Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Sa-18-2017.pdf
PDF · 102.77 KB
Case nature
Subarea
24Sa/18/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. č. XXX, právne zast. advokátom JUDr. Stanislavom Stehurom, advokátka kancelária STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, pracovisko: Dolný Val 574/7, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, so sídlom Družstevná 1052, 024 01 Kysucké Nové Mesto, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy doručenou súdu dňa 18.04.2017 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej pod č. k. Z 475/2016 konať a vykonať záznam podľa § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon). Zároveň žiadal žalobcovi priznať voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. V dôvodoch žaloby uviedol, že listom zo dňa 21.03.2016 podal žalovanému návrh na výmaz záložného práva zriadeného v prospech obchodnej spoločnosti EURO - CASSA, s. r. o., IČO: 36 523 321, so sídlom Záhradnícka 16, 945 01 Komárno k nehnuteľnostiam vedeným na Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto - katastrálny odbor, obce K., kat. ú. K. na LV č. XXXX ako rodinný dom č. súp. XXX postavený na parcele CKN 1125 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 272 m2 a na LV č. XXX ako parcela CKN 1125 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 272 m2 na podiel 1/2. Návrh na výmaz záložného práva podal z dôvodu, že záložný veriteľ zanikol bez právneho nástupcu, rovnako záložný dlžník nemá ani komu plniť, resp. vyžiadať si písomné potvrdenie o splnení záväzku alebo inú listinu preukazujúcu zánik záložného práva. Dňa 10.12.2001 ako záložný dlžník uzatvoril s obchodnou spoločnosťou EURO - CASSA, s. r. o. ako záložným veriteľom dohodu o odovzdaní a prevzatí nákupného práva so zábezpekou záložným právom, predmetom ktorej bolo aj zriadenie záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Na základe rozhodnutia Správy katastra v Kysuckom Novom Meste zo dňa 19.03.2012 pod č. V 39/2002 bolo záložné právo v prospech spoločnosti EURO - CASSA, s. r. o. k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam zapísané do katastra nehnuteľností. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 10.08.2009 sp. zn. 29CbR/100/2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.09.2009, bola obchodná spoločnosť EURO - CASSA, s. r. o. zrušená bez likvidácie. Z Obchodného registra Okresného súdu Nitra oddiel Sro, vložka 10558/N bola obchodná spoločnosť EURO - CASSA, s. r. o. vymazaná dňom 24.09.2009. Na základe zániku záložného veriteľa bez právneho nástupcu došlo k zániku hlavného záväzku. Okamihom zániku hlavného záväzku došlo aj k zániku záložného práva, ktoré bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa z hlavného záväzkového vzťahu. Základnou podmienkou trvania záložného práva ako práva akcesorickej povahy je existencia hlavného záväzku, z ktorého pohľadávka záložného veriteľa zabezpečená záložným právom vyplýva. Teda zánikom zabezpečenej pohľadávky v zmysle § 151md Občianskeho zákonníka zaniklo aj záložné právo viaznuce na predmetných nehnuteľnostiach v prospech spoločnosti EURO - CASSA, s. r. o.. Listom č. Z 475/2015 zo dňa 20.06.2016 ho žalovaný vyzval na odstránenie nedostatkov podania, pričom neuviedol, ktoré konkrétne nedostatky jeho podanie obsahuje a ako ich má odstrániť. Listom zo dňa 15.07.2016 žalovanému oznámil, že vo svojej žiadosti zo dňa 20.06.2016 neuvádza, ktoré konkrétne nedostatky jeho podanie obsahuje a ako ich má odstrániť a že svojim podaním sa domáhal výmazu záložného práva z dôvodu, že zanikol záložný veriteľ, pričom zanikol bez právneho nástupcu, a teda aj on ako záložný dlžník nemá ani komu plniť, resp. vyžiadať si písomné potvrdenie o splnení záväzku alebo inú listinu preukazujúcu zánik záložného práva. Je zrejmé, že ak právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu, teda neexistuje, a preto nemá orgány oprávnené