Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Cb-284-2016.pdf
PDF · 70.79 KB
Case nature
Subarea
36Cb/284/2016
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu X. P. U., H..U.., U. U. L. XX, XXX XX X., N. : XX XXX XXX zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s. r. o., so sídlom Révová 7, 811 02 Bratislava, IČO : 36 858 731 proti žalovanému G. U..G..C.., U. U. C. XXXX, XXX XX T., N.Č. : XX XXX XXX o zaplatenie sumy vo výške 986,27 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov súdneho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa XX.XX.XXXX, doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.12.2016, žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 986,27 eura s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že podľa zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, ktorú uzavrel so spoločnosťou V. - X, U..G..C.., U. U. Š. XX, XXX XX X., ktorá zanikla ku dňu XX.XX.XXXX a jej právnym nástupcom sa stala v dôsledku zlúčenia spoločnosť J. N., U..G..C.., U. U. C. XXXX, XXX XX T., ktorá zanikla ku dňu XX.XX.XXXX a v dôsledku zlúčenia sa jej právnym nástupcom stal žalovaný, žalobca riadne poskytol dohodnuté plnenie, pričom na základe vystavených faktúr za dodanú pitnú vodu a odvedenie odpadových vôd právny predchodca žalovaného a doposiaľ ani žalovaný ako jeho právny nástupca riadne a včas nezaplatili. Na výzvu súdu zo dňa XX.XX.XXXX, doručenú právnemu zástupcovi žalobcu dňa XX.XX.XXXX, žalobca podaním zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX, zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť vzhľadom na to, že dňa XX.XX.XXXX bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, teda uvedená právna skutočnosť nastala ešte pred podaním žaloby na súd.
2. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
3. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne zobral žalobu v celom rozsahu späť pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 a súčasne pred pojednávaním, pričom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného predpisu.
4. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca na výzvu súdu zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť, keďže
na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz, a teda nie je v spore pasívne vecne legitimovaný. Zavinenie sa neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením nie je bezprostredné spôsobenie výsledku - zastavenie súdneho konania t.j. zavinením zastavenia konania nie je vykonanie úkonu, ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale zavinením zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu - späťvzatie žaloby. Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového poriadku, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali závery procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a teda je odklonom od týchto teoretických základov. Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenie podľa procesného výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie súdneho konania, keď zoberie žalobu späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba tohto ustanovenia chýba. Z uvedeného možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od pojmu „zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V opačnom prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci zo zásady zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bol v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho štátu. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.
5. Keďže žalobca zobral svoju žalobu späť na základe výzvy súdu, ktorý ju považoval za zjavne nedôvodnú pre absenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, na ktorého bol vyhlásený konkurz pred podaním žaloby, možno konštatovať, že zastavenie konania zavinil žalobca, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Súd nepriznal nárok na náhradu trov súdneho konania ani žalovanému, keďže tieto mu v konaní nevznikli.
6. Pokiaľ ide o právnu možnosť rozhodnúť o zastavaní konania, keď podľa § 165 ods. 2 Civilného sporového konania ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a konanie je prerušené v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného, je potrebné sa vysporiadať s touto otázkou nanovo, keďže ustálená judikatúra vytvorená za predchádzajúceho procesného poriadku (napr. R 83/1995) je vzhľadom na odlišnú normatívnu úpravu nepoužiteľná. Súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, do ktoré patrí aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Súčasne tiež pokiaľ má každý právo domáhať sa svojho práva na súde, toto právo bez ďalšieho neimplikuje povinnosť domáhať tohto svojho práva a v prípade že je konanie začaté, musí byť legitímny dôvod, aby bol nositeľ základných práv a slobôd nútený zotrvať v procesných vzťahoch vytvorených práve jeho aktivitou. Aktuálne však nie je daný ústavný dôvod, aby bol žalobca v konaní na peňažné plnenie, ktoré bolo prerušené v dôsledku vyhlásenia konkurzu na žalovaného, v štádiu pred doručením žaloby, nútený zotrvať, keď je navyše zrejmé, že sa môže domáhať svojho tvrdeného nároku v súdnom konaní vyvolávajúcom prerušenie konania, teda v konaní, ktoré zo svojej podstaty skončí skôr a teda bude lepšie naplnené jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote. V kontexte tohto ústavného ustanovenia je potom potrebné vyložiť čl. IV ods. 2 Civilného sporového poriadku, teda že výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Navyše je pochybné, či „nepochybnosť“ vyžadovaná v čl. IV ods. 2 Civilného sporového poriadku sa viaže výlučne na výklad gramatický, logický alebo iný výklad normatívneho textu, vždy však je toto ustanovenie potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. IV ods. 1 Civilného sporového poriadku). Vzhľadom na to má súd za to, že je možné konanie po späťvzatí žalobcu zastaviť napriek tomu, že bolo prerušené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.