Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10C-246-2014.pdf
PDF · 112.64 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/246/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobcu: Diners Club CS, s.r.o., IČO: 35 757 086, so sídlom Nám. Slobody 11, Bratislava, práv. zast.: JUDr. Július Brichta, advokát so sídlom Grösslingová 6-8, Bratislava, proti žalovaným: 1/ U. S., B.. XX.XX.XXXX, X. X. XX/XX, W., X/ Z. W., B.. XX.XX.XXXX, X. X. XX/XX, W., žalovaná 2/ zast.: JUDr. Štefan Lendvay, Pohraničná 3, Komárno, o zaplatenie 3.319,01 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalované 1/ a 2/ sú p o vi n n é zaplatiť žalobcovi sumu 3.319,01 eur spolu s úrokom vo výške 13,9 % ročne zo sumy 2.000,00 eur od 24.04.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.000,00 eur od 24.04.2014 do zaplatenia, so zmluvnou pokutou vo výške 13,9 % ročne zo sumy 68,35 eur od 24.04.2014 do 24.07.2017, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 68,35 eur od 24.04.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej.
Žalobca má voči žalovanej 1) a 2) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.06.2014 doručenou súdu dňa 03.06.2014 domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 3.319,01 eur s príslušenstvom tak, že splnením jednej zo žalovaných zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhej žalovanej.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná 1/ na základe Žiadosti o vydanie kreditnej karty zo dňa 03.07.2010 navrhla žalobcovi uzavretie zmluvy, na základe ktorej sa za podmienok uvedených v žiadosti žalobca zaviazal (i) umožniť držiteľke karty používanie karty a vykonávanie transakcií a (ii) poskytnúť úver do výšky revolvingového limitu a držiteľka karty sa zaviazala (i) vrátiť poskytnutý a čerpaný úver žalobcovi, (ii) zaplatiť úrok a (iii) ostatné dlžné sumy. Žalovaná 1/ v žiadosti vyhlásila, že je oboznámená s obchodnými podmienkami pre používanie revolvingových kreditných kariet Diners Club, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť žiadosti a súhlasila, aby sa vzťah medzi ňou a žalobcom spravoval obchodnými podmienkami v ich aktuálnom znení. Žalovaná 1/ ďalej vyhlásila, že sa oboznámila s aktuálnym zoznamom poplatkov, najmä s aktuálnou výškou úrokovej sadzby a poplatkov a taktiež vyhlásila, že v plnom rozsahu akceptuje svoju zodpovednosť za záväzky, ktoré vyplývajú zo zmluvy, žiadosti, najmä za riadne a včasné uhrádzanie platieb z výpisu transakcií vykonaných prostredníctvom karty spôsobom a v rozsahu vyplývajúcom zo zmluvy. Dňa 09.09.2010 podpísala žalovaná 2/ v zmysle § 303 Obchodného zákonníka ručiteľské vyhlásenie, ktorým sa zaviazala, že uspokojí pohľadávky žalobcu voči žalovanej 1/ v prípade, ak žalovaná 1/ nesplní akékoľvek záväzky voči žalobcovi, ktoré jej vznikli alebo vzniknú z právneho vzťahu založeného žiadosťou o vydanie kreditných kariet Diners Club alebo v súvislosti s ňou. V nadväznosti na prijatie žiadosti žalovanej 1/ zo strany žalobcu bola žalovanej 1/ vydaná kreditná karta Diners Club č. XXXX.XXXXXX.XXXX, prostredníctvom ktorej žalovaná 1/ následne realizovala
