Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/2/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava-Ružinov, proti žalovanému: X. H. COLOR PRINT, IČO: 17 594 472, adresa Váhovce 209, zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Haládik, so sídlom Clementisove sady 1616, Galanta, o zaplatenie 1.736,25 eura s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -147 zo dňa 25.10.2021 - voči vyhovujúcemu výroku I. a výroku III. o trovách, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a vo výroku III. o trovách konania r u š í a vec v tomto zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.533,66 eura s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.533,66 eura od 24.8.2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom II. v ostatnej časti žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 76% trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , prvá veta, (ďalej len „“), , , o energetike, , o metrológii, , , , , vyhlášky č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ako i ust. nariadenia vlády č.

3. Vecne súd prvej inštancie odôvodnil napadnuté rozhodnutie tým, že žalobca si v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie náhrady škody vo výške 1.736,25 eura spolu s úrokom z omeškania, ktorá mu vznikla neoprávneným odberom zemného plynu žalovaným v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, t. j. odberom plynu meraným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Aktívna legitimácia žalobcu (prevádzkovateľa distribučnej siete) je daná v zmysle § 82 ods. 2 Zákona o energetike, kde je žalobca uvedený ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste Váhovce 513 meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - pôvodné plomby boli odstránené a nahradené inou plombou. Znalecký posudok č. 564/PL-2018 konštatoval na meradle obsahovú zhodu, avšak tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporného odtlačku a kontrolného odtlačku, pričom tieto neboli vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Znalec dospel k záveru, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. V zmysle § 15 ods. 7 písm. d) Zákona o metrológii, ak je

poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka, dochádza k zániku platnosti overenia určeného meradla a takéto meradlo nemožno používať na určovanie výšky platby. Súd nepovažoval za relevantnú argumentáciu žalovaného, že znalec nemal k dispozícii kontrolné odtlačky všetkých štyroch kusov klieští používaných v rozhodnom období a nie je preto možné vylúčiť, že sporné odtlačky plomby sa zhodovali s niektorým z ostatných 3 kusov. Poukázal na vyjadrenie znalca, že existuje obsahová zhoda a tvarová a rozmerová nezhoda sporného a kontrolného odtlačku. Znalec dospel k záveru o tvarovej a rozmerovej nezhode, ktoré zdôvodnil tým, že sporný odtlačok bol vytvorený nie originálnymi razníkmi, ale metódou, ktorá spočíva v tom, že nahriatím termoplastu a jeho zatlačením do originálnej plomby vznikne kópia, ktorá však vzhľadom na teplotu termoplastu vykazuje nezhodné znaky, čo sa týka ostrosti hrán, stavby povrchu, v niektorých prípadoch aj ohraničenia a bubliniek. Zákon o energetike v § 82 ods. 1 písm. d) jednoznačne stanovuje, že neoprávneným odberom je odber plynu meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Týmto zabezpečením sú okrem iných aj overovacie/zabezpečovacie značky (plomby). Pokiaľ došlo k poškodeniu, resp. odstráneniu tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku a zároveň dochádzalo k odberu plynu, čo v konaní nebolo sporné, je naplnená skutková podstata neoprávneného odberu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike. Zamenená, resp. poškodená plomba sa nachádzala v rodinnom dome v užívaní žalovaného, v dôsledku čoho u žalovaného vznikla objektívna zodpovednosť za škodu, ktorá žalobcovi pri distribúcii plynu vznikla. Nie je rozhodujúce či poškodenie zavinil samotný žalovaný, za vzniknutú škodu na objektívnom princípe zodpovedá žalovaný. Pokiaľ ide o obranu žalovaného spočívajúcu vo vyslovení pochybností o postupe znalca pri vypracovaní posudku, či postupe zamestnancov žalobcu pri demontáži meradiel, súd prvej inštancie uviedol, že na spochybnenie tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov žalovaný žiadne dôkazy nenavrhol, a preto súd na jeho vyjadrenia neprihliadal. Žalovaný podpísal zápis o vykonaní kontroly z 23. mája 2018, v ktorom je uvedené, že došlo k výmene meradla umiestneného na fasáde rodinného domu v uzamknutej skrinke visiacim zámkom.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na zistený skutkový stav, je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi vzniknutú škodu v súlade s § 82 ods. 2 Zákona o energetike. Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu považuje Zákon o energetike neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2018, sp. zn. ). V zmysle uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť, a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu. Hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene s poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa zmluvy žalovanému dodávať. V zmysle o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/ zabezpečovacia značka). Objektívnym a spoľahlivým podkladom, na základe ktorého by bolo možné presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu za rozhodné obdobie, nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, ako to konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozhodnutí. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu a nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť prostredníctvom vyhlášky č. , ktorá upravuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil za obdobie od 18.decembra 2018 do 23. mája 2018, počet dní neoprávneného odberu tak stanovil na celkový počet prevádzkových hodín 960,5. Vzhľadom k tomu, že k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo v mieste trvalého bývania žalovaného - rodinnom dome, žalobca pri výpočte škody vychádzal z , , a vyhlášky č. Pri použití vzorca uvedeného v vyhlášky bolo množstvo neoprávnene odobratého plynu na odbernom mieste

Váhovce 513 stanovené na 2.958 m3. V zmysle § 1 ods. 1 písm. a) vyhlášky, potom škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu je vypočítaná ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu a jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, t. j. 0,02413 eur. Cena neoprávneného odberu tak predstavuje 1.533,66 eura.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v zmysle § 1 ods. 14 vyhlášky sa ku škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu majú pripočítať nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. Žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil, že by žalobca úkony na overenie plynomeru a opravu plynomeru realizoval, súd omylom nepriznal žalobcovi nárok na nevyhnutné náklady uplatnené s odkazom na cenník na overenie plynomerov vo výške 12,44 eura a opravu plynomerov vo výške 17,93 eura. Náklady na zaistenie neoprávneného odberu vo výške 137,22 eura súd žalobcovi nepriznal z dôvodu, že ich reálne vynaloženie a hodnotu, ako aj to, že boli nevyhnutne spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu, žalobca súdu nedoložil. Žalovaný vznik a oprávnenosť týchto nákladov rozporoval predovšetkým v súvislosti s tým, že si ich žalobca uplatnil dvakrát v plnej výške pre dva prípady neoprávneného odberu, hoci mali vzniknúť na rovnakom mieste v rovnakom čase a pri činnosti toho istého zamestnanca. Bez bližšej špecifikácie a zdokladovania týchto nákladov bolo potom nutné prihliadať na vyjadrenie žalovaného, ktorý ich rozporoval, ako na účinnú obranu. Súd mal za preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie vzniknutej škody vyúčtovaním z 9. augusta 2018 so splatnosťou 23. augusta 2018. Nakoľko žalovaný žalobcovi vzniknutú škodu v lehote splatnosti nezaplatil, súd žalobcovi priznal aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.533,66 eura od 24. augusta 2018 (t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vydanie náhrady škody stanovenej žalobcom) do zaplatenia. Žalobu v časti nákladov preto súd zamietol.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a žalobcovi ako procesne úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania v rozsahu 76% (88% - 12%), keďže žalobca bol v konaní z celkovej pôvodne uplatnenej sumy 1.736,25 eur úspešný v časti istiny vo výške 1.533,66 eur (88%) a neúspešný vo zvyšnej časti (12%).

