Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/181/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: B.. R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, zastúpená JUDr. Dianou Bereseckou, advokátkou so sídlom Nitra, Farská 33 a B.. G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., H. u D., E. XXX, W. republika o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhoch rodičov na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, takto

rozhodol:

Súd zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej U. L., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 200,- eur mesačne a to za obdobie od 01.09.2014 do 30.04.2015 a od 01.05.2015 sumou vo výške 120,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné otca za čas od 01.09.2014 do 31.07.2017 činí sumu 1.480,- eur, ktorú sumu súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok.

Súd upravuje styk otca s maloletou U. L., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý posledný víkend v kalendárnom mesiaci v sobotu v čase od 13.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. s tým, že stretnutia počas prvých šiestich víkendov budú zrealizované za prítomnosti matky maloletého dieťaťa a následne po uskutočnení týchto šiestich víkendových stretnutí bude styk prebiehať bez jej prítomnosti. Otec si maloleté dieťa v mieste jeho bydliska prevezme a na tom istom mieste po ukončení styku maloleté dieťa odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie.

Týmto sa mení rozhodnutie Okresného súdu Praha - východ č.k. 30Nc 468/2011-128 zo dňa 15.06.2012.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom zo dňa 12.9.2014 domáhala, aby súd zmenil predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Praha - východ č.k. 30Nc/468/2011-138 zo dňa 15.6.2012 a to tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 2.500,-Kč na sumu 300 eur mesačne od 2.9.2014 a zakáže styk otca s maloletou U.. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bol styk otca s dieťaťom upravený dňa 15.6.2012 rozhodnutím českého súdu a to tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletou každý posledný víkend v mesiaci od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že v každom párnom mesiaci sa mal otec stýkať s dieťaťom na Slovensku a v každom nepárnom mesiaci v Českej republike, kam matka dieťa na styk dopraví. Tiež bol oprávnený

stretávať sa s dieťaťom v párnom roku od 26.12. od 10.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod. a počas vianočných sviatkov v nepárnom roku od 23.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 15.00 hod. Následne bol styk otca s maloletou U. dočasne upravený predbežným opatrením Okresného súdu Praha východ a naposledy tiež predbežným opatrením Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/280/2014 zo dňa 8.8.2014 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou U. vždy poslednú sobotu v kalendárnom mesiaci v čase od 13.00 hod. do 18.00 hod. a to za prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Od vyhlásenia posledného rozsudku prišlo k podstatnej zmene pomerov. Otec si chodieval pre dieťa jeden krát za pol roka. Keď s ním maloletá odmietala odísť, otec to riešil veľmi radikálne a nevhodne vzhľadom na vek dieťaťa tak, že jej trhal dieťa z rúk a hovoril jej, že ak s ním nepôjde, pošle pre ňu uja, ktorý ju vezme násilím. Takmer pri každom odovzdávaní dieťaťa sa situácia vyostrila tak, že musela byť privolaná polícia. Naposledy si otec prišiel po 6 mesiacoch pre dieťa 26.7.2014 s tým, že v zmysle predbežného opatrenia Okresného súdu Praha východ mal mať dieťa v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a tak isto aj v nedeľu. 27.7.2014 si otec maloletú prevzal o 9.00 hod. s tým, že ju vráti o 17.00 hod., avšak v stanovenom čase ju nevrátil a odcestoval s ňou do Prahy. Jej poslal iba SMS správu, že U. vráti až v pondelok. Keď jej dal dcéru k telefónu, táto veľmi plakala, nakoľko bez nej ešte nikdy nespala a ona ju pred stykom s otcom ubezpečila, že si ju otec so sebou nevezme. Uvedené išla okamžite oznámiť na políciu a na ďalší deň na okresnú prokuratúru za účelom spísania trestného oznámenia. Otec jej dcéru vrátil nasledujúci deň o 19.00 hod. Dcéra mala oblečené to v čom odišla, vzhľadom k počasiu bola oblečená nevhodne. Dcéra jej vyčítala, že jej sľúbila, že ju otec v nedeľu večer prinesie a že mala veľký strach. Otec dieťaťa takto konal i napriek skutočnosti, že vedel, že ich dcére bola diagnostikovaná separačná úzkostná porucha. Takéto problémy jej ešte v apríli 2014 opisovala aj triedna učiteľka dcéry a preto následne navštívila psychiatrickú ambulanciu, kde jej bola táto separačná úzkostná porucha aj diagnostikovaná. Maloletej bola naordinovaná aj medikamentózna liečba a odporúčaná návšteva detského psychológa, ktorého navštevujú jeden krát za dva týždne. Potom čo otec dcéru v stanovenom čase nevrátil sa jej stav ešte zhoršil. Dcéra sa úplne odmieta stretnúť so svojim otcom, má strach, že ju znova unesie. Nakoľko stretávanie otca s dieťaťom je v rozpore s jej zdravým vývojom a stretávanie za jej prítomnosti neprichádza do úvahy, pretože otec na ňu reaguje vždy agresívne, navrhuje, aby súd styk otca s maloletou U. zakázal. Čo sa týka zmeny rozhodnutia v časti výšky výživného, tak toto žiada zvýšiť z 95 eur na 300 eur z dôvodu, že na strane maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov tým, že od 2.9.2014 nastúpila do 1. ročníka ZŠ, jej príjem je v priemere 500 eur mesačne, príjem otca nepozná, ale keď spolu žili, zarábal približne 70.000 Kč a tvrdil, že pod takúto výšku príjmu nikdy nepôjde. Jeho životnú úroveň môže posúdiť iba z fotografií, ktoré uverejňuje jeho priateľka na sociálnych sieťach, kde absolvujú drahé dovolenky a víkendové pobyty. (1)

Matka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že kontakt otca s dieťaťom bol od malinka problematický. Hovorila mu aby chodil za dcérou postupne, aby si zvykala za jej prítomnosti, nebol nikdy s dcérou sám a preto je U. veľmi naviazaná na ňu. Ona v Prahe nemala žiadnu rodinu a preto 90% času bola U. iba s ňou. Od otca dieťaťa odišli preto, že im nestačili finančné prostriedky, tento bol každú chvíľu nezamestnaný, platili hypotéku. Vstával o 12.00 hod. na obed, nezaujímal sa či treba niečo pomôcť, nezaujímala ho dcéra. V čase keď sa ešte dcéra s ním stretávala, neboli jej poskytnuté základné potreby ako jedlo, pitie, toaleta. Keď si ju zobral na obed, tak jedlo dostala až predtým ako jej ju vracal o tej 19.00 hod. Ona mu už nedôveruje, on je schopný počas stretnutia odstrčiť ju a U. zdrapnúť, má obavu aj ona, nielen dcéra. Keď mala dcéra okolo 4 rokov, začal byť problém v skypovej komunikácii, nechcela a ani nechce chodiť na skype. Potom čo ju v júli 2014 nevrátil tak ako mal, dcéra hneď po návrate nechcela rozprávať o tom kde boli, čo robila s otcom. Až neskôr sa sama rozrozprávala, že spala v nohavičkách, že jej bola zima, že nemala svoju perinu a tatino že mal oblečené pyžamo. Podľa nej sa o dieťa nedokáže postarať. Už predtým ju upozorňovala učiteľka v škôlke, že sa s malou niečo deje, že je apatická, že má až neprirodzený strach, stále sa pýta či ju môže zo škôlky niekto zobrať cez plot a podobne. Jej strach sa stále stupňoval, nakoľko jej otec stále rozprával, že ju zoberie od maminy, že túto už nikdy neuvidí. Psychiater dcére naordinoval lieky, ktoré ale zle znášala, preto začali navštevovať psychologickú ambulanciu. Dcéra otca odmieta, aj keď ju na to pripravujú. Ona ho informovala o zdravotnom stave dcéry akých lekárov navštevuje. Vždy dcére povedala keď jej napísal, že jej píše ocino a čo jej píše, malá sa na otca sama nikdy nepýta. Ďalej matka uviedla, že otec platí výživné nepravidelne tak tri - štyri krát do roka väčšinou pred pojednávaním tých 90 eur. Momentálne zameškané výživné rieši cez centrum. Ona býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou 100 eur mesačne plus sú tam ďalšie výdavky na zabezpečenie potrieb do domácnosti. Do 6-tich rokov veku dieťaťa poberala aj rodičovský príspevok z dôvodov, že dcéra bola stále chorá, mávala atopický ekzém

a rôzne alergie. Dcéra teraz pôjde do 4. ročníka ZŠ, výdavky s ňou sú na školské potreby, pomôcky. Ona spláca pôžičku na auto po 134 eur. (2)

