Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/255/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: 1.) E-S Partners spol. s r.o., Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, IČO: 31 329 225, 2.) E-S Marketing, spol. s r.o., Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, IČO: 31 365 540, obaja zast. JUDr. Ivana Rišňovská, advokátka, Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, proti žalovaným: 1.) TOM REAL, s. r. o., Záhradnícka 51, 821 07 Bratislava, IČO: 43 856 144, 2.) KRAFT ENERGY spol. s r. o., Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, IČO: 45 473 994, obaja zast. Advokátska kancelária Ivan Švec, s.r.o., Nám. Martina Benku 15, 811 07 Bratislava, IČO: 36 864 196, o zaplatenie 1.143,05 eur s príslušenstvom a o určenie povinnosti, na odvolanie žalovaných v 1. a v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/175/2011-267 zo dňa 21.3.2016 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/175/2011-267 zo dňa 21.3.2016 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/175/2011-272 zo dňa 18.5.2016 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Žalobcovi v 1. a v 2. rade sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 581,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 581,03 eur od 15.01.2011 do zaplatenia.

2. Žalovaného v 2. rade zaviazal k povinnosti strpieť užívanie spoločných častí a spoločných zariadení budovy na Záhradníckej ul. č. 51, súp. č. 4836, nachádzajúcej sa na B.. Č.. XXXXX/X, o výmere 177 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na Y. Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Z. R., T.: Z.-W..Č.. L., N.. Ú.E.: I., žalobcami bez akéhokoľvek obmedzenia a zároveň je povinný odovzdať žalobcovi v 2. rade 6 kusov čipových zariadení od hlavného vchodu uvedenej budovy z Jelačičovej ulice. Vo zvyšku súd konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v 1. rade sa návrhom doručeným súdu dňa 11.05.2011 domáhal od žalovaného (v 1. rade) zaplatenia sumy 1.143,05 eur s prísl. titulom nevrátenia preplatku z vyúčtovania zálohových platieb uhradených žalobcom žalovanému (v 1. rade) a skutočne spotrebovanej elektrickej energie.

4. Súd na návrh žalobcu (v 1. rade) uznesením zo dňa 04.03.2013 pripustil, aby do konania vstúpil E-S Marketing, spol. s r.o. ako žalobca v 2. rade a uznesením zo dňa 03.04.2013 pripustil zmenu petitu.

5. Žalobcovia podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.05.2015 navrhli, aby do konania vstúpil ďalší účastník KRAFT ENERGY spol. s r. o. ako žalovaný v 2. rade z dôvodu, že tento je vlastníkom priestorov v dotknutej budove a spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení budovy. Žalobcovia podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.06.2015 navrhli, aby súd pripustil zmenu návrhu aj z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu. Uznesením zo dňa 04.06.2015 súd pripustil vstup KRAFT ENERGY spol. s r. o. ako žalovaného v 2. rade a zmenu návrhu tak, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 581,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 581,03 eur od 15.1.2011 do zaplatenia a žalovaný v 2. rade je povinný strpieť užívanie spoločných častí a spoločných zariadení budovy na Záhradníckej ul. č. 51, súp. č. 4836, nachádzajúcej sa na B.. Č.. XXXXX/X, o výmere 177 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na Y. Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava II, obec: Z.-W..Č.. L., N.. Ú.: I., žalobcami bez akéhokoľvek obmedzenia a zároveň je povinný odovzdať žalobcovi v 2. rade 6 kusov čipových zariadení od hlavného vchodu uvedenej budovy z Jelačičovej ulice.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom právnych zástupcov účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Žalobca v 2. rade a žalovaný v 1. rade (do októbra 2014) boli spoločne vlastníkmi nebytových priestorov v administratívnej budove na Záhradníckej ul. č. 51, súp. č. 4836, nachádzajúcej sa na B.. Č.. XXXXX/X, o výmere 177 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na Y. Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava II, obec: Z.-W..Č.. L.R., N.. Ú.: I.. Žalobca v 2. rade vlastní nebytové priestory na prízemí a 1. posch. budovy a žalovaný v 1. rade bol vlastníkom ostatných nebytových priestorov v budove. Žalovaný v 1. rade a žalobca v 2. rade boli zároveň spoluvlastníkmi spoločných častí a spoločných zariadení budovy. Žalovaný v 1. rade mal uzavretú zmluvu o dodávke elektrickej energie s dodávateľom Západoslovenskou energetikou, a.s., na základe ktorej dodávateľ elektrickej energie fakturoval žalovanému v 1. rade cenu za elektrickú energiu spotrebovanú vo všetkých bytoch a nebytových priestoroch v budove. Žalobca v 2. rade nie je v zmluvnom vzťahu s dodávateľom elektrickej energie a cenu za elektrickú energiu spotrebovanú v nebytových priestoroch v jeho vlastníctve uhrádzal žalovanému v 1. rade prostredníctvom žalobcu v 1. rade. Cenu za elektrickú energiu spotrebovanú v rámci spoločných častí a spoločných zariadení budovy na základe ústnej dohody s žalovaným v 1. rade žalobcovia od 01.01.2010 neplatili, keďže tieto priestory nevyužívajú. Od 01.04.2010 žalovaný v 1. rade ani neúčtoval žalobcom cenu elektrickej energie v spoločných priestoroch budovy. Dňa 19.01.2011 bola žalobcovi v 1. rade ako platcovi ceny elektrickej energie za žalobcu v 2. rade doručená faktúra č. 100100145 vystavená žalovaným v 1. rade dňa 31.12.2010, splatná dňa 14.01.2010, predmetom ktorej bola cena elektrickej energie za obdobie 01.01.2010 - 31.12.2010, pričom výsledkom bol preplatok v sume 1.041,86 eur, ktorý mal žalovaný v 1. rade vrátiť na účet žalobcu v 1. rade v lehote splatnosti faktúry. Vo faktúre žalovaný v 1. rade fakturoval žalobcovi v 1. rade aj cenu elektrickej energie spotrebovanej v spoločných priestoroch budovy vo výške 101,19 eur, napriek uvedenej ústnej dohode. Celkový preplatok vzniknutý z vyúčtovania zálohových platieb uhradených žalobcom v 1. rade žalovanému v 1. rade a skutočne spotrebovanej elektrickej energie tak predstavuje sumu 1.143,05 eur.

