Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/44/2017

Uznesenie

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Peter Philadelphy v trestnej veci obvinenej G. N., nar XX. XX. XXXX v Nitre, pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, po preskúmaní obžaloby dňa 25. 07. 2017 v Banskej Bystrici, takto

rozhodol:

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por., zastavuje trestné stíhanie obvinenej G. N., nar XX. XX. XXXX v Nitre, trvalým bydliskom N. N., D. Ú. X, Z., pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tým, že dňa 27. 01. 2012 podala na Okresný súd Banská Bystrica, Skuteckého 28 žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu zo dňa 23.01.2012, zaevidovanú pod č. k. X Y. XX/XXXX, ktorej prílohou okrem iného bol aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 19. 05. 2010, ktorého účelom bola úhrada spoluvlastníckeho podielu z kúpnej zmluvy zo dňa 22.04.2010 v sume 100.000,- € od G. N. pre U. A., pričom znaleckým skúmaním Ústavu kriminalistiky a kriminológie, s.r.o., Líščie údolie 57/98, Bratislava bolo zistené, že je možné s 95 % mierou pravdepodobnosti konštatovať, že uvedený doklad bol najskôr podpísaný a až následne tlačený text dokumentu prešiel zariadením na tlač viac ako jedenkrát, t.j. podpis s časťou papiera bol s vysokou mierou pravdepodobnosti vystrihnutý z inej vytlačenej listiny a následne bol vytlačený text príjmového dokladu,

pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podala dňa 02. 06. 2017 pod sp. zn. XPv XXX/XX/ XXXX obžalobu na Okresný súd Banská Bystrica na obvinenú G. N., nar XX. XX. XXXX v Nitre, trvalým bydliskom N. N., D. Ú. X, Z., pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Samosudca po predbežnom preskúmaní podanej obžaloby, ako aj predloženého dôkazného materiálu z prípravného konania, poukazujúc na § 220 ods. 3 Tr. por., v zmysle ktorého súd nie je právnym posúdením skutku v obžalobe viazaný, dospel k záveru, že žalovaný skutok nie je trestným činom a nie je ani dôvod na postúpenie veci.

Zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XC/XX/XXXX, ktoré fotokópia je súčasťou vyšetrovacieho spisu, súd zistil, že obvinená G. N. sa ako žalobkyňa domáhala voči poškodenému U. A. ako žalovanému určenia, že odstúpenie od zmluvy poškodeným zo dňa 24. 08. 2011, ktorú uzatvoril s obvinenou dňa 22. 04. 2010 ohľadom prevodu spoluvlastníckeho podielu jednej polovice rodinného domu, číslo súpisné 696, postaveného na parcele G. Č.. XXXX/XX, je neplatné. Obvinená žalobu odôvodnila tým, že považuje odstúpenie od zmluvy zo strany poškodeného za neplatné z dôvodu, že dohodnutú kúpnu cenu uhradila. Ako dôkaz poukázala na účtovný doklad vystavený v prospech poškodeného znejúci na sumu 100 000,- eur zo dňa 22. 04. 2010. Poškodený žiadal žalobu

zamietnuť. Uviedol, že zo strany obvinenej nedošlo k úhrade kúpnej ceny a predložený príjmový doklad je falzifikátom. Na preukázanie skutočnosti, či predložený príjmový pokladničný doklad zo dňa 19. 05. 2010 bol doplňovaný alebo pozmeňovaný, súd v konaní nariadil znalecké dokazovanie. Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru vo svojom znaleckom posudku č. A.-G.-N.-I.-XXXX/XXXX uviedol, že znaky po manipulácii (kopírovanie, prekrývanie, vsúvanie textu a pod.) tohto dokladu zistené neboli. Ústav vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 11. 2014 doplnil, že nie je možné zistiť, či bol podpis vyhotovený ku dňu vystavenia dokladu, nakoľko tento typ expertíz sa v KEÚ PZ nevykonáva. Znalec rovnako nevedel potvrdiť ani vylúčiť, či sa text na dokumente nachádzal skôr, ako podpis. Následne bol v konaní zabezpečený ďalší znalecký posudok Ústavu kriminalistiky a kriminológie s.r.o. č. 2/2016. Podľa záverov tohto znaleckého posudku je možné s 95% mierou pravdepodobnosti konštatovať, že dokument bol najskôr podpísaný a až následne bol tlačený text dokumentu. Podpis s časťou papiera bol s vysokou mierou pravdepodobnosti vystrihnutý z inej vytlačenej listiny a následne bol vytlačený text príjmového dokladu. Analýzou kópie bola zistená prekopírovaná čiara, ktorá pochádza s vysokou mierou pravdepodobnosti z prekrytia, alebo odstrihnutia textu pôvodného dokumentu. Do tohto pôvodného dokumentu bol naeditovaný a vytlačený súčasný text s orámovaním. Podpis bol s vysokou mierou pravdepodobnosti vyhotovený na doklade pred vytlačením textu. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa 10.06.2016 bolo predmetné konanie zastavené, nakoľko obvinená bez bližšieho odôvodnenia vzala žalobu v celom rozsahu späť a poškodený so späťvzatím žaloby súhlasil.

