmé z nenarušeného spôsobu zopnutia tejto doručovanej zásielky. žalovaná namieta aj porušenie jej práva ako strany na spravodlivý proces, keďže napadnuté rozhodnutie trpí nedostatkom riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia vo vzťahu k vyhodnoteniu podstatného dôkazu predloženého žalovanou v konaní. Vzhľadom k tomu, že namietaná doručenka neobsahuje riadne označenie doručovanej písomnosti vrátane čísla listu, súd nemohol dospieť k správnym skutkovým zisteniam o tom, že tvrdenia žalovanej o nedoručení predvolania nemajú oporu v obsahu spisu a sú v rozpore s údajmi na doručenke (str. 3 bod 15 napadnutého uznesenia). Ak by doručenka obsahovala čísla listov doručovaných písomností, bolo by z nej jednoznačne zrejmé, čo malo byť jej obsahom. Žalovaná súčasne namieta aj postup súdu, keď skutkový stav v predmetnej veci ustálil aj s ohľadom na vyjadrenie asistentky senátu, ktorá mala realizovať doručenie namietanej zásielky, bez toho, aby umožnil žalovanej vyjadriť sa k skutočnostiam prezentovaných ňou v jej vyjadrení, ktorými jednak poprela tvrdenia žalovanej o tom, že obsahom doručovanej zásielky nebolo predvolanie a taktiež uviedla, že dňa 21.10.2016 sa žalovaná dopytovala na pojednávanie, konkrétne či sudca pojednával a aj rozhodol. Asistentka senátu tiež záverom s istotou skonštatovala, že predvolanie vložila do obálky a že žalovaná o pojednávaní musela vedieť. Z odôvodnenia uznesenia na str. 3 bod 13 jednoznačne vyplýva, že súd založil svoje závery o riadnom doručení predvolania aj na skutočnostiach tvrdených asistentkou senátu, keď konštatoval: „ Pokiaľ by nebolo doručené predvolanie, nemohla byť asistentka dotazovaná na to, či bolo pojednávanie a ako súd rozhodol." Uvedeným postupom súd žalovanej znemožnil realizovanie jej procesných práv priznaných Civilným sporovým poriadkom a teda konanie zaťažil vadou v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. K porušeniu práva na spravodlivý proces žalovanej došlo postupom súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého žalovaná nemohla riadne argumentovať v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, na základe akých informácií dopytovala asistentku ohľadom pojednávania konaného dňa 20.10.2016. žalovaná udáva, že dňa 21.10.2016 sa zúčastnila pojednávania na Okresnom súde Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 17C 191/2014, v ktorej vystupujú totožné strany sporu a práve na ktorom sa z výsluchu žalobcu dozvedela, že Okresný súd
Žilina rozhodol vo veci sp. zn. 14C 205/2014 dňa 20.10.2016 tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Z výsluchu žalobcu avšak nevyplynula skutočnosť, že súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie a táto nevyplynula ani zo zápisnice Okresného súdu Žilina o pojednávaní konanom dňa 20.10.2016. Nesprávnym právnym posúdením je poznačená aj tá časť odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktorým súd dôvodí, splnenie predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovanej, aj vzhľadom na poučenie súdu o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie a možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie v uznesení súdu č. k. 14C 205*2014 - 103 zo dňa 27.07.2015 ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Nedoručením predvolania na pojednávanie a nesplnením podmienky poučenia žalovanej o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie v predvolaní preto nemohli byť splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, čím bol naplnený aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Podľa súdu prvej inštancie však bolo predvolanie na pojednávanie žalovanej doručené. Z vyjadrenia asistentky mal súd za preukázané, že asistentka vložila predvolanie do obálky a zaslal žalovanej. Ak by bolo pravdou, že predvolanie bolo súčasťou doručovanej zásielky, znamenalo by to, že žalovaná nejakým špekulatívnym spôsobom vytrhla predvolanie zo zväzku, úmyselne sa nezúčastnila konania, aby následne sa vystavila riziku vydania rozsudku pre zmeškanie a navrhla súdu jeho zrušenie. Súd prvej inštancie namiesto toho, aby zvážil vyššiu pravdepodobnosť, že došlo k obyčajnému a ospravedlniteľnému ľudskému pochybeniu, nezaložením predvolania do obálky asistentkou senátu, za pravdepodobnejšie považoval účelové konanie žalovanej, ktorým sa mala vyhnúť nariadenému pojednávaniu. Súd teda považoval za spravodlivejšie prikloniť sa v pochybnostiach k záveru o účelovom konaní žalovanej, ako k záveru o zlyhaní ľudského faktoru a teda pochybeniu na strane súdu. Uvedeným postupom výrazne zasiahol do práv žalovanej, nekonajúc v súlade so základnými princípmi Civilného sporového poriadku a zároveň znemožnil nastolenie spravodlivého usporiadania vzťahov medzi stranami sporu, keď konal výrazne v prospech žalobcu. S ohľadom na vyššie uvedené žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil.
5. Odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť, nakoľko, ako vyplynulo z vyššie uvedených skutočností, v prejednávanej veci súd prvej inštancie nesprávne posúdil dôvody žalovanej pre zamietnutie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, resp. pre vydanie samotného rozsudku pre zmeškanie neboli splnené zákonné predpoklady, pričom súd prvého stupňa svojim postupom odňal strane možnosť konať pred súdom, čo je potrebné považovať za okolnosť, pre ktorú je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.
6. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.
7. Zákon teda výslovne trvá na tom, že k odňatiu možnosti konať pred súdom muselo dôjsť postupom súdu. Pod postupom súdu pritom treba rozumieť nielen postup senátu a predsedu senátu (samosudcu), ale aj faktickú činnosť súdu v širšom zmysle slova vrátane činnosti kancelárie súdu vykonávajúcej určité úkony v rámci jej pôsobnosti, ak vadný postup v tejto inej činnosti súdu sa následne premietol do vadného postupu senátu alebo predsedu senátu (samosudcu) prejednávajúceho vec, prípadne iného orgánu súdu povereného určitými úkonmi v civilnom konaní tak, že strane bola v dôsledku toho odňatá možnosť konať pred súdom v rozsahu oprávnenia daného mu zákonom.
8. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vychádzal z toho, že v konaní vyvstali pochybnosti ohľadom doručenia predvolania, ktoré mali za následok vydanie rozsudku pre zmeškanie a ktoré
pochybnosti sa súd prvej inštancie rozhodol odstrániť aj svedectvom asistentky senátu zodpovednej za doručenie predmetného predvolania (č.l. 299), avšak bez následnej konfrontácie, posúdenia a vyhodnotenia skutočností a dôkazov predložených žalovanou, čím výrazne zasiahol do práv žalovanej. Vyhodnotenie doručenia predvolania žalovanej považoval odvolací súd za nedostatočné a naďalej za spochybniteľné.
9. Keďže v prejednávanej veci nemožno jednoznačne preukázať, že súdna zásielka doručená žalovanej (č.l. 217pv) obsahovala aj listinu - predvolanie (č.l. 217), keďže len označenie na doručenke je nedostatočné a následné vydanie rozsudku pre zmeškanie vyvoláva pochybnosti o postupe súdu vo vzťahu k žalovanej, považoval odvolací súd za správne, napadnuté uznesenie zmeniť a zjednať tak nápravu v porušení práv žalovanej.
10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)