Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoZm-2-2022.pdf
PDF · 152.24 KB
Case nature
Subarea
15CoZm/2/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v spore žalobcu: MAKYTA, akciová spoločnosť, skrátene MAKYTA a. s., so sídlom 1. mája 882/46, 020 25 Púchov, IČO: 31 599 168, zastúpený: ULC Čarnogurský s. r. o., so sídlom Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, IČO: 35 975 016, proti žalovanému: ACS Plyn s. r. o., so sídlom Družstevná 1090/86, 956 17 Solčany, IČO: 35 972 360, zastúpený: AG LEGAL s. r. o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 326 511, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 27CbZm/9/2021 - 1145 zo dňa 20. 10. 2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 27CbZm/9/2021 - 1407 zo dňa 09. 02. 2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 27CbZm/9/2021 - 1145 zo dňa 20. 10. 2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 27CbZm/9/2021 - 1407 zo dňa 09. 02. 2022 p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi záložné právo na akcie žalovaného v spoločnosti Nitrianska teplárenská spoločnosť, a. s. (v skratke NTS, a. s.), so sídlom Janka Kráľa 122, 949 01 Nitra, SR, IČO: 36 550 604, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, Oddiel: Sa, Vložka číslo: 10192/N, a to 49 ks akcií v menovitej hodnote 82 984,79 eura jednej akcie, podoba akcií: listinné, forma: akcie na meno, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 202 992 eura s príslušenstvom titulom dosiaľ neuhradenej zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č. 20118 vystavenej Arca Investments, a. s., IČO: 35 975 041 „bez protestu“ dňa 11. 05. 2020, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 416 000 eur s príslušenstvom titulom dosiaľ neuhradenej zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č. 11405 vystavenej Arca Investments, a. s., IČO: 35 975 041 „bez protestu“ dňa 12. 05. 2020, a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto zabezpečovacieho opatrenia, zamietol (I. výrok), návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému ako akcionárovi spoločnosti Nitrianska teplárenská spoločnosť, a. s. (v skratke NTS, a. s.), so sídlom Janka Kráľa 122, 949 01 Nitra, SR, IČO: 36 550 604, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, Oddiel: Sa, Vložka číslo: 10192/N, povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s akciami žalovaného, a to 49 ks akcií v menovitej hodnote 82 984,79 eura jednej akcie, podoba akcií: listinné, forma: akcie na meno, v spoločnosti Nitrianska teplárenská spoločnosť, a. s. (v skratke NTS, a. s. ), so sídlom Janka Kráľa 122, 949 01 Nitra, SR, IČO: 36 550 604, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, Oddiel: Sa, Vložka číslo: 10192/N, a to až do momentu právoplatného zrušenia neodkladného opatrenia, zamietol (II. výrok), návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému ako akcionárovi spoločnosti Nitrianska teplárenská spoločnosť, a. s. (v skratke NTS, a. s.), so sídlom Janka Kráľa 122, 949 01 Nitra, SR, IČO: 36 550 604, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, Oddiel: Sa, Vložka číslo: 10192/N, povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by previedol vlastnícke právo
k akciám žalovaného, a to 49 ks akcií v menovitej hodnote 82 984,79 eura jednej akcie, podoba akcií: listinné, forma: akcie na meno, v spoločnosti Nitrianska teplárenská spoločnosť, a. s. (v skratke NTS, a. s.), so sídlom Janka Kráľa 122, 949 01 Nitra, SR, IČO: 36 550 604, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, Oddiel: Sa, Vložka číslo: 10192/N, a to až do momentu právoplatného zrušenia neodkladného opatrenia, zamietol (III. výrok), žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (IV. výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, ods. 2, § 331 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 344 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka a v časti trov konania s poukazom na § 255 ods. 1, ods. 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP. Uviedol, že žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení podal z dôvodu, že žalobca ako právnická osoba investoval finančné prostriedky do spoločnosti Arca Investments, a. s., IČO: 35 975 041, ktorá je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Slovakia, a. s., IČO: 35 868 856, ktorá je ďalej jediným akcionárom spoločnosti ACS teplo, j. s. a., IČO: 51 962 802 a tá je jediným spoločníkom v obchodnej spoločnosti ACS Plyn, s. r. o., IČO: 35 972 360 (žalovaného). Žalobca a spoločnosť Arca Investments, a. s. uzatvoril tri Rámcové zmluvy č. PBA18666, č. PBA19968 a č. PBA20315, na základe ktorých žalobca poskytol spoločnosti Arca Investments, a. s. peňažné prostriedky ako krátkodobú finančnú investíciu a Arca Investments, a. s. vystavila tri zmenky č. 19160, č. 20118 a č. 11405, spolu na sumu 1 026 992 eur, pričom časť pohľadávky žalobcu vo výške 400 000 eur zanikla započítaním a časť pohľadávky vo výške 8 000 eur bola uhradená. Žalobca nemal záujem poskytnúť spoločnosti Arca Investments, a. s. ďalšie prostriedky a očakával vyplatenie zmeniek v lehote splatnosti. Listom zo dňa 03. 