Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/34/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v spore žalobcu: X.) X. M.R., O.. XX.XX.XXXX, I. O. X, V., X.) R. M., O.. XX.XX.XXXX, I. O. X, V., obaja zastúpení OK advokátska kancelária, s.r.o., Bajkalská 21/A, Bratislava proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, IČO: 00603481, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že X. M., E.. M., O. XX.X.XXXX, E..Č.. XXXXXX/XXX, Z. V. I. O.U. X, XXX XX V. R. R. M., E.. M., O. XX.X.XXXX, E..Č.. XXXXXX/XXXX, trvale bytom I.Á. O. X, XXX XX V., sú výlučnými vlastníkmi v rozsahu X/X, v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na nehnuteľnosti, a to pozemku registra "N., parcelné číslo XXX/X, ostatná plocha o výmere XXX U., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Ružinov, obci Bratislava - m.č. Ružinov, okrese Bratislava II, evidovaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru.

II. Žalobcovia majú voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva k pozemku registra "N.", parcelné č. XXX/X, ostatná plocha o výmere XXX U., zapísaný na LV č. XXXX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Ružinov, obci V. - m.č. Ružinov, okrese Bratislava II, evidovaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru (ďalej iba "nehnuteľnosť"). 2. Žalobu odôvodnili tým, že "pôvodnými vlastníkmi Nehnuteľnosti boli L. N., E.. N., O.. XX.XX.XXXX, E. Č.. XXXXXX/XXX, K. Y.R. XX.X.XXXX, naposledy bytom F. XX V. R. R. N., E.. U., O.. X.XX.XXXX, E.. Č.. XXXXXX/XXX, zomrela dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom F. XX, V. (ďalej len "Pôvodní vlastníci), ktorí predmetnú Nehnuteľnosť, spolu s nehnuteľnosťou, ktorá je toho času vedená Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, nachádzajúca sa v k.ú. E., obec Bratislava - m.č. Ružinov, okres Bratislava II, zapísaná na LV č. XXXX, a to stavba súp. č. XXXX, rodinný dom, nachádzajúci sa na parc. reg. "C" č. XXX/X a pozemok reg. "C", parc. č. XXX/X, záhrady o výmere XXX U. a pozemok reg. "C" č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX U., pričom všetky uvedené nehnuteľnosti vlastnili v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, ktorou Pôvodní vlastníci ako predávajúci odpredali žalobcovi 1. a 2. do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako kupujúcim nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. P., vedenej vo vložke PK č. XXXX ako parc. č. XXX/X záhrada o výmere XXXX U., B. H., identifikovaná ako parc. č. XXX/X záhrada o výmere XXX U. R. P.. Č.. XXX/2 zast. plocha - rodinný dom so súpisným číslom XXXX D. X. XXX U., pričom zmluvné strany si dohodli kúpnu cenu vo výške 116.701,- Kčs. Zároveň sa zmluvné strany dohodli v rámci tohto právneho úkonu, že kupujúci zriaďujú predávajúcim k predmetným nehnuteľnostiam právo doživotného bývania a užívania s tým, že hodnota práva tohto vecného bremena bola účastníkmi ocenená ako rozdiel hodnoty nehnuteľnosti (určenej

znaleckým posudkom vypracovaným na tento účel L. P., znalcom z odboru ekonomika, odvetvie ceny a odhady, a to znaleckého posudku č. XX/XXXX) a vyplatenou kúpnou cenou (ďalej len "Kúpna zmluva 1"). Na Kúpnej zmluve X bola pravosť vlastnoručných podpisov Pôvodných vlastníkov na prvopise zmluvy overená dňa XX.XX.XXXX matrikárom po zákonitom preukázaní osobnej totožnosti. Štátne notárstvo Bratislava X v Bratislave registrovalo Kúpnu zmluvu 1 dňa XX.XX.XXXX P. E.-X. XXX/XX. Y. XX.X.XXXX uzavreli Pôvodní vlastníci s právnym predchodcom žalovaného, a to Výstavbou Hl. m. SSR Bratislavy, investorsko-inžinierska organizácia Národného výboru hl. mesta Slovenska Bratislavy (Československý štát) (ďalej len "Právny predchodca žalovaného") kúpnu zmluvu č. XX-XXXXX-B. o predaji nehnuteľnosti