Právna zástupkyňa matky uviedla, že od podania návrhu neprišlo k zmene pomerov ohľadne stretávania otca s dieťaťom. Otec sa pokúsil stretnúť s dcérou jeden krát niekedy na jeseň 2014 a to mimo upraveného styku v rámci jeho cesty na Slovensko. Maloletá kontakt s otcom odmietala, plakala, kričala a museli jej byť znovu nasadené psychiatrické lieky. Odvtedy sa otec nepokúsil o styk s dieťaťom. Maloletá má panický strach odvtedy čo ju otec bez dohody s matkou, ale aj s dieťaťom, zobral do Českej republiky, preto navrhujú, aby bol do konania pribratý znalec. Čo sa týka príjmu otca, tak je zrejmé, že jeho výdavky podstatne presahujú jeho súčasný príjem. Iba splátka hypotéky je vyššia ako podpora v nezamestnanosti. Výdavky na auto a telefón sú 3.500 Kč mesačne a už prevyšujú vyživovaciu povinnosť otca. Potom sú tu jeho ďalšie náklady, ktoré preukazujú životnú úroveň otca. Pokiaľ je schopný platiť tieto náklady, tak by mal byť schopný platiť aj primerané výživné. Otec býva sám vo veľkom dome, ktorého hodnota bola pred 7 rokmi 5 miliónov Kč. Pokiaľ by tento dom predal, vyplatil by si úver, kúpil garsónku a ešte milión by mu zostal. Tiež nie je pravdou, že otec pravidelne prispieva výživným na svoju plnoletú dcéru, keďže toto už niekoľko rokov neplatí. Ďalej právna zástupkyňa uviedla, že otec sa nestretol s dcérou od novembra roku 2016, pričom všetky stretnutia prebiehali za interakcie Familiamu. Otec mal možnosť požiadať Familiam o takéto interakcie ale túto možnosť nevyužil. Taktiež odmietol stretnutie s dcérou po pojednávaní s tým, že by išiel do A. do cukrárne a to z dôvodov, že sa tam nemá ako dostať. Otec dlží na výživnom približne 36.400 Kč. Otec má možnosť stretávať sa s dcérou, pričom by styk prebehol za asistencie Familiamu. Tento však nesúhlasil so stretnutím, nakoľko žiadal väčší rozsah styku ako mu zabezpečuje predbežné opatrenie. Otec takto dcéru k 25.7.2017 nevidel tri a pol mesiaca, od toho predchádzajúceho pojednávania. Otec však o kontakt s dieťaťom neprejavil opravdivý záujem a to ani v takom rozsahu, ako mu ukladá neodkladné opatrenie. V konečnom návrhu právny zástupca matky uviedol, že navrhujú zvýšiť výživné zo sumy 2.500 Kč na sumu 300 eur mesačne, nakoľko nastala zmena pomerov na strane dieťaťa, ktoré nastúpilo na ZŠ, zvýšili sa jej výdavky. Otec si dokáže zabezpečiť finančné prostriedky na všetky svoje náklady. Z jedného obchodu mal teraz príjem 70.000 Kč. Výživné žiadajú zvýšiť odo dňa podania návrhu. V časti úpravy styku navrhujú zmenu tak, že otec sa bude s dieťaťom stretávať posledný víkend v mesiaci v sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 14.00 hod. za prítomnosti matky dieťaťa. (3)

Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že 90% z toho čo tvrdí matka je klamstvo. On o maloletú U. mal a aj vždy bude mať veľký záujem. Matke a dieťaťu zabezpečil také podmienky, ktoré doma nikdy nemala. Čo sa týka styku, tento vždy prebiehal bezproblémovo, dcéra sa na neho tešila. Stávalo sa, že potom čo precestoval 400 km, matka mu oznámila, že dcéra je chorá. Podľa jeho názoru má teraz dcéra k nemu vzťah, ktorý je ovplyvňovaný negatívne jej babičkou ale aj samotnou matkou. Práve stará matka dieťaťa bola iniciátorom toho únosu, keď matka s dieťaťom išli ako vždy na návštevu k svojim rodičom, no z poslednej sa už nevrátili a zostali na Slovensku natrvalo aj bez jeho súhlasu. Čo sa týka toho incidentu z leta v roku 2014, vedel že by matka dieťaťa s týmto nesúhlasila, tak si ju zobral aj bez jej súhlasu. Chcel s ňou ísť jednak pozrieť jeho matku, ktorú malá nevidela od augusta 2013 a tiež ju potreboval zobrať do Čiech mimo víkendu, aby jej mohol dať spraviť cestovný doklad, aby si ju mohol brávať do Čiech. Podľa neho matka dieťaťa nie je v poriadku. Začalo sa to po narodení dcéry, asi to bolo pre ňu náročné, keďže bola doma sama s dcérou. Keď on prišiel z práce, tak matka dieťaťa nevládala a preto sa jej následne venoval on. Bol s dcérou aj sám možno nejaké 4 hodiny, keď si matka išla sadnúť pár krát s kamarátkami. Chodievali na spoločné výlety. Dcére nemohlo byť uňho vtedy zima, pretože to bol koniec júla, bolo veľmi teplo a spálňa je v podkroví. Dcéra sa vtedy dokonca nechcela vrátiť domov na Slovensko. Ona si dosť vecí aj povymýšľa. Vie sa o dieťa postarať, staral sa aj o dospelú dcéru do 10-tich rokov, ktorá teraz úspešne študuje v USA. Kvôli matke sa U. mohla stretnúť so svojou sestrou K. naposledy cez leto 2013. Čo sa týka predbežného opatrenia, tak on sa nedomáhal realizácie styku, nechcel to hrotiť. Pokiaľ by ale vedel ako to dopadne, nikdy by nesúhlasil s tým, aby bolo dieťa zverené do starostlivosti matky. Spoliehal sa na to, že bude s dcérou komunikovať cez skype, kde sa dozvie ako dcéra na tom je, no nakoniec sa nerealizovali ani tieto stretnutia. Keď prišiel za dcérou prvý krát po troch mesiacoch na Slovensko, dcéra mu skočila do náručia, hrala sa s ním, smiala, všetko bolo v poriadku. Normálne sa bežne bavili o tom ako sa jej darí v škole. Myslí si, že zo začiatku by mohli stretnutia prebiehať za prítomnosti matky a postupne po prehodnotení by sa s dcérou mohol stretávať sám. Čo sa týka darčekov, tak tieto dcére neposielal, dával jej ich keď bola u neho, potom keď sa už nestretávali, poslal jej SMS-ku k sviatku s tým, že predpokladal, že jej darčeky bude môcť odovzdať osobne po pojednávaní. Darčeky, ktoré jej dal predtým si buď vzala domov, alebo