8. V odpore zo dňa 16.06.2011 žalovaný v 1. rade považoval žalovaný nárok za nedôvodný, keďže voči žalovanej pohľadávke uplatnil žalovaný v 1. rade jednostranným započítaním svoju pohľadávku voči žalobcovi v 1. rade v sume 1.041,86 eur, ktorá vznikla neuhradením piatich faktúr (s VS 110100034, 110100011, 100100084, 100100035 a 290100182). Oznámenie o započítaní pohľadávok zaslal žalobcovi v 1. rade dňa 19.04.2011.

9. Žalobca v 1. rade vo vyjadrení zo dňa uviedol, že nesúhlasí s jednostranným započítaním pohľadávok, nakoľko faktúry žalovaný v 1. rade, ktoré boli predmetom započítania, boli buď uhradené alebo boli neoprávnené. Sumu z faktúry č. 110100034 (425,52 eur) za elektrickú energiu za obdobie február - apríl 2011 navrhovateľ v 1. rade uhradil žalovanému v 1. rade dňa 20.04.2011, o čom priložil dôkaz výpis z účtu zo dňa 20.04.2011. Sumu z faktúry č. 110100011 (141,84 eur) za elektrickú energiu za obdobie január 2011 žalobca v 1. rade tiež uhradil dňa 20.04.2011, o čom priložil dôkaz výpis z účtu zo dňa 20.04.2011. Pokiaľ ide o faktúru č. 100100084 (započítaná suma 29,81 eur) za cenu vody za jún 2010 v celkovej výške 44,98 eur, táto cena bola určená nesprávne, a to podľa počtu osôb a nie podľa skutočnej spotreby (ako bolo pôvodne dohodnuté). Žalobca v 1. rade uhradil dňa 16.08.2010 cenu vody vyčíslenú podľa skutočnej spotreby vody, t.j. v sume 15,17 eur. Predmetnú skutočnosť žalobca v 1. rade oznámil

žalovanému v 1. rade a žiadal ho o opravu uvedenej faktúry (ako dôkaz priložil listy prevzaté žalovaným v 1. rade dňa 08.04.2011 a 20.07.2010). Sumu z faktúry č. 100100035 (započítaná suma 14,10 eur) za elektrickú energiu za 1. štvrťrok 2010 v celkovej výške 227,48 eur vrátane ceny energie spotrebovanej v spoločných priestoroch stavby v sume 14,10 eur, žalobca v 1. rade uhradil žalovanému v 1. rade vo výške 213,38 eur, nakoľko suma 14,10 eur ako cena za energiu spotrebovanú v spoločných priestoroch bola fakturovaná neoprávnene. Predmetnú skutočnosť žalobca v 1. rade oznámil žalovanému v 1. rade a žiadal ho o opravu uvedenej faktúry (ako dôkaz priložil list prevzatý žalovaným v 1. rade dňa 08.04.2011). Pokiaľ ide o faktúru č. 290100182 (započítaná suma 435,93 eur) za cenu za upratovanie a zimnú údržbu spoločných priestorov predmetnej budovy za obdobie apríl - december 2009, táto bola určená neoprávnene, nakoľko medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade neexistovala dohoda o úhrade nákladov spojených s upratovaním a zimnou údržbou spoločných priestorov budovy za cenu 130,- eur na mesiac. Uvedenú faktúru žalobca v 1. rade vrátil žalovanému v 1. rade. Ako dôkaz priložil list prevzatý žalovaným v 1. rade dňa 22.02.2010 a list zo dňa 10.02.2011.

10. V podaní zo dňa 22.02.2013 žalobca v 1. rade uviedol, že druhý (zadný) vchod do budovy je z Jelačičovej ulice a slúži na vstup k nebytovému priestoru na 1. posch. budovy vo vlastníctve žalobcu v 2. rade, k všetkým priestorom vo vlastníctve žalovaného v 1. rade a k spoločným častiam a zariadeniam budovy (chodba, schodisko, výťah, pivnica, merače spotreby plynu a elektrickej energie a k hlavnému uzáveru vody). Na prízemí spoločných priestorov sa nachádzajú poštové schránky k všetkým priestorom v budove. V novembri 2010 dal žalovaný v 1. rade bez vedomia žalobcu v 1. rade (nájomcu priestoru č. 14 na prízemí budovy) ako aj žalobcu v 2. rade nainštalovať na predmetný vchod čipové zariadenie, ktoré slúži ako zámok. Dňa 12.11.2010 žalovaný v 1. rade doručil žalobcovu v 2. rade jedno vyhotovenie čipového zariadenia na otváranie zadného vchodu, pričom tento ho žiadal o dodanie ďalších 3 kusov, čo je zaznamenané v preberacom protokole. Žalobca v 2. rade obdržaný jeden čip poskytol nájomcovi svojich priestorov na 1. posch. Tamus, a.s. a tak sám vlastník, ako aj jeho ďalší nájomca - žalobca v 1. rade, nemajú čip od druhého vchodu budovy. Žalobca v 1. rade má 2 konateľov a 3 zamestnancov, Tamus, a.s. má 5 zamestnancov.