konať za právnickú osobu, nie je spôsobilá ani na prijatie akéhokoľvek plnenia z jeho strany, resp. na vystavenie písomného potvrdenia o splnení záväzku alebo inej listiny preukazujúcej zánik záložného práva. Nakoľko záložný veriteľ zanikol dňa 08.09.2009 bez právneho nástupcu, hlavný záväzok z Dohody o odovzdaní a prevzatí nákupného práva so zábezpekou záložným právom zanikol. Zánikom zabezpečenej pohľadávky zaniklo v zmysle § 151md Občianskeho zákonníka aj záložné právo viaznuce na predmetných nehnuteľnostiach. Dňa 30.01.2017 podal na Okresnú prokuratúru v Žiline podnet na podanie upozornenia orgánu verejnej správy. Okresná prokuratúra mu listom zo dňa 23.03.2017 oznámila, že jeho podnet odložila, nakoľko neboli zistené dôvody na vykonanie prokurátorského opatrenia. Je nesporné, že keďže záložný veriteľ zanikol bez právneho nástupcu, nemá mu kto vystaviť potvrdenie o splnení záväzku alebo vystaviť inú listinu preukazujúcu zánik záložného práva. V tomto prípade právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu, teda neexistuje, a preto nemá orgány oprávnené konať za právnickú osobu, nie je spôsobilá na vystavenie písomného potvrdenia o splnení záväzku alebo inej listiny preukazujúcej zánik záložného práva. V tomto prípade však došlo k zániku záložného práva zánikom zabezpečenej pohľadávky podľa § 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka. Žalobca ako záložný dlžník nemá možnosť predložiť potvrdenie o splatení dlhu vystavené záložným veriteľom, nemá možnosť súdnej ochrany, a to vo forme súdnej žaloby, ktorou by sa domáhal určenia zániku záložného práva (nemá koho žalovať) a tak isto nemá ani možnosť uložiť prípadné plnenie zo zmluvy do súdnej úschovy, nakoľko nie sú splnené podmienky na súdnu úschovu v zmysle § 568 Občianskeho zákonníka. Žalobca má teda za to, že aj keď túto situáciu zákon výslovne neupravuje, štátne orgány sú povinné vykladať zákon ústavne konformným výkladom, a teda zabezpečiť realizáciu práva aj v prípadoch, akým je tento, kedy zákon takýto problém výslovne nerieši.
3. Žalovaný v stručnom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.05.2017 uviedol, že trvá na právnom názore, vyjadrenom v liste OU-KM-KO č. Z - 475/2016 zo dňa 20.06.2016 a zároveň predložil originál administratívneho spisu č. Z - 475/2016 spolu s prílohami.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 29.05.2017, doručenom Krajskému súdu v Žiline dňa 01.06.2017, nevyjadril.
5. Správny súd preskúmal žalobu, vyjadrenie žalovaného, listinné dôkazy tvoriace súčasť žaloby, administratívny spis žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
6. Zo žaloby je zrejmé, že smeruje proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 42 a nasl. Správneho súdneho poriadku.
7. Správne súdnictvo je upravené zákonom č. 162/2015 Z.z. Správnym súdnym poriadkom (ďalej len SSP).
Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.
Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
Podľa § 243 SSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ust. § 46.
Podľa § 249 SSP ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.
8. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa začína na základe žaloby, ktorej obligatórnou náležitosťou je tvrdenie žalobcu, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným osobitným právnym predpisom. Za nečinnosť orgánu verejnej správy v zmysle judikatúry Ústavného súdu (napr. III. ÚS 282/08, I. ÚS 225/08), treba v podstate považovať jeho pasivitu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať.
9. Správny súd na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania nečinnosti orgánu verejnej správy, preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu, t. j. skúma, či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, je, alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Pri preskúmavaní zákonnosti činnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať.
10. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd k podstate žaloby zistil, že návrhom zo dňa 21.03.2016, doručeným žalovanému dňa 29.03.2016, žalobca požiadal žalovaného, aby vymazal záložné právo v prospech obchodnej spoločnosti EURO - CASSA, s. r. o. k nehnuteľnostiam vedeným na Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto - katastrálny odbor, obce K., kat. ú. Ochodnica na LV č. XXXX ako rodinný dom č. súp. XXX postavený na parcele CKN 1125 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 272 m2 a na LV č. XXX ako parcela CKN 1125 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 272 m2 na podiel 1/2. V návrhu uviedol, že dňa 10.12.2001 ako záložný dlžník uzatvoril s obchodnou spoločnosťou EURO - CASSA, s. r. o. ako záložným veriteľom dohodu o odovzdaní a prevzatí nákupného práva so zábezpekou záložným právom, predmetom ktorej bolo aj zriadenie záložného práva k popísaným nehnuteľnostiam. Na základe rozhodnutia Správy katastra v Kysuckom Novom Meste zo dňa 19.03.2012 pod č. V 39/2002 bolo záložné právo v prospech spoločnosti EURO - CASSA, s. r. o. k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam zapísané do katastra nehnuteľností. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 10.08.2009 sp. zn. 29CbR/100/2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 08.09.2009, bola obchodná spoločnosť EURO - CASSA, s. r. o. zrušená bez likvidácie. Z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, oddiel Sro, vložka 10558/N bola obchodná spoločnosť EURO - CASSA, s. r. o. vymazaná dňom 24.09.2009. Ďalej v návrhu uviedol, že na základe zániku záložného veriteľa bez právneho nástupcu došlo k zániku hlavného záväzku. Okamihom zániku hlavného záväzku došlo aj k zániku záložného práva, ktoré bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa z hlavného záväzkového vzťahu. Základnou podmienkou trvania záložného práva ako práva akcesorickej povahy je existencia hlavného záväzku, z ktorého pohľadávka záložného veriteľa zabezpečená záložným právom vyplýva. Teda zánikom zabezpečenej pohľadávky v zmysle § 151md Občianskeho zákonníka zaniklo aj záložné právo viaznuce na predmetných nehnuteľnostiach v prospech spoločnosti EURO - CASSA, s. r. o.. Prílohou návrhu bola kópia Dohody o odovzdaní a prevzatí nákupného práva, so zábezpekou záložným právom zo dňa 10.12.2001 a kópia výpisu z Obchodného registra zo dňa 21.03.2016.
11. Žalovaný po preskúmaní návrhu zistil, že listinu nie je možné zapísať, a to z dôvodu, že k návrhu nebolo priložené písomné potvrdenie o splnení záväzku alebo iná listina preukazujúca zánik záložného práva vystavená záložným veriteľom. Z tohto dôvodu žalovaný listom č. Z-475/2016 zo dňa 20.06.2016 vrátil návrh žalobcovi a zároveň ho vyzval, aby s poukazom na ust. § 151md ods. 3 zákona č. 40/1964 odstránil nedostatky predmetného návrhu (žiadosti), alebo zaslal písomnú žiadosť na odstránenie plomby na uvedených nehnuteľnostiach.
12. Podnetom zo dňa 30.01.2017 žalobca požiadal Okresnú prokuratúru v Žiline, aby podľa § 28 ods. 1 a 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre podala na Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor upozornenie prokurátora na nečinnosť, resp. nesprávny postup Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor v predmetnej veci z totožných dôvodov, ako uviedol aj v správnej žalobe zo dňa 18.04.2017. Okresná prokuratúra Žilina dňa 23.03.2017 pod č. k. Pd23/17/5511-7 podnet žalobcu odložila, nakoľko neboli zistené dôvody na vykonanie prokurátorského opatrenia, o čom právneho zástupcu žalobcu písomne vyrozumela. Z jej stanoviska vyplynulo, že v záznamovom konaní by bolo možné zapísať návrh v prípade, ak by bol predložený s verejnou listinou alebo inou listinou potvrdzujúcou zánik záložného práva, čo v danom prípade nebolo splnené, keďže informatívny výpis z Obchodného registra nie je použiteľný na právne úkony. Správny orgán teda nemal právny titul na vykonanie zápisu návrhu na výmaz záložného práva.
13. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
Podľa § 35 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.
Podľa § 35 ods. 2 katastrálneho zákona návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať a) meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa, b) názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, d) označenie príloh.
Podľa § 36 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona.
Podľa § 36 ods. 2 katastrálneho zákona ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.
Podľa § 36a katastrálneho zákona, ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti.
Podľa § 41 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra.
Podľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom sa správe katastra doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra.
Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.
Podľa § 42 ods. 5 katastrálneho zákona ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2, okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie opravy.
Podľa § 28 vyhlášky č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon) na vykonanie záznamu na návrh podľa § 34 ods. 1 zákona sú spôsobilé najmä: a) osvedčenie notára, b) návrh, ktorého prílohou je právoplatný rozsudok o rozvode manželstva alebo rozsudok o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ich overená kópia, ktorí do troch rokov po právoplatnosti uvedených rozsudkov neuzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva alebo ak v tejto lehote nepodali na súd návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, c) návrh, ak ide o práva k cudzím veciam, d) návrh, ktorého prílohou je doklad viažuci sa k vzniku, zmene alebo zániku práva prináležiacemu osobe; ak ide o vecné právo, ktoré sa viaže na osobu, e) návrh, ktorého prílohou je písomné oznámenie o uplynutí času, ak ide o zánik záložného práva uplynutím času, f) rozsudok súdu, ak vecné bremeno zanikne z dôvodu, že vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, g) listina preukazujúca správu majetku štátu, h) vyhlásenie manželov s ich osvedčenými podpismi, že nehnuteľnosť nadobudnutá počas trvania manželstva je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a sobášny list, ak je ako stavebník alebo vlastník evidovaný len jeden z manželov, i) rozhodnutie o určení, zmene alebo zrušení súpisného čísla stavby, j) rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy pre nepoľnohospodársky účel alebo rozhodnutie o vyňatí lesných pozemkov.
Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh.
Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
Podľa § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej pohľadávky, b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania, alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom, h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.
Podľa § 75a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra a ak sa zistí ďalší majetok spoločnosti, rozhodne súd na návrh štátneho orgánu, bývalého štatutárneho orgánu, jeho člena alebo spoločníka, veriteľa, dlžníka alebo z vlastného podnetu o dodatočnej likvidácii majetku bývalej spoločnosti a vymenuje likvidátora. Na vymenovanie likvidátora sa nepoužijú ustanovenia § 71 ods. 1. Po právoplatnosti rozhodnutia súd zapíše likvidátora do obchodného registra. Na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijú ustanovenia o likvidácii. Pohľadávky voči spoločnosti, ktoré nebolo možné uplatniť pre výmaz spoločnosti zrušenej bez právneho nástupcu z obchodného registra, sa rozhodnutím súdu o dodatočnej likvidácii obnovujú a možno ich uplatniť v rozsahu, v akom neboli uspokojené.
14. V zmysle ustanovenia § 575 Občianskeho zákonníka pôjde o nemožnosť plnenia len vtedy, ak k tomu došlo po vzniku záväzku. Záväzok zaniká, len čo sa plnenie stalo nemožným. Je zrejmé, že v posudzovanom prípade sa plnenie stalo objektívne nemožným. Napriek tomu však žalobca musí osvedčiť niektorý z dôvodov zániku záložného práva uvedený v § 151md Občianskeho zákonníka, ak podľa písmena a) citovaného ustanovenia, tak potom musí osvedčiť, že záložné právo zaniklo zánikom zabezpečenej pohľadávky. Záložné právo sa neviaže na osobu veriteľa, ale na pohľadávku. Žalobca teda musí osvedčiť, že došlo k jeho zániku. Podľa názoru správneho súdu právnemu zástupcovi žalobcu nič nebráni, aby nahliadol do registrového spisu a zistil dôvod, kvôli čomu bola spoločnosť EURO - CASSA, s. r. o., so sídlom Komárno, Záhradnícka 16 vymazaná z obchodného registra, pretože táto skutočnosť z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra zo dňa 07.04.2017 nevyplýva, a tiež zistiť, či pred zánikom uvedenej spoločnosti nebola prípadne podpísaná zmluva o postúpení pohľadávky. Tiež nič nebráni žalobcovi, ako dlžníkovi, podať návrh na dodatočnú likvidáciu bývalej spoločnosti v zmysle ust. § 75a Obchodného zákonníka.
15. Z obsahu žalobcom predložených listín a administratívneho spisu tvrdená bezdôvodná nečinnosť žalovaného nebola preukázaná. Žalovaný preskúmal návrh žalobcu na výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností zo dňa 21.03.2016, ktorý mu bol doručený dňa 29.03.2016 a komunikoval s právnym zástupcom žalobcu. Pokiaľ žalovaný zistil nedostatky v jeho návrhu na výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností a právneho zástupcu žalobcu vyzval, aby tieto odstránil a doložil písomné potvrdenie o splnení záväzku alebo inú listinu preukazujúcu zánik záložného práva vystavenú záložným veriteľom, postupoval v súlade so zákonom. Návrh žalobcu by bolo možné zapísať v prípade, ak by bol predložený spolu s verejnou listinou alebo inou listinou potvrdzujúcou zánik záložného práva. Žalovaný teda v danom prípade nemal právny titul na vykonanie zápisu návrhu na výmaz záložného práva.
16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre aplikáciu § 250 Správneho súdneho poriadku, a preto žalobu zamietol postupom podľa § 249 Správneho súdneho poriadku.
17. Správny súd nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, keďže s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP žalobca nebol v konaní úspešný a s poukazom na § 168 SSP žalovanému správnemu orgánu v súvislosti s vyjadrením dôvodné trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.