ich nechala u neho. Vedel o tom, že dcéra chodí k psychológovi a psychiatrovi, avšak podrobnosti k tomu mu matka neoznámila. Psychické problémy u dcéry začali až potom, čo ju jej matka uniesla na Slovensko. Čo sa týka plnoletej dcéry, tak tejto niečo posiela cez účet, niečo dáva do ruky. Teraz keď poberá iba podporu, tak jej dal v lete, keď bola v Čechách 20.000 Kč. Pracovný pomer vo firme kde pracoval vyše troch rokov ukončil preto, že sa tam zmenili majitelia, ten jeden sa zaoberal obchodom tak ako on a preto sa stal preňho nadbytočným. Vyplatili mu aj nejakú prémiu vo výške dvojmesačného platu. Čo sa týka stretnutí s dcérou, potom čo začali spolupracovať k Familiamom, posielal matke nejaké maily ohľadne stretnutí, nevedeli sa však dohodnúť. Dohodli sa preto na skypovej komunikácii, táto sa uskutočnila 24.12.2016, kedy s dcérou hovoril asi hodinu a s matkou dieťaťa sa dohodli na ďalšom spojení 26.12.2016. K stretnutiu cez skype ale neprišlo. Matka nereagovala na jeho žiadosti o dohodu. On nemal možnosť stretnúť sa s dcérou v A. po pojednávaní, nakoľko nemal k dispozícii auto a nestíhal by cestu naspäť do D.. Je pravdou, že výživné platí tak, ako mu to umožňuje situácia, nakoľko bol nezamestnaný. Od júna 2016 pracuje pre spoločnosť Etarget, zatiaľ mal z tejto činnosti príjem iba 5.000 Kč. Minulý rok predal akcie za 85.000 Kč a tiež uhrádza svoje mesačná náklady z pôžičiek od rodiny. Súčasná práca je práca obchodníka, akú robil najčastejšie, jedná sa o hľadanie klientov a následne uzatvorenie zmlúv ohľadne reklamy. Inú prácu si nevedel nájsť, nakoľko má 50 rokov. Zatiaľ uzatvoril zmluvu s jedným klientom, kde bola odmena 5.000 Kč. Takto má rozbehnutých asi 100 klientov. Okrem tohto si prácu inú nehľadá, vyživovaciu povinnosť na dospelú dcéru teraz platí nepravidelne, za posledný rok jej zaplatil iba 100 dolárov minulý rok v máji. On sa pýtal U. či by u neho prespala, nereagovala nejako negatívne, iba povedala, že by chcela byť na noc u mamy. Pokiaľ tu na Slovensku prespí, tak ho ubytovanie na jednu noc aj s raňajkami vyjde okolo 20 eur. Aj naďalej býva sám v rodinnom dome. Ďalej otec uviedol, že stretnutia na úrade práce sa nezúčastnil z časových dôvodov, keďže ho predvolávali na 10.00 hod. a jediné spojenie má na 11.00 hod., kedy musí vstávať o 3.30 hod. Oslovili ho až po dva a pol mesiaci a ponúkli termín, na ktorý sa nemohol dostaviť. Teraz si stretnutia dohadujú prostredníctvom Familiamu, naposledy sa s dcérou stretol asi na hodinu a štvrť po poslednom pojednávaní, boli v A. v cukrárni. Bola tam prítomná aj matka dieťaťa. On má záujem stretnúť sa s dcérou, avšak tieto sú mu navrhované v A., kde sa on musí dopraviť spojom, keďže ho matka dieťaťa odmieta odviesť a spojom sa musí dostať naspäť do U.. Nevie ako je možné, že dcéra má vždy rôzne aktivity a matka ju nedokáže primäť k tomu, aby s ním komunikovala, ako ju potom vychováva, keď si dcéra môže robiť čo chce. Dcéra je ovplyvňovaná matkou a jej rodičmi proti nemu, preto bude na prospech, ak matka nebude prítomná. On sa s dcérou stretával v druhej polovici minulého roka tak, že matka niekde bokom fajčila s pánom U.. Vtedy sa s dcérou bavil sám, táto to úplne normálne prežívala, užívali si to. Matka dieťaťa má takú diagnózu hyperprotektivitu, to znamená, že má obavy, že sa môže kedykoľvek niečo stať a takto sa správa aj pri jeho kontakte s dieťaťom. On od apríla doteraz zarobil zhruba 16.000 Kč, až včera bola potvrdená ďalšia objednávka klienta, z ktorej by on mal mať následne okolo 70.000 Kč. Aj tento rok si musel požičať finančné prostriedky od príbuzných, z toho platil pôžičky, elektrinu, cestu do práce, výživné zaplatil raz alebo dva krát, minulý rok to bolo viac krát. (4) Otec v konečnom návrhu uviedol, že dôkazy o jeho príjme sa nachádzajú v spise, nevie z čoho je zrejmé, že je schopný si na všetky svoje náklady nájsť peniaze. Jazdí na 10 ročnom aute, matka si teraz kúpila za 11.000 eur. Je nemysliteľné zvýšiť výživné z 2.500 Kč na 8.000 Kč - viac ako trojnásobne iba preto, že dcéra začala navštevovať ZŠ. Jeho životná úroveň je nižšia ako životná úroveň matky. On nemá každý mesiac tých 70.000 Kč, na to musí pracovať viac mesiacov. Toto bolo konkrétne od januára a ešte tie peniaze nemá. Preto navrhuje, aby výživné zostalo v rovnakej výške. Styk navrhuje upraviť v zmysle ich písomného podania zo dňa 12.8.2016, v ktorom navrhli, aby sa otec mohol stretávať s maloletou každý posledný víkend v mesiaci od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že v každom nepárnom mesiaci sa bude otec stýkať s dieťaťom na Slovensku a v každom párnom mesiaci v Čechách, počas vianočných sviatkov v párnom roku od 23.12. od 10.00 hod. do 27.12 do 15.00 hod., pričom miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa je miesto bydliska matky, počas vianočných sviatkov v nepárnom roku od 26.12. od 10.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod., pričom miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa je miesto bydliska otca dieťaťa, ďalej bude otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý rok počas letných školských prázdnin od 10.00 hod. dňa bezprostredne nasledujúceho po poslednom dni školského roku pred letnými prázdninami do 18.00 hod. dňa 16.7., počas jarných školských prázdnin od 10.00 hod. dňa bezprostredne nasledujúceho po poslednom dni školského roku pred jarnými prázdninami do 17.00 hod. nedele pred prvým školským poprázdninovým dňom, počas veľkonočných sviatkov v párnom roku od 10.00 hod. dňa bezprostredne nasledujúceho po poslednom dni vyučovania v škole pred veľkonočnými sviatkami do 17.00 hod. Veľkonočného pondelka s tým, že miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa je miesto bydliska otca dieťaťa. Na jesenných prázdninách netrvá, nakoľko sa dozvedel, že tieto bývajú iba jeden deň. Tiež žiada upraviť styk otca s maloletou prostredníctvom skypovej komunikácie každý

štvrtok od 19.00 hod. do 19.30 hod. Takto upravený styk je normálny a zabezpečí lepšiu komunikáciu medzi otcom a dieťaťom. K takémuto rozsahu styku je potrebné dopracovať sa postupnou progresiou a vo finále by mal styk takto vypadať. (5)

Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že od poslednej úpravy výživného prišlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa. Matke sa zvýšili výdavky na výchovu a vzdelávanie maloletej, preto navrhujú zvýšiť výživné zo sumy 95 eur mesačne na sumu 125 eur mesačne. S poukazom na psychologické konzultácie a pohovor s maloletou navrhujú upraviť styk každý posledný víkend v mesiaci v sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 15.00 hod. za prítomnosti matky. (6)