8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu jeho výrokov I. a III. podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamieta a žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Dôvodil, že napadnuté výroky nie sú spravodlivé, došlo mechanickej aplikácii objektívnej zodpovednosti žalovaného. Uviedol, že kontrolóri nekontrolujú odpočty na plynomeroch, ich pracovnou náplňou je kontrola neoprávnených odberov plynu. Dňa 23.5.2018 prišiel kontrolór žalobcu Marián Botka na náhodnú kontrolu k žalovanému. V aute mal pripravené nové papierové krabice, pásky, pečiatku, fotoaparát, plynomery na výmenu, proste všetko na usvedčenie prípadného páchateľa neoprávneného odberu. Skriňa žalovaného s dvomi plynomermi bola zavretá visiacim zámkom, čo kontrolór v zápise vyslovene uviedol aj s výkričníkom, teda zdôraznil túto skutočnosť. Zrejme z dôvodu, že žalovaný sa nebude vedieť brániť, že plomby mu poškodila tretia osoba. Zámok však bol prerezaný a teda nefunkčný, čo na fotografii nie je vidieť, ale kontrolór to musel zistiť pri otváraní skrine. V zápise o vykonanej kontrole to neuviedol a pri svojej svedeckej výpovedi dňa 10.9.2020 si to nepamätal. V zápise v odseku prerušenie distribúcie a iné opatrenia je zaškrtnuté, že meradlo v zapečatenej krabici odoslanej na expertízu z dôvodu podozrenia na prerušenie/nesúlad over. zabezpeč. značiek. Tento text je predtlačený malými písmenami, zrejme aby si ho nikto nevšimol, čo je prípad žalovaného. V nasledujúcom odseku zistené skutočnosti na odbernom mieste, kde sa text doplňuje a kde by si to žalovaný určite všimol, nie je uvedené nič o podozrení nesúladu plomb ani o prerezaní zámku. V montážnom liste merania z toho istého dňa je v hornej časti v odseku dôvod montáže/demontáže uvedené výmena znalec. Je to znova taká nenápadná poznámka, ktorú si žalovaný nevšimol, lebo podstatné skutočnosti boli demontáž a montáž plynomerov a stavy ich počítadiel. Všetky tieto skutočnosti potvrdzujú, že tlačivá žalobcu a ich doplňovanie kontrolórmi žalobcu slúžia na využitie bežnej nepozornosti kontrolovaných za účelom dostať ich do dôkaznej núdze, resp. získania dôkazov proti nim. Sám kontrolór Marián Botka povedal

žalovanému, že mení plynomery, lebo sú už staré a vôbec sa mu nezmienil o svojom podozrení. Žalovaný odišiel do svojej prevádzky vykonávať prácu a keď sa vrátil, plynomery už boli vymenené a demontované plynomery boli už zabalené v prelepených krabiciach. Pokiaľ by žalovaný mal vedomosť o podozrení kontrolóra žalobcu, určite by od neho neodišiel a svoj nesúhlas by vyjadril v zápise o vykonanej kontrole. Kontrolór ho zámerne uviedol do omylu a neinformoval ho o skutočnom dôvode výmeny plynomerov.

10. Žalovaný dôvodil, že znalec vo svojich záveroch vyslovil iba predpoklad porušenia plomby. Kontrolné odtlačky si nevytvoril sám znalec z konkrétnych klieští, tieto odtlačky ako porovnávací dôkaz dal znalcovi sám žalobca ešte v roku 2012 a ide o kontrolné odtlačky iba jedných plombovacích klieští zo štyroch existujúcich. Ďalšie tri kusy klieští mohli mať odlišné kontrolné odtlačky, zhodné s porovnávanými odtlačkami. Výpoveď znalca na pojednávaní dňa 10.9.2020 o vytvorení sporného odtlačku nie originálnymi razníkmi ale kópiou vytvorenou nahriatím termoplastu nie je ničím preukázaná, a preto nemôže byť dôkazom proti žalovanému. Je tiež možná zaujatosť znalca, ktorého v podstate žalobca živí, keďže asi 95% jeho posudkov vykonáva pre žalobcu. Žalovaný trval na tom, že tzv. sporné odtlačky na plynomery sú zhodné s kontrolnými odtlačkami, resp. nie je vylúčené a nebolo preukázané, že by sa mohli zhodovať s kontrolnými odtlačkami ďalších plombovacích klieští. Údajné poškodene plomb samo o sebe nemohlo spôsobiť neoprávnený odber. Žalovaný za odobratý plyn vždy riadne zaplatil a nemal žiadny dôvod, ani motív sfalšovať plomby na plynomery. Aj objektívna zodpovednosť by mala mať svoje hranice a nemala by viesť k takémuto očividne nelogickému a nespravodlivému rozhodnutiu.

11. Žalobca samostatný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadril.

12. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutých častiach vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), ktoré nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, preto bolo potrebné rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku I. zrušiť spolu so závislým výrokom III. o trovách konania ( ) a vec v zrušenej časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

14. Vzhľadom na to, že výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, nebol napadnutý odvolaním, je v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a nie je predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 1.533,66 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu žalovaným v období 18.12.2017 do 23.5.2018 na odbernom mieste Váhovce 513 vyhovel, keď mal predloženým znaleckým posudkom preukázané, že na odbernom mieste žalovaného došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, a teda k neoprávnenému odberu zemného plynu, ku vzniku škody a jej rozsahu.

16. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia náhrady škody, ktorú mu mal žalovaný spôsobiť neoprávneným odberom zemného plynu, keď v rozhodnom období na danom odbernom mieste odoberal zemný plyn meradlom na ktorom malo byť porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čím podľa žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, v tomto prípade konkrétne olovenej plomby krytu číselníka plynomeru,

žalobca preukazoval znaleckým posudkom číslo 564/PL-2018 zo dňa 7.8.2018 znalca z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, Ing. Petra Lešku.

17. Žalovaný v podanom odvolaní dôvodil, že žalobca sa snažil žalovaného dostať do dôkaznej núdze, keď kontrolór žalobcu pri výmene plynomera žalovanému neoznámil skutočný dôvod jeho výmeny, teda podozrenia z neoprávneného odberu zemného plynu; poukazoval na to, že znalec v posudku vyslovil iba predpoklad porušenia plomby, ďalej na to, že kontrolné odtlačky znalcovi zabezpečil žalobca, že znalec mal k dispozícii iba jedny kontrolné odtlačky plombovacích klieští, pričom boli ešte ďalšie tri kusy, ktoré mohli mať odlišné odtlačky, ako aj na to, že výpoveď znalca o tom, že sporný odtlačok mohol byť vytvorený kópiou vytvorenou nahriatím termoplastu nie je ničím preukázaná; že znalec je zaujatý, keďže 95% svojich posudkov vykonáva pre žalobcu, teda žalovaný trval na tom, že sporné odtlačky na plynomery sú zhodné s kontrolnými odtlačkami, nie je vylúčené, že by sa mohli zhodovať s kontrolnými odtlačkami ďalších plombovacích klieští, pričom tiež údajné poškodenie plômb, samo o sebe nemohlo spôsobiť neoprávnený odber. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný predovšetkým spochybňoval správnosť záverov znaleckého dokazovania.

18. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

19. Podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tiež „ZoE“), neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

20. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

21. Podľa § 82 ods. 3 ZoE, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

22. Citované ustanovenia ZoE a ZoE, upravujú osobitný prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu a sú špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu , upravujúcim všeobecnú zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu. Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa , v spojení s ustanovením ZoE, sú 1. porušenie právnej povinnosti, . existencia škody a . príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti odberateľa, keď rozhodujúce v zmysle tohto ustanovenia je to, že odberateľ odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktorým protiprávnym konaním odberateľa skutočne vznikla škoda buď dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete, prevádzkovateľovi distribučnej siete, alebo prevádzkovateľovi zásobníka. V danom prípade nároku na náhradu škody preto nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu, avšak musia byť preukázané všetky ostatné zložky zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu, t. j. 1. protiprávny úkon spočívajúci v odoberaní plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, 2. vznik skutočnej škody na strane jednej z oprávnených osôb (dodávateľ plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ distribučnej siete, alebo prevádzkovateľ zásobníka) a 3. existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom a vznikom tejto škody.

23. Odvolací súd konštatuje, že žalobcom predložený znalecký posudok spĺňa náležitosti súkromného znaleckého posudku podľa , nakoľko obsahuje príslušnú doložku znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, teda čo sa týka hodnotenia jeho záverov, platia v tomto prípade tie isté kritériá ako pri hodnotení znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca. Súd síce nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom, avšak aj znalecký posudok súd hodnotí voľne ( a ), v súvislosti s ostatnými

dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky. Súd teda hodnotí presvedčivosť posudku pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Súd hodnotí znalecký posudok komplexne, vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca, priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť použitých metód a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Súd nemôže nekriticky preberať závery znaleckého posudku, nevšímať si vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôverovať záverom znalca, pretože by to bolo popretím zásady voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu hodnotiť tento dôkaz podľa jeho vnútorného presvedčenia a privilegovalo znalecký posudok, prenášalo zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca, čo je z ústavného hľadiska neakceptovateľné.