transakcie, za ktoré zaplatil žalobca v zmysle bodu 4.1. obchodných podmienok svojim zmluvným partnerom príslušné finančné čiastky a následne vyúčtoval žalovanej 1/ povinnú úhradu. Žalovaná 1/ v októbri 2010 uskutočnila transakcie v celkovej výške 1.631,72 eur, v novembri 2010 vo výške 813,57 eur a v decembri 2010 vo výške 175,39 eur. Žalovaná 1/ dňa 30.12.2010 vykonala platbu vo výške 70,00 eur a dňa 02.05.2011 platbu vo výške 800,00 eur. Žiadne ďalšie transakcie ani úhrady neboli zo strany žalovanej 1/ vykonané. Uvedeným konaním žalovanej 1/ vznikol na kreditnej karte žalovanej 1/ dlh, ktorý bol ku dňu 23.04.2014 vo výške 3.319,01 eur, pričom neuhradená bola istina vo výške 1.910,35 eur, poplatky za upomienky / výzvy na zmier spolu vo výške 40,00 eur, úroky vo výške 144,99 eur, sankčné poplatky vo výške 1.105,67 eur a ročné poplatky vo výške 118,00 eur. Výška úroku bola ku dňu 23.04.2014 vo výške 13,9 % ročne a výška sankčného úroku (úroku z omeškania) bola ku dňu 23.04.2014 vo výške 9 %. Nakoľko k zaplateniu dlhu zo strany žalovanej 1/ ako ani zo strany žalovanej 2/, ktorá je v postavení ručiteľa v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, do dňa podania žaloby nedošlo a nie je predpoklad, že žalované 1/ a 2/ uhradia dlžnú čiastku zmierlivou cestou, žalobca žiada, aby súd žalované 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť žalobcovi čiastku 3.319,01 eur spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.
3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to žiadosť o vydanie kreditnej karty zo dňa 03.07.2010, obchodné podmienky pre používanie revolvingových kreditných kariet Diners Club, ručiteľské vyhlásenie žalovanej 2/ zo dňa 09.09.2010, sadzobník poplatkov pre revolvingové karty, výpisy z úverového účtu, Všeobecné obchodné podmienky pre vydávanie a používanie platobných kariet Diners Club, Revolvingové obchodné podmienky, upomienku I zo dňa 13.06.2011, upomienku II zo dňa 08.07.2011.
4. Dňa 18.06.2015 žalované 1/ a 2/ podali vyjadrenie, v ktorom žiadajú súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Žalované 1/ a 2/ uvádzajú, že je nepochybné, že žalobca im poskytol spotrebný úver formou platobnej karty č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 03.07.2010. Platobná karta bola vydaná žalovanej 1/ len na základe predtlačeného tlačiva žalobcu, ktorý predložil na podpis žalovanej 1/. Neboli jej vysvetlené podmienky, sankcie a iné postupy. Dolná časť žiadosti o vydanie kreditnej karty, ako aj obchodné podmienky sú písané tak malými písmenami, že to nie je čitateľné, teda žalovaná 1/ nebola oboznámená s podmienkami a sankciami, nemala možnosť sa s nimi oboznámiť. K písomnej zmluve nikdy nedošlo, za žalovanú nie je nikde uverejnený prejav jej vôle a preto chýba podpis zo strany žalovanej. Poskytnutie spotrebného úveru len na základe žiadosti je neplatné, nakoľko mala byť uzavretá riadne úverová zmluva. Nakoľko zmluva neexistuje, nebola uzavretá, je to rozpor s ustanoveniami § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto je podľa § 11 úver bezúročný a bez poplatkov. Žalované 1/ a 2/ ďalej namietajú aj márne uplynutie lehoty, dokedy si žalobca mohol svoje právo uplatniť na súde.