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, záznamy o podaní vysvetlenia a trestného oznámenia, lekárske správy, list od N. T., odvolanie voči ustanoveniu kolízneho opatrovníka, vyjadrenie, správu z pohovoru, rozhodnutie o odvolaní čl. 49, písomné vyjadrenie PZ otca, komunikáciu medzi rodičmi, rozhodnutie o priznaní podpory v nezamestnanosti otcovi, informáciu k ukončeniu pracovného pomeru otca, doklady k výdavkom otca, znalecký posudok, vyjadrenie úradu práce k znaleckému posudku, návrh otca na styk s dcérou zo dňa 12.8.2016, priebežnú správu o spolupráci z Familiam o.z., doklad otca o absolvovaní rekreačného pobytu, záverečnú správu z Familiamu, správu od spoločnosti Etarget CZ, rozpis výdavkov matky na dieťa, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa, potvrdenie o príjme spolužijúcich osôb matky, potvrdenie o príjme matky, vypovedanie plnej moci, správu od spoločnosti FCC Public s.r.o., informáciu k ukončeniu pracovného pomeru s otcom, správu kolízneho opatrovníka z pohovoru s maloletou zo dňa 24.7.2017, správu z referátu poradensko psychologických služieb zo dňa 24.7.2017, úvodnú správu o priebehu spolupráce s Familiam o.z., komunikáciu otca s PhDr. G. U., pripojený spis OS Nitra sp. zn. 24P/280/2014 z neho návrh, rozhodnutia Okresného a Krajského súdu v Prahe, Okresného súdu Bratislava I. č.k. 1P/6/2012-258, Krajského súdu v Bratislave, rozhodnutie OS Praha - východ 30P/296/2012-529, doplnenie návrhu, zápisnicu z výsluchu, predbežné opatrenie čl. 57, odvolanie voči rozhodnutiu, vyjadrenie k odvolaniu, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre čl. 79, spis sp. zn. 24P/250/2014 z neho rozhodnutie OS Praha východ 30Nc/468/2011, 30P/296/2012, KS v Prahe 26Co/531/2013-405, 30P/296/2012-426, rozhodnutie odvolacieho súdu, rozhodnutie o prerušení konania, uznesenie čl. 19, spis sp. zn. 11P/140/2011 z neho rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho súdu a zistil tento skutkový stav: (7) Rozsudkom Okresného súdu Praha - východ č.k. 30Nc 468/2011-138 zo dňa 15.06.2012 bola maloletá U. L., nar. X.X.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky, otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 2.500 Kč (ku dňu vyhlásenia uvedeného rozhodnutia 97,69 eura) mesačne a súd upravil styk otca s maloletou U. tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s dieťaťom každý posledný víkend v mesiaci od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že v každom párnom mesiaci sa otec bude stretávať s dieťaťom na Slovensku a v každom nepárnom mesiaci sa uskutoční styk otca s dieťaťom v Českej republike, kde matka dieťa na stretnutie dopraví. Ďalej bol otec oprávnený stretávať sa s dieťaťom počas vianočných sviatkov v párnom roku od 26.12. od 10.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod. a v nepárnom roku od 23.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 15.00 hod. Uznesením Okresného súdu Praha - východ č.k. 30P 296/2012-327 zo dňa 7.8.2013 bol predbežným opatrením obmedzený styk otca tak, že tento mal možnosť stretávať sa s maloletou každý posledný víkend v mesiaci v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a počas vianočných sviatkov každoročne 27.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod. a 28.12. od 10.00 hod.- do 18.00 hod., pričom tento styk sa mal uskutočňovať v mieste bydliska maloletého dieťaťa na Slovensku. Proti predmetnému rozhodnutiu sa otec maloletej odvolal, Krajský súd v Prahe rozhodnutím č.k. 26Co 531/2013-405 zo dňa 20.11.2013 potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa. Okresný súd Praha - východ rozhodnutím o predbežnom opatrení č.k. 30P 296/2012-426 zo dňa 13.3.2014 uložil matke povinnosť zaistiť podmienky pre skypovú komunikáciu otca s maloletou každý štvrtok od 19.00 hod. do 19.30 hod. V časti, kde otec žiadal zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o úprave styku, súd návrh zamietol. Proti predmetnému rozhodnutiu sa odvolali obaja rodičia, Krajský súd v Prahe uznesením č.k. 26Co 165/2014-527 zo dňa 16.4.2014 napadnuté rozhodnutie potvrdil. Konanie o zmenu výchovy, ktoré začalo na návrh otca Okresný súd Praha - východ uznesením č.k. 30P 296/2012-220 zo dňa 12.02.2013 prerušil, nakoľko pred Okresným súdom Bratislava I. prebiehalo konanie o návrat maloletého dieťaťa do Českej republiky. Okresný súd Bratislava I. uznesením č.k. 1P/6/2012-258 zo dňa 28.6.2013 nenariadil návrat maloletej U. do krajiny jej obvyklého pobytu do Českej republiky. Krajský súd v Bratislave svojim rozhodnutím č.k. 11CoP 510/2013-301 zo dňa 28.1.2014 rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. (8)

Dňa 28.7.2014 podala matka maloletej návrh na nariadenie predbežného opatrenia na zákaz styku otca s maloletou a nariadenie navrátenia maloletého dieťaťa jeho matke. Návrh podala v čase, keď otec maloletú podľa predbežnej úpravy styku matke včas a riadne nevrátil. Okresný súd Nitra rozhodnutím č.k. 24P/280/2014-57 zo dňa 8.8.2014 predbežným opatrením upravil styk otca s maloletou U. tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletou vždy poslednú sobotu v kalendárnom mesiaci v čase od 13.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Proti uvedenému rozhodnutiu sa odvolal otec maloletej. Krajský súd v Nitre rozhodnutím č.k. 5CoP/54/2014-79 zo dňa 22.10.2014 napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. (9)

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku PhDr. G. R. vyplýva, že matka má aktuálny výkon v oblasti intelektových schopností v pásme priemeru v porovnaní s populačnou normou. Nie je prítomná osobnostná patológia, ktorá by znemožňovala fungovanie v bežnom živote, osobnosť sa javí ako integrovaná, s dostatočnými osobnostnými zdrojmi. Úroveň intelektových schopností otca je na úrovni nadpriemeru, nie je u neho prítomná osobnostná patológia, ktorá by znemožňovala fungovanie v bežnom živote ale osobnostná nezrelosť. Osobnosť otca sa javí ako nezrelá, z neurčitým sebaobrazom a ťažšie predvídateľným správaním. Psychickú rovnováhu sa môže snažiť udržiavať tým, že sa vyhýba záťaži, rozhodovaniu. Z nepríjemných situácií môže mať tendenciu unikať do fantázie. V bežných situáciách dokáže používať adaptívne formy správania a správať sa konvenčne. Napriek tomu, že matka je výchovne kompetentná, objavuje sa v jej prístupe voči dcére hyperprotektivita a nedostatočné nastavenie hraníc, ktoré spôsobuje v jej správaní ťažkosti s prejavmi hnevu a rešpektovania iných, najmä v domácom prostredí, tak ako je to uvedené vo vyžiadanej správa psychologičky, u ktorej je dieťa v dlhodobej starostlivosti. U otca z výsledkov vyšetrenia vyplýva, že nie je prítomná osobnostná patológia, ale osobnostná nezrelosť, ktorá sa môže prejavovať aj vo výchovnom prístupe k maloletej. Ak však otec bude prístupný k spolupráci a usmerneniu pri výchovnom prístupe k dcére s odborníkom, mohla by dcéra profitovať z vplyvu otcovskej výchovnej autority. (10) Napriek tomu, že obaja rodičia proklamujú len pozitívny vzťah k maloletej, v minulosti ju vystavovali vzájomným konfliktom a napriek rozpadu vzťahu neboli schopní sa v záujme maloletej obaja podieľať na jej výchove, čo smerovalo u nej k zvýraznenému úzkostnému prežívaniu, vývinovej stagnácii, až regresii so zvýraznenou väzbou na matku i aktuálnym výchovným ťažkostiam tak, ako tomu bolo popisované v záveroch pedopsychiatričky a detskej psychologičky. (11) Z pohľadu maloletej ako emocionálne najvýznamnejšou pozitívnou osobou sa pre ňu javí postava matky, od ktorej dostáva viac pozitívnych citov, ako jej sama venuje. O uvoľnenosti a istote vo vzťahu s matkou svedčí aj schopnosť maloletej byť voči matke kritická. Matka sa voči maloletej javí ako síce náročná, ale hyperprotektívna, kedy má o ňu obavy, čo si maloletá uvedomuje. Seba vníma ako v rodine preferovanú so zhovievavým prístupom hlavne od matky, ale aj od otca, keď ju majú obaja rodičia najradšej a nepotrestajú ju aj keď hnevá. Vzťah s otcom vníma maloletá ako málo intenzívny, kedy vníma, že od neho dostáva viac negatívnych emócií ako mu sama venuje. Subjektívne hodnotí, ako by medzi nimi nedochádzalo k výmene pozitívnych emócií, čo je však v rozpore s jej spomienkami, kedy udáva situácie, v ktorých sa s ním cítila dobre, ako aj s pozorovaním, ktoré sa uskutočnilo v rámci aktuálneho psychologického vyšetrenia. Skôr sa javí vo vzťahu k otcovi ako ambivalentná, čo potvrdzuje aj matka, kedy na jednej strane po kontakte s otcom túži, ale na druhej strane si nevie poradiť s určitým správaním otca, napríklad keď je nepriateľský voči jej matke, alebo je voči nej vo vzťahu nátlakový, bez pochopenia jej prežívania a tolerancie jej potrieb a strachov. Maloletá samozrejme vníma konfliktnosť rodičovského vzťahu, vzájomnú nedôveru a neschopnosť spoločne sa podieľať na jej výchove. Od matky môže preberať pocity strachu a neistoty so zosilňovaním väzby na ňu, vo vzťahu k otcovi jej v napĺňaní potrieb v súvislosti s ním bránia zážitky jeho agresivity voči matke, čo sa prejavuje voči nemu ambivalentným vzťahom. Na jednej strane otca potrebuje, ale môže mať ťažkosti mu celkom dôverovať. (12) Bolo by potrebné, aby rodičia zmenili postoj jeden k druhému a dokázali vnímať druhého rodiča z pohľadu svojho dieťaťa, ktoré ich má oboch rado a potrebuje zažiť, že sa jej najvýznamnejšie dospelé autority dokážu vzájomne rešpektovať, aby mohla prežívať pocity istoty a bezpečia pri každom z nich. Taktiež je potrebné, aby sa rodičia naučili vzájomne komunikovať a podporiť jeden druhého vo výchovnom vedení dcéry, ktorá to pre svoj zdravý vývin potrebuje. Nebolo zistené žiadne úmyselné negatívne ovplyvňovanie maloletej zo strany rodičov, ale maloletá je dostatočne vnímavá, aby si uvedomovala ich vzájomné postoje voči sebe. Vzhľadom na detskú závislosť tieto nedokáže eliminovať a pristupovať k rodičom len z hľadiska svojich skutočných detských vnútorných potrieb. Pri posudzovaní dieťaťa v kontakte s oboma rodičmi neboli prítomné pocity strachu. Vzájomná nedôvera rodičov voči sebe, alebo ich neprimerané správanie však situačne môže u nej vzbudzovať strachové reakcie. Aj otec môže prispievať k neho odmietaniu ak nie je dostatočne citlivý k jej potrebám a ona nevie, či sa môže na neho spoľahnúť, že