Obvinená G. N. vo svojom výsluchu uviedla, že príjmový pokladničný doklad predložila okresnému súdu taký, ako ho dostala od poškodeného a nemala žiadnu vedomosť, že by bol pozmeňovaný. Aký ho dostala, taký ho predložila a kúpnu cenu v ňom uvedenú zaplatila. Doklad bližšie neskúmala, bol tam podpis poškodeného, ktorý ona poznala. Stopy po kopírovaní si nevšimla, pochybnosti o originalite predmetného dokladu nemala. Poprela, že by príjmový doklad nejakým spôsobom pozmeňovala, nakoľko nemala na to žiadny dôvod, keďže kúpnu cenu na základe tohto dokladu aj vyplatila.

Svedok - poškodený U. A. v prípravnom konaní vypovedal, že od roku 1998 do roku 2010 žil s obvinenou, s ktorou má mal. dcéru. V máji 2010 podpísali kúpnu zmluvu, ktorou predával jednu polovicu rodinného domu. Z tejto zmluvy vznikol spor, ktorý bol riešený Okresným súdom Banská Bystrica v konaní vedeným pod sp. zn. XC/XX/XXXX. Nakoľko v predmetnom konaní bolo veľa prieťahov, rozhodol sa vec riešiť podaním trestného oznámenia dňa 21. 03. 2016. Následne Okresný súd Banská Bystrica dňa 10. 06. 2016 vydal uznesenie (o zastavení konania - pozn. súdu), ktoré sa stalo tým okamihom právoplatné. Z uvedeného dôvodu mal za to, že trestné konanie je bezpredmetné s tým, že nesúhlasí, aby v ňom bolo pokračované. Odmietol vo veci ďalej vypovedať, nakoľko obvinená je jeho blízkou osobou. Nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom si neuplatnil.

V konaní bol zabezpečený aj výsluch svedka O.. A. O., A.., zamestnanca Ústavu kriminalistiky a kriminológie, s.r.o., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 2/2016. Ten zotrval na záveroch znaleckého posudku. Doplnil, že predložený a skúmaný príjmový pokladničný doklad zo dňa 19. 05. 2010 vystavený na sumu 100 000,- eur bol pozmenený tým spôsobom, že pokladničný doklad bol vložený do tlačiarenského zariadenia viackrát, pričom po odstrihnutí pôvodného textu bol dotlačený nad podpis nový text. O odstrihnutí pôvodnej časti textu svedčia aj nerovnomerné okraje papiera.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania v prípravnom konaní preskúmal obžalobu podľa § 241 ods. 1 Trestného poriadku a hodnotil výsledky prípravného konania z hľadiska, či odôvodňujú postavenie obvinenej pred súd a zaoberal sa konaním obvinenej popísaným v skutkovej vete obžaloby z hľadiska jeho právneho posúdenia ako zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona zločinu marenia spravodlivosti sa dopustí ten, kto v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní predloží dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako pravý v úmysle sebe alebo inému zadovážiť značný prospech alebo spôsobiť značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

Na vyvodenie trestnej zodpovednosti za spáchanie zločinu marenia spravodlivosti v zmysle citovaného zákonného ustanovenia postačuje, ak páchateľ úmyselne predloží súdu sfalšovaný alebo pozmenený dôkaz, pričom páchateľ vie o tom, že dôkaz je sfalšovaný, či pozmenený a takýto dôkaz predloží

v súdnom konaní v úmysle sebe alebo inému zadovážiť značný prospech alebo spôsobiť značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok. Zločin marenia spravodlivosti je tak dokonaný dňom, kedy bol takýto dôkaz pri kvalifikovanom úmysle páchateľa odovzdaný súdu. Za sfalšovaný listinný dôkaz je potrebné považovať dôkaz, ktorý bol úplne celý vyhotovený tak, aby vyzeral ako pravý. Ide teda o listinný dôkaz, ktorý nezodpovedá skutočnosti, obsah tohto listinného dôkazu je vymyslený a osvedčuje skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde. O pozmenený dôkaz pôjde v prípade, ak bol vykonaný zásah od obsahu inak pravého listinného dôkazu, napr. vloženie strán do uzavretej zmluvy a pod. Dôkaz je výsledkom dokazovania, ktoré sa vedie za účelom objasnenia skutkových okolností prejednávaného prípadu v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, pričom v dokazovaní sa za pomoci dôkazných prostriedkov rekonštruuje už uplynulá skutočnosť či udalosť a zisťuje sa, ako sa odohrala. Na záver je potrebné doplniť, že v skutkovej vete podanej obžaloby musia byť obsiahnuté všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, pričom pokiaľ ide o úmysel, tento síce nemusí byť v skutkovej vete deklarovaný výslovne ale skutková veta musí obsahovať také okolnosti, z ktorých existencia takéhoto úmyslu nepochybne vyplýva.