- záhradného pozemku zapísaného v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, parc. č. XXX/X X. M..Ú.. V. - P. v časti výmery XXX U. (ďalej len "Kúpna zmluva X"). Predmetom prevodu v zmysle Kúpnej zmluvy X tak bola Nehnuteľnosť, t.j. pozemok toho času evidovaný ako parc. reg. "N." č. XXX/X, ostatné plochy o výmere XXX U.. Pôvodní vlastníci tak uzavreli Kúpnu zmluvu X, ktorej predmetom mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, avšak v čase uzavretia tejto zmluvy už sami vlastníckym právom k tejto Nehnuteľnosti nedisponovali, keďže v zmysle Kúpnej zmluvy X ho previedli na žalobcu X. R. X. V čase rokovaní o uzavretí Kúpnej zmluvy X, ako aj v čase uzavretia tohto právneho úkonu, bola Kúpna zmluva X riadne registrovaná príslušným Štátnym notárstvom pod E.-X. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Pôvodní vlastníci Nehnuteľnosti tak previedli vlastnícke právo vo vzťahu k Nehnuteľnosti duplicitne. V prospech Pôvodných vlastníkov svedčal zápis na pozemno-knižnej vložke č. XXXX pre M..Ú.. P., pričom výpis z pozemkovej knihy zo dňa XX.X.XXXX potvrdzuje, že Pôvodní vlastníci mali vlastnícke právo k nehnuteľnosti parc. č. XXX/X, záhrada B. H. s výmerou 14 árov a 24 m2 (XXXX U.), ktoré bolo evidované ako vlastnícke právo manželov, v jednej polovici v prospech každého z manželov. Následne, v zmysle kópie z pozemkovej mapy zo dňa 21.8.1987 vyhotovenej zo strany GEODÉZIA, n.p. Bratislava, D. XXX

- Evidencia nehnuteľností pre hl. mesto SSR Bratislava (Y.) pre Okres Bratislava, obec Bratislava, k.ú. Ružinov, č. zákazky XXXX/XX, v spojení s Identifikáciou parciel č.j. XX/XX K. Y. XX.X.XXXX vyplýva, že pôvodná parcela č. XXX/X záhrada o výmere XXXX U., M..Ú. P., zapísaná na pozemno-knižnej vložke č. XXXX bola rozdelená, čím došlo k vytvoreniu nových pozemkov, a to pozemku parc. č. XXX/X záhrady o výmere XXX U. a pozemku parc. č. XXX/X zastavané plochy o výmere XXX m2. Práve novovytvorené parc. č. XXX/X R. XXX/X boli predmetom prevodu vlastníckeho práva z Pôvodných vlastníkov na žalobcu 1. a 2. Po uzavretí Kúpnej zmluvy 1 a jej registrácii zo strany Štátneho notárstva Bratislava X zo dňa XX.XX.XXXX P. E.-X. XXX/XX došlo v prospech žalobcu 1. a 2. k založeniu nového listu vlastníctva č. XXXX, pre Okres Bratislava II, k.ú. Ružinov, k evid. listu č. XXX, na ktorom bol žalobca 1. a žalobca 2. evidovaní ako vlastníci pozemku parc. č. XXX/X záhrady o výmere XXX U. a pozemku parc. č. XXX/X zastavané plochy o výmere XXX U.. Uvedený zápis bol zaznamenaný pod položkou výkazu zmien č. XX/XX v roku XXXX. Následne, v zmysle položky výkazu zmien č. XXX/XX K. E. XXXX došlo k prepisu údaju o parcele č. XXX/X, ktorá bola rozdelená s tým, pôvodná parcela XXX/X ostala s výmerou XXX U.2 a došlo k vytvoreniu novej parcely č. XXX/X, ostatné plochy o výmere XXX U. (t.j. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tejto žaloby). Spolu s vyznačením Nehnuteľnosti na LV č. XXXX v prospech žalobcu 1. a žalobcu 2. došlo pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX aj k vyškrtnutiu tejto parcely z LV č. XXXX. Keďže však žalobca 1. a žalobca 2. nadobudli od Pôvodných vlastníkov parcelu č. XXX/X, záhrady v jej pôvodnej výmere XXX U., nemohli, v dôsledku jej rozdelenia v zmysle zápisu pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX a vytvoreniu novej parcely č. XXX/X - t.j. Nehnuteľnosti, stratiť svoje vlastnícke právo k tejto Nehnuteľnosti. Uvedené potvrdzuje aj informácia Okresného úradu Bratislava C., katastrálneho odboru, a to v zmysle listu č. K.-XXXX/XX K. Y. X.X.XXXX, v ktorom Okresný úrad Bratislava II uvádza, že "Na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa XX.X.XXXX medzi L. N. R. U.. R. N., E.. U. a Výstavbou Hl. mesta SR Bratislavy došlo k opätovnému odpredaju časti PK parcely č. XXX/X vo výmere XXX U. (v KN ako parc. č. XXX/X). Už v tom období na citovanú parcelu bol založený list vlastníctva č. XXXX na U.. X. M. R. L. U.. R. M. podľa kúpnej zmluvy č. RI XXX/XX." Kupujúci v zmysle Kúpnej zmluvy 2 bola Výstavba hl. m. SSR Bratislavy, inžiniersko-investorskou organizáciou Národného výboru hl. m. SSR Bratislavy. Bývalá Výstavba hl. mesta SSR Bratislavy bola zriadená uznesením Národného výboru hl. m. SSR Bratislavy zo dňa X.XX.XXXX, a to s účinnosťou od X.X.XXXX. Uznesením Národného výboru hl. m. SR Bratislavy zo dňa XX.X.XXXX V. M. XX.XX.XXXX Výstavba hl. m. SSR Bratislavy zrušená. Podľa o majetku obcí v platnom znení, nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti zákona č. XXX/XXXX Zb., t.j. k XX.XX.XXXX, právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej Výstavbe hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a bývalým okresným národným výborom za účelom zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. V zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy prešlo vlastnícke právo k Nehnuteľnosti z Právneho predchodcu žalovaného na žalovaného. V zmysle