ju napr. vráti k matke kedykoľvek ho o to požiada. Matka bude schopná pripraviť dieťa na styk s otcom, ak by mu sama dôverovala, že sa o dieťa primerane postará, bude dodržiavať ich vzájomné dohody a dieťa vráti načas. Je evidentné, že dieťa vo výchove potrebuje funkčnú otcovskú autoritu, najprv však je potrebné, aby obaja rodičia zmenili postoj vo vzťahu k druhému rodičovi, v čom by im mohli pomôcť individuálne konzultácie s odborníkmi a následne by sa mali naučiť vzájomnej nekonfliktnej komunikácii a spolupráci pri výchove maloletej. Kontakt dieťaťa s otcom by mohol byť v úvode upravený za dohľadu pracovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Takýto úvodný dohľad by umožnil eliminovať strachy rodičov a následne aj dieťaťa. Ak by sa takýto postup ukázal ako úspešný a rodičia by boli pripravení komunikovať samostatne, potom by nič nebránilo tomu, aby jeden víkend v mesiaci mohlo dieťa stráviť so svojim otcom. (13)

Z lekárskej správy zo dňa 28.4.2014 a zo dňa 19.5.2014 vyplýva, že u maloletej boli spozorované poruchy spánku v rámci separačnej úzkostnej poruchy. Maloletá odmietala pobyt v materskej škole, držala sa pri matke, preferovala sedenie na kolenách, trvalo dudlovanie v rámci regresu vývoja, separačnej úzkostnej poruchy, dieťa odmieta dovolenku s otcom s obavou nevrátenia sa k matke. Kontakt s otcom MUDr. K. H., psychiatrička doporučila v známom prostredí dieťaťa a pri pretrvávaní úzkosti aj za prítomnosti neutrálnej osoby. (14)

Zo správy referátu poradensko - psychologických služieb zo dňa 12.1.2015 vyplýva, že rozhovor s maloletým dieťaťom bol vykonaný za prítomnosti matky, nakoľko dieťa nechcelo zostať bez nej. Po nadobudnutí dôvery odišla matka z miestnosti a pohovor s dieťaťom bol vykonaný bez jej prítomnosti. Posledný kontakt s otcom maloletá nevedela časovo určiť, matka uviedla, že to bolo v novembri 2014 a stretnutie zo strany dieťaťa prebehlo vzdorovitým odmietaním, keď ho otec zobral do náručia a potom útekom do domu. Odmietajúci postoj maloletej voči otcovi sa zintenzívnil vplyvom zážitku z júla 2014 odvedením do D. bez súhlasu matky a vystavením ďalšieho pasu. Tieto skutočnosti otriasli pocitom bezpečia maloletej, o ktorom maloletá hovorí slovami, že by ju otec zobral na dovolenku a nevrátil mamine. Momentálne s ním maloletá odmieta akýkoľvek kontakt, najmä osobný, nechce s ním telefonovať ani skypovať. Maloletá sa vyjadrila, že otca nechce ani vidieť, z kontextu práce s maloletou usudzujú, že jej odmietanie kontaktu s otcom je spôsobené strachom z narušenia potreby bezpečia a v konečnom dôsledku straty dôvery k otcovi. Obnovenie krehkej vzťahovej väzby medzi dieťaťom a otcom by videli v pravidelných kontaktoch za prítomnosti matky, ktorá pre dieťa predstavuje istotu. (15)

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 10.8.2015 vyplýva, že dňa 10.8.2015 bol vykonaný pohovor s maloletou bez prítomnosti matky dieťaťa. Aj tento rozhovor bol spočiatku realizovaný za prítomnosti matky, nakoľko dieťa nechcelo ostať s nimi bez nej. Po nadobudnutí dôvery odišla matka z miestnosti. Maloletá začala spontánne rozprávať o dovolenke, o zážitkoch z prázdnin, pochválila sa dobrým vysvedčením. Na otázku kedy naposledy videla svojho otca, odpovedala, že asi pred rokom. Ďalej uviedla, že s otcom nie je v kontakte, nechce s ním telefonovať a ani skypovať. Na narodeniny jej poslal SMS-ku, na ktorú mu odpovedala prostredníctvom maminy, že ďakuje. S otcom sa nechce stretávať, pretože ju minulé leto zobral do D. a mamine napísal správu, že ju prinesie až na druhý deň. Mamina volala aj políciu a jej bolo veľmi smutno a plakala za ňou. Počas pohovoru maloletá niekoľko krát uviedla, že sa s otcom nechce stretnúť, pretože má strach, že by ju znovu zobral preč od maminy. Na záver maloletá uviedla, že sa s otcom nechce stretávať ani v prípade, ak bude počas stretnutia prítomná jej matka. (16)

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 22.2.2016 vyplýva, že na základe záverov znaleckého posudku je zrejmé, že dieťa by vo výchove potrebovalo funkčnú otcovskú autoritu a teda návrh matky na zákaz styku otca s dieťaťom nie je v súlade so záujmami dieťaťa. Znalkyňa odporučila upraviť v úvode kontakt otca s dieťaťom za dohľadu pracovníkov ich úradu, ktorý však nie je organizačne uspôsobený na zabezpečovanie týchto úkonov. V priebehu obdobia mesiacov marec až november 2016 úrad prostredníctvom akreditovaného subjektu vie zabezpečiť opatrenia zamerané na vykonávanie odborných metód práce na prispôsobenie sa dieťaťa novej situácii v rodine. Je teda možné zo strany ich úradu v zmysle znaleckého doporučenia spolupôsobiť pri výkone styku otca s dcérou na určité obdobie. Na základe doterajšieho dokazovania navrhujú, aby bol styk otca s maloletou U. upravený prvých päť mesiacov každý posledný víkend v sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 13.00 hod. do 18.00 hod. a po uplynutí piatich mesiacov každý posledný víkend v mesiaci od soboty od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod. (17)

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 24.7.2017 vyplýva, že bol vykonaný opakovane pohovor s maloletou. V úvode konzultácie bola maloletá nesmelá, držala silno matku za ruky a túlila sa k nej. Pri otázkach sa zo začiatku schovávala za matku. Neskôr po uvoľnení atmosféry sa maloletá rozrozprávala, uviedla, že bola na dvoch táboroch, ktoré boli dochádzkové, takže tam neprespávala. Do školy sa pripravuje sama, niekedy jej pomáha mamina. V škole sa jej páči, na koncoročnom vysvedčení mala samé jednotky. Zo školského klubu chodieva aj sama, potom ide k babke a dedkovi, kde sa pripraví na vyučovanie a potom sa ide hrať s kamarátkami. Na otázku ako by opísala svoju rodinu, maloletá uviedla, že babka, dedko, mamina a pes. Pri témach týkajúcich sa otca bola maloletá mĺkva, odpovedala len na kladené otázky. Na otázku kedy sa naposledy stretla so svojim otcom uviedla, že to už bolo dávno, nepamätá si kedy to presne bolo. Na otázku ako často by sa chcela stretávať so svojim otcom uviedla, že asi tak raz za pol roka. Na otázku prečo iba raz za pol roka, uviedla, že preto, že počas kontaktov s otcom sa nudila, tento jej nekúpil ani jesť, ani piť. Nikdy jej nepriniesol žiadnu hračku, ani sladkosť. Maloletá uviedla, že nevie o čom by sa s otcom mala rozprávať, nevedela uviesť žiadnu pozitívnu spomienku a vyjadrovala skôr sklamanie s otcovho správania. (18)

