Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/68/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobcu: R.. B. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom V. X, Z., zastúpený: JUDr. Dušan Pohovej & partners, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Nám. Slobody 10, Bratislava, IČO: 36 863 904, proti žalovanej: W.. M. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom B. L. XX, Z., zastúpená: Majerník & Miháliková, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, IČO: 47 232 200, o odstránenie plotu, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 17. januára 2022 č. k. -110 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobcu, ktorou sa proti žalovanej domáhal uloženia povinnosti odstrániť oplotenie postavené na parcele č. XXX/XX a časti parcely č. XXX/XX, ktorých vlastníkom je žalobca podľa LV č. XXXX. Žalovanej proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak po tom, čo vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť a nepriznať žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania. Žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila, avšak trvala na tom, aby jej súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že už vo vyjadrení k podanej žalobe namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu.

3. O zastavení konania rozhodol podľa , a vzhľadom k tomu, že žalobca v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení využil svoje dispozičné právo a žalobu vzal v celom rozsahu späť, pričom žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , majúc za to, že žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania. Poukázal na vyjadrenie žalovanej k žalobe ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a zohľadnil, že žalobca vzal žalobu späť na pojednávaní po tom, ako súd prvej inštancie oboznámil strany sporu s predbežným právnym posúdením veci. Konštatoval, že zastavenie konania zavinil práve žalobca. Z uvedeného dôvodu priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania, nakoľko posúdil, že mala v konaní plný úspech.

5. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku o nároku na náhradu trov konania podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca z dôvodu (nesprávne právne posúdenie veci) a žiadal ho v tomto rozsahu zmeniť a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznať z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle . Zopakoval, že

sa domáhal odstránenia plotu, ktorý právny predchodca žalovanej postavil na jeho pozemku. Právny zástupca žalovanej však vo svojej argumentácii poukázal na skutočnosť, že plot nebol prostredníctvom darovacej zmluvy prevedený do vlastníctva žalovanej spolu s pozemkom. Uviedol, že po dopyte na katastri nehnuteľností nadobudol vedomosť, že v prípade 99,9% či už kúpnopredajných alebo darovacích zmlúv, ktorých predmetom je prevod vlastníckeho práva k pozemku, sa neuvádza osobitne prevod vlastníctva k plotu, priam sa toto prevádza ako súčasť pozemku. Nemožno teda hovoriť o zaužívanej praxi, o ktorej by mal alebo mohol žalobca mať vedomosť. Bol toho názoru, že ak by bolo nutné v každej darovacej alebo kúpnopredajnej zmluve osobitne prevádzať vlastnícke právo k plotu, veľké percento týchto zmlúv by do príslušného katastra nehnuteľností nemohlo byť zapísaných, pretože by takéto ustanovenie v zmluve chýbalo. Tiež uviedol, že na rozdiel od minulosti, kedy bol podmienkou prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti znalecký posudok obsahujúci všetko príslušenstvo či súčasti predmetnej nehnuteľnosti ako je oplotenie, studňa, stromy, v súčasnosti toto absentuje, a teda nie je možné zistiť vôľu prevádzateľa. Darovacia zmluva, prostredníctvom ktorej žalovaná nadobudla vlastníctvo k pozemku, nie je podľa neho verejnou listinou, teda nie je verejne prístupná, keď kvôli tomuto faktu nemal žalobca k nej prístup, a teda nemohol sa oboznámiť s jej obsahom a nadobudnúť vedomosť, že prevod vlastníckeho práva k plotu nie je jej predmetom. Vo všeobecnosti nemá tretia osoba prístup k takýmto zmluvám, teda nemá možnosť nadobudnúť túto vedomosť inak ako od strán právneho vzťahu. Podotkol, že až na pojednávaní a po vypočutí svedka R.. V. W., právneho predchodcu žalovanej, sa oboznámil s jeho vôľou nepreviesť vlastnícke právo k plotu spolu s vlastníckym právom k predmetnému pozemku. Nemal teda ani možnosť žalobu vziať späť skôr. Navyše tiež podotkol, že právny zástupca žalovanej sa vo svojej argumentácii a odôvodnení nedostatku pasívnej legitimácie a prečo nedošlo k prevodu vlastníckeho práva plotu riadil judikatúrou, no slovenské právo vychádza z rímskeho práva, ktoré sa odvíja od písaného práva a nie, ako je to v prípade anglosaského právneho systému, z judikatúry resp. precedensov.