11. V podaní zo dňa 11.03.2014 žalobca uviedol, že dňa 01.07.2005 bola medzi žalobcom v 1. rade (ako užívateľom), žalobcom v 2. rade (ako budúcim vlastníkom) a spoločnosťou SAMA, s.r.o. (ako poskytovateľom) uzatvorená zmluva o poskytovaní služieb, predmetom ktorej bola dodávka elektrickej energie, vodné a stočné, odvod zrážkovej vody, odvoz odpadu, správa objektu (vrátane upratovania a zimnej údržby) a iné. Dňa 06.05.2008 bola medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným v 1. rade uzavretá dohoda vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom zmluvné strany sa v čl. IV ods. 1 dohodli, že vzájomné vzťahy v oblasti údržby spoločných priestorov vrátane údržby výťahov, zabezpečovacích systémov a zariadení spojených s poskytovaním služieb vo vzťahu s využívaním priestorov v budove sa budú naďalej riadiť ustanoveniami zmluvy o poskytovaní služieb. Žalobca v 2. rade listom zo dňa 30.03.2010 vypovedal dohodu vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 582 Občianskeho zákonníka, pričom výpoveď nadobudla účinnosť dňa 30.06.2010. Podľa jeho názoru z výpovede je jednoznačné, že žalobca v 2. rade odstupuje od dohody ako celku a nie jej časti, preto zaniklo aj ustanovenie čl. IV ods. 1, ktoré odkazovalo na zmluvu o poskytovaní služieb. Otázku vyúčtovania energií v nebytových priestoroch upravovala jedine zmluva o poskytovaní služieb. Hoci zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade neexistuje, elektrinu žalobcovi odoberajú a uhrádzajú preddavky za predpokladaný odber elektriny na základe zálohových faktúr žalovaného v 1. rade. Ústna dohoda, že cenu elektrickej energie v spoločných priestoroch hradí v plnej výške žalovaný v 1. rade vznikla z toho dôvodu, že spotreba elektrickej energie v spoločných priestoroch je spôsobovaná najmä užívaním výťahu (keďže výlučným užívateľom výťahu je odporca v 1. rade). Ďalej v podaní uviedol, že v súčasnosti je možný vstup do spoločných častí budovy len cez zadný vchod. Konanie žalovaného v 1. rade si vysvetľuje tak, že sa tento naďalej pridržiava ustanovení dohody vlastníkov bytov a nebytových priestorov napriek tomu, že žalobca v 2. rade od nej odstúpil, čím bolo zrušené dovtedajšie usporiadanie o používaní predného vchodu žalobcami a zadného vchodu žalovaným v 1. rade.

12. V podaní zo dňa 17.03.2014 žalovaný v 1. rade uviedol, že odovzdal žalobcovi v 2. rade jeden kus čipového zariadenia na otváranie zadných dverí, čím mu umožnil bezproblémový vstup do spoločných častí budovy cez zadný vchod. Poukázal na skutočnosť, že žalobca v 2. rade bez oznámenia adresovaného žalovanému v 1. rade vykonáva zásadné stavebné zásahy do spoločnej budovy. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/63/2011 zo dňa 09.03.2011, ktorý zamietol návrh žalobcu v 2. rade na vydanie predbežného opatrenia, o vydanie ktorého žiadal v

súvislosti s tvrdeným obmedzovaním (spolu)vlastníckeho práva žalovaným v 1. rade po tom, čo tento dal na zadný vchod čipové zariadenie a odovzdal žalobcovi v 2. rade jeden kus čipového zariadenia. V uvedenom rozhodnutí súd uviedol, že odovzdanie 1 kusu čipového zariadenia deklaruje úmysel žalovaného v 1. rade, aby bolo umožnené žalobcovi v 2. rade užívať zadný vchod budovy a že nemožno od žalovaného v 1. rade spravodlivo požadovať, aby dal vyrobiť pre žalobcu v 2. rade 6 kusov čipových zariadení a tiež že to bol žalobca v 2. rade, ktorý nedodržal dohodu o využívaní vchodov do spoločnej budovy.

13. V podaní zo dňa 20.05.2014 žalovaný v 1. rade uviedol podrobnú špecifikáciu položiek jednostranného zápočtu vykonaného dňa 19.04.2011, kde uviedol, že žalobca v 1. rade zaplatil žalovanému v 1. rade dňa 21.04.2011 sumu 141,84 eur (VS 110100011), no keďže táto úhrada bola predmetom jednostranného zápočtu, táto suma bola žalobcovi v 1. rade vrátená dňa 04.03.2012. Tiež uviedol, že žalobca v 1. rade zaplatil žalovanému v 1. rade dňa 21.04.2011 sumu 425,52 eur (VS 110100034), no keďže táto úhrada bola čiastočne predmetom jednostranného zápočtu, suma 414,84 eur bola žalobcovi v 1. rade vrátená dňa 05.05.2011.

14. V podaní zo dňa 28.10.2014 žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobca v 1. rade uhradil žalovanému v 1. rade faktúru č. 290100030 zo dňa 09.02.2009 za upratovanie a zimnú údržbu priestorov budovy v roku 2008, a to dňa 26.02.2009. Zároveň uviedol, že už nie je vlastníkom nebytových priestorov v budove. Vlastníkom priestorov v predmetnej budove je žalovaný v 2. rade (tiež je aj spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení domu).

15. V podaní zo dňa 07.01.2015 právny zástupca žalobcov uviedol, že žalobca v 1. rade uznáva zápočet sumy 141,84 eur v zmysle faktúry č. 110100011 a 425,52 eur v zmysle faktúry 110100034, avšak uplatňuje si rozdiel vo výške 5,34 eur (suma 425,52 eur znížená o sumu 420,18 eur, ktorú žalovaný vrátil žalobcovi v 1. rade).

16. Právny zástupca žalobcov v podaní zo dňa 08.03.2016 priložil nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom v 2. rade a Tamus, a.s., predmetom ktorej je užívanie nebytového priestoru, ktorý je prístupný výlučne cez spoločné časti a zariadenia domu, ktoré sú v spoluvlastníctve žalobcu v 2. rade a žalovaného v 2. rade.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a osoby, ktoré s ním žijú v domácnosti, majú právo užívať byt alebo nebytový priestor v dome, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok, ktorých užívanie je spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome, a priľahlý pozemok.

Podľa § 12 ods. 2 prvá veta zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je oprávnený prenajať ho inej osobe.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 13.05.2009 do 12.04.2011 bola vo výške 1,00 %.

18. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalobca v 2. rade a žalovaný v 2. rade sú vlastníkmi nebytových priestorov v administratívnej budove na Záhradníckej ul. č. 51 v Bratislave, pričom žalobca v 2. rade vlastní nebytové priestory na prízemí a 1. posch. budovy a žalovaný v 2. rade (do 23.10.2014 žalovaný v 1. rade) je vlastníkom ostatných nebytových priestorov budovy. Žalovaný v 2. rade a žalobca v 2. rade sú zároveň spoluvlastníkmi spoločných častí a spoločných zariadení budovy. Vzťahy medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade boli v danom čase usporiadané v zmysle ústnych dohôd a dohody o vzájomných právach a povinnostiach zo dňa 06.05.2008 tak, že žalobca v 1. rade platil za žalobcov priamo žalovanému v 1. rade faktúry za spotrebu elektrickej energie (a vody), z čoho potom žalovaný v 1. rade platil cenu za ich dodávku priamo poskytovateľom. Dňa 19.01.2011 bola žalobcovi v 1. rade doručená faktúra č. 100100145 vystavená žalovaným v 1. rade dňa 31.12.2010, splatná dňa 14.01.2010, predmetom ktorej bolo vyúčtovanie elektrickej energie za obdobie 01.01.2010 - 31.12.2010 vo forme preplatku v sume 1.041,86 eur, ktorý mal žalovaný v 1. rade vrátiť na účet žalobcu v 1. rade v lehote splatnosti faktúry. Vo faktúre žalovaný v 1. rade fakturoval žalobcovi v 1. rade aj cenu elektrickej energie spotrebovanej v spoločných priestoroch budovy vo výške 101,19 eur, čo bolo podľa tvrdenia žalobcov v rozpore s ústnou dohodou, podľa ktorej od 01.01.2010 žalobca v 1. rade nemal platiť za elektrickú energiu spotrebovanú v spoločných priestoroch a zariadeniach, nakoľko táto vyplývala najmä z prevádzky výťahu, ktorý žalobcovia nevyužívali. Žalovaný v 1. rade preplatok z uvedenej faktúry žalobcovi v 1. rade neuhradil, nakoľko dňa 19.04.2011 pohľadávku žalobcu v 1. rade vyplývajúcu z tejto faktúry jednostranne započítal so svojou pohľadávkou voči žalobcovi v 1. rade v sume 1.041,86 eur, ktorá vznikla neuhradením piatich vystavených faktúr (s VS 110100034, 110100011, 100100084, 100100035 a 290100182). Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade nebol oprávnený voči pohľadávke žalobcu v 1. rade započítať svoju pohľadávku z faktúry č. 110100011 v sume 141,84 eur ako cenu za elektrickú energiu za január 2011, keďže túto žalobca v 1. rade uhradil žalovanému v 1. rade v plnej výške dňa 20.04.2011. Žalovaný v 1. rade nebol oprávnený voči pohľadávke žalobcu v 1. rade započítať ani svoju pohľadávku z faktúry č. 110100034 v sume 425,52 eur ako cenu za elektrickú energiu za február až apríl 2011, keďže aj túto žalobca v 1. rade uhradil žalovanému v 1. rade v plnej výške dňa 20.04.2011. Žalovaný v 1. rade nebol oprávnený jednostranne započítať časť faktúry č. 100100035 vo výške 14,10 eur (celá faktúra bola vystavená v sume 227,48 eur za predpokladanú spotrebu elektrickej energie za marec 2010), nakoľko žalobca v

1. rade uhradil z uvedenej faktúry sumu 213,38 eur ako cenu za elektrickú energiu (neuhradil jej časť 14,10 eur, ktorá sa týkala spoločných priestorov a zariadení domu). Keďže žalobca v 2. rade listom zo dňa 30.03.2010 s účinnosťou k 30.06.2010 vypovedal dohodu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorá v čl. IV ods. 1 odkazovala na zmluvu o poskytovaní služieb vo vzájomných vzťahoch týkajúcich sa údržby spoločných priestorov (napr. aj pokiaľ ide o spotrebu elektrickej energie), žalovaný v 1. rade nebol oprávnený znížiť preplatok na faktúre č. 100100145 o sumu 101,19 eur ako vyúčtovanie elektrickej energie za spoločné priestory za rok 2010 a ani nebol oprávnený požadovať od žalobcov platenie akýchkoľvek faktúr vystavených za spotrebu elektrickej energie v spoločných priestorov, predovšetkým vzhľadom na absenciu dohody v tejto oblasti. Žalovaný v 1. rade preto nesprávne aplikoval ustanovenia zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01.07.2004 na otázky platenia ceny za spotrebovanú elektrickú energiu v spoločných priestoroch budovy, a to aj napriek tomu, že nebol jej zmluvnou stranou a že žalobcovi platenie za elektrickú energiu v spoločných častiach domu viackrát namietali a snažili sa v tejto otázke dospieť k písomnej dohode s žalovanýn v 1. rade. Žalovaný v 1. rade nebol oprávnený jednostranne započítať časť faktúry č. 100100084 vo výške 29,81 eur (celá faktúra bola vystavená v sume 44,98 eur za spotrebu vody a stočné za jún 2010), nakoľko žalobca v 1. rade uhradil z tejto faktúry dňa 16.08.2010 sumu 15,17 eur ako cenu vypočítanú podľa skutočnej spotreby podľa viacerých žiadostí žalobcovia v 1. rade a nie podľa počtu osôb ako to vyplývalo z výpočtu žalovaného v 1. rade, podľa ktorého vychádzala spotreba vody trikrát viac ako podľa stavu zaznamenaného na vodomere. Žalovaný v 1. rade napokon nebol oprávnený jednostranne započítať ani faktúru č. 290100182 vo výške 435,93 eur (za upratovanie a zimnú údržbu spoločných priestorov v období apríl až december 2009 za sumu 130,- eur mesačne), nakoľko zo žiadnej zmluvy alebo dohody medzi žalovaným v 1. rade a žalobcami uvedená povinnosť platiť za upratovanie a údržbu spoločných priestorov v danej výške nevyplýva. Uvedenú skutočnosť žalobca v 2. rade v listoch zo dňa 10.02.2011 a 22.02.2010 adresovaných žalovanému v 1. rade namietal a predmetnú faktúru mu vrátil. Vzhľadom na uvedené je irelevantné tvrdenie žalovaný v 1. rade, že žalobca v 1. rade už raz uhradil žalovanému v 1. rade faktúru č. 290100030 zo dňa 09.02.2009 za upratovanie, zimnú údržbu priestorov budovy a odvoz odpadu v roku 2008, nakoľko to nepreukazuje, že žalobca v 2. rade súhlasil s upratovaním a údržbou spoločných priestorov aj v roku 2009 za sumu 130,- eur mesačne. Keďže žalovaný v 1. rade v priebehu konania preukázal, že sumu 141,84 eur (zaplatenú žalobcom v 1. rade z faktúry č. 110100011) vrátil žalobcovi v 1. rade dňa 04.03.2012 a časť 420,18 eur zo sumy 425,52 eur zaplatenej žalobcom v 1. rade z faktúry č 110100034 vrátil žalobcovi v 1. rade dňa 19.04.2011 (sumu 5,34 eur) a dňa 05.05.2011 (sumu 414,84 eur) - v uvedený deň vykonal príkaz na úhradu prevodom do iného peňažného ústavu, žalobca v 1. rade podaním doručeným súdu dňa 01.06.2015 vzal návrh späť v časti 562,02 eur. V zmysle uvedeného preto súd považoval žalobný návrh v časti o zaplatenie 581,03 eur za dôvodný a zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 581,03 eur žalobcovi v 1. rade spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne (podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013) od 15.01.2011 do zaplatenia, nakoľko sa žalovaný v 1. rade od tohto dňa dostal do omeškania s plnením vyplývajúcim z faktúry č. 100100145 splatnej dňa 14.01.2011. Zároveň pre čiastočné späťvzatie návrhu žalobcom v 1. rade súd konanie vo zvyšnej časti v zmysle § 96 O.s.p. zastavil.