Zo správy referátu poradensko - psychologických služieb zo dňa 24.7.2017 vyplýva, že z hľadiska prežívania dieťaťa dochádzalo k opakovanej frustrácii z nejednoznačného správania sa otca. Na jednej strane sa vyjadroval o záujme byť s dcérou, čo aj riešil administratívnou a právnou cestou, na druhej strane absentovali osobné kontakty. Otec nemal s dcérou dostatok zážitkov, ktoré by ich spájali a na ktorých by mohli budovať vzťah, potom sa ich stretnutia stávali formálnymi, otec sa nezaujímal o potreby a záujmy svojej dcéry, alebo ich ignoroval, nedokázal ju zaujať vhodnou činnosťou a odporúčania matky nebral do úvahy. Týmto bariéram dieťa nerozumelo a svoje sklamanie ťažko vyjadrovalo, navonok sa jej vzťah k otcovi prejavoval niekedy ambivalenciou, inokedy nezáujmom. Perspektívne by bolo možné uvažovať o alternatíve menej častých stretnutí a na kratšiu dobu, ktoré by ale boli intenzívnejšie čo do programu a zážitkov. Vzhľadom k tomu, že otec počas stretnutí podľa vyjadrenia matky nedokázal zabezpečiť ani primárne potreby dieťaťa, dlhodobejšie kontakty sa javia toho času ako rizikové, aspoň dovtedy, kým otec objektívne nepreukáže svoje rodičovské kompetencie. (19)

Zo správy akreditovaného subjektu Familiam o.z. zo dňa 5.12.2016 vyplýva, že matka spočiatku projektovú spoluprácu prijala neutrálne, táto sa postupne rozvíjala až po opakovaných telefonátoch, počas ktorých bola ubezpečovaná nielen o cieli pomôcť, ale aj záruke diskrétneho prístupu. S otcom kontakt zahájili nielen telefonicky, ale aj mailovou komunikáciou a otvorili s ním spoluprácu, s ktorou súhlasil. Otec v minulosti s dcérou počas styku odišiel do D., čo matka emočne prežívala veľmi negatívne

- mala o ňu strach. Otec sa s dcérou nestretol viac ako jeden rok. Následne prebehli v zmysle rozhodnutia súdu tri stretnutia, Familiam neasistoval na druhom stretnutí. Stretnutia sa konali podľa počasia v mestskom parku alebo v nákupnom centre v detskom kútiku. Podľa pozorovateľných foriem správania počas stretnutí mala maloletá k otcovi pozitívny vzťah, pozitívne reagovala aj na podnety starej matky zo strany otca. Prevládala spontaneita a otvorenosť, humor a kreativita otca s dcérou. Fyziologické potreby dcéry zabezpečovala matka. Podľa vyjadrenia matky po stretnutiach bola maloletá ťažšie zvládnuteľná v plnení povinností a rešpektovaniu autorít. Podarilo sa im iniciovať aj priebežnú skypovú komunikáciu, táto komunikácia približne jeden mesiac nefungovala, opätovne takto otec môže s dcérou komunikovať od 7.12.2016. Do ďalšieho obdobia odporúčajú tento spôsob osobných a internetových stretnutí pre dôležitú potrebu budovania pocitu bezpečia matky voči otcovi - ako dokáže zabezpečiť starostlivosť o dcéru aj pri plnení povinností. Pri otázke či chce maloletá počas návštevy otca u neho aj spať, reagovala impulzívne. Túto informáciu a aj argumentáciu, že z ich pohľadu je zintenzívnenie stretnutí otca s dcérou na nočné prespanie priskoro, otcovi opakovane odkomunikovávali. (20)

Zo záverečnej správy akreditovaného subjektu Familiam o.z. zo dňa 15.12.2016 vyplýva, že situáciu medzi rodičmi vnímajú ako výrazne premenlivú. Matka aj počas stretnutí dieťaťa s otcom zabezpečuje všetky potreby dcéry, maloletú vychováva v sociálne podnetnom prostredí. Otec sa počas stretnutí zameriava len na emočne zážitkové aktivity (zábava, hry a podobne), nerieši iné očakávania alebo potreby dcéry. V závere stretnutia sa dcéry dopytoval či by s ním nechcela ísť spolu s babičkou aj na noc, ako by ho to potešilo, toto pred dcérou priamo prezentoval aj napriek tomu, že túto alternatívu pred stretnutím s oboma rodičmi odkomunikovali. Otcovi prezentovali ich pohľad, že vytváranie bezpečia a istoty je trvalejší proces, najmä po takom dlhom odlúčení otca od dcéry. Rovnako je podľa ich názoru potrebné posilňovanie istoty matky, aby sa na otca mohla spoľahnúť, pretože ona celý mesiac vplýva na dcéru a cieľom je, aby ju proaktívne na stretnutia s otcom pripravovala. Aj napriek ukončeniu projektovej

spolupráce ponúkli rodičom možnosť asistencie otca s dcérou v roku 2017. Rodičia túto ponuku prijali pozitívne. (21)

Z úvodnej správy akreditovaného subjektu Familiam o.z. zo dňa 28.5.2017 vyplýva, že spolupráca s rodinou pokračuje od minulého roka. V rámci spolupráce najmä facilitujú medzi rodičmi termín stretnutia sa otca s dcérou. Rodičia komunikujú v tomto období len prostredníctvom Familiam. Od otvorenia spolupráce v roku 2017 v mesiacoch apríl do 28.5. sa ani jedno stretnutie otca s dcérou neuskutočnilo. Obaja rodičia sa ich prostredníctvom konštruktívne dohodnú na termíne, nezhoda nastáva v časovom rozsahu styku, ktorý matka navrhuje a otec nesúhlasí. Matka po prvotnom návrhu v sobotu od 11.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 9.30 do 13.30 hod. na žiadosť otca upravila návrh v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. Takýto návrh otec považuje za nedostatočný, aby si s dcérou mohli rozvíjať spoločné väzby. Opakovane žiadal o zvýšenie časovej dotácie o dve hodiny. Otec vníma ako neprijateľné, aby bol s dcérou časovo ešte menej ako minulý rok. Neskôr sám medzi piatimi návrhmi ponúkol jednodňové stretnutie v Brne, s čím matka nesúhlasila. Otec má snahu byť s dcérou aj mimo osobných stretnutí prostredníctvom skypu, žiada o určenie dňa v týždni a konkrétneho času, aby mohli spolu komunikovať. Matka s ohľadom na voľnočasové aktivity dcéry nevie túto požiadavku zrealizovať, sama nemá nič proti tomu, aby otec s dcérou komunikoval prostredníctvom sociálnych sietí. Opakovane intervenujú rodičov, že prioritou sú reálne stretnutia otca s dcérou. Keď sa nedarí dohodnúť zvýšenie stretnutia o otcom požadované dve hodiny, je najpodstatnejšie, aby maloletá mohla konkrétne otca zažívať, komunikovať s ním. Odporúčali otcovi, že následné dohody o skype a podobne môže urobiť on ako otec a dcéra spoločne keď budú spolu. Otec takýto postup neprijal s dôrazom na časový rozsah stretnutia, ako už uviedli. (22)