07. 2020 Arca Investments, a. s. ubezpečovala žalobcu, že pripravuje reorganizáciu spoločnosti s cieľom uspokojiť všetkých veriteľov a že finančná situácia je biznisovo dobrá s tým, že požiadali o dočasnú ochranu podľa tzv. Lex Corona. Žalobca e-mailom zo dňa 21. 07. 2020 požadoval vyplatenie zmeniek v lehote splatnosti, Arca Investments, a. s. hoci zmenky určené na výplatu nerozporuje, doposiaľ zmenky nevyplatila. Z jej účtovnej závierky za rok 2019 vyplýva, že sa dostala do strany cca 9 a pol milióna eur a že evidovala ostatné dlhodobé záväzky vo výške 35 005 289 eur. Zo závierky ďalej vyplýva, že spoločnosť poskytla prepojeným účtovným jednotkám pôžičky vo výške 55 242 241 eur. Z účtovnej závierky za rok 2018 bola spoločnosť ešte v zisku vo výške 62 013 eur. V roku 2018 mala na účte prostriedky vo výške 10 286 654 eur a v roku 2019 vo výške 1 535 607 eur, teda spoločnosť sa zbavila peňažných prostriedkov v obrovskej hodnote 8,7 milióna eur. Konanie Arca Investments, a. s. tak možno považovať za konanie, ktorým zvýhodňovala niektorých veriteľov, t. j. ide o ukracujúce úkony. Zvýhodneným veriteľom je spoločnosť J. S. S., i. f. s premenným základným kapitálom. Strata spoločnosti Arca Investments, a. s. preukazuje, že riadne nehospodárila. Vo vzťahu k spoločnosti Arca Capital Slovakia, a. s. dodal, že Okresný súd Bratislava I povolil reštrukturalizáciu spoločnosti. Spoločnosť upísala dlhopisy v počte 8 500 kusov po 3 000 eur, čo predstavuje hodnotu 25 miliónov eur. Ako emitent dlhopisov tak má záväzok voči majiteľom dlhopisov celkovo vo výške 25 000 000 eur a podľa účtovných závierok za roky 2018 a 2019 je zrejmé, že v roku 2018 spoločnosť požičala prepojeným účtovným jednotkám sumu 89 893 263 eur a v roku 2019 sumu 48 566 946 eur. Nehnuteľný majetok Arca Capital Slovakia, a. s. bol v roku 2018 v hodnote cca 2,4 milióna eur a v roku 2019 v hodnote 65 tisíc eur. Vzhľadom na uvádzaný stav jednotlivých spoločností je zrejmé, že si žalobca nemôže uspokojiť svoju pohľadávku priamo z majetku Arca Investments, a. s., pričom pohľadávku z tohto majetku s najväčšou pravdepodobnosťou nebude môcť uspokojiť ani v budúcnosti. Podmienka potreby neodkladnej úpravy pomerov a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy je splnená, keďže možno predpokladať, že žalovaný sa tiež bude zbavovať majetku, resp. jeho majetok bude podliehať hroziacemu konkurzu na majetok skupiny Arca a je splnená aj v tom, že Z., resp. ďalší veritelia získajú cez záložné práva hodnotný majetok zo skupiny Arca, ktorá je v značných finančných problémoch a tento majetok - obchodný podiel ACS teplo, j. s. a. v ACS Plyn, s. r. o., nebude predmetom rozdelenia v konkurze Arca Investment, a. s.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcom opísané rozhodujúce skutočnosti neodôvodňujú obavu, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia splnené neboli. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, pričom žalobca osvedčil, že žiada zabezpečiť peňažnú pohľadávku v celkovej výške 618 992 eur. Žalobca si u dlžníka uplatnil nárok na vyplatenie svojich zmeniek (č. 20118 na sumu 202 992 eur a č. 11405 na sumu 416 000 eur). V konaní boli predložené kópie predmetných zmeniek. Za zmenkami stojí kauza - rámcové zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a dlžníkom, ktoré žalobca rovnako v konaní predložil spolu s protokolom o odovzdaní vlastnej zmeny, resp. s protokolom o odovzdaní vlastnej