majetkové práva k Nehnuteľnosti nadobudol žalovaný dňom účinnosti zákona, t.j. k X.X.XXXX. Na žalovaného tak prešli údajné majetkové práva k Nehnuteľnosti. Vo vzťahu k Právnemu predchodcovi žalovaného je potrebné prezumovať, že tento subjekt mohol a mal poznať tak skutočného vlastníka Nehnuteľnosti v čase uzavretie Kúpnej zmluvy 2. Navyše, je zrejmé, že práve Právny predchodca žalovaného, konajúc prostredníctvom svojich orgánov, realizoval bez akéhokoľvek právneho dôvodu vo vzťahu k žalobcovi 1. a 2. ako skutočným vlastníkom Nehnuteľnosti, zmenu zápisu na LV č. XXXX, a to v zmysle položky výkazu zmien č. XXX/XX spočívajúci v rozdelení pôvodnej parcely č. XXX/X, za súčasného vytvorenia parc. č. XXX/X, t.j. Nehnuteľnosti a jej následného vyškrtnutia z LV XXXX bez akéhokoľvek právneho dôvodu a zápisu na LV č. XXXX v prospech Právneho predchodcu žalovaného na základe Kúpnej zmluvy X, ktorá však nebola uzavretá s vlastníkmi Nehnuteľnosti v danom čase".

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol, že "pozemok registra C KN pare. č. XXX/X, M.. Ú.. E. je vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy a je zverený do správy mestskej časti Bratislava - E., a to protokolom č. XX XX XXXX XX XX. Uvedený pozemok je súčasťou pozemkovoknižnej parcely p. č. XXX/X M.. Ú.. P., ktorej časť o výmere XXX U. bola vykúpená na základe Kúpnej zmluvy XX-XXXXX-B. K. Y. XX.XX.XXXX medzi L. N. R. R. N. ako predávajúcimi a Výstavbou hlavného mesta SSR Bratislavy ako kupujúcim. Listom Výstavby hlavného mesta SSR Bratislavy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým Výstavba hl. mesta SSR Bratislavy požiadala o prevedenie zápisu do LV v prospech čsl. štátu v správe Výstavby hl. mesta SSR Bratislavy. Medzi predkladanými dokumentmi na zápis do LV bola aj Kúpna zmluva č. XX-XXXXX-B. K. Y. XX.XX.XXXX. Následne v zmysle o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len "") prešli dňom účinnosti tohto zákona z vlastníctva čsl. štátu nehnuteľnosti do vlastníctva hlavného mesta SR Bratislavy. Na základe listu zo dňa XX.XX.XXXX magistrát hlavného mesta SR Bratislavy požiadal Správu geodézie a kartografie Bratislava o zmenu zápisu v doterajších listoch vlastníctva vedených na čsl. štát - Výstavba hlavného mesta SSR Bratislavy na Hlavné mesto SR Bratislava. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol žalovaný po celú dobu presvedčený, že je výlučným vlastníkom sporného pozemku, o čom svedčí aj fakt, že sporná nehnuteľnosť bola po celú dobu vedená na liste vlastníctva č. XXXX v prospech hlavného mesta SR Bratislava. Možno sa oprávnene domnievať, že žalovaný bol dobromyseľný v tom, že mu vec po celú vydržaciu dobu patrí. Zároveň o tom svedčí aj fakt, že z katastra nehnuteľností vyplýva, že sporná nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre k. ú. Z.X. v prospech hlavného mesta SR Bratislavy. V prípade katastrálneho operátu platí zásada verejnosti. Táto zásada znamená, že každý má právo nahliadať do katastrálneho operátu, robiť si z neho výpisy, odpisy alebo náčrty. Zásada verejnosti slúži zároveň aj na ochranu vlastníckeho práva. Žalovaný spĺňa všetky zákonné podmienky vydržania.