19. Súd považoval za dôvodný v celom rozsahu aj návrh žalobcov na uloženie povinnosti, aby žalovaný v 2. rade strpel užívanie spoločných častí a spoločných zariadení predmetnej budovy žalobcami bez akéhokoľvek obmedzenia a zároveň aby odovzdal žalobcovi v 2. rade 6 kusov čipových zariadení od hlavného vchodu uvedenej budovy z Jelačičovej ulice. Vzájomné vzťahy medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným v 1. rade súvisiace s užívaním predmetnej budovy boli od 06.05.2008 upravené dohodou o vzájomných právach a povinnostiach, kde si v čl. II stanovili, že zadný vchod z Jelačičovej ulice bude využívať výhradne žalovaný v 1. rade a predný vchod zo Záhradníckej ulice výhradne žalobca v 2. rade. V 2. odseku tohto článku si upravili aj výnimku - keď spojovacie dvere na 1. podlaží (vedúce na schodište nachádzajúce sa v zadnej časti budovy a ktoré spájajú predný a zadný vchod) budú využívané iba poštármi a zodpovednými osobami žalobcu v 2. rade za účelom prístupu k poštovým schránkam, do pivnice v suteréne a k spoločným meračom energií, príp. za účelom nakladania/ vykladania tovaru, ak to nie je dobre možné cez predný vchod. Situácia sa však zmenila, keď žalobca v 2. rade dňa 30.03.2010 odstúpil od uvedenej dohody s účinnosťou k 30.06.2010 a vzťahy medzi spoluvlastníkmi sa výrazne zhoršili. V novembri 2010, t.j. už v čase, kedy vzájomné vzťahy medzi spoluvlastníkmi budovy neupravovala žiadna zmluva, dal žalovaný v 1. rade nainštalovať na zadný vchod z Jelačičovej ulice čipové zariadenie, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobcov o tejto skutočnosti vopred informoval, resp. že by sa o tejto dôležitej zmene spoločnej veci medzi spoluvlastníkmi vôbec diskutovalo. Z preberacieho protokolu zo dňa 12.11.2010 vyplýva, že spoločníčka žalobcu v 2. rade

prebrala od žalovaného v 1. rade jeden kus čipového zariadenia na otváranie dverí zadného vchodu a zároveň v ňom žiadala o dodanie ďalších 3 kusov za náhradu vynaložených nákladov. Žalovaní do dnešného dňa ďalšie čipové kľúče žalobcom nevydali a odmietajú ich vydanie, napriek tomu, že žalobca v 2. rade je spoluvlastníkom budovy a nemôže si ich dať sám vyrobiť. Spojovacie dvere na 1. podlaží boli žalovaným v 1. rade uzavreté, t.j. žalobcovia a ani ďalší nájomca Tamus, a.s., sa nemôžu dostať do nebytového priestoru na 1. posch. budovy a ani do spoločných časti budovy inak ako cez zadný vchod a napriek tomu majú od odporcu v 1. rade k dispozícii iba jedno čipové zariadenie, ktoré spoločne využívajú. Podľa názoru súdu správanie žalovaného v 1. rade a následne žalovaného v 2. rade ako nového vlastníka nebytových priestorov budovy v súvislosti so zadržiavaním výroby ďalších čipových zariadení možno jednoznačne považovať za konanie, ktoré vedie k obmedzeniu užívania budovy (vrátane jej spoločných priestorov) ďalším spoluvlastníkom žalobcom v 2. rade, ako aj jeho nájomcami, čo je v zjavnom rozpore s § 11 ods. 1 a § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

20. Súd považuje za potrebné uviesť, že aj žalobca v 2. rade je povinný správať sa v budove tak, aby výkon jeho práv a povinností nezasahoval bez právneho dôvodu do práv a oprávnených záujmov iných osôb (najmä žalovaného v 2. rade) a nebol v rozpore s dobrými mravmi, a teda aby aj jeho konanie bolo plne v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že žalobný návrh je v plnom rozsahu dôvodný, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

22. Súd prvej inštancie uznesením vydaným pod č.k. 22Cb/175/2011-272 dňa 14.5.2016 zaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 199,- eur.

23. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. a v 2. rade. V časti, v ktorej bol žalovaný v 1. rade zaviazaný zaplatiť žalobcovi v 1. rade zaplatiť sumu 581,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 581,03 eur od 15.01.2011 do zaplatenia a v časti, v ktorej bol žalovaný v 2. rade zaviazaný k povinnosti strpieť užívanie spoločných častí a spoločných zariadení budovy na E. U.. Č.. XX, M.. Č.. XXXX, nachádzajúcej sa na B.. Č.. XXXXX/X, o výmere 177 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na Y. Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava II, obec: Z.-W..Č.. L., N.. Ú.: I., žalobcami bez akéhokoľvek obmedzenia a zároveň je povinný odovzdať žalobcovi v 2. rade 6 kusov čipových zariadení od hlavného vchodu uvedenej budovy z Jelačičovej ulice.