Zo znaleckého posudku Ústavu kriminalistiky a kriminológie s.r.o. č. 2/2016, ktorý bol vypracovaný v sporovom konaní medzi obvinenou a poškodeným vedeným pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. XC/XX/XXXX a z následného výsluchu svedka O.. A. O., A.., ktorý tento posudok vypracoval, bolo preukázané, že príjmový pokladničný doklad zo dňa 19. 05. 2010 vystavený na sumu 100 000,- eur, ktorý dňa 27. 01. 2012 predložila obvinená na Okresný súd Banská Bystrica spolu so žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu zo dňa 23.01.2012 (zaevidovanou pod sp. zn. XC/XX/XXXX), bol pozmenený tým spôsobom, že pokladničný doklad bol vložený do tlačiarenského zariadenia viackrát, pričom po odstrihnutí pôvodného textu bol dotlačený nad podpis nový text. Obvinená vypovedala, že príjmový pokladničný doklad predložila súdu taký, aký ho dostala od poškodeného bez toho, aby ho pozmeňovala. Nemala žiadnu vedomosť, že by bol pozmeňovaný, ona sama ho nepozmeňovala ani na to nemala dôvod, keďže sumu 100 000,- eur uvedenú na doklade poškodenému aj vyplatila. Samotný poškodený mal za to, že trestné konanie je bezpredmetné s tým, že nesúhlasí, aby v ňom bolo pokračované. Nárok na náhradu škody si neuplatnil. Odmietol vo veci ďalej vypovedať, nakoľko obvinená je jeho blízkou osobou. Trestné stíhanie vo veci tak síce bolo začaté na podklade podrobného trestného oznámenia obvineného, ten však následne odmietol vo veci vypovedať, pričom civilné konanie ohľadom sporu medzi ním a obvinenou (kde hlavným dôkazom mal byť sporný doklad) bolo na základe jednostranných prejavov obdivoch strán zastavené, pričom strany počas celého priebehu sporu prakticky zotrvali na svojich protichodných stanoviskách. Dôkaz, že príjmový pokladničný doklad predložený obvinenou v súdnom konaní bol pozmenený, však automaticky sám o sebe nie je spôsobilý preukázať aj jej vedomosť, že v konaní predkladá pozmeňovaný dôkaz a ani kvalifikovaný úmysel obvinenej takýmto konaním sebe alebo inému zadovážiť značný prospech alebo spôsobiť značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok. Rovnako hodnotením takého zistenia nie je možné bez ďalšieho dospieť k záveru, že predložený pozmenený doklad osvedčuje skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde. Inými slovami, na základe zistenia skutočnosti, že doklad bol pozmeňovaný, nie je možné bez podpory ďalšieho dôkazu vyvodiť, že suma 100 000,- eur zo strany obvinenej nebola poškodenému aj skutočne vyplatená, a teda nie je možné uzavrieť, že obvinená si jeho predložením chcela pravdepodobne pre seba (zo skutkovej vety to nevyplýva), zadovážiť aj neoprávnený prospech. Na preukázanie týchto skutočností neboli v prípravnom konaní prakticky zaobstarané žiadne priame či nepriame dôkazy. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na zreteľný nedostatok skutkovej vety obžaloby, kde absentujú skutočnosti opierajúce sa o vykonané dokazovanie, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť jednoznačný záver, či obvinená takto protiprávne konala v úmysle zadovážiť prospech sebe, alebo inej osobe, alebo jej úmyslom bolo spôsobiť značnú škodu alebo dokonca iný obzvlášť závažný následok. Takáto špecifikácia kvalifikovaného úmyslu resp. pohnútky obvinenej v zmysle § 344 ods. ods. 2 písm. a) Trestného zákona v skutkovej vete nie je vôbec uvedená. Na základe vykonaného dokazovania, v ktorom absentujú kladné poznatky o vedomosti obvinenej, že predkladá v konaní pozmenený doklad, tak nemožno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver o existencii jej úmyselného zavinenia (vrátane kvalifikovaného úmyslu) ako jedného zo základných znakov skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pričom zavinenie ako obligatórna zložka subjektívnej stránky trestného činu je jedným z rozhodujúcich kritérií pre vyvodenie trestnej zodpovednosti (tzv. zásada zodpovednosti za zavinenie). Takýto záver nie je možné vyvodiť ani z iných dôkazov a skutočností, ktoré dotvárajú rámec posudzovaného prípadu. Právny záver o tom, že zo strany obvinenej bola naplnená subjektívna stránka žalovaného zločinu, je tak v rozpore so skutkovými zisteniami, nakoľko vykonané dôkazy vo svojom súhrne netvoria systém preukazujúci úmysel obvinenej dopustiť sa skutku, ktorý jej je kladený za vinu.