5. Dňa 13.01.2016 doručil žalobca súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/, ku ktorému priložil Potvrdenie o prijatí žiadosti o vydanie kreditnej karty Diners Club White zo dňa 31.07.2010 a poukázal na žiadosť aj na potvrdenie, z ktorých je preukázateľné, že medzi žalobcom a žalovanou 1/ došlo k riadnemu uzatvoreniu zmluvy. Žalovaná 1/ žiadosť a obchodné podmienky podpísala, čím prejavila vôľu uzatvoriť zmluvu so žalobcom. Žalovaná 1/ svojim podpisom v žiadosti súhlasila s podmienkami zmluvy, ktoré jej boli vopred známe, a to ešte pred podpisom žiadosti a obchodných podmienok. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou 1/ bola písomnou zmluvou, k jej uzavretiu došlo vyplnením a podpísaním žiadosti zo strany žalovanej 1/ a následnou akceptáciou žiadosti zo strany žalobcu vyhotovením a podpísaním potvrdenia o prijatí žiadosti. Zmluva obsahovala všetky náležitosti, preto úver nemožno posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov. K možnému premlčaniu nároku žalobcu žalobca udáva, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou 1/ ak aj nárok žalobcu by sa mali spravovať ustanoveniami zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a obchodným zákonníkom, ktorý upravuje premlčaciu dobu v dĺžke 4 rokov.
6. Dňa 25.04.2016 žalobca na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na výšku príjmu žalovanej 1/ bolo potrebné pre poskytnutie úveru aj dodatočné zabezpečenie vo forme ručenia, ktoré poskytla žalovaná 2/ a po podaní týchto dokladov žalobca akceptoval návrh a zaslal žalovanej potvrdenie žiadosti o vydaní kreditnej karty. Na základe uzavretia zmluvného vzťahu sa doručuje platobná karta, z ktorej je možné uskutočňovať transakcie. Žalobca následne vysvetlil výšku uplatňovanej pohľadávky vrátane príslušenstva a spôsob započítania úhrad. K veľkosti písma namietanej žalovanými 1/ a 2/ žalobca uviedol, že takáto povinnosť v čase uzavretia predmetnej zmluvy nebola a navyše v danom prípade
zmluvný vzťah bol uzatvorený na diaľku, kde po otvorení webovej stránky žalobcu sa dokumenty vždy objavia v čitateľnej podobe. Čo sa týka námietky premlčania žalobca má zato, že uplatnený nárok nie je premlčaný a to najmä s poukazom na skutočnosť, že sa jedná o obchodno-právny vzťah s prem1čacou dobou 4 roky.
7. Žalovaná 1/ na pojednávaní dňa 25.04.2014 uviedla, že so žalovanou 2/ v čase vybavovania platobnej karty spoločne podnikali, žalovaná 2/ ako kaderníčka a žalovaná 1/ ako nechtová dizajnerka, pričom jedna klientka hovorila o tom, že je takáto možnosť na výber karty. Nakoľko na začiatku podnikania mali žalované 1/ a 2/ finančné ťažkosti s uhrádzaním nájomného, dohodli sa so žalovanou 2/, že si vyberú platobnú kartu. Nakoľko s podnikaním iba začali, nemali také príjmy, obraty, že by mohla žalovaná 1/ sama dostať takýto úverový limit a preto aj žalovaná 2/ podpísala zmluvu ako ručiteľka. Žalovaná 1/ a 2/ sa dohodli tak, že úverovú kartu budú využívať spoločne a výlučne na účely podnikania. Výšku výberov tak ako to vykázal žalobca vo svojom podaní a na dnešnom pojednávaní žalovaná 1/ nespochybnila. Na úvere žalovaná 2/ zaplatila 70,00 eur ešte v roku 2010, ďalšia platba bola vykonaná v sume 800,00 eur už roku v 2011, čiže spolu bolo zaplatených 870,00 eur, preto aj toto tvrdenie žalobcu je pravdivé. Žalovaná 1/ bola uzrozumená s obchodnými podmienkami žalobcu pre požívanie revolvingových kreditných kariet, taktiež s cenníkom aj so sadzobníkom poplatkov, rovnako aj žalovaná 2/ bola nimi uzrozumená, keďže úver brali spoločne. Žalovanú pohľadávku žalovaná 1/ na pojednávaní uznala, nakoľko je nepochybné, že peniaze z kreditnej karty žalované 1/ a 2/ vyberali, aj ich minuli.