24. Proti uzneseniu, ktorým bol zaviazaný žalovaný v 2. rade zaplatiť súdny poplatok za odvolanie sa odvolal žalovaný v 2. rade.

25. V podanom odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej žalovaní v 1. a v 2. rade uvádzajú, že žalovaný v 1. rade napáda výrok súdu, na základe ktorého má tento uhradiť žalobcovi sumu 581,03 eur spolu s príslušenstvom, nakoľko, ako už bolo preukázané na súde prvej inštancie, aj táto suma bola predmetom jednostranného zápočtu zo strany žalovaného v 1. rade. Argumentácia konajúceho súdu o tom, že žalovaný v 1. rade nebol oprávnený jednostranne započítať ani faktúru č. 290100182 vo výške 435,93 eur (za upratovanie a zimnú údržbu spoločných priestorov v období apríl až december 2009), nakoľko zo žiadnej zmluvy alebo dohody medzi žalovaným v 1. rade a žalobcami uvedená povinnosť platiť za upratovanie a údržbu spoločných priestorov v danej výške nevyplýva a navyše tvrdenie súdu o irelevantnosti tvrdenia žalovaného v 1. rade, že uhradením odplaty za upratovanie už v minulosti ešte nepreukazuje, že žalobca v 2. rade súhlasil s upratovaním a údržbou spoločných priestorov aj v roku 2009 za sumu 130,- eur mesačne právne neobstojí. Žalovaný v 1. rade v rámci konania preukázal a žalobcovia nepopreli, že do momentu nadobudnutia účinnosti výpovede Dohody vlastníkov bytov a nebytových priestorov, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom dňa 6.5.2008, vzájomné vzťahy v oblasti upratovania, údržby spoločných priestorov, vrátane údržby výťahov, zabezpečovacích systémov a pod. sa budú naďalej riadiť ustanoveniami Zmluvy o poskytovaní služieb, uzavretej medzi žalobcami a právnym predchodcom žalovaným v 1. rade ešte v roku 2005. Uvedenú skutočnosť, napriek tomu, že bola v rámci konania žalovaným v 1. rade viac razy akcentovaná a súdu riadne preukázaná, zrejme súd prvej inštancie opomenul vziať do úvahy pri svojom rozhodovaní; inak by v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia neustálil, že zo žiadnej dohody medzi žalovaným v 1. rade a žalobcami povinnosť uhrádzať za upratovanie a zimnú údržbu spoločných priestorov nevyplýva. Tým, že žalobca v 1. rade pred vypovedaním Dohody uhrádzal žalovanému v 1. rade fakturovanú odplatu za upratovanie a zimnú údržbu, konkludentne uznal oprávnenosť fakturácie žalovaného v 1. rade a preto nárok na úhradu nákladov za upratovanie a zimnú údržbu má žalovaný v 1. rade aj za obdobie do vypovedania Dohody.

26. Mal za to, že súd svoje tvrdenia riadne neodôvodnil.

27. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v 2. rade, tento napáda výrok súdu prvej inštancie z dôvodu, že žalobcovia v rámci konania nepreukázali, že by žalovaný v 2. rade akokoľvek týchto obmedzoval v užívaní spoločnej nehnuteľnosti, resp. konajúci súd nevykonal žiadne dôkazy, ktoré by ho oprávňovali konštatovať protiprávne konanie zo strany žalovaného v 2. rade. Súd v rámci konania nezistil, či žalovaný v 2. rade vôbec disponuje 6 kusmi čipových zariadení, ktoré je žalovaný v 2. rade v zmysle napadnutého rozhodnutia povinný odovzdať žalobcovi v 2. rade, resp. či vôbec má možnosť takýto počet zariadení pre žalobcu v 2. rade zabezpečiť, hoci tvrdenie o tom, že žalovaný v 2. rade nedisponuje požadovaným počtom čipových zariadení bola na súde prvej inštancie právnym zástupcom žalovaného v 2. rade prezentovaná.

28. Má za to, že v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie nevykonateľné. Z uvedených dôvodov žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

29. K odvolaniu žalovaných v 1. a v 2. rade sa vyjadril žalobca. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ žalovaný v 1. rade v podanom odvolaní napáda sumu 435,93 eur za zimnú údržbu a upratovanie spoločných priestorov a že v tom zmysle bola táto suma spôsobilá na započítanie, zdôraznil, že predmetom zápočtu, ktorý je medzi stranami sporný, bola suma 430,59 eur. Uvedené tvrdenie má vyplývať zo skutočnosti, že žalobca v minulosti za rovnaké služby platil. Zdôraznil, že s týmto nesúhlasí. Žalovaný v 1. rade jednostranne zvýšil odplatu za uvedené služby a to bez konzultácie so žalobcami a bez ich súhlasu. Kým v roku 2008 bola odplata za tieto služby vo výške 476,15 eur po neoprávnenom zvýšení odplaty v roku 2009 mala odplata za totožné služby predstavovať sumu 435,93 eur za 7 kalendárnych mesiacov.

30. Vzťahy strán boli až do 30.6.2010 upravené Dohodou o vzájomných právach a povinnostiach, resp. Zmluvou o poskytovaní služieb, z ktorých vyplýva, že akékoľvek zmeny a doplnky tejto zmluvy sú pre obe strany záväzné len ak boli vykonané v písomnej forme a podpísané štatutárnymi zástupcami oboch strán. Keďže žiadne takéto zmeny, ústne ani písomne, odsúhlasené neboli, je zrejmé, že neexistovala dohoda o úhrade nákladov spojených s upratovaním a zimnou údržbou spoločných priestorov budovy za cenu 130,- eur na mesiac ako konštatuje rozsudok súdu prvej inštancie, voči ktorému odvolanie smeruje. Z toho dôvodu je zrejmé, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými dôkazmi a skutkovým stavom.

31. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v 2. rade mal za to, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie, rozhodnutie riadne aj v tejto časti odôvodnil a žalovaný v 2. rade na žiadny pokusy žalobcov o osobné stretnutie nereagoval a počas celého konania bol nečinný. Vzhľadom na povahu veci a proces rozmnožovania čipových zariadení je zrejmé, že žalovanými napadnutý rozsudok je v tejto časti vykonateľný.

32. V odvolaní nie sú špecifikované žiadne dôkazy, ktoré žalovaní navrhli a ktoré súd prvej inštancie nevykonal. Mal za to, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými dôkazmi a preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

33. Taktiež sa odvolal žalovaný v 2. rade aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bol zaviazaný zaplatiť súdny poplatok vo výške 199,- eur za podanie odvolania. Súd v napadnutom rozhodnutí uvádza, že súdny poplatok je vyrubený podľa položky č. 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov. Vzhľadom k skutočnosti, že predmetom konania vo veci samej je nárok na úhradu sumy 1.143,05 eur, no súdom priznaný nárok žalobcovi predstavuje sumu 581,03 eur s príslušenstvom, mal za to, že výška poplatku má v zmysle súdom uvedenej položky predstavovať sumu 34,50 eur rovnajúcu sa 6% z ceny predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu a nie sumu 199,- eur tak, ako je to uvedené v napadnutom

rozhodnutí. Žalovaný v 1. rade je uznesením toho istého súdu a v tej istej právnej veci zaviazaný k úhrade súdneho poplatku vo výše 34,50 eur, čo podľa jeho názoru zodpovedá výške súdneho poplatku vyrátaného v zmysle položky č. 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov.

34. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súdny poplatok bol vyrubený v zmysle príslušnej vyhlášky a aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie.

35. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaných v 1. a v 2. rade a dospel k záveru, že pokiaľ ide o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej odvolanie nie je dôvodne. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v 2. rade proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku v tejto časti je odvolanie dôvodné.

Podľa ust. § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ust. § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa ust. § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

36. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver.

37. Je nesporné, že predmetom odvolania zo strany žalovaného v 1. rade je neoprávnenosť započítania sumy 435,93 eur za upratovanie a zimnú údržbu spoločných priestorov v období apríl až december 2009.

38. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že z predložených listinných dôkazov vzťahy medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade boli v danom čase usporiadané v zmysle ústnych dohôd a dohody o vzájomných právach a povinnostiach zo dňa 06.05.2008 tak, že žalobca v 1. rade platil za žalobcov priamo žalovanému v 1. rade faktúry za spotrebu elektrickej energie (a vody), z čoho potom žalovaný v 1. rade platil cenu za ich dodávku priamo poskytovateľom. Dňa 19.01.2011 bola žalobcovi v 1. rade doručená faktúra č. 100100145 vystavená žalovaným v 1. rade dňa 31.12.2010, splatná dňa 14.01.2010, predmetom ktorej bolo vyúčtovanie elektrickej energie za obdobie 01.01.2010 - 31.12.2010 vo forme preplatku v sume 1.041,86 eur, ktorý mal žalovaný v 1. rade vrátiť na účet žalobcu v 1. rade v lehote splatnosti faktúry.

39. Žalobca v 2. rade listom zo dňa 30.03.2010 vypovedal dohodu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorá v čl. IV ods. 1 odkazovala na zmluvu o poskytovaní služieb vo vzájomných vzťahoch týkajúcich sa údržby spoločných priestorov (napr. aj pokiaľ ide o spotrebu elektrickej energie). Žalovaný v 1. rade nebol oprávnený jednostranne započítať ani faktúru č. 290100182 vo výške 435,93 eur (za upratovanie a zimnú údržbu spoločných priestorov v období apríl až december 2009 za sumu 130,- eur mesačne), nakoľko zo žiadnej zmluvy alebo dohody medzi žalovaným v 1. rade a žalobcami uvedená povinnosť platiť za upratovanie a údržbu spoločných priestorov v danej výške nevyplýva. Uvedenú skutočnosť žalobca v 2. rade v listoch zo dňa 10.02.2011 a 22.02.2010 adresovaných žalovanému v 1. rade namietal a predmetnú faktúru mu vrátil.

40. Vzťahy strán boli až do 30.6.2010 upravené Dohodou o vzájomných právach a povinnostiach, resp. Zmluvou o poskytovaní služieb, z ktorých vyplýva, že akékoľvek zmeny a doplnky tejto zmluvy sú pre obe strany záväzné len ak boli vykonané v písomnej forme a podpísané štatutárnymi zástupcami oboch strán.

41. Odvolací súd poukazuje na to, že žiadne takéto zmeny spojené s upratovaním a zimnou údržbou spoločných priestorov budovy neboli písomne medzi zmluvnými stranami dohodnuté.

42. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v 1. rade si jednostranne zvýšil odplatu za uvedené služby a bez súhlasu žalobcov v 1. a v 2. rade. Kým v roku 2008 bola odplata za tieto služby vo výške 476,15 za celý kalendárny rok pričom v tejto sume bol zohľadnený aj odvoz odpadu a po neoprávnenom zvýšení odplaty v roku 2009 mala odplata za totožné služby predstavovať sumu 435,93 eur za 7 kalendárnych mesiacov.

43. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaný v 1. rade nepreukázal dôvodnosť fakturácie ceny za zimnú údržbu v takej výške ako si ju chcel započítať, keďže vzťahy strán boli až do až do 30.6.2010 upravené Dohodou o vzájomných právach a povinnostiach, resp. Zmluvou o poskytovaní služieb, z ktorých vyplýva, že akékoľvek zmeny a doplnky tejto zmluvy sú pre obe strany záväzné len ak boli vykonané v písomnej forme a podpísané štatutárnymi zástupcami oboch strán a žalovaný v 1. rade nepreukázal, že takéto zmeny boli so žalobcom v 1. rade dohodnuté písomne a boli odsúhlasené, nebolo možné zápočet v takejto výške za predmetné služby vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade realizovať. Z uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne keď zápočet v sume 435,93 eur zo strany žalovaného v 1. rade vo vzťahu k pohľadávke žalobcu v 1. rade neakceptoval ako platný.

44. Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym záverom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanému v 2. rade vydať 6 kusov čipových zariadení od hlavného vchodu uvedenej budovy žalobcovi v 2. rade, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v 2. rade na základe kúpnej zmluvy odkúpil od žalovaného v 1. rade byty a nebytové priestory vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v budove na Záhradníckej ulici č. 51. Vzájomné vzťahy medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným v 1. rade súvisiaci s užívaním predmetnej budovy boli od 6.5.2008 upravené dohodou o vzájomných právach a povinnostiach, kde si v čl. II stanovili, že zadný vchod z Jelačičovej ulice bude využívať výhradne žalovaný v 1. rade a predný vchod zo Záhradníckej ulice výhradne žalobca v 2. rade. V 2. odseku tohto článku si upravili aj výnimku - keď spojovacie dvere na 1. podlaží (vedúce na schodište nachádzajúce sa v zadnej časti budovy a ktoré spájajú predný a zadný vchod) budú využívané iba poštármi a zodpovednými osobami žalobcu v 2. rade za účelom prístupu k poštových schránkam, do pivnice v suteréne a k spoločným meračom energií, príp. za účelom nakladania/ vykladania tovaru, ak to nie je dobre možné cez predný vchod. Situácia sa však zmenila, keď žalobca v 2. rade dňa 30.03.2010 odstúpil od uvedenej dohody s účinnosťou k 30.06.2010 a vzťahy medzi spoluvlastníkmi sa výrazne zhoršili.

45. V novembri 2010, t.j. už v čase, kedy vzájomné vzťahy medzi spoluvlastníkmi budovy neupravovala žiadna zmluva, dal žalovaný v 1. rade nainštalovať na zadný vchod z Jelačičovej ulice čipové zariadenie, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobcov o tejto skutočnosti vopred informoval.

46. Z preberacieho protokolu zo dňa 12.11.2010 vyplýva, že spoločníčka žalobcu v 2. rade prebrala od žalovaného v 1. rade jeden kus čipového zariadenia na otváranie dverí zadného vchodu a zároveň v ňom žiadala o dodanie ďalších 3 kusov za náhradu vynaložených nákladov. Žalovaní do dnešného dňa ďalšie čipové kľúče žalobcom nevydali a odmietajú ich vydanie, napriek tomu, že žalovaný v 2. rade je spoluvlastníkom budovy a nemôže si ich dať sám vyrobiť. Spojovacie dvere na 1. podlaží boli žalovaným v 1. rade uzavreté, t.j. žalobcovia a ani ďalší nájomca Tamus, a.s., sa nemôžu dostať do nebytového priestoru na 1. posch. budovy a ani do spoločných časti budovy inak ako cez zadný vchod a napriek tomu majú od žalovaného v 1. rade k dispozícii iba jedno čipové zariadenie, ktoré spoločne využívajú. Podľa názoru súdu správanie žalovaného v 1. rade a následne žalovaného v 2. rade ako nového vlastníka nebytových priestorov budovy v súvislosti so zadržiavaním výroby ďalších čipových zariadení možno jednoznačne považovať za konanie, ktoré vedie k obmedzeniu užívania budovy (vrátane jej spoločných priestorov) ďalším spoluvlastníkom žalobcu v 2. rade, ako aj jeho nájomcami, čo je v zjavnom rozpore s § 11 ods. 1 a § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

47. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa uvedených ustanovení je vlastník nebytových priestorov v dome povinný konať tak, aby pri užívaní udržiavaní a zmenách nebytového priestoru prípadne jeho časti nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych spoluvlastníckych a užívacích práv, keďže s vlastníctvom nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo spoločných častí zariadení domu a príslušenstva domu. Žalobca v 2. rade v konaní preukázal potrebu výroby požadovaných šiestich kusov kľúčov nakoľko žalobcovia majú dvoch konateľov a nájomcu priestoru vo vlastníctve žalobcu v 2. rade spoločnosť Tamus a.s., ktorý má štatutárny orgán a šesť zamestnancov čo vyplýva aj z čestného vyhlásenia uvedenej spoločnosti zo dňa

8.3.2016 v ktorom sa uvádza, že od prenajímateľa má k dispozícii len jeden kus čipového zariadenia čo je nepostačujúce a obmedzujúce. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že je irelevantné tvrdenie žalovaného v 1. rade KS v Bratislave uznesením zo dňa 9.3.2011 zamietol návrh žalobcu v 2. rade na vydanie predbežného opatrenia v ktorom žiadal v súvislosti s obmedzovaním spoluvlastníckeho práva žalovaným v 1. rade po tom, čo tento dal na zadný vchod čipové zariadenie a odovzdal žalobcovi v 2. rade jeden kus čipového zariadenia nakoľko rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je meritórnym rozhodnutím a súd v rámci rozhodovania o ňom nevykonáva dokazovanie. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie, že skutočnosť, že spoločnosť Tamus a.s. nevypovedala nájomnú zmluvu uzavretú so žalobcom v 2. rade nie je dôkazom toho, že jeho zamestnanci alebo žalobcovia nemajú sťažený vstup do budovy.

48. Odvolací súd nezdieľa právny názor žalovaného v 2. rade, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti nevykonateľné, pretože súd nezisťoval či má k dispozícií 6 kusov čipových zariadení, pretože tieto zariadenia je možné dať vyrobiť práve zo strany žalovaného v 2. rade a dokonca na náklady žalobcu v 2. rade, ktorý bol ochotný žalobcom v 2. rade uhradiť. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1,2 potvrdil.

49. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie ohľadom zaplatenia súdneho poplatku za odvolanie, odvolací súd má za to, že odvolanie je dôvodné. Súd prvej inštancie nezdôvodnil z akého dôvodu zaviazal žalovaného v 2. rade k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 199,- eur aj napriek tej skutočnosti, že predmetom odvolania nie je suma 1.143,05 eur. V tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, pretože výška vyrubeného súdneho poplatku nezodpovedá jeho vyrubeniu podľa položky č. 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP.

50. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 tak, že náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu priznal žalobcom v 1. a v 2. rade.

51. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .