Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Csp-65-2017.pdf
PDF · 97.61 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/65/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: I. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., o zaplatenie 497,75 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 300,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 300,- € od 24.10.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 20,54 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 6.3.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 497,75 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca uzatvoril so žalovanou dňa 1.2.2013 úverovú zmluvu č. 5038116124, na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 300,- €. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splatiť veriteľovi pravidelnými mesačnými splátkami. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 497,75 € (z toho dlžná istina predstavovala sumu vo výške 300,- €, úrok sumu vo výške 156,04 €, úrok z omeškania sumu vo výške 24,04 € a ostatné príslušenstvo sumu vo výške 17,67 €). Okrem zaplatenia dlžnej sumy vo výške 497,75 € si uplatnil na zaplatenie i úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 300,- € od 24.10.2015 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
2. Žalovaná sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadrila.
3. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, keď po oboznámení sa s obsahom zmluvy o splátkovom úvere, štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, informácií o produktoch Slovenskej sporiteľne, a.s., všeobecných obchodných podmienok, výzvy k zaplateniu dlžnej sumy, kópie doručenky, výzvy k úhrade, podacieho hárku, oznámenia o postúpení pohľadávky, zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, kópie doručenky ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 497,75 € s príslušenstvom titulom neuhradenej sumy úveru poskytnutého jeho právnym predchodcom žalovanej.
5. Ako vyplynulo z listín predložených žalobcom spolu s podanou žalobou, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 23.10.2015, žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanej titulom zmluvy č. 5038116124 zo dňa 1.2.2013 celkove vo výške 497,75 €. Ako vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, ku dňu postúpenia pohľadávky táto predstavovala sumu vo výške 497,75 €, keď ku dňu postúpenia pohľadávky bola žalovaná v omeškaní s plnením svojho záväzku 771 dní. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené právnym predchodcom žalobcu písomným podaním zo dňa 30.10.2015.
6. Ako vyplynulo z listinných dôkazných prostriedkov predložených v priebehu konania žalobcom, žalovaná s právnym predchodcom žalobcu uzatvorila dňa 1.2.2013 zmluvu o splátkovom úvere č. 5038116124. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 300,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť právnemu predchodcovi žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami po 16,05 €. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 10.3.2013 a splatnosť poslednej splátky na deň 10.2.2016. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 17,90 % ročne, RPMN vo výške 55,08 % pri priemernej RPMN vo výške 46,35 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola v zmluve vyčíslená vo výške 550,63 €. Žalovaná bola v zmysle uzavretej zmluvy povinná zaplatiť aj jednorazový spracovateľský poplatok vo výške 39,- €, poplatok za správu úveru vo výške 2,99 € mesačne a poplatok za poistenie úveru vo výške 0,54 € mesačne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky a štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úver. Z dôvodu riadneho neplnenia zmluvných povinností žalovanou právny predchodca žalobcu písomným podaním zo dňa 9.9.2015 oznámil žalovanej, že je v omeškaní so splácaním úveru, pričom ju vyzval na zaplatenie aktuálnej dlžnej sumy do 15 dní od doručenia výzvy. Predmetné podanie doručoval právny predchodca žalobcu žalovanej na jemu známu adresu pobytu žalovanej, zásielka sa odosielateľovi vrátila dňa 5.10.2015 s poznámkou pošty o tom, že adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote. Následne, keďže žalovaná naďalej neplnila svoje zmluvné povinnosti, právny predchodca žalobcu písomným podaním zo dňa 30.9.2015 oznámil žalovanej, že ku dňu 29.9.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, keď k tomuto dňu vyčíslil svoju pohľadávku voči žalovanej na sumu vo výške 492,71 €. Žalovanú vyzval na zaplatenie tejto sumy v lehote 15 dní. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti právny predchodca žalobcu doručoval žalovanej poštou, túto zásielku žalovaná neprevzala a bola vrátená odosielateľovi.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 19 ods. 2, 3 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je
dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <.>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <.>, r) <. a y) <.>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <. alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavrel dňa 1.2.2013 zmluvu o úvere č. 5038116124, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 300,- €. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splatiť 36 mesačnými splátkami. Tiež mal preukázané, že žalovaná svoju zmluvnú povinnosť splácať poskytnutý úver nesplnila, a to ani na výzvu právneho predchodcu žalobcu, preto tento pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 29.9.2015. Žalovaná titulom poskytnutého úveru dlžnú sumu neuhradila ani právnemu predchodcovi žalobcu ani žalobcovi, hoci bola obomi vyzývaná na zaplatenie dlžnej sumy.
9. I keď predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere a táto predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetnú zmluvu je potrebné považovať i za zmluvu spotrebiteľskú a na žalovanú hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Táto zmluva podlieha tiež režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou spĺňa charakteristiku
štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaná ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
10. Súd konštatujúc, že zo strany žalobcu bola v konaní preukázaná jeho aktívna vecná legitimácia (preukázaním splnenia podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách) ako aj pasívna vecná legitimácia žalovanej, preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ohľadom zákonných náležitostí zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje nesprávny údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., keď v zmluve bola hodnota RPMN vyčíslená vo výške 55,08 %, hoci vychádzajúc zo zákona č. 129/2010 Z.z. súd zistil, že tento údaj nezodpovedá výpočtu RPMN v danom prípade vychádzajúc zo vstupných údajov pre výpočet RPMN uvedených v § 19 ods. 2, 3 zákona č. 129/2010 Z.z.. Predložená zmluva tiež obsahovala nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú mal spotrebiteľ titulom úveru uhradiť, keď v zmluve bola uvedená čiastka 550,63 €, ktorá nezodpovedá ani len sume vyčíslenej ako súčin 36 splátok po 16,05 €, pričom podľa zmluvy mala žalovaná titulom poskytnutého úveru (za splnenia podmienky riadneho splácania úveru) uhradiť okrem istiny a úroku aj spracovateľský poplatok, poplatok za správu úveru a poplatok za poistenie. Nakoľko je predmetnú zmluvu potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, kde právny predchodca žalobcu vystupoval ako dodávateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom ide o formulárovú zmluvu (vrátane všeobecných obchodných podmienok), do ktorej textu nemôže dlžník žiadnym spôsobom zasahovať a táto obsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedený v nesprávnej výške, tiež neobsahovala správny údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, súd vychádzajúc z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovanej bol podľa zmluvy poskytnutý úver vo výške 300,- €, pričom táto vychádzajúc z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok ku dňu postúpenia pohľadávky titulom úveru dlhovala sumu celej istiny, súd ju zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 300,- € i s úrokom z omeškania počnúc od 24.10.2015 (t.j. odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky žalobcovi) do zaplatenia, vo výške vyplývajúcej z § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Vo zvyšnej časti nad sumu priznanej istiny a sumu priznaného úroku z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade súd vyčíslil pomer úspechu žalobcu v konaní v rozsahu 60,27 % a úspech žalovanej v rozsahu 39,73 %. O výške trov konania rozhodne súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
12. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.