4. Žalobcovia na vyjadrenie žalovaného reagovali replikou, v ktorej mali za to, že "určením vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti zo strany súdu možno odstrániť právnu neistotu v postavení žalobcu 1. a žalobcu 2. voči žalovanému, čím sa definitívne a jednoznačne predíde ďalším prípadným rozporom a zmätočným právnym úkonom. Preto je zjavne daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v zmysle žaloby žalobcu 1. a žalobcu 2. Žalovaný však vo svojom vyjadrení nespochybnil existenciu a platnosť Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti - manželmi N. ako predávajúcimi a žalobcami 1. a 2. ako kupujúcimi (ďalej len "Kúpna zmluva 1"). Túto skutočnosť ani nijako nerozporoval, ani prípadné rozporné tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi. Je tak nesporné, že na základe Kúpnej zmluvy 1 nadobudli žalobca 1. a 2. vlastnícke právo k definovaným nehnuteľnostiam do svojho vlastníctva, a to vrátane predmetného pozemku . reg. "C" č. XXX/X, ostatné plochy o výmere XXX U., ktorý bol v čase prevodu súčasťou PK vložka č. XXX/X záhrada o výmere XXXX U.. Všetky žalovaným predložené listinné dôkazy sa týkajú zmeny evidencie práv k predmetnej nehnuteľnosti v čase po nadobudnutí vlastníckeho práva k nej zo strany žalobcu 1. a žalobcu 2., pričom žalovaný svoje vlastnícke právo odvodzuje od právneho titulu, ktorým má byť Kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi manželmi N. ako predávajúcimi a Výstavbou Hl. mesta SSR Bratislavy ako kupujúcim (ďalej len "Kúpna zmluva 2"). Zdôrazňujeme však, že žalovaný svoje práva odvodzuje od zmluvy, v ktorom ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti vystupovali manželia N., ktorý však v čase uzavretia Kúpnej zmluvy X už vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti neboli. Výstavba Hl. mesta SSR Bratislava tak nemohla od nevlastníka nadobudnúť svoje údajné vlastnícke právo a toto následne ani nemohlo prejsť zo zákona na žalovaného. To, že tento je evidovaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností nemá, z dôvodu, že kataster nehnuteľností má len evidenčný a nie právotvorný charakter, pre posúdenie tejto veci, relevantný význam".

5. Žalovaný v duplike zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu o vydržaní a jeho dobromyseľnosti. Ďalej uviedol, že "nadobúdací titul (napr. kúpna či iná zmluva) nemusí byť platný, môže byť domnelý, môže ale nemusí existovať v čase nasledujúcom po vstupe do držby. O dobromyseľnosti žalovaného svedčí aj fakt, že nakladal so sporným pozemok ako s vlastným, keďže pozemok zveril mestskej časti Bratislava - Ružinov protokolom č. XX XX XXXX XX XX. Žalovaný požiadal o vyjadrenie aj mestskú časť Bratislava - Ružinov, a to listom zo dňa XX.XX.XXXX. Samotná mestská časť Bratislava - Ružinov v odpovedi na našu žiadosť potvrdila, že sporný pozemok jej bol zverený spolu s ďalšími pozemkami registra C K.N pare. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/X, P. F. H., k. ú. Ružinov. Pozemky boli zverené za účelom výstavby predškolského zariadenia. Tento zámer sa do dnešného dňa nezrealizoval, zverené pozemky však tvoria rezervu pre budúci zámer mestskej časti Bratislava - Ružinov".

6. Na pojednávaní dňa 07.02.2022 žalobcovia uviedli, že dobrá viera žalovaného bola z ich strany rozporovaná. O tejto skutočnosti svedčí záznam z katastrálneho konania, ktorý sa uskutočnil XX.XX.XXXX na Okresnom úrade Bratislava II, na ktorom sa zúčastnil žalobca v 1. rade, Ďalej zástupca žalovaného C.. P. X. a za katastrálny odbor C.. C. N.. Z tohto záznamu vyplýva, že ten bol realizovaný z podnetu žalobcov a bol realizovaný vo veci prešetrenia vlastníctva k parcele č. XXX/X, pričom v rámci prešetrenia katastrálny odbor zistil, že "položkou výkazu zmien (VZ)XX/XX bola zapísaná kúpna zmluva registrovaná pod E.-X. XXX/XX K. Y.R. XX.XX.XXXX. Podľa sit. kúpnej zmluvy U.. X. M. R. U.. R. E. M. odkúpili od L. N. R. U.. R. E.. U. nehnuteľnosť v k. ú. P. K. P.-X. Č.. XXXX P.. Č.. XXX/2 záhradu o výmere XXXX U., podľa identifikácie parc. č. XXX/X záhradu o výmere XXX U. R. P.. Č.. XXX/X zast. pl. - dom s. č. XXXX D. X. XXX U.". V rámci katastrálneho konania bolo zistené, že prevod na právneho predchodcu žalovaného bol realizovaný na základe opätovného predaja tej istej parcely, ako aj skutočnosť, že tento opätovný predaj bol realizovaný na základe geometrického plánu č. XXXXX, v ktorom bol chybne vyjadrený právny stav p. č. XXX/X, nakoľko už v tom čase bol založený LV č. XXXX na žalobcov. Na predmetnom katastrálnom konaní, ktoré sa uskutočnilo v roku XXXX sa zúčastnil aj žalovaný prostredníctvom povereného pracovníka.

7. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalovaný argumentoval, že splnil všetky zákonné podmienky vydržania. Nemá pochybnosť o tom, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti o čom svedčí aj fakt, že počas celej doby nakladal so spornou nehnuteľnosťou ako vlastnou. Následne dobromyseľnosť žalovaného preukazuje aj fakt, že sporný pozemok žalovaný zveril Mestskej časti Bratislava - Ružinov a to protokolom č. XX XX XX XX XX XX.

8. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

9. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenou medzi L. N. R. R. N. R. P. R. U.. X. M. R. R. M. ako kupujúcimi, predávajúci odpredali kupujúcim nehnuteľnosti v kat. území P., vedenej vo vložke PK č. XXXX R. P.. Č.. XXX/X t. j. záhrada, B. H. vo výmere XXXX U.2 identifikovaných ako parc. č. XXX/ X záhrada o výmere XXX U. R. P.. Č.. XXX/X zast. plocha rod. dom č. s. XXXX vo výmere XXX U.. (č. l. 26 - 28)

10. Z identifikácie parciel, vyhotovenej dňa XX.XX.XXXX, vyplýva, že nehnuteľnosť - záhrada o výmere XXXX U., P.. Č.. XXX/X, pozemno-knižná vložka XXXX X. M.. Ú.. P. zodpovedá stavu v evidencii nehnuteľností - stav podľa nového merania - parc. č. XXX/X záhrady o výmere XXX U. R. P.. Č.. XXX/ X zast. pl. o výmere XXX U.. (č. l. 31) 11. Z Výpisu LV č. XXXX, pre k. ú. Ružinov s dátumom vyhotovenia XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobcovia sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti - parc. č. XXX/X, záhrada o výmere XXX m2, parc. Č..XXX/X, zastav. pl. o výmere XXX U. R. P.. Č.. XXX/X ost. pl. o výmere XXX U.. V časti "N." ťarchy je vedené právo doživotného užívania a bývania pre L. R. R. N. - predávajúcich E. XXX/XX - XX/XX. (č. l. 39)

12. Kúpnou zmluvou zo dňa 29.03.1988 uzatvorenou medzi L. N. R. R. N. ako predávajúcimi a Výstavbou hl. m. SSR Bratislavy ako kupujúcim, predávajúci odpredali kupujúcemu nehnuteľnosti v kat. území P., vedenej vo vložke PK č. XXXX ako parc. č. XXX/X vo výmere XXXX U.2, z ktorej sa vykupuje XXX U.. (č. l. 78 - 79)

13. Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy listom zo dňa XX.XX.XXXX požiadal Správu geodézie a kartografie Bratislava o vyznačenie zmeny vlastníka v LV zo starého vlastníka Čs. štát - Výstavba hlavného mesta SR Bratislava na nového vlastníka Hlavné mesto SR Bratislava. Uvedená zmena sa týkala aj nehnuteľností v k. ú. Ružinov. (č. l. 88)

14. Z Výpisu LV č. XXXX, pre k. ú. Ružinov s dátumom vyhotovenia XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobcovia sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti - parc. č. XXX/X, záhrada o výmere XXX m2 a parc. č.XXX/X, zastav. pl. o výmere XXX U.. V časti "C" ťarchy je vedené právo doživotného užívania a bývania pre L. R. R. N. - predávajúcich E. XXX/XX - XX/XX. (č. l. 29)

15. Zo záznamu z katastrálneho konania zo dňa XX.XX.XXXX, vypracovanom Okresným úradom Bratislava II, vyplýva, že katastrálny odbor po prešetrení zistil, že položkou výkazu zmien (VZ) XX/XX bola zapísaná kúpna zmluva registrovaná pod E.-X. XXX/XX Y. XX.XX.XXXX. Podľa cit. kúpnej zmluvy U.. X. M. R. U.. R. E.. M. odkúpili od L. N.É. R. U.. R. E.. U. nehnuteľnosť v kat. území Prievoz z PK - vložky č. XXXX parc. č. XXX/X záhradu o výmere XXXX U., podľa identifikácie parc. č. XXX/X záhradu o výmere XXX U. R. P.. Č.. XXX/X zast.pl. - dom s. č. XXXX o výmere XXX U. (zapísané na LV č. XXXX). Na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi L. N. R. U.. R. E.. U. a Výstavbou hl. mesta SSR Bratislavy došlo k opätovnému odpredaju, a to XXX U. z parc. č. XXX/X K. P. - X.. Č.. XXXX, k. ú. P.z na základe geom. plánu č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom bol chybne vyjadrený právny stav p. č. XXX/X, nakoľko už v tom období na cit. PK parcele bol založený LV č. XXXX na U.. X. M. R. L. U.. R. na p. č. XXX/X záhr. o výmere XXX U. R. P.. Č.. XXX/X zast. pl. o výmere XXX U. podľa kúpnej zmluvy E.-X. XXX/XX. Cit. GP i s kúpnymi zmluvami k nemu doloženými bol zapísaný pol. X. XXX/XX na G. Č.. XXXX - Hl. mesto SR Bratislava. Účastníkom konania bol U.. X. M., C.. P. X. za Hlavné mesto SR Bratislava a C.. C. N. za katastrálny odbor. (č. l. 131 - 132)