8. Zástupca žalovanej 2/ na pojednávaní dňa 25.04.2014 uviedol, že zmluva nebola platne uzavretá, žiadosť nie je zmluva, ani obchodný zákonník ani občiansky zákonník nepozná zmluvu na diaľku, možno ju uzavrieť elektronickou formou v prípade, že majú zmluvné strany elektronické podpisové právo. Toto právo žalovaná 1/ ani 2/ nemala. V tejto žiadosti nie sú uvedené ani podmienky, za ktorých sa zmluva uzatvára. V zmluve nie je uvedený žiadny ručiteľ. V prípade, že žalobca k uzavretiu zmluvy potreboval v danom prípade aj ručiteľa, tak v zmluve mal byť uvedený aj ručiteľ, a zmluva mala byť ním aj podpísaná. Náležitosti ručenia sú uvedené v § 303 Obchodného zákonníka a jednou z podmienok platnosti takéhoto právneho úkonu je určitosť právneho úkonu. Ručiteľské vyhlásenie predkladané žalobcom, ktoré mala podpísať žalovaná 2/ neobsahuje podstatné náležitosti, totiž nie je z neho zrejmé, za ktorý úver má ručiť a či takéhoto ručiteľa veriteľ vôbec prijíma. S takýmto záväzkom musí veriteľ súhlasiť. Ďalej žalobca poukázal na to, že pri spotrebiteľských úveroch z hľadiska premlčania treba vychádzať z občianskeho zákonníka a nie z obchodného zákonníka. Preto tam platí všeobecná trojročná premlčacia lehota a v tomto prípade dvojročná premlčacia lehota, nakoľko ide o plnenie z neplatného právneho úkonu a treba ho posúdiť ako bezdôvodné obohatenie.
9. K prednesu zástupcu žalovanej 2/ žalobca uviedol, že ručiteľské vyhlásenie podľa obchodného zákonníka predpokladá, že môže byť spravené vo forme vyhlásenia, to znamená, že môže ísť o jednostranný právny úkon. Z úkonu musí byť samozrejme zrejmé, aký záväzok bude v budúcnosti zabezpečovaný. Z predloženého ručiteľského vyhlásenia v tomto konaní je zrejmé, že žalovaná 2/ uspokojí pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla alebo vznikne z právneho vzťahu založeného žiadosťou o vydanie karty. Spoločnosť je dostatočne identifikovaná.
10. Dňa 05.052016 žalobca doručil súdu listinné dôkazy preukazujúce odoslanie upomienok, výzvy na zmier a oznámenia o vypovedaní zmluvného vzťahu žalovanej 1/.
11. Na pojednávaní dňa 28.09.2016 sa žalobca pridržiaval svojich podaní, mal za to, že zmluva spĺňa všetky predpísané náležitosti, žalovaná 1/ uviedla, že do dnešného dňa neobdržala zmluvu, teda odsúhlasenie žiadosti, bola jej doručená kreditná karta v obálke, PIN kód, návod ako treba aktivovať kartu a obchodné podmienky. Potvrdenie o prijatí žiadosti jej však doručené nebolo. Žalovaná 2/ uviedla, že so žalovanou 1/ boli kolegyne, žalovaná 1/ potrebovala peniaze, tak prišla za ňou, že potrebuje jej pomoc - ručiteľa. Žalovaná 1/ jej prisľúbila dať 1.000,00 eur pokiaľ jej podpíše nejaký papier, sľúbených 1.000,00 eur dostala po podpísaní ručiteľského vyhlásenia. Žalovaná 2/ nevedela, za aký dlh ručí, žiadnu zmluvu nevidela, od žalobcu žiadnu upomienku nedostala, nevedela o tom, že žalovaná 1/ úver riadne nespláca. Zástupca žalovanej 2/ poukázal na neexistenciu ručiteľského vyhlásenia a premlčanie uplatňovaného nároku.