Na základe takéhoto vývoja dôkaznej situácie je nutné konštatovať, že výsledky prípravného konania naďalej netvoria spoľahlivý základ pre konštatovanie, že boli naplnené všetky prezumované znaky skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Je potrebné zdôrazniť, že princíp prezumpcie neviny v trestnom konaní vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie konkrétne dôkazné bremeno. Ak existujú akékoľvek rozumné pochybnosti, nie je možné ich vykladať v neprospech obvineného, ale naopak je potrebné ich vkladať v jeho prospech. Z princípu prezumpcie neviny plynie pravidlo in dubio pro reo, podľa ktorého ak nie je v dôkaznom konaní možné dosiahnuť praktickú istotu o existencii relevantných skutkových okolností, teda ak sú prítomné vo vzťahu ku skutku alebo vo vzťahu k osobe páchateľa pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť ani vykonaním iného dôkazu, je nutné rozhodnúť v prospech obvineného. Súdy v trestnom konaní musia dodržiavať vysoký štandard aj tam, kde ide o hodnotenie výpovednej hodnoty dôkazu a hodnovernosť samotného dôkazu. Čo sa týka hodnotenia dôkazov, procesné predpisy síce ponechávajú voľnosť sudcovi, nemôže však ísť o voľnosť absolútnu. Dôkaz musí byť odrazom skutočných udalostí a situácií a obvinený môže byť uznaný za vinného len na základe objektívnych a skutočnosti zodpovedajúcich zistení, pretože len také zistenia sú spôsobilé odôvodniť trestnoprávny postih obvineného.

Princípy zodpovednosti za zavinenie a prezumpcie neviny sa premietajú do jednotlivých ustanovení trestného zákona ako aj trestného poriadku a súdy sú zaviazané k ich rešpektovaniu. Nadväzujúc na predchádzajúce právne úvahy je potom potrebné zhrnúť, že súd sa pri preskúmaní obžaloby zaoberal konaním obvinenej z hľadiska jeho posúdenia ako zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Na základe zistených skutočností a výkladu súvisiacich právnych noriem dospel k záveru, že skutok, ktorý sa obvinenej kladie za vinu, nevykazuje zákonom prezumované formálne znaky skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ako to zákonné ustanovenie v osobitnej časti trestného zákona vyžaduje. Pri zachovaní totožnosti skutku z hľadiska jeho podstaty, spočívajúcej v konaní páchateľa a jeho následku, tento skutok nevykazuje ani znaky skutkovej podstaty žiadneho iného trestného činu, priestupku, či správneho deliktu. Preto je s poukazom na zistený skutkový a právny stav na mieste postupovať v zmysle § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. v spojení s 241 ods. 1 písm. c) Tr. por., v zmysle ktorých je nutné rozhodnúť o zastavení trestného stíhania, ak nie je skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Medzi základné zásady trestného konania patrí aj zásada bezprostrednosti a ústnosti trestného konania, z ktorej vyplýva, že vec obvinenej by mala byť prejednaná pred súdom za účasti obvinenej ako aj svedkov a až následne by mal súd vo veci rozhodnúť. Jednotlivé zásady trestného konania sú navzájom skĺbené a rovnocenné, pričom spolu úzko súvisia a dopĺňajú sa. Z tohto dôvodu nie je možné niektorú zo zásad vyzdvihovať nad iné. Zásada, ktorou sa súd v danom prípade spravoval je zásada hospodárnosti, a to z dôvodu, že nariaďovanie hlavného pojednávania s už očakávaným výsledkom rozhodnutia súdu, že bude obvinená spod obžaloby oslobodená, je neprimerané. Rovnako je neprimerané predlžovať jej právnu neistotu, najmä keď je nutné konštatovať, že v prípravnom konaní boli obstarané všetky dostupné dôkazy, z ktorých je jasne zistiteľný skutkový stav a z tohto skutkového stavu vyplýva aj jednoznačný právny záver.

Súd preto v zmysle § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. trestné stíhanie zastavil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je ani dôvod na postúpenie veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do troch dní od jej doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici. Sťažnosť má odkladný účinok.