16. Z Výpisu LV č. XXXX, pre M.. Ú.. E. s dátumom vyhotovenia XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku registra "C", parcelné č. XXX/X, ostatná plocha o výmere XXX U.. (č. l. 23)

17. Mestská časť Bratislava - Ružinov listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámila, že Hlavné mesto SR Bratislava ako vlastník predmetného pozemku zveril tento pozemok Protokolom č. XX XX XXXX XX XX do správy mestskej časti Bratislava - Ružinov spolu s ďalšími pozemkami. Predmetný pozemok bol s týmito pozemkami pred rokom XXXX vykúpený/vyvlastnený od pôvodných vlastníkov za účelom výstavby predškolského zariadenia. (č. l. 116)

18. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

19. Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

20. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

21. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

22. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

23. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná.

24. Predmetom konania je určovacia žaloba k nehnuteľnosti, ktorá bola najprv odpredaná žalobcom (XX.XX.XXXX) a následne aj žalovanému, resp. jeho "právnemu predchodcovi" (XX.XX.XXXX). Predávajúcim bol v oboch prípadoch ten istý subjekt - pôvodní vlastníci nehnuteľnosti L. N. R. R. N.. Títo pôvodní vlastníci však pri druhom predaji (XX.XX.XXXX) už nedisponovali vlastníckym právom k nehnuteľnosti; k nehnuteľnosti mali zriadené iba vecné bremeno doživotného užívania. V čase tohto druhého predaja boli vlastníkmi nehnuteľnosti žalobcovia. Táto nehnuteľnosť bola stotožnená a ide o rovnaký pozemok. Tieto skutočnosti ani neboli sporné ( v nadväznosti na 186 ods. 2 ).

25. Naopak spornými skutočnosťami bola žalovaným tvrdená dobromyseľnosť pri nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. jej prípadné vydržanie ako i aplikácia zásady "nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet" (nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má).

26. Žaloba o určenie vlastníckeho práva predstavuje prostriedok ochrany vlastníka a má svoj základ v . Základným procesným predpokladom úspešnosti takejto žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu - to v danom spore neplatí). Absencia naliehavého právneho záujmu má bez ďalšieho za následok zamietnutie žaloby. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcov, alebo kde by sa bez tohto určenia ich právne postavenie stalo neistým. Ak sa žalobcovia domáhajú určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľností, pri ktorých sú v katastri zapísané ako vlastníci iné osoby, naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepochybne majú. Takáto žaloba je spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi stranami. Otázka naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov tak je splnená. V konaní je taktiež splnená aj ďalšia požiadavka, a síce, žaloba smeruje proti v katastri nehnuteľností zapísanému vlastníkovi nehnuteľnosti - otázka aktívnej/pasívnej legitimácie je taktiež splnená.

27. Keďže otázka naliehavého právneho záujmu i vecnej legitimácie je splnená, súd pristúpil k posúdeniu vyššie uvedených sporných skutočností (bod 25. odôvodnenia rozsudku). Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobcovia nadobudli nehnuteľnosť od pôvodných vlastníkov do výlučného vlastníctva kúpnou zmluvou zo dňa 19.10.1987 a následného vkladu do katastra nehnuteľností (kúpna zmluva na č. l. 26 - 28, ako aj príslušný LV č. XXXX na Č.. G.. XX). Ako už bolo uvedené, ide o totožné parcely, ich výmera taktiež sedí - sú to nesporné skutočnosti. Pôvodní vlastníci mali na tejto nehnuteľnosti po dohode so žalobcami zriadené vecné bremeno doživotného užívania a práve počas tohto užívania nehnuteľnosť duplicitne/opakovane predali, tentokrát "právnemu predchodcovi" žalovaného (kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX na č. l. 78 - 79, následne žiadosť žalobcu o vyznačenie zmeny vlastníka na č. l. XX, ako aj príslušný LV č. XXXX na č. l. 23).

28. Ak teda pôvodní vlastníci po predaji nehnuteľnosti žalobcom túto opätovne predali "právnemu predchodcovi" žalovaného, pričom v čase tohto druhého predaja už vlastníkmi neboli, nemohlo ani dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na "právneho predchodcu" žalovaného.