12. Dňa 03.01.2017 žalobca súdu zaslal potvrdenie o prijatí žiadosti o vydanie kreditnej karty Diners Club zo dňa 31.07.2010 spolu s poštovým podacím hárkom preukazujúcim odoslanie predmetného
potvrdenia žalovanej 1/. Žalobca zároveň poukázal na tvrdenie žalovanej 1/, že úver mal slúžiť výlučne na podnikateľské účely. Napriek uvedenému žalobca podrobne rozpísal dôvody, pre ktoré má za to, že zmluva obsahuje všetky náležitosti.
13. Zástupca žalovanej 2/ na pojednávaní dňa 24.07.2017 poukázal na to, že žalobca je poskytovateľom platobných služieb na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska pod č. ODB-16129-6/2010, na základe ktorého je oprávnený vydávať platobné karty. Žiadosť o vydanie kreditnej karty žalovaná podala 03.07.2010, prvá transakcia sa uskutočnila 05.10.2010. Rozhodnutie Národnej banky Slovenska však nadobudlo právoplatnosť až 16.03.2011, preto má za to, že žalobca nebol oprávnený poskytovať platobné služby a konal v rozpore so zákonom. Žalobca uviedol, že pred rokom 2010 nemal licenciu, pretože takáto povinnosť nebola zakotvená v právnej úprave. Zákon ktorým bola táto povinnosť uložená bol prijatý v roku 2009 s tým, že na splnenie povinnosti bol daný čas do polovice roka 2010, na podanie žiadostí bol termín do konca roku 2009 a do polovice roka 2010 musela byť vydaná licencia, inak subjekt nemohol poskytovať platobné služby. Žalobca si túto povinnosť splnil ako tretí na Slovensku, dohľad vykonáva Národná banka Slovenska. Predtým než činnosť bola licencovaná sa postupovalo podľa obchodného zákonníka a Smerníc Európskej únie.
14. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
15. Žalovaná 1/ dňa 03.07.2010 Žiadosťou o vydanie kreditnej karty požiadala žalobcu o poskytnutie kreditnej karty s limitom 2.000,00 eur. Rovnakým dňom žalovaná 1/ podpísala obchodné podmienky pre používanie revolvingových kreditných kariet Diners Club. Dňa 09.09.2010 žalovaná 2/ podpísala ručiteľské vyhlásenie, ktorým sa zaviazala, že uspokojí pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi, ak dlžník - žalovaná 1/ nesplní akékoľvek záväzky voči veriteľovi, ktoré mu vznikli alebo vzniknú z právneho vzťahu založeného Žiadosťou o vydanie kreditnej karty Diners Club White vystavenej na meno žalovanej 1/. Dňa 31.07.2010 žalobca vystavil potvrdenie o prijatí žiadosti o vydanie kreditnej karty Diners Club White s limitom na kartu 2.500,00 eur a dňa 13.09.2010 ho poštou zaslal žalovanej 1/. Žalovaná 1/ z kreditnej karty vyčerpala v októbri 2010 sumu 1.631,72 eur, v novembri 2010 sumu 813,57 eur a v decembri 2010 sumu 175,39 eur, pričom vrátených bolo spolu 870,00 eur a to dňa 30.12.2010 suma 70,00 eur a dňa 02.05.2011 suma 800,00 eur. Listom zo dňa 10.02.2014 žalobca vypovedal zmluvný vzťah z dôvodu neuhrádzania dlžnej sumy v stanovenej výške a v zmluvne určenom termíne. Keďže žalovaná 1/ dlžnú sumu neuhradila, domáha sa žalobca na súde jej zaplatenia spoločne a nerozdielne žalovanou 1/ ako dlžníčkou a žalovanou 2/ ako ručiteľkou.
16. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa ustanovenia § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
18. Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
19. Podľa ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
20. Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
21. Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
22. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
23. Podľa § 43c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
24. Podľa § 44 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
25. Podľa § 101 ods. 6 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytovatelia platobných služieb sú povinní zosúladiť právne pomery a právne vzťahy podľa tohto zákona do 28. februára 2010; to sa vzťahuje aj na platobné inštitúcie, ktoré do 30. novembra 2009 boli držiteľmi devízových licencií na poskytovanie devízových peňažných služieb. Od 1. decembra 2009 však nikto nemôže pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom; tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 8.
26. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou 1/ došlo k platnému uzavretiu zmluvy o vydanie kreditnej karty, keď žalovaná 1/ dňa 03.07.2010 svojou žiadosťou o vydanie kreditnej karty urobila právny úkon smerujúci k uzavretiu zmluvy, teda návrh spĺňajúci všetky atribúty perfektného návrhu v zmysle § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobca tento návrh prijal potvrdením o prijatí žiadosti zo dňa 31.07.2010. Ručiteľským vyhlásením žalovanej 2/ zo dňa 09.09.2010 sa žalovaná 2/ zaviazala, že uspokojí pohľadávky žalobcu voči žalovanej 1/ v prípade, ak žalovaná 1/ nesplní akékoľvek záväzky voči žalobcovi, ktoré jej vznikli alebo vzniknú z právneho vzťahu založeného žiadosťou o vydanie kreditných kariet Diners Club alebo v súvislosti s ňou. Toto ručiteľské vyhlásenie súd považoval napriek tvrdeniu žalovanej 2/ o jeho neplatnosti pre jeho neurčitosť za platné, keďže je dostatočne jasné, zrozumiteľné a určité, jednoznačne z neho vyplýva, ktorý záväzok má byť v prípade jeho nesplnenia žalovanou 1/ zabezpečený ručením. Na základe uzavretej zmluvy o vydanie kreditnej karty žalobca zaslal žalovanej 1/ kreditnú kartu, ktorú žalovaná využívala, čerpala z nej finančné prostriedky spolu vo výške 2.620,68 eur. Žalovaná však nedodržala dohodnutú platobnú disciplínu, so splácaním finančných prostriedkov sa dostala do omeškania. Na úhradu záväzku vzniknutého z kreditnej karty žalovaná uhradila spolu 870,00 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná dlžnú sumu neuhradila ani na upomienky žalobcu, domáha sa jej zaplatenia žalobca na súde.
27. Súd sa v prvom rade zaoberal tvrdením žalovanej 2/, že žalobca v čase uzatvorenia zmluvy nemal povolenie na vykonávanie bankovej činnosti. Povolenie na poskytovanie platobných služieb mu bolo udelené až rozhodnutím číslo ODB-16129-6/2010 zo dňa 14.03.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.03.2011. K tomuto tvrdeniu žalobca uviedol, že pred rokom 2010 nemal licenciu, pretože takáto povinnosť nebola zakotvená v právnej úprave, zákon ktorým bola táto povinnosť uložená bol prijatý v roku 2009 s tým, že na splnenie povinnosti bol daný čas do polovice roka 2010, na podanie žiadostí bol termín do konca roku 2009 a do polovice roka 2010 musela byť vydaná licencia, inak subjekt nemohol poskytovať platobné služby. Žalobca si túto povinnosť splnil ako tretí na Slovensku, dohľad vykonáva Národná banka Slovenska. Súd mal síce dostatočným spôsobom za preukázané, že povolenie bolo žalobcovi Národnou bankou Slovenska udelené až rozhodnutím právoplatným dňa 16.03.2011, táto skutočnosť vyplýva aj z výpisu z obchodného registra žalobcu, kde sa vznik oprávnenia žalobcu poskytovať platobné služby viaže k dátumu 18.03.2011. Z výpisu z obchodného registra však nepochybne vyplýva aj to, že žalobca bol už od 02.12.2003 oprávnený vykonávať činnosť poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom, preto súd námietku žalovanej 2/, že žalobca v období uzatvorenia zmluvy nebol oprávnený poskytovať úvery, nepovažoval za dôvodnú.
