Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Cob-86-2016.pdf
PDF · 113.11 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/86/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Boženy Husárovej v právnej veci žalobcu: SAKRET Slovakia, k.s., so sídlom Pri Kalvárii 20, 917 01 Trnava, IČO: 36 308 111, zastúpený: JUDr. Katarína Galová, advokátka so sídlom kancelárie E. Belluša 6936/10, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: B. T., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX D., zastúpený JUDr. Agata Džačovská, advokátka, so sídlom Hviezdoslavova 315, 905 01 Senica o zaplatenie 3.000 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 11. decembra 2015 č. k. 8Cb/73/2013-154, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 2.5.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému titulom ručenia povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 1 619,57 eur od 9.9.2011 do zaplatenia, zo sumy 2 396,27 eur od 17.9.2011 do 23.7.2012, zo sumy 562,61 eur od 24.7.2012 do zaplatenia, zo sumy 817,82 eur od 11.10.2011 do zaplatenia a trovy konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 3.3.2010 so spoločnosťou K-K TRANS SPEDITION, s.r.o., so sídlom Priemyselná 283, Senica, IČO: 36 259 411 (ďalej len K-K TRANS SPEDITION, s.r.o.) uzatvoril Kúpnu zmluvu č. 05/002/2010 a žalovaný bol v tom čase konateľom a spoločníkom uvedenej spoločnosti. Podľa čl. X danej zmluvy žalovaný prevzal ručiteľský záväzok a zaviazal sa splniť žalovanému záväzok danej spoločnosti, a to po márnom uplynutí 30 dní po splatnosti každej jednotlivej faktúry. Žalobca vystavil faktúry č. 1120111081, č. 1120111136, č. 1120111254 celkovo v sume 4.833,66 eur. Spoločnosť K-K TRANS SPEDITION, s.r.o. dňa 23.7.2012 uhradila z dlžnej sumy žalobcovi 1.833,66 eur.
2. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 2.9.2015 pripustil zmenu návrhu tak, že petit návrhu znie: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 000,- € s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 1 619,57 eur od 9.9.2011 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 2 396,27 eur od 17.9.2011 do 23.7.2012, 0,05 % denne zo sumy 562,61 eur od 24.7.2012 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 817,82 eur od 11.10.2011 do zaplatenia s tým, že v rozsahu plnenia jeho povinnosti zaniká povinnosť dlžníka A. J. Secret Consulting, s.r.o., IČO: 36 829 382, Svetlá 1, Bratislava (právny nástupca K-K TRANS SPEDITION, s.r.o.), podľa právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Senica zo dňa 11.6.2012, č.k. 6Rob/17/2012 - 23, a v rozsahu plnenia dlžníka A. J. Secret Consulting, s.r.o., IČO: 36 829 382, Svetlá 1, Bratislava (právny nástupca K-K TRANS SPEDITION, s.r.o.) podľa právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Senica zo dňa 11.6.2012, č.k. 6Rob/17/2012 - 23, zaniká povinnosť žalovanému. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania (vyčíslené budú v zákonnej lehote) na účet právneho zástupcu žalobcu.“