zmenky a dohodou o započítaní pohľadávok. Z uvedeného vyplýva, že žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie svojho peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd vyhodnotil s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, že základ nároku je minimálne osvedčený. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva vymedzil predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo - akcie žalovaného v počte 49 ks akcií v menovitej hodnote 82 984,79 eura jednej akcie, podoba akcií: listinné, forma: akcie na meno, v spoločnosti Nitrianska teplárenská spoločnosť, a. s., ktorý predstavuje predmet spôsobilým pre účely zriadenia záložného práva. Žalobca nezistil nehnuteľný majetok dlžníka. Žalovaný síce nie je dlžníkom žalobcu, avšak žalobca osvedčil majetkové prepojenie dlžníka so žalovaným. Dlžník žalobcu - Arca Investments, a. s. je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Slovakia, a. s., ktorá je zase jediným akcionárom spoločnosti ACS teplo, j. s. a. a tá je jediným spoločníkom žalovaného. Podľa súdu však z účtovnej závierky za rok 2019 vyplývajú aj ďalšie údaje, ktoré je potrebné vziať do úvahy, napr. celkový majetok spoločnosti Arca Investments, a. s., ktorý je vo výške 713 756 382 eur, čo v porovnaní s rokom 2018 predstavuje nárast, keďže celkový majetok spoločnosti za predchádzajúci rok bol vo výške 566 537 327 eur. Dlhodobý majetok spoločnosti Arca Investments, a. s. je podľa účtovnej závierky za rok 2019 vo výške 700 409 174 eur a v roku 2018 bol vo výške 531 408 843 eur. Napokon aj z účtovnej závierky spoločnosti Arca Capital Slovakia, a. s. za rok 2019 vyplýva, že spoločnosť Arca Capital Slovakia, a. s. mala v roku 2019 spolu majetok vo výške 205 082 656 eur, pričom v roku 2018 to bolo 197 724 224 eur, teda aj v jej prípade došlo k nárastu celkového majetku oproti predchádzajúcemu účtovnému obdobiu. Zo všetkých predložených listín a v nich uvedených skutočností je osvedčené, že dlžník, resp. jeho dcérske spoločnosti scudzujú/zaťažujú časť svojho majetku, ktorý má väčšiu hodnotu a z ktorého by bolo možné reálne uspokojiť pohľadávku žalobcu, avšak ako vyplýva z predložených účtovných závierok, dlžník má aj ďalší majetok, jeho výška oproti roku 2018 vzrástla, a teda je podľa súdu možné, aby bol žalobca v prípade exekúcie uspokojený z iného majetku dlžníka. Napriek tomu, že skutočnosti uvádzané žalobcom na základe účtovnej závierky vyplývajú z účtovnej závierky tak, ako ich žalobca uviedol, je potrebné podľa súdu vziať do úvahy aj ďalšie údaje obsiahnuté v predmetnej účtovnej závierke. Žalobca bol povinný aspoň osvedčiť zbavovanie sa majetku dlžníkom bez primeraného protiplnenia, avšak z obsahu návrhu žalobcu a k nemu pripojených listín takéto skutočnosti osvedčené neboli. Ďalej nebolo osvedčené poskytnutie pôžičiek prepojeným spoločnostiam, keďže z účtovnej závierky je možné osvedčiť len celkovú výšku poskytnutých pôžičiek, avšak nie subjekt, ktorému bola pôžička/pôžičky poskytnuté, prípadne účel poskytnutia pôžičky. Rovnako ak žalobca uvádza v návrhu, že prostriedky od veriteľov boli použité na sanáciu prepojených spoločností, bol povinný toto tvrdenie aspoň osvedčiť. Z hľadiska osvedčenia nemožno považovať za dostatočné predloženie účtovnej závierky materskej spoločnosti, resp. jej dcérskych spoločnosti v nadväznosti na verejne prezentované informácie v printových alebo internetových médiách. Tie môžu poslúžiť len na dokreslenie inak osvedčených skutočností, avšak samé nie sú relevantným osvedčením nároku žalobcu, hoc v žalobcovi vzbudzujú pochybnosti o návratnosti jeho investície. Hrozba konkurzu, či reštrukturalizácie dlžníka (aj keď vyvoláva obavy o rozsahu uspokojenia) nie je dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho, či neodkladného opatrenia, práve naopak, reštrukturalizácia je zákonom upravený inštitút zameraný na záchranu spoločnosti a umožnenie jej ďalšieho pôsobenia. Stratu v účtovnom období 01/2019 - 12/2019, ako aj zbavovanie sa majetku materskou spoločnosťou, resp. aj dcérskymi spoločnosťami, keď nebolo osvedčené, že by sa jednalo o „zbavenie“ sa majetku bez zjavného protiplnenia, nie je možné s poukazom na celkový majetok spoločnosti Arca Investments, a. s. bez ďalšieho vyhodnotiť ako splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil reálne a bezprostredné ohrozenie alebo zmarenie prípadnej exekúcie na majetok spoločnosti Arca Investments, a. s. Naviac bolo potrebné zohľadniť aj výšku žalobcovej pohľadávky v pomere k celkovému majetku spoločnosti Arca Investments, a. s. Len samotné neuhradenie pohľadávky žalobcu v lehote splatnosti neosvedčuje existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Žalobcom predložené dôkazy neosvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie, ani neosvedčili skutočnosť, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia je možné odvrátiť zmarenie uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní, a to práve s poukazom na údaje vyplývajúce z účtovnej závierky ohľadne existencie iného majetku v dostatočnej výške na uspokojenie pohľadávky žalobcu. S ohľadom na uvedené skutočnosti návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva ako nedôvodný zamietol.
