Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Co-68-2022.pdf
PDF · 78.95 KB
Case nature
Subarea
4Co/68/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobcu: R.. B. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom V. X, Z., zastúpený: JUDr. Dušan Pohovej & partners, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Nám. Slobody 10, Bratislava, IČO: 36 863 904, proti žalovanej: W.. M. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom B. L. XX, Z., zastúpená: Majerník & Miháliková, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, IČO: 47 232 200, o odstránenie plotu, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 17. januára 2022 č. k. 46C 51/2020-110 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobcu, ktorou sa proti žalovanej domáhal uloženia povinnosti odstrániť oplotenie postavené na parcele č. XXX/XX a časti parcely č. XXX/XX, ktorých vlastníkom je žalobca podľa LV č. XXXX. Žalovanej proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak po tom, čo vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť a nepriznať žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania. Žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila, avšak trvala na tom, aby jej súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že už vo vyjadrení k podanej žalobe namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu.
3. O zastavení konania rozhodol podľa § 144 CSP, § 145 CSP a § 146 ods. 1 CSP vzhľadom k tomu, že žalobca v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení využil svoje dispozičné právo a žalobu vzal v celom rozsahu späť, pričom žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila.
4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, majúc za to, že žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania. Poukázal na vyjadrenie žalovanej k žalobe ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a zohľadnil, že žalobca vzal žalobu späť na pojednávaní po tom, ako súd prvej inštancie oboznámil strany sporu s predbežným právnym posúdením veci. Konštatoval, že zastavenie konania zavinil práve žalobca. Z uvedeného dôvodu priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania, nakoľko posúdil, že mala v konaní plný úspech.
5. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku o nároku na náhradu trov konania podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca z dôvodu § 365 ods. 1 písm. h) CSP (nesprávne právne posúdenie veci) a žiadal ho v tomto rozsahu zmeniť a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznať z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Zopakoval, že
sa domáhal odstránenia plotu, ktorý právny predchodca žalovanej postavil na jeho pozemku. Právny zástupca žalovanej však vo svojej argumentácii poukázal na skutočnosť, že plot nebol prostredníctvom darovacej zmluvy prevedený do vlastníctva žalovanej spolu s pozemkom. Uviedol, že po dopyte na katastri nehnuteľností nadobudol vedomosť, že v prípade 99,9% či už kúpnopredajných alebo darovacích zmlúv, ktorých predmetom je prevod vlastníckeho práva k pozemku, sa neuvádza osobitne prevod vlastníctva k plotu, priam sa toto prevádza ako súčasť pozemku. Nemožno teda hovoriť o zaužívanej praxi, o ktorej by mal alebo mohol žalobca mať vedomosť. Bol toho názoru, že ak by bolo nutné v každej darovacej alebo kúpnopredajnej zmluve osobitne prevádzať vlastnícke právo k plotu, veľké percento týchto zmlúv by do príslušného katastra nehnuteľností nemohlo byť zapísaných, pretože by takéto ustanovenie v zmluve chýbalo. Tiež uviedol, že na rozdiel od minulosti, kedy bol podmienkou prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti znalecký posudok obsahujúci všetko príslušenstvo či súčasti predmetnej nehnuteľnosti ako je oplotenie, studňa, stromy, v súčasnosti toto absentuje, a teda nie je možné zistiť vôľu prevádzateľa. Darovacia zmluva, prostredníctvom ktorej žalovaná nadobudla vlastníctvo k pozemku, nie je podľa neho verejnou listinou, teda nie je verejne prístupná, keď kvôli tomuto faktu nemal žalobca k nej prístup, a teda nemohol sa oboznámiť s jej obsahom a nadobudnúť vedomosť, že prevod vlastníckeho práva k plotu nie je jej predmetom. Vo všeobecnosti nemá tretia osoba prístup k takýmto zmluvám, teda nemá možnosť nadobudnúť túto vedomosť inak ako od strán právneho vzťahu. Podotkol, že až na pojednávaní a po vypočutí svedka R.. V. W., právneho predchodcu žalovanej, sa oboznámil s jeho vôľou nepreviesť vlastnícke právo k plotu spolu s vlastníckym právom k predmetnému pozemku. Nemal teda ani možnosť žalobu vziať späť skôr. Navyše tiež podotkol, že právny zástupca žalovanej sa vo svojej argumentácii a odôvodnení nedostatku pasívnej legitimácie a prečo nedošlo k prevodu vlastníckeho práva plotu riadil judikatúrou, no slovenské právo vychádza z rímskeho práva, ktoré sa odvíja od písaného práva a nie, ako je to v prípade anglosaského právneho systému, z judikatúry resp. precedensov.