29. Súdna prax na Slovensku, ako aj v Českej republike dlhodobo zotrvávala na striktnom dodržiavaní zásady "nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet" (bod 25. odôvodnenia rozsudku), avšak Ústavný súd ČR nálezom zo dňa XX.XX.XXXX, F.. K.. C.. Ú. XXXX/XXXX túto zásadu prelomil a priznal ochranu tretiemu dobromyseľnému nadobúdateľovi, ktorý sa za existencie preukázanej dobrej viery ešte pred uplynutím vydržacej doby stal platným vlastníkom. Na tieto závery následne reflektoval aj Ústavný súd SR, ktorý v náleze zo dňa XX.XX.XXXX, F.. K.. C.. Ú. XXX/XXXX pripustil možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka. Týmto smerom je však potrebné uviesť, že uvedené rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktoré túto zásadu prelomilo sa po skutkovej stránke týkalo úplne odlišnej situácie ako prejednávaný prípad. Ústavný súd SR sa týmto nálezom postavil na obranu sťažovateľa, ktorý sa žalobou domáhal voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu o vylúčenie nehnuteľností z jeho majetku, pričom ten v konaní pred všeobecnými súdmi nebol úspešný. V tomto prípade Ústavný súd SR vytkol všeobecným súdom prílišné formalistické posudzovanie dobromyseľnosti a zdôraznil povinnosť všeobecných súdov zohľadňovať špecifické okolnosti a individuálne súvislosti každého konkrétneho prípadu tak, aby bolo dosiahnuté spravodlivé vyriešenie veci, t. j. také, aby úzkostlivé lipnutie na litere zákona v prospech jednej procesnej strany nespôsobilo do očí bijúcu nespravodlivosť druhej procesnej strany. Ústavný súd SR ďalej uviedol, že "sa dostávajú do vzájomnej

kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní". Je teda zrejmé, že ani Ústavný súd SR automaticky neopúšťa zásadu "nemo plus iuris", iba nabáda všeobecné súdy k podrobnému prieskumu a dôslednému vyvažovaniu princípu ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa na jednej strane a princípu ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka na strane druhej, s možným prelomením tejto zásady (v krajných prípadoch, kedy by bolo zotrvanie na tejto zásade zjavne nespravodlivé). Súd týmto smerom uvádza, že pri zvážení individuálnych okolností prejednávaného prípadu nemožno zásadu "nemo plus iuris" prelomiť. V prípade pred Ústavným súdom SR niesol väčšie riziko nedbanlivý vlastník (t. j. žalovaný). V prejednávanom spore pred tunajším súdom však žalobcov ako nedbanlivých vlastníkov nemožno v žiadnom prípade označiť: žalobcovia nehnuteľnosť od pôvodných vlastníkov riadne kúpili, ich vlastnícke právo bolo riadne zapísané na LV č XXXX. Akonáhle zistili, že na príslušnom LV je ako vlastník nehnuteľnosti vedený niekto iný, podnikli určité kroky (záznam z katastrálneho konania č. l. 131 - 132). Na tieto ďalšie okolnosti však už nemali a ani nemohli mať žiaden vplyv. Zárodok tohto sporu tkvie v duplicitnom/opätovnom predaji nehnuteľnosti pôvodnými vlastníkmi, ktorý však v danom čase disponovali už iba vecným bremenom v podobe doživotného užívania. Právo doživotného užívania nehnuteľnosti však nie je totožné s právom držať a nakladať s ňou (scudzovať ju). Ide o rozdielne inštitúty a preto pôvodní vlastníci na ďalší prevod nehnuteľnosti neboli oprávnení.

30. Ide tak o okolnosti, ktoré vylučujú automatickú aplikáciu záverov obsiahnutých v už spomínanom náleze Ústavného súdu SR. Sám Ústavný súd SR uvádza, že je nutné zvažovať všeobecné súvislosti kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Súd je preto názoru, že individuálne okolnosti prejednávaného sporu sú také, kedy by práve aplikácia prelomenia zásady "nemo plus iuris" výrazne poškodila práva žalobcov. Išlo by o mechanickú a formalistickú aplikáciu práva, ktorá by v konečnom dôsledku znamenala výraznú nespravodlivosť voči žalobcom; teda voči tým, ktorí ako prví nehnuteľnosť od pôvodných vlastníkov odkúpili. Na následný ďalší predaj týchto pôvodných vlastníkov však nemali ako zareagovať. Súd je názoru, že väčšie riziko v tomto prípade musí niesť žalovaný, resp. jeho "právny predchodca" (teda ČSR - Výstavba hlavného mesta SR Bratislava, resp. hlavné mesto SR Bratislava). Je síce pravdou, že žalovaný, resp. jeho "právny predchodca" pri samotnom prevode vlastníckeho práva mohol byť dobromyseľný, že nadobúda vlastnícke právo od skutočných vlastníkov, avšak pri vyvažovaní práv oboch strán, má podľa názoru súdu požívať väčšiu ochranu vlastník, ktorý vlastnícke právo nadobudol skôr - teda žalobcovia.