24. Znalec je osoba, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje určité skutočnosti, pričom v znaleckom posudku uvádza subjektívny výsledok takéhoto posúdenia. Znalec sa však vo svojom znaleckom posudku nesmie obmedziť iba na podanie svojho odborného záveru, ale aby súd mohol znalecký posudok zodpovedne posúdiť, musí byť z posudku znalca zrejmé, z akých zistení znalec vychádzal, akým postupom k svojim zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel znalec k svojmu záveru. Súd teda pri hodnotení znaleckého posudku skúma jednak osobu znalca (či je zapísaný v zozname znalcov a to v príslušnom odbore) a ďalej skúma posudok z hľadiska materiálneho a formálneho. Z formálneho hľadiska súd skúma, či posudok spĺňa požiadavky podľa § 17 ZoZ. Z materiálneho hľadiska súd skúma obsah znaleckého posudku a obsah záveru znaleckého posudku. Pokiaľ ide o obsah znaleckého posudku, rozhodujúce je, či posudok obsahuje logickú analýzu skutočností, z ktorých znalec vychádzal, ktoré zistil z vlastného vyšetrovania a rozboru relevantných skutočností, či analyzoval všetky skutočnosti, ktoré mali byť hodnotené, alebo vybral len tie, ktoré podporujú jeho závery, tiež či nález obsahuje špecifikáciu metódy, ktorú znalec pri spracovaní posudku použil. Pokiaľ ide o obsah záveru znaleckého posudku, súd hodnotí, či záver je logickým a prirodzeným vyústením rozboru skúmaného materiálu, prípadne javov a skutočností, ku ktorým znalec prihliadal.

25. Hodnoteniu súdom teda nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd ale hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.

26. V danom prípade zadávateľ posudku - žalobca, požiadal ním vybraného znalca o spracovanie znaleckej úlohy vymedzenej žalobcom ako - potvrdenie neoprávneného odberu plynu podľa o energetike. Tu treba uviesť, že zadávateľ posudku - strana sporu, už samotné zadanie úlohy pre znalca nenaformulovala neutrálne, ale naformulovala úlohu pre znalca sugestívne podľa toho, aký bol ňou želaný výsledok znaleckého skúmania. Uvedené vyplýva zo žiadosti o posudok zo dňa 23.5.2018, ako aj z titulnej strany samotného znaleckého posudku. V posudku potom znalec stručne uviedol svoj záver, že „Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov.“ V rámci opisu svojho postupu, ktorým dospel k uvedenému záveru znalec uviedol len toľko, že mu bol zadávateľom posudku v nepoškodenom obale predložený konkrétny plynomer, z ktorého znalec demontoval olovenú plombu krytu číselníka, pričom znalec zistil, že na plombe sa nachádza označenie „08-M41“ a znalec plombu pri demontáži poškodil. Sporné odtlačky porovnal s kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští, ktoré prevzal od zástupcu žalobcu, na ktorých sa nachádza označenie „08-M41“, pričom za predložené sporné a kontrolné odtlačky nesie v plnej miere zodpovednosť zadávateľ posudku - žalobca. Znalec vyslovenej uviedol, že pokiaľ ide o kontrolné odtlačky, jedná sa o jednu sadu odtlačkov čeľustí plombovacích lieští z pôvodne štyroch používaných v roku 2008, ako aj to, že podľa vyjadrenia spoločnosti Elster, s. r. o., Stará Turá boli do roku 2008 razníky „M41“ vyrábané kovoryteckou metódou (ručne), čo mohlo spôsobiť určité odchýlky medzi jednotlivými odtlačkami razníkov. Následne znalec odtlačky odfotil zväčšil a vykonal optické porovnanie, ktorým zistil nezhodu a z toho vyvodil záver, že s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote, bolo pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii porušené - odstránené a nahradené inou plombou.

27. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie uzavrel, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pôvodné plomby boli odstránené a nahradené inou plombou. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí v podstate len odkázal na znalecký posudok č. 564/PL-2018, podľa ktorého znalec konštatoval obsahovú zhodu, avšak tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov

sporného odtlačku a kontrolného odtlačku. K obrane žalovaného ohľadom nesprávnosti záverov znaleckého dokazovania súd uviedol len toľko, že hoci znalec nemal k dispozícii kontrolné odtlačky všetkých štyroch kusov klieští používaných v rozhodnom období, podstatný je záver znalca o tvarovej a rozmerovej nezhode sporného a kontrolného odtlačku a vyjadrenie znalca v posudku, že sporný odtlačok bol pravdepodobne vytvorený nie originálnymi razníkmi, ale metódou, ktorá spočíva v tom, že nahriatím termoplastu a jeho zatlačením do originálnej plomby vznikla kópia, ktorá však vzhľadom na teplotu termoplastu vykazuje nezhodné znaky, čo sa týka ostrosti hrán, stavby povrchu, v niektorých prípadoch aj ohraničenia a bubliniek. Súd tiež uviedol, že hoci právny zástupca žalovaného vyslovil pochybnosti o postupe znalca pri vypracovaní posudku, či postupe zamestnancov žalobcu pri demontáži meradiel, avšak na spochybnenie tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov, sám žiadne dôkazy nenavrhol, preto súd na jeho vyjadrenia neprihliadal.

28. Súd prvej inštancie sa však v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite nevysporiadal s námietkami žalovaného proti znaleckému dokazovaniu, keď žalovaný už v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietal, že znalec vykonal porovnanie sporných odtlačkov iba s jedným odtlačkom plombovacích klieští za rok 2008, keď v danom roku sa používali celkom štyri plombovacie kliešte, ktorých razníky boli vyrobené kovoryteckou metódou, teda ručne (čiže nejde o razníky vytvorené na CNC strojoch, ktoré sa na ich výrobu používali až od roku 2009), keď aj z vyjadrenia spoločnosti Elster s. r. o., ktoré je prílohou daného znaleckého posudku vyplýva, že medzi razníkmi vyrábanými kovoryteckou metódou mohli byť určité odchýlky medzi jednotlivými odtlačkami. Takisto súd bez ďalšieho prijal len ničím nepodložené vyjadrenie znalca, že sporný odtlačok mohol byť vytvorený kópiami čeľustí plombovacích klieští napr. do termoplastu. Žalovaný potom aj v podanom odvolaní naďalej namieta, že znaleckým dokazovaním nebolo nepochybne vylúčené, že sporné odtlačky nie sú zhodné s kontrolnými odtlačkami za rok 2008, nakoľko znalec mal k dispozícii odtlačok iba jedných plombovacích klieští, pričom vyjadrenie znalca, že sporný odtlačok mohol byť vytvorený kópiou vytvorenou nahriatím termoplastu, nebol ničím preukázaný, znova tiež namietal zaujatosť znalca. Súd prvej inštancie sa však s tými námietkami žalovaného v konaní v napadnutom rozhodnutí relevantným spôsobom nevysporiadal, bez ďalšieho prebral závery znalca, pričom sa nezaoberal spôsobom, akým ku vysloveným záverom tento znalec dospel.

29. Zo znaleckého posudku pritom vyplýva, že ako použitú odbornú metódu svojho znaleckého skúmania, znalec uviedol optické skúmanie, pričom fotografie skúmaného materiálu zhotovil digitálnym fotoaparátom pomocou digitálnej mikroskopickej kamery pri 23-násobnom zväčšení. Týmto znalec vysvetlil, len ako zhotovil zväčšenie zobrazenia kontrolných a sporných odtlačkov, avšak znalec v rámci použitej optickej metódy neuvádza žiadne konkrétne špecifické znaky kontrolných odtlačkov plombovacích klieští, ktoré sledoval na predložených sporných odtlačkoch z plynomeru žalovaného a ktoré sa nezhodujú s kontrolnými odtlačkami od žalobcu, resp. znalec v posudku neuvádza vôbec v čom konkrétne sa kontrolné a sporné odtlačky líšia. Uvádza len všeobecne, že zistil obsahovú zhodu, avšak tvarovú a rozmerovú nezhodu. Neuvádza žiadne konkrétne údaje, teda aký mal byť tvar jednotlivých časti pozorovaných znakov, ich rozmer, prípadne vzdialenosti. Znalec uviedol iba svoje zrakové vnemy („optickým skúmaním zistil tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov“), ktoré však neporovnal so žiadnymi konštantami. Hoci je zrejmé, že razníky z roku 2008 sa mohli čiastočne líšiť, nakoľko boli v tom čase vytvorené kovorytecky, teda nie ako neskoršom období na CNC strojoch, pričom v roku 2008 sa používali celkom štyri kusy razníkov s daným označením, súd prvej inštancie sa s touto argumentáciou žalovaného nevysporiadal a len poukázal na tvrdenie znalca o tom, že podľa neho tento odtlačok vznikol kópiou vytvorenou do termoplastu. Žalovaný však namietal, že táto znalcova teória nie je ničím preukázaná. Odvolací súd konštatuje, že znalec neuviedol žiadne svoje odborné metódy a postupy, pre vyvodenie tohto jeho záveru, vychádza iba zo svojej bližšie nešpecifikovanej skúsenosti, ktorej správnosť však žiadnym spôsobom neosvedčil. Pokiaľ potom súd prvej inštancie v podstate preniesol dôkazné bremeno na žalovaného, že ak mal pochybnosti o postupe pri demontáži plynomeru, či o postupe znalca pri vypracovaní znaleckého posudku, súd neuviedol, aké dôkazné prostriedky by mohol mať žalovaný v tomto smere k dispozícii, najmä vzhľadom na to, že vybratie plomby znalcom z plynomeru je neopakovateľným úkonom, pri tomto úkone došlo k zničeniu plomby, teda nie je viac možné postup znalca preskúmať iným znalcom. Takisto sa súd nijako nevysporiadal s námietkou žalovaného o zaujatosti znalca Ing. Lešku.

30. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR

implikované aj v SR. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. upravuje v ustanovení základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť.

31. V zmysle ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

32. Treba vychádzať zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov v základných princípov a v , ktorý je limitovaný požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. Súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Je však povinný v odôvodnení náležite vyhodnotiť dôkaznú situáciu. Hodnotiaca úvaha súdu nie je svojvoľná, pretože súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah.

33. Povinnosťou súdu je vždy sa vyrovnať s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie. Judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že je potrebné podľa okolnosti veci dať odpoveď na rozhodujúce argumenty. Z odôvodnenia sa teda strana má dozvedieť o dôvodoch prijatia, či odmietnutia jej argumentu. Samotné konštatovanie že argument je irelevantný, nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia. Preto nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). Ak sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada relevantným spôsobom so zásadnou námietkou sporovej strany, treba absenciu argumentácie všeobecného súdu považovať za prejav arbitrárnosti a porušenia základného práva podľa SR (Ústavný súd SR, sp. zn. ).

34. Odvolací súd v predmetnej sporovej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovení a riadne nesplnil, výsledky vykonaného dokazovania náležite nevyhodnotil a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo ohľadom svojho záveru o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na plynomere žalovaného neodôvodnil. Predovšetkým v odôvodnení napadnutého rozsudku chýba relevantné vysporiadanie sa s procesnou obranou žalovaného v spore, ohľadom nedostatkov predloženého znaleckého posudku.

35. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

36. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

37. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu ().

38. Vady konania vymedzené v až d) sú porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz

Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/ a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. ), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

39. Súd sa teda v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v , je nepreskúmateľné.

40. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

41. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

42. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá aj znenie ust. , ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR ).

43. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, ktorý náležite nevysvetlil prijaté skutkové závery poukazom na vykonané dokazovanie a ktorého medzery v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú tak hlboké, že ich nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a vo výroku III. o trovách, s použitím ust. zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

44. Povinnosťou súdu prvej inštancie súc pritom viazaný vyššie vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu ( ), bude riadne v súlade s platnou procesnou normou (ust. a nasl. ) riadnym spôsobom stanoveným pre vykonávanie dôkazov vykonať pre vec relevantné dôkazy, skutkový stav následne opätovne komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, a predovšetkým pri opätovnom posúdení veci, sa náležite vysporiadať so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán, najmä sa vysporiadať s obranou žalovaného týkajúcou sa nedostatkov znaleckého dokazovania, potom vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust. , , odôvodniť, teda uviesť, aké dôkazy súd prvej inštancie vykonal, prečo niektoré navrhované dôkazy nevykonal, ako jednotlivé dôkazy vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil, k akým skutkovým zisteniam na základe takto vykonaného dokazovania dospel a ako vec právne posúdil.

45. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania ( ).

46. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).