Od návratu z ČR býva matka spolu s maloletou u svojich rodičov. Matka prispieva svojim rodičom na bývanie sumou 100 eur mesačne. Maloletá navštevovala v šk. roku 2016/2017 3. ročník Základnej školy s Materskou školou v A.. Stravuje sa v školskej jedálni kde matka uhrádza poplatky za stravu cca. 20 eur mesačne. Za školský klub platí mesačne poplatok 8 eur. Ďalšie výdavky sú na školské potreby, pomôcky ako sú rôzne pracovné zošity, perá, ceruzky a podobne. Maloletá navštevuje tanečný krúžok, za ktorý matka uhrádza mesačne 20 eur a od roku 2016 navštevuje aj hru na klavír, kde je poplatok 10 eur mesačne. Ďalšie výdavky matky spočívajú v nákupe oblečenia, obuvy, kozmetiky, hračiek, stravy, liekov a spoločenských aktivít pre maloletú U.. Matke vznikajú aj rôzne jednorazové výdavky týkajúce sa napr. športového vybavenia pre dcéru, nábytku do detskej izby, hygienických potrieb do školy na začiatku školského roka, školskej tašky a podobne. Maloletá absolvuje každý rok detský denný tábor, kde je poplatok od 70 do 140 eur. Matka maloletej poberala na maloletú rodičovský príspevok do šiestich rokov veku dieťaťa z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu maloletej vo výške 203,20 eura. Okrem toho matka poberá na maloletú aj prídavky vo výške 23,52 eura mesačne. Matka bola zamestnaná do januára 2015 v spoločnosti Euro-vat spol. s r.o., kde dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 541,77 eura. Následne sa matka zamestnala od februára 2015 v spoločnosti Technov s.r.o., kde v roku 2015 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 869,71 eura, v roku 2016 matka dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 1.066,68 eura, za prvé dva mesiace roku 2017 matka dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 1.123,43 eura. Matka matky poberá starobný dôchodok vo výške 438,90 eura, otec matky vo výške 298,10 eura a tiež dôchodok vyplácaný českou správou sociálneho zabezpečenia vo výške 7.252 Kč (278,79 eura) mesačne. (23) Otec maloletej býva v Českej republike v rodinnom dome, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Mesačne uhrádza náklady spojené s bývaním a to elektrinu 910 Kč (34,98 eura), plyn 980 Kč (37.64 eura), vodu 150 Kč (5,77 eura), daň z nehnuteľnosti 29,80 Kč (1,11 eura). Mesačne tiež spláca kontokorentný úver vo výške 1.800 Kč (69,2 eura) a hypotekárny úver vo výške 14.000 Kč (538,19 eura). Otec si mesačne platí svoju životnú poistku vo výške 2.652 Kč (101,95 eura), poistenie vozidla 197 Kč (7,57 eura). Zvýšené výdavky má v súvislosti so zdravotným stavom keď užíva viacero liekov a podporných prostriedkov. Podľa vyčíslenia otca celkové náklady s týmto súvisiace predstavujú sumu cca. 4.187 Kč (160,96 eura). Otec bol od 1.4.2012 do 10.4.2015 zamestnaný v spoločnosti FCC PUBLIC s.r.o., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 41.667 Kč (1.601,78 eura). Pracovný pomer u tohto zamestnávateľa otec ukončil, podľa správy konateľa uvedenej spoločnosti, z dôvodov, že zamestnávateľ sa rozhodol pre zmenu v riešení pracovných úloh, kde pre otca dieťaťa nebolo uplatnenie. Napriek snahe otca dieťaťa ponúknuť alternatívu, ktorá by mu umožnila zotrvať v pracovnom pomere alebo nastaviť inú formu spolupráce, zamestnávateľ nesúhlasil s tým, aby otec dieťaťa pre ich spoločnosť aj naďalej pracoval. Podnet k ukončeniu pracovného pomeru vzišiel od zamestnávateľa a jeho dôvodom nebolo neplnenie pracovných úloh zo strany otca dieťaťa. Následne sa otec zaevidoval ako uchádzač o

zamestnanie na príslušnom úrade práce Českej republiky, ktorý mu priznal podporu v nezamestnanosti od 11.4.2015 vo výške 14.604 Kč (535,54 eura po prepočte priemerným ročným kurzom za rok 2015) na obdobie piatich mesiacov. Od 1.6.2016 sa otec zamestnal v spoločnosti Etarget CZ s.r.o., kde mu bola vyplatená k 31.3.2017 odmena vo výške 5.000 Kč ((185,04 eura po prepočte denným kurzom k 31.3.2017). Podľa vyjadrenia riaditeľa uvedenej spoločnosti otec dieťaťa nemá dojednanú žiadnu fixnú odmenu za svoju činnosť, ale iba variabilnú vo forme percentuálnej provízie z objemu dohodnutých a realizovaných obchodných prípadov. Podľa vyjadrenia otca od apríla 2016 zarobil na živnosť zhruba 16.000 Kč (591,85 eura po prepočte priemerným ročným kurzom za rok 2016). Z Etargetu provízie v roku 2017 nemal vyplatené žiadne. V čase konania súdu mal potvrdenú objednávku klienta, po následnej fakturácii Etargetu klientovi môže fakturovať on Etargetu. Odmena pre neho by mala byť zhruba 70.000 Kč (2.690,96 eura). Finančné prostriedky je nútený požičiavať si od príbuzných. Za obdobie roka a pol si takto požičal zhruba 300.000 Kč (11.532,70 eura). Z uvedených finančných prostriedkov platil náklady spojené s bývaním, cestovné do práce, pôžičku a raz alebo dva krát aj výživné. (24)

Podľa čl. 8 bod 1 Nariadenia č. 2201/2003 ES o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. (25)

Podľa čl. 3 písm. b) nariadenia Rady (ES) číslo 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti je daná právomoc vo veci vyživovacej povinnosti odvíjajúca sa od obvyklého pobytu oprávnenej osoby. (26)

Podľa čl. 15 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (Haag, 19.10.1996, ozn. č. 344/2002 Z.z.)

- rozhodné právo lex fori, teda slovenské rodinné právo. (27)

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine ( zák. č. 36/2005 Z.z. ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (28)

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (29)

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (30)

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (31)

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (32)

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (33)

Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (34)

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (35)

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (36)

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. (37)

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (38)

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. (39)

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky v časti úpravy výživného bol podaný dôvodne, pretože od rozhodnutia Okresného súdu Praha - východ sa zmenili pomery na strane účastníkov konania takým spôsobom, že bolo potrebné prehodnotiť aj výšku doteraz stanoveného výživného. Súd s poukazom na nástup maloletej U. na povinnú školskú dochádzku a s tým súvisiacich výdavkov matky mal za to, že výživné vo výške 2.500 Kč (96 eur po prepočte ku dňu vyhlásenia rozsudku) je na zabezpečovanie potrieb maloletej už nepostačujúce. V období do 6-tich rokov veku dieťaťa matka poberala okrem mzdy aj rodičovský príspevok a tak mohla maloletej zabezpečiť vyššiu životnú úroveň ako v nasledujúcom období. Pri určovaní výšky výživného súd vychádza z príjmu otca, ktorý mal v čase podania návrhu vo výške 41.667 Kč (1.601,78 eura). Z uvedenej sumy je primerané výživné, ktoré otec bol schopný platiť práve vo výške 200 eur. Matka dosahovala v čase podania návrhu príjem 541,77 eura netto, v neskoršom období sa jej príjem postupne zvyšoval až na súčasných 1.123,43 eura netto. Od apríla 2015 bol otec nezamestnaný, pričom do takejto situácie sa nedostal sám vlastnou vinou ale okolnosťami na strane zamestnávateľa. Jeho príjem tak podstatne poklesol na príjem vo forme sociálnych dávok vo výške 14.604 Kč (535,54 eura) mesačne. Súd preto od mesiaca máj 2015 (v apríli otec ešte obdržal mzdu za predchádzajúci mesiaca) stanovil výživné na 120 eur mesačne. Počas celého uvedeného obdobia nezamestnanosti si otec dokázal zabezpečiť úhrady všetkých svojich nákladov a preto by nebolo spravodlivé ak by bola jeho vyživovacia povinnosť na maloletú stanovená na sumu pôvodného výživného, ktoré bolo určované v čase, keď mala maloletá U. 4 roky. V súčasnej dobe je otec síce zamestnaný, avšak sa ešte v plnom rozsahu neprejavili finančné výsledky jeho práce za zrealizované kontrakty. Aj podľa vyjadrenia zamestnávateľa otca ide o dlhodobejší proces s finančným prospechom do budúcnosti. Otec si dokáže aj napriek uvedenému príležitostnému príjmu zabezpečovať všetky svoje odôvodnené aj neodôvodnené potreby a jeho životná úroveň sa žiadnym spôsobom neznížila. Súd preto aj v nasledujúcom období, keď sa otec zamestnal u súčasného zamestnávateľa ponechal výživné vo výške 120 eur, ktoré je primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. S poukazom na zvýšený príjem matky má súd za to, že už aj matka môže vo väčšej miere zabezpečovať výdavky maloletej a následne budú výživným zo strany otca a výživným zo strany matky s prispením prídavkov na dieťa, ktoré matka poberá, zabezpečované nielen základné životné potreby dieťaťa ale aj ďalšie potreby, ktoré slúžia k jej celkovému zdravému duševnému a telesnému vývoju. Súd určil počiatok vyživovacej povinnosti otca od septembra 2014, kedy maloletá nastúpila do 1. ročníka ZŠ, s čím súvisela kumulácia výdavkov matky spojených s uvedenou skutočnosťou. Otcovi tak vzniklo zameškané výživné vo výške 1.480 eur, túto sumu tvorí rozdiel medzi výživným, ktoré mu bolo stanovené rozhodnutím českého súdu po prepočítaní na eurá ku dňu vyhlásenia rozsudku - 96 eur mesačne a sumou, ktorá bola novo stanovená rozhodnutím tunajšieho súdu ((8 mesiacov x 200 eur = 1.600 eur) + (27 mesiacov x 120 eur = 3.240 eur) = 4.840 eur) - (96 eur x 35 mesiacov = 3.360 eur). Súd odrátal od zameškaného výživného mesačné výživné, ktoré bolo naposledy určované príslušným českým súdom, nakoľko podľa uvedeného rozhodnutia si matka neuhradené výživné už vymáha prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Zročné výživné súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur a to v zmysle § 232 CSP, pod následkami straty výhody splátok s prihliadnutím k výške zameškaného výživného, veku