3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 1 619,57 eur od 9.9.2011 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 2 396,27 eur od 17.9.2011 do 23.7.2012, 0,05 % denne zo sumy 562,61 eur od 24.7.2012 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 817,82 eur od 11.10.2011 do zaplatenia s tým, že v rozsahu plnenia jeho povinnosti zaniká povinnosť dlžníka A. J. Secret Consulting, s.r.o., IČO: 36 829 382, Svetlá 1, Bratislava (právny nástupca K-K TRANS SPEDITION, s.r.o.), podľa právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Senica zo dňa 11.6.2012, č.k. 6Rob/17/2012 - 23, a v rozsahu plnenia dlžníka A. J. Secret Consulting, s.r.o., IČO: 36 829 382, Svetlá 1, Bratislava (právny nástupca K-K TRANS SPEDITION, s.r.o.) podľa právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Senica zo dňa 11.6.2012, č.k. 6Rob/17/2012 - 23, zaniká povinnosť žalovanému, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust § 303, § 304 ods. 1, 2, § 306 ods.1 Obchodného zákonníka, § 142 ods.1 O.s.p. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca ako predávajúci a spoločnosť K-K TRANS SPEDITION, s.r.o. ako kupujúci uzavreli dňa 3.3.2010 Kúpnu zmluvu č. 05/002/2010 (ďalej len zmluva). Kupujúci bol pri uzatváraní zmluvy zastúpený žalovaným ako konateľom. V čl. X označenom ako Ručenie bolo dohodnuté, že v záujme právnej istoty predávajúceho sa zmluvné strany dohodli tak, že za kupujúceho jeho peňažný záväzok splní jeho štatutárny zástupca v zhode s ustanoveniami tohto článku. Úhrada ceny za dodaný tovar (všetkých vystavených faktúr v zhode s čl. III tejto zmluvy) vrátane príslušenstva, podľa zmluvy je zabezpečená ručiteľským záväzkom fyzickej osoby, štatutárnym zástupcom kupujúceho (konateľom) pánom B. T., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX D., ktorý je uvedený v záhlaví tejto zmluvy ako osoba konajúca za kupujúceho. Pán B. T. s plnou zodpovednosťou a s vedomím všetkých následkov ručenia prehlásil, čo potvrdil svojim podpisom na zmluve, že ručiteľský záväzok, ktorým je zabezpečená úhrada ceny za dodaný tovar (všetkých vystavených faktúr v zhode s čl. III. tejto zmluvy), podľa tejto zmluvy, preberá s tým, že pristupuje k záväzku kupujúceho a zaväzuje sa splniť predávajúcemu záväzok kupujúceho voči predávajúcemu a to po márnom uplynutí 30 dní po splatnosti každej jednotlivej faktúry, ak kupujúci kúpnu cenu za dodaný tovar nezaplatí predávajúcemu v lehote splatnosti. V čl. IX zmluvy označenom ako sankcie, konkrétne v bode 1, bolo stanovené, že ak sa kupujúci dostane do omeškania s platením faktúry predávajúceho, uhradí kupujúci predávajúcemu úrok z omeškania vo výške 0,05 % z nezaplatenej sumy za každý deň omeškania.
Súd prvej inštancie z pripojeného spisu Okresného súdu Senica spis. Zn. 6Rob/17/2012 zistil, že platobným rozkazom zo dňa 11.6.2012 bola spoločnosť K-K TRANS SPEDITION, s.r.o. zaviazaná zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 4 833,66 eur s príslušenstvom a to na základe predmetných faktúr, ktorý platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 14.7.2012. Na základe tohto platobného rozkazu bola vedená exekúcia u súdneho exekútora JUDr. Marcela Kroupu, pod č. EX 2631/12 (na Okresnom súde Senica pod č.k. 8Er/626/2012), v ktorom konaní nebola vymožená žiadna suma. Spoločnosť K-K TRANS SPEDITION, s.r.o. bola vymazaná z Obchodného registra a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť A. J. Secret Consulting, s.r.o., so sídlom Svetlá 1, Bratislava, IČO: 36 829 382, na ktorú spoločnosť bol vyhlásený konkurz a žalobca si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávky priznané platobným rozkazom Okresného súdu Senica, č.k. 6Rob/17/2012 zo dňa 11.6.2012 avšak zatiaľ nedošlo ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávok.
Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že návrh žalobcu bol podaný dôvodne. Žalobca ako predávajúci so spoločnosťou K-K TRANS SPEDITION, s.r.o. ako kupujúcim uzavreli dňa 3.3.2010 Kúpnu zmluvu č. 05/002/2010. V čl. X danej zmluvy označenom ako Ručenie bolo dohodnuté, že žalovaný ako fyzická osoba a štatutárny zástupca kupujúceho (označený menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom) prehlásil, že preberá ručiteľský záväzok tým, že pristupuje k záväzku kupujúceho a zaväzuje sa splniť predávajúcemu záväzok kupujúceho, a to po márnom uplynutí 30 dní po splatnosti každej jednotlivej faktúry, ak kupujúci kúpnu cenu za dodaný tovar nezaplatí predávajúcemu v lehote splatnosti. Súd považuje zmluvu za platnú a takisto aj ručiteľský záväzok žalovaného. Dané ustanovenie súd považuje za platne dohodnuté a dostatočne určité, keďže z neho jasne vyplýva, a to nielen z označenia článku „Ručenie“ ale aj z jeho obsahu, že žalovaný preberá ručiteľský záväzok za záväzky spoločnosti K-K TRANS SPEDITION, s.r.o. a v prípade nesplnenia záväzku tejto spoločnosti sa ho zaväzuje splniť. Takisto žalovaný je dostatočným spôsobom označený a to menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom. Žalovaný uvedenú zmluvu podpísal, čo potvrdil pri svojom výsluchu. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (č.k. 1 Obdo V 87/2007) „skutočnosť, že zmluva, ktorej obsahom je aj ručiteľský záväzok, obsahuje iba jeden podpis
za situácie, že záväzok obchodnej spoločnosti zabezpečuje ručením jej spoločník, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti, nespôsobuje bez ďalšieho jej neplatnosť. Ak jedna osoba koná v procese vzniku zmluvy za alebo v mene jej viacerých účastníkov, neznamená to, že na zmluve musí byť jej podpis osobitne za každého z nich.“ Žalovaný v čase podpisu zmluvy nebol pozbavený ani obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Žalovaný poukázal počas konania na svoju psychickú chorobu a žiadal doplniť dokazovanie znaleckým posudkom na zistenie jeho spôsobilosti na právne úkony v deň podpisu zmluvy. Súd tento návrh žalovaného na doplnenie dokazovania zamietol, keďže vyhodnotil túto obranu ako účelovú. Žalovaný spočiatku nepoukazoval ani náznakom na žiadne okolnosti, ktoré by ho mohli robiť nespôsobilým na právne úkony. V odpore proti platobnému rozkazu, teda pri prvom úkone, ktorý mu v tejto veci patril, argumentoval nedostatočnosťou údajov o žalovanom v zmluve a domnienkou, že žalobca úmyselne vynechal podpis žalovaného ako ručiteľa na dokumente, pretože vedel, že by takéto ručenie žalovaný nepodpísal. Z uvedenej obrany potom súdu vyplýva, že žalovaný presne vedel, čo pri podpisovaní zmluvy robí, keď, podľa neho, žalobca mal dôvod „špekulovať“. Až neskôr v priebehu tohto konania a to až na pojednávaní konanom dňa 23.4.2014 žalovaný po prvýkrát uvádzal svoj zhoršený zdravotný stav, ku ktorému malo prísť približne v roku 2011 až 2012, avšak zmluva bola uzavretá dňa 3.3.2010. Keď na túto skutočnosť právna zástupkyňa žalobcu poukázala, žalovaný následne predložil potvrdenie MUDr. T., psychiatričky v D., že v psychiatrickej ambulancii sa liečil od 12.6.2008. Nemožno opomenúť ani tú závažnú okolnosť, že žiadne okolnosti týkajúce sa zdravotného stavu žalovaného, žalovaný neuvádzal ani v konaniach predchádzajúcich. Súd prvej inštancie preto žalovanému neuveril, návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria na zistenie zdravotného stavu žalovaného v čase podpísania zmluvy zamietol ako nadbytočný, pretože mal za to, že dôkazy na rozhodnutie veci samej sú dostatočné. Žalobca vystavil spoločnosti K-K TRANS SPEDITION, s.r.o. faktúry, z ktorých uvedená spoločnosť uhradila len časť, záväzky v zostávajúcej časti si voči žalobcovi nesplnila a k úhrade nedošlo ani v rámci exekúcie a konkurzného konania. Žalobca vyzval uvedenú spoločnosť výzvou zo dňa 10.11.2011 na úhradu zostávajúcej dlžnej sumy v primeranej lehote a následne si návrhom uplatnil nárok na dlžnú sumu voči žalovanému titulom ručenia, čím bola splnená podmienka podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nakoľko mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním bez pochyby preukázané, že žalovaný dlžnú sumu titulom ručenia neuhradil žalobcovi a to ani čiastočne, tak súd návrhu žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3 000 eur. Ručiteľským záväzkom žalovaného bola zabezpečená nielen úhrada ceny za dodaný tovar ale aj príslušenstvo. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení účinnom do 31.1.2013, vzniklo žalobcovi právo požadovať od spoločnosti K-K TRANS SPEDITION, s.r.o. úroky z omeškania dohodnuté v zmluve, a to v čl. IX zmluvy označenom ako sankcie, konkrétne bodu 1, vo výške 0,05 % z nezaplatenej sumy za každý deň omeškania. Ručením prešiel tento záväzok na žalovaného. Súd preto dospel k záveru, že žalobca žiada oprávnene aj úrok z omeškania, a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 1 619,57 eur od 9.9.2011 do zaplatenia, zo sumy 2 396,27 eur od 17.9.2011 do 23.7.2012, zo sumy 562,61 eur od 24.7.2012 do zaplatenia a zo sumy 817,82 eur od 11.10.2011 do zaplatenia.
Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 180 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1327,01 eur.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a návrh v plnom rozsahu zamietol. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že žalovaný v zhoršenom zdravotnom stave, keď navštevoval psychiatrickú ambulanciu podpisoval zmluvu so žalobcom, pričom žalovaný v danom čase bral silné sedatíva, ktoré v mnohých aj iných veciach skreslili úsudok a vôľu žalovaného, pričom súd prvej inštancie sa vyjadril, že argumentácii žalovaného neuveril. Ešte závažnejšie pochybenie zo strany súdu prvej inštancie vidí žalovaný v samotnej zmluve v časti ručenie, keď súd prvej inštancie sa uspokojil s názvom článku ručenie a na základe toho malo byť žalovanému zrejmé, čo mal článok riešiť. Poukázal na ústavný princíp posudzovania listín podľa obsahu a nie podľa označenia. Ustanovenie § 266 Obchodného zákonníka rozširuje ako lex speciallis právnu úpravu Občianskeho zákonníka vo štvrtej hlave, prejav vôle sa preto vykladá podľa úmyslu konajúcich osôb. V tomto konaní sa žalovaný jednoznačne vyjadril, že nemal úmysel ručiť a na uzatvorenie zmluvy pravdepodobne zo zdravotných dôvodov si ani nepamätal. V zmysle § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny
výklad treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Žalobca je tvorca zmluvy a pochybnosti o obsahu článku ručenie je na ťarchu žalobcu. Ručenie podľa § 303 Obchodného zákonníka znamená, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom a pristúpenie k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne. Z uvedeného je nepochybné, že ide o dva samostatné právne inštitúty, ktoré sú svojim významom odlišné a zo znenia v zmluve nie je zrejmé, o ktorý právny inštitút sa malo v tomto konaní jednať, a preto poukázal na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nesúhlasí ani s priznanými trovami konania, pretože návrh bol podaný zo strany žalobcu nesprávne, na čo žalovaný viackrát upozorňoval a pôvodne podaným návrhom mohol žalobca z jedného právneho titulu získať plnenie dvakrát, čo je v rozpore s právnymi predpismi Slovenskej republiky. K úprave petitu prišlo až na pojednávaní dňa 2.9.2015 a tak je preukázané, že žalobca nesprávne podal návrh proti ktorému sa musel žalovaný brániť, z toho dôvodu je nesprávne použitie § 142 O.s.p. ale mal byť použitý § 150 O.s.p. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd vyhodnotil najprv zrozumiteľnosť a určitosť predmetného článku zmluvy a až následne riešil zdravotný stav žalovaného, najmä z hľadiska hospodárnosti konania.
5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolania žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozhodnutie súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods. 1 písm. b),c) C.s.p., vrátane závislého výroku o trovách konania zrušiť, vrátiť mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.000 eur s príslušenstvom titulom ručiteľského vyhlásenia žalovaného obsiahnutého v čl. X. predmetnej kúpnej zmluvy, keď žalovaný namietal, že predmetný článok je neurčitý, pretože je v ňom uvedené, že ručí za záväzok a zároveň je uvedené, že pristupuje k záväzku a teda nie je zrejmé, o aký právny inštitút malo ísť, a preto je uvedený článok s odkazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka neplatný a ničotný. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. Ručiteľ a dlžník nie sú zaviazaní solidárne (R 2/1968). Aj keď je ručiteľ zaviazaný rovnako ako dlžník (pokiaľ nebolo dohodnuté niečo iné), nejde o ich solidárny záväzok. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne. Pristúpenie k záväzku podľa tohto ustanovenia má ten význam, že ak sa niekto písomnou dohodu s veriteľom zaviazal, že mu za dlžníka zaplatí peňažný dlh, stáva sa jeho dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja sú voči nemu zaviazaní solidárne, a preto veriteľ môže požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Odvolací súd považuje za dôvodnú námietku odvolateľa, že právny úkon nie je možné posudzovať len z pohľadu jeho označenia, ale je potrebné vychádzať z jeho obsahu a z vôle zmluvných strán. Podľa § 266 Obchodného zákonníka (1) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. (3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom
vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. (4) Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Súd prvej inštancie vychádzal pri posudzovaní čl. X predmetnej kúpnej zmluvy hlavne z jeho označenia „ručenie“, keď dôsledne neskúmal vôľu zmluvných strán a hlavne žalovaného, ktorý sa mal podľa tvrdení žalobcu jednostranným právnym úkonom zaviazať ako ručiteľ zaplatiť žalovanú sumu, čo žalovaný poprel. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že z obsahu čl. X predmetnej zmluvy „Úhrada ceny za dodaný tovar (všetkých vystavených faktúr v zhode s čl. III. tejto zmluvy) vrátane príslušenstva, podľa tejto zmluvy je zabezpečená ručiteľským záväzkom fyzickej osoby, štatutárnym zástupcom kupujúceho (konateľom) p. B. T., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX D., ktorý je uvedený v záhlaví tejto zmluvy ako osoba konajúca za kupujúceho. P. B. T. s plnou zodpovednosťou a s vedomím všetkých následkov ručenia prehlasuje, čo potvrdzuje svojim podpisom na tejto zmluve, že ručiteľský záväzok, ktorým je zabezpečená úhrada ceny za dodaný tovar (všetkých vystavených faktúr v zhode s článkom III. tejto zmluvy), podľa tejto zmluvy, preberá tým, že pristupuje k záväzku kupujúceho a zaväzuje sa splniť predávajúcemu záväzok kupujúceho voči predávajúcemu a to po márnom uplynutí 30 dní po splatnosti každej jednotlivej faktúry, ak kupujúci kúpnu cenu za dodaný tovar nezaplatí predávajúcemu v lehote splatnosti“ jednoznačne vyplýva, že ide o ručenie podľa § 303 Obchodného zákonníka a to aj s poukazom na slovné spojenie „že pristupuje k záväzku kupujúceho“. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za dôvodnú námietku žalovaného, že súd prvej inštancie nedostatočným posúdením obsahu článku X predmetnej zmluvy a vôle zmluvných strán s poukazom na cit. ust. § 266 Obchodného zákonníka predčasne dospel k záveru, že obsahom tohto článku je jednoznačne ručiteľské vyhlásenie žalovaného v zmysle ust. § 303 Obchodného zákonníka.
Odvolací súd ďalej považuje za dôvodnú námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s návrhom žalovaného na doplnenie dokazovania na zistenie zdravotného stavu žalovaného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, keď odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie konštatoval, že žalovanému neuveril o jeho zhoršenom zdravotnom stave, a preto tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol ako nadbytočný, nemožno považovať za dostatočné odôvodnenia v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia a to aj s poukazom na potvrdenie MUDr. O. T..
8. Vzhľadom na vyššie uvedené je záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobcu voči žalovanému predčasný, nakoľko nevyplýva z vykonaného dokazovania a jeho rozhodnutie je prekvapivé.
9. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je judikatúrou Najvyššieho súdu považovaná za tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (R 111/1998). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie musí spľňať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (s účinnosťou od 1.7.2016 ust. § 220 C.s.p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň prostriedkom kontroly v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (s účinnosťou od 1.7.2016 ust. § 220 C.s.p.), je nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vzhľadom na vyššie uvedené nepreskúmateľné a nevyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd.
10. Podľa nálezu Ústavného súdu I. US 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 odsek 1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
11. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia ako aj znenie ust. § 220 ods. 2 C.s.p. účinného od 1.7.2016.
12. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným odôvodnením rozhodnutia podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.
13. Neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie a tiež z dôvodu, že prišlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal dokazovanie pre účel rozhodnutia vo veci samej, preto odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Odvolací súd nepreskúmaval napadnuté rozhodnutie v časti náhrady trov konania, keď v danom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok a odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.
15. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude posúdiť vôľu zmluvných strán, aký právny úkon mal byť obsahom článku X. predmetnej kúpnej zmluvy a následne vyhodnotiť tento právny úkon aj v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka, riadne sa vysporiadať so zamietnutím návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania ohľadom zdravotného stavu žalovaného v čase uzavretia kúpnej zmluvy, vysporiadať sa so všetkými námietkami vznesenými žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie a aj v odvolacom konaní, v prípade potreby doplniť dokazovanie, pričom musí postupovať spôsobom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods. 3 C.s.p. s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
16. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
17. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).