6. Žalovaná v odvolacej replike realizovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu s odvolaním žalobcu proti rozhodnutiu o jej nároku na náhradu trov prvoinštančného konania nesúhlasila z dôvodu, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal pravdivosť svojich tvrdení o tom, že nemal vedomosť o vlastníctve oplotenia. Mala za to, že v rámci konania bolo dostatočne preukázané, že predmetný plot spĺňa predpoklady príslušenstva veci a nie jej súčasti, a že na prevod príslušenstva sa požaduje výslovné prejavenie vôle vlastníka previesť aj príslušenstvo veci. Z jej vyjadrenia k žalobe považovala za zrejmé, že namietala nedostatok svojej pasívnej legitimácie, a preto je žaloba podľa nej zjavne nedôvodná a bezúspešná. Všetky procesné úkony po vyjadrení boli podľa nej spôsobené výlučne neochotou žalobcu akceptovať skutočnosť, že konanie začal proti osobe, ktorá nie je pasívne legitimovaná. Pripomenula, že žalobca je a od počiatku bol v konaní zastúpený advokátom, od ktorého mohol a mal legitímne očakávať, že už pri podaní žaloby posúdi, či je predmetný plot súčasťou alebo príslušenstvom veci, alebo najneskôr po doručení vyjadrenia upozorní žalobcu, že ďalšie pokračovanie v konaní je zjavne bezúspešné, keďže žalovaná nie je vlastníčkou predmetného plota. Upozornila, že žalobca vo svojom odvolaní uvádza nepravdivé skutočnosti, a to že sa o vôli nepreviesť vlastnícke právo na žalovanú dozvedel až po vypočutí svedka pána R.. V. W.. Žalovaná k tomuto tvrdeniu uviedla, že síce pán R.. V. W. bol dňa 17.1.2022 prítomný na pojednávaní, ale k jeho vypočutiu pred súdom v postavení svedka nikdy nedošlo. Konštatovala, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. (...) Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nie z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. V tejto súvislosti uviedla, že žalobca nijako nepreukázal, že žalovaná nemá na náhradu trov konania nárok. Žiadala odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne.
7. V ďalšom odvolacom vyjadrení sa žalobca pridržiaval argumentácie a tvrdení uvedených vo svojom odvolaní.
8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Náhradu trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, upravuje ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ktorý predpokladá zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Preto, ak žalobca vezme návrh späť, v zásade platí, že zastavenie konania zavinil a je preto povinný hradiť trovy konania žalovanému. Dôvodnosť podania žaloby sa v tomto prípade posudzuje len procesne, t.j. z hľadiska výsledku správania sa žalovaného k nároku žalobcu. V prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby preto nie je vôbec právne významné hmotnoprávne posúdenie otázky vecnej legitimácie v spore, ale len posúdenie toho, či vzal žalobca späť žalobu z dôvodu takého správania sa žalovaného, v dôsledku ktorého sa domohol práva (nároku) žalovaného žalobou a ďalšie vedenie konania by tak bolo bezpredmetné. V danom prípade vzal žalobca späť žalobu z iných dôvodov ako pre správanie sa žalovanej v zmysle žalobnej požiadavky.
11. I prípadná dôvodnosť žaloby môže byť podľa CSP len dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, ak súd túto dôvodnosť žaloby uzná za dôvod hodný osobitného zreteľa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP. V preskúmavanej veci však okrem vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že o takýto prípad hodný osobitného zreteľa nemôže ísť, keďže žalobca ako pán sporu (dominus litis) je zodpovedný za voľbu subjektu na žalovanej strane, keď prípadná absencia pasívnej vecnej legitimácie v spore by viedla k zamietnutiu jeho žaloby. Strana sporu pred iniciovaním súdneho konania je zodpovedná za zistenie všetkých skutkových a právnych okolností pre účely svojho úspechu vo veci. Ust. § 257 CSP má na mysli moderačné právo súdu za účelom zmiernenia neprimeranej tvrdosti rozhodnutia o náhrade trov konania na základe sociálneho aspektu zohľadniac osobné, majetkové a zárobkové pomery oboch strán sporu, alebo na základe postoja strán v konaní (záujem o mimosúdne vyriešenie sporu, ako aj kvalifikovaná snaha zistiť skutkové a právne okolnosti pred iniciovaním súdneho konania). V danom prípade dospel odvolací súd k záveru o nedôvodnosti aplikácie ust. § 257 CSP pre účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, nakoľko žalobca sociálne aspekty jeho aplikácie netvrdil a iné aspekty (postoj strán v konaní, nezistenie rozhodných skutkových a právnych okolností) neboli takého charakteru, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako dôvod osobitného zreteľa odôvodňujúci aplikáciu výnimočného ust. § 257 CSP.
12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku žalovanej voči žalobcovi na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, s tým, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia a taktiež z odvolania žalobcu a z vyjadrenia žalovanej k nemu je zrejmé, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP a tento nárok priznal v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej v plnom rozsahu, keď o ich výške opäť rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).