maloletého dieťaťa a majetkovým pomerom otca. Pre úplnosť súd poznamenáva, že nakoľko výživné bolo určované rozhodnutím súdu ČR, kde v konaní súd postupoval podľa ich hmotnoprávnych predpisov, nebolo možné zvyšovať doteraz stanovenú vyživovaciu povinnosť, nakoľko pôvodne nebolo výživné určované podľa hmotnoprávnych predpisov SR. Z uvedených dôvodov preto nie je možné porovnávať zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. (40) Súd v ďalšej časti upravil aj doteraz stanovený rozsah styku otca s maloletým dieťaťom, nakoľko pôvodná úprava styku už nebola v súlade so záujmami maloletej U.. Čiastočné zmeny rozhodnutia podľa aktuálnych pomerov už boli vykonané a to predbežnými opatreniami českých súdov a následne predbežným opatrením Okresného súdu Nitra č.k. 24P/280/2014-57 zo dňa 08.08.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Nitra č.k. 5CoP/54/2014-79 zo dňa 22.10.2014. Po vykonanom dokazovaní má súd za to, že je skutočne potrebné nanovo upraviť styk otca s maloletou U. tak, aby tento bol prispôsobený jej súčasnému vzťahu k svojmu otcovi, ich vzájomným citovým väzbám a tiež vzdialenosti miesta bydliska otca a maloletého dieťaťa. Nakoľko podľa vyjadrenia otca nie je v jeho možnostiach cestovať na Slovensko častejšie ako jeden krát do mesiaca, súd v takýchto frekvenciách aj jeho kontakty s maloletou upravil. Súd však rozhodol, že tieto budú prebiehať bez prespania v sobotu a v nedeľu a pri prvých šiestich víkendových stretnutiach prítomnosťou matky dieťaťa zabezpečil pocit istoty a bezpečia u maloletej U., ktorý je po takom dlhom odlúčení od svojho otca narušený. Maloletá má k svojmu otcovi v súčasnej dobe vytvorený ambivalentný vzťah, t.z. na jednej strane má svojho otca rada, no na druhej strane sa v jeho prítomnosti necíti bezpečne, nakoľko si nie je istá, ako tento bude reagovať na jej želania, či bude rešpektovať jej názor a nebude na maloletú naliehať vo veciach, na ktoré ešte nie je psychicky pripravená. Práve kvôli vzájomnému spoznávaniu sa po dlhodobejšom odlúčení bol styk otca s maloletou upravený predbežným opatrením už dňa 8.8.2014. Otec ale svoje oprávnenie stretávať sa s maloletou pravidelne nerealizoval a jeho stretnutia s dieťaťom boli sporadické. Ako dôvod nerealizácie stretnutí otec uviedol malý rozsah styku, ktorý sa snažil rozšíriť dohodou s matkou dieťaťa. Pokiaľ ale táto nevyhovela jeho požiadavkám, nemal o styk s maloletou následne záujem. Tak sa stalo, že s maloletou U. sa otec nevidel aj niekoľko mesiacov. Maloletá si kontakty s otcom aj naďalej spájala s nepríjemným zážitkom, keď ju tento nevrátil v stanovenú hodinu matke a následne ju proti jej vôli zobral do ČR. Maloletá tiež kontakty s otcom považuje za nezaujímavé, kedy otec nedokáže zabezpečiť všetky jej potreby, či už sa týkajú stravy alebo programu počas nich. Preto bude úlohou prvých stretnutí, ktoré budú prebiehať za prítomnosti dieťaťu najbližšej a s bezpečím sa spájajúcej osoby, vytvárať zo strany otca také situácie a podmienky, ktoré by maloletú presvedčili o tom, že nemusí mať so stretnutí so svojim otcom obavy, že mu môže dôverovať a že ju má otec naozaj nezištne rád a dokáže reagovať na jej prirodzené potreby správne. Po absolvovaní stretnutí počas šiestich mesiacov (ak bude otec chodiť pravidelne podľa rozhodnutia súdu), už bude maloletá pripravená na absolvovanie stretnutí bez prítomnosti matky. Maloletá je už vo veku 9 rokov a dokáže už správne chápať vzťahy v ich rodine, vie kto je jej otcom, avšak nemá k nemu vytvorené patričné citové väzby. Súd neupravil kontakty maloletej s otcom prostredníctvom elektronickej komunikácie, pretože pre dieťa je dôležité, aby si najskôr osobným kontaktom so svojim otcom vytvorila pozitívny vzťah k nemu. Toto sa podľa názoru súdu nedá formou napr. skypovej komunikácie, ktorú maloletá odmieta a za súčasnej situácie by ju považovala za niečo, čo ju obmedzuje, obťažuje, niečo s čím nie je stotožnená (táto forma sa neosvedčila ani v minulosti) a jej vzťah k otcovi by to mohlo ešte viac poškodiť. Maloletá musí pociťovať jeho fyzickú blízkosť, musí zažiť bezprostredný kontakt s ním, aby zistila, že ju tento dokáže pohladiť, pritúliť si ju, prípadne iným spôsobom prejaviť svoju rodičovskú lásku. Súd verí, že ak toto otec správne zvládne, presvedčí o svojich rodičovských zručnostiach aj matku dieťaťa a táto následne dokáže maloletú na stretnutia s otcom správne pripraviť. Z dôvodov, že kontakt otca s maloletou je momentálne na svojom začiatku, súd neupravovať osobitne kontakty otca s maloletou osobitne počas sviatkov a školských prázdnin. Sviatky si môže pripomenúť otec s maloletou pri následnom stretnutí v uvedenom mesiaci. Maloletá ešte stále nie je pripravená na prespanie u otca (ktorý bude pravdepodobne prespávať na ubytovni alebo v hotely) a preto súd neupravil ani kontakty počas prázdnin na dlhšie časové obdobie. V budúcnosti ak si maloletá na stretnutia s otcom zvykne a posilní sa jej citová väzba na svojho otca, bude možné upraviť styk s otcom aj s prespaním a na dlhšie časové obdobie a to aj s prihliadnutím na pribúdajúci vek maloletej U.. V súčasnej dobe by ale širší rozsah styku, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, mohol dieťa natoľko zneistiť a zúskostniť, že by nebolo možné zabezpečiť jej prítomnosť ani formou výkonu rozhodnutia bez ohrozenia jej psychického, prípadne fyzického zdravia. Súd v závere poukazuje aj na možnosť využitia spolupráce s občianskym združením Familiam, ktorý takúto spoluprácu rodičom ponúkol. (41)

Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákone neustanovuje inak. (42)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.