28. Následne sa súd zaoberal skúmaním charakteru uzavretej zmluvy. Ako uviedla žalovaná 1/, zmluvu uzavrela z dôvodu, že na začiatku podnikania mali so žalovanou 2/ finančné ťažkosti, preto sa dohodli, že si vyberú platobnú kartu, pričom sa zároveň dohodli, že úverovú kartu budú používať spoločne a výlučne na účely podnikania. Z tohto tvrdenia žalovanej 1/, ktoré žalovaná 2/ žiadnym spôsobom nepoprela, súd vychádzal pri skúmaní charakteru uzavretej zmluvy, pričom dospel k záveru, že medzi žalobcom
a žalovanou 1/ bola uzavretá zmluva, ktorá nespĺňa atribúty spotrebiteľskej zmluvy, keďže žalovaná 1/ pri jej uzatváraní konala v rámci svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti. Pri posudzovaní spotrebiteľského resp. nespotrebiteľského charakteru uzavretej zmluvy je rozhodujúci práve účel úveru. V danej veci žalovaná 1/ potvrdila (a žalovaná 2/ nerozporovala) jednoznačný nespotrebiteľský charakter úveru, keď finančné prostriedky poskytnuté úverom boli účelovo určené na jej podnikanie. Z uvedeného mal súd preukázaný nespotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy, preto súd na daný právny vzťah nemohol aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa ani zákon o spotrebiteľských úveroch či zákon o ochrane spotrebiteľa a právny vzťah posúdil výlučne podľa Obchodného zákonníka.
29. Medzi žalobcom a žalovanou 1/ bola teda platne uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej bola žalovanej 1/ poskytnutá kreditná karta s úverovým limitom 2.500,00 eur. Žalovaná 1/ kreditnú kartu využívala, spolu z nej prečerpala sumu 2.620,68 eur, pričom dvomi úhradami bola žalobcovi vrátená čiastka spolu 870,00 eur. Keďže žalovaná 1/ sa s úhradami dostala do omeškania, vznikla jej povinnosť zaplatiť aj sankčný poplatok pozostávajúci z úroku z omeškania a zmluvnej pokuty, ako aj poplatky za upomienky a výzvu na zmier, ktorých zaslanie žalovanej 1/ žalobca preukázal poštovými podacími hárkami. Samotná výška uplatnenej pohľadávky bola dostatočne preukázaná listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, pričom ju nerozporovali ani žalované 1/ a 2/, naopak žalovaná 1/ na pojednávaní dňa 25.04.2016 uviedla, že žalovanú pohľadávku uznáva. Keďže žalovaná 1/ pohľadávku žalobcu neuhradila, žalovanej 2/ ako ručiteľke vznikla na základe jej ručiteľského vyhlásenia povinnosť uspokojiť pohľadávku žalobcu voči žalovanej 1/.
30. K námietke premlčania uplatnenej žalovanou 2/ súd udáva, že keďže súd právny vzťah uzavretý medzi žalobcom a žalovanou 1/ posúdil ako vzťah obchodnoprávny, je premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka štyri roky a v zmysle § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Žalovaná 1/ prvý výber z karty uskutočnila v októbri 2010, žaloba bola podaná na súd dňa 03.06.2014, z čoho je zrejmé, že v danom prípade žalobcom uplatňovaný nárok nie je premlčaný.
31. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobu považoval za dôvodnú v plnom rozsahu, preto žalovanú 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3.319,01 eur. Dôvodné boli aj žalobcom uplatňované zmluvné úroky, keďže tieto boli platne dohodnuté v zmluve. K povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu súd uvádza, že zmluvná pokuta je zabezpečovací inštitút, ktorý má primárne slúžiť na to, aby dlžník plnil. V danom prípade, nakoľko dlžník neplnil riadne a včas, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a to vo výške, ktorá bola písomne medzi stranami dohodnutá. Pretože sa žalovaná s týmto peňažným plnením dostala do omeškania, súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže bol uplatnený v súlade s nariadením vlády Slovenskej republiky 87/1995 Z.z. Žalovanú 1/ ako dlžníčku a žalovanú 2/ ako ručiteľku súd zároveň zaviazal splniť uloženú povinnosť tak, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej.
32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal voči žalovanej 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Komárno.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.).