6. Žalovaná v odvolacej replike realizovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu s odvolaním žalobcu proti rozhodnutiu o jej nároku na náhradu trov prvoinštančného konania nesúhlasila z dôvodu, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal pravdivosť svojich tvrdení o tom, že nemal vedomosť o vlastníctve oplotenia. Mala za to, že v rámci konania bolo dostatočne preukázané, že predmetný plot spĺňa predpoklady príslušenstva veci a nie jej súčasti, a že na prevod príslušenstva sa požaduje výslovné prejavenie vôle vlastníka previesť aj príslušenstvo veci. Z jej vyjadrenia k žalobe považovala za zrejmé, že namietala nedostatok svojej pasívnej legitimácie, a preto je žaloba podľa nej zjavne nedôvodná a bezúspešná. Všetky procesné úkony po vyjadrení boli podľa nej spôsobené výlučne neochotou žalobcu akceptovať skutočnosť, že konanie začal proti osobe, ktorá nie je pasívne legitimovaná. Pripomenula, že žalobca je a od počiatku bol v konaní zastúpený advokátom, od ktorého mohol a mal legitímne očakávať, že už pri podaní žaloby posúdi, či je predmetný plot súčasťou alebo príslušenstvom veci, alebo najneskôr po doručení vyjadrenia upozorní žalobcu, že ďalšie pokračovanie v konaní je zjavne bezúspešné, keďže žalovaná nie je vlastníčkou predmetného plota. Upozornila, že žalobca vo svojom odvolaní uvádza nepravdivé skutočnosti, a to že sa o vôli nepreviesť vlastnícke právo na žalovanú dozvedel až po vypočutí svedka pána R.. V. W.. Žalovaná k tomuto tvrdeniu uviedla, že síce pán R.. V. W. bol dňa 17.1.2022 prítomný na pojednávaní, ale k jeho vypočutiu pred súdom v postavení svedka nikdy nedošlo. Konštatovala, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do podoby vyjadrenej v a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. (...) Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nie z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. V tejto súvislosti uviedla, že žalobca nijako nepreukázal, že žalovaná nemá na náhradu trov konania nárok. Žiadala odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v súlade s ustanovením potvrdiť ako vecne správne.

7. V ďalšom odvolacom vyjadrení sa žalobca pridržiaval argumentácie a tvrdení uvedených vo svojom odvolaní.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa a a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Náhradu trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, upravuje ustanovenie , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia , ktorý predpokladá zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Preto, ak žalobca vezme návrh späť, v zásade platí, že zastavenie konania zavinil a je preto povinný hradiť trovy konania žalovanému. Dôvodnosť podania žaloby sa v tomto prípade posudzuje len procesne, t.j. z hľadiska výsledku správania sa žalovaného k nároku žalobcu. V prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby preto nie je vôbec právne významné hmotnoprávne posúdenie otázky vecnej legitimácie v spore, ale len posúdenie toho, či vzal žalobca späť žalobu z dôvodu takého správania sa žalovaného, v dôsledku ktorého sa domohol práva (nároku) žalovaného žalobou a ďalšie vedenie konania by tak bolo bezpredmetné. V danom prípade vzal žalobca späť žalobu z iných dôvodov ako pre správanie sa žalovanej v zmysle žalobnej požiadavky.

11. I prípadná dôvodnosť žaloby môže byť podľa len dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, ak súd túto dôvodnosť žaloby uzná za dôvod hodný osobitného zreteľa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zmysle . V preskúmavanej veci však okrem vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že o takýto prípad hodný osobitného zreteľa nemôže ísť, keďže žalobca ako pán sporu (dominus litis) je zodpovedný za voľbu subjektu na žalovanej strane, keď prípadná absencia pasívnej vecnej legitimácie v spore by viedla k zamietnutiu jeho žaloby. Strana sporu pred iniciovaním súdneho konania je zodpovedná za zistenie všetkých skutkových a právnych okolností pre účely svojho úspechu vo veci. Ust. má na mysli moderačné právo súdu za účelom zmiernenia neprimeranej tvrdosti rozhodnutia o náhrade trov konania na základe sociálneho aspektu zohľadniac osobné, majetkové a zárobkové pomery oboch strán sporu, alebo na základe postoja strán v konaní (záujem o mimosúdne vyriešenie sporu, ako aj kvalifikovaná snaha zistiť skutkové a právne okolnosti pred iniciovaním súdneho konania). V danom prípade dospel odvolací súd k záveru o nedôvodnosti aplikácie ust. pre účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, nakoľko žalobca sociálne aspekty jeho aplikácie netvrdil a iné aspekty (postoj strán v konaní, nezistenie rozhodných skutkových a právnych okolností) neboli takého charakteru, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako dôvod osobitného zreteľa odôvodňujúci aplikáciu výnimočného ust. .

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku žalovanej voči žalobcovi na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil, s tým, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia a taktiež z odvolania žalobcu a z vyjadrenia žalovanej k nemu je zrejmé, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspechu v konaní podľa a v spojení s a tento nárok priznal v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej v plnom rozsahu, keď o ich výške opäť rozhodne súd prvej inštancie ( ).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).