31. Pri otázke zásady "nemo plus iuris" súd uvádza, že Ústavný súd SR vydal aj rozhodnutia, ktoré preferujú zotrvanie na tejto zásade (napr. nálezy sp. zn. C.. Ú. XX/XXXX K. Y. XX.XX.XXXX, F.. K.. C.. Ú. XXX/XXXX K. Y. XX.XX.XXXX, F.. K.. C.. Ú. XXX/XXXX zo dňa 19.01.2021). V uznesení Ústavného súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX, F.. K.. C.. Ú. XXX/XXXX druhý senát k nálezu sp. zn. C.. Ú. XXX/XXXX uviedol, že ide iba o rozhodnutie jedného senátu, ktorý sa odchýlil od predchádzajúcej judikatúry ústavného súdu bez toho, aby vec predložil plénu na zjednotenie odchylných názorov a preto nejde o konštantnú judikatúru, ktorou bola prelomená zásada "nemo plus iuris". Je otázne, či na danú problematiku bude možné formulovať jednoznačné stanovisko aplikovateľné na každý prípad, pretože každý prípad má svoje špecifiká. Každopádne by k tomuto malo dôjsť na pôde pléna.

32. Taktiež Najvyšší súd SR v rozhodnutiach napr. sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, XMCdo/XX/XXXX, XCdo/ XXX/XXXX, XCdo/XXX/XXXX, XCdo/XXX/XXXX, XMCdo/XX/XXXX, XCdo/XXX/XXXX Č. XCdo/XX/ XXXX, preferuje zotrvanie na tejto zásade. Veľký senát Najvyššieho súdu SR uznesením sp. zn. X. O. XVObdo/X/XXXX K. Y. XX.XX.XXXX dospel k záveru, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú

vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.

33. Záverom teda možno uviesť, že súd sa priklonil k ochrane práv žalobcov, teda tých, ktorí nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti ako prví. Pri vyvažovaní práv oboch strán sa javí súdu ako spravodlivejšie ochrániť práva žalobcov, nakoľko tí by nemali niesť zodpovednosť za ďalšie konanie pôvodných vlastníkov, ktorí na ďalší prevod nehnuteľnosti neboli oprávnení a žalobcovia na tento prevod nemali a ani nemohli mať žiaden dosah a vplyv.

34. Ak žalovaný argumentoval, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržal, súd uvádza, že je opačného názoru. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň nasledovné zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod (titulus putativus), teda, ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa však nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí byť daná nielen pri vzniku držby, ale v celom jej priebehu.

35. Dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa držiteľ od kohokoľvek či akýmkoľvek spôsobom dozvie o skutočnostiach, ktoré v ňom musia objektívne vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec podľa práva patrí. Nie je ani podstatné, či vlastník veci informujúci "domnelého vlastníka" o skutočnom (právnom) vlastníctve veci svoje tvrdenia súčasne (alebo neskôr počas plynutia vydržacej doby) doloží alebo nedoloží. Postačí, že jeho ingerencia vo veci je spôsobilá vyvolať u do tej doby oprávneného držiteľa pochybnosti o vlastníctve spornej veci (jej časti), resp. kedy sa mu dostane informácia objektívne spôsobilá na to, aby zapochyboval o tom, že mu vec patrí.

36. Ako už súd uviedol vyššie, je možné, že žalovaný, resp. jeho "právny predchodca" bol pri nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dobromyseľný. Dobromyseľnosť však musí byť daná nielen pri vzniku držby, ale v celom jej priebehu, a tu súd odkazuje na záznam z katastrálneho konania zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 131 - 132). Z tohto záznamu vyplýva, že katastrálny odbor v Geometrickom pláne č. XXXXX K. Y. XX.XX.XXXX (na základe ktorého boli identifikované parcely v prospech žalovaného ako nadobúdateľa vlastníckeho práva) zistil chybne vyjadrený právny stav k nehnuteľnosti, "nakoľko už v tom období na cit. PK parcele bol založený LV č. XXXX na U.. X. M. R. L. U.. R. ...". Na tomto konaní sa zúčastnil aj žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu ( ) a preto najneskôr v tento moment žalovaný prestal byť dobromyseľný. Od tohto momentu muselo byť žalovanému zrejmé, že sú tu ďalšie subjekty, ktoré majú k nehnuteľnosti nejaký právny vzťah, resp. nejaké právne nároky. Minimálne od tohto momentu sa žalovaný dozvedel, že "pôvodní vlastníci" nehnuteľnosť najprv predali žalobcom a potom s odstupom pár mesiacov ich opätovne predali jemu, a čo je dôležitejšie, že jeho vlastnícke právo bolo zapísané na základe geometrického plánu, v ktorom bol chybne vyjadrený právny stav k nehnuteľnosti. Keďže žalovaný minimálne od XX.XX.XXXX prestal byť dobromyseľný, nie je splnená zákonom vyžadovaná desaťročná nepretržitá vydržacia doba (uzatvorenie kúpnej zmluvy v marci 1988 - začiatok plynutia vydržacej doby). Nie sú tak splnené všetky zákonné podmienky na vydržanie nehnuteľnosti žalovaným.

37. Súd preto po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení uznal dôvodnosť žaloby v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

38. Žalobcovia mali vo veci plný úspech, preto im súd v zmysle a priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.