5. Predmetom konania bol aj návrh žalobcu na nariadenie neodkladných opatrení, vo vzťahu ktorým žalobca neosvedčil reálne a bezprostredné ohrozenie alebo zmarenie prípadnej exekúcie na majetok spoločnosti Arca Investments, a. s. Žalobca v návrhu neuviedol také skutočnosti, ktoré by osvedčovali, že v budúcnosti bude uspokojenie jeho pohľadávky znemožnené a ktoré by tak odôvodňovali potrebu dočasne upraviť pomery neodkladným opatrením/neodkladnými opatreniami. Zákon nevylučuje nariadiť zabezpečovacie/neodkladné opatrenie vo vzťahu k majetku tretej osoby, teda nemusí byť nevyhnutne zabezpečený majetok dlžníka, avšak bez splnenia ostatných podmienok nie je možné zaťažiť takýto majetok zabezpečovacím opatrením vo forme záložného práva, resp. neodkladným opatrením. Keďže žalobca neosvedčil obavu z budúceho zmarenia exekúcie, ako ani znemožnenie uspokojenia pohľadávky žalobcu z majetku spoločnosti Arca Investments, a. s. v budúcnosti, nebola osvedčená ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov ako jedna zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladných opatrení v celom uplatnenom rozsahu zamietol.
6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli. Poukázal na to, že v priebehu konania o návrhu žalobcu na nariadenie jednotlivých opatrení, bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného prostredníctvom jeho právneho zástupcu, na ktoré však súd žalovaného nevyzýval. V súvislosti s týmto vyjadrením žalovaného sa jedná o jeho iniciatívu (žalovaný si sám zistil, že prebieha dané konanie a do tohto podal vyjadrenie, na ktoré ho súd nevyzýval), a preto ani nie je možné priznať náhradu za takto vzniknuté trovy konania žalovanému, keďže sa jedná o neodôvodnené výdavky.
7. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení v plnom rozsahu vyhovel a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Žalobca mal za to, že v návrhu riadne a dostatočne opísal skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa musí poskytnúť ochrana, preto naplnil základné a zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho a neodkladných opatrení. Arca Investments, ktorý informoval aj žalobcu, že je na tom biznisovo dobre, pritom ale ako vyplýva z jeho účtovnej závierky za rok 2019, evidoval Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie 2019 po zdanení (riadok č. 67 - výkaz ziskov a strát) vo výške - 9 586 945 eur, čiže v roku 2019 bol v strate cca. 9,5 milión eur. Arca Investments kladný hospodársky výsledok za rok 2018 využil na získanie investícii od veľkého množstva investorov, ktorí netušili, že výsledkom hospodárenia v roku 2019, kedy finančné investície poskytli, bude strata skoro 9,5 milióna eur. Je zrejmé, že aj jeho finančná investícia slúžila na poskytnutie pôžičiek prepojeným spoločnostiam Arca Investments, teda primárne neslúžila na investovanie, ale na sanáciu prepojených spoločností Arca Investments. Uvedené svedčí o nepoctivosti Arca Investments, ktorý aj napriek zlej finančnej situácii Arca Investments, deklaroval, že je na tom dobre. Poukázal na to, že všeobecné súdy majú ustálený skutkový a právny stav týkajúci sa veriteľov spoločností skupiny Arca, ktorým súdy poskytli právnu ochranu z dôvodu ukracovania veriteľov a ohrozenia exekúcie. Rovnako aj Krajský súd v Bratislave má ustálený skutkový a právny stav týkajúci sa veriteľov spoločností skupiny Arca a právoplatne poskytol veriteľom ochranu. Ide o záväzné právne závery. S ohľadom na zásadu právnej istoty a legitímnych očakávaní je zrejmé, že aj v tejto veci žalobcu by súd mal poskytnúť žalobcovi ako veriteľovi spoločnosti Arca Investments právnu ochranu v zmysle navrhovaného petitu a zriadiť záložné právo na akcie v spriaznenej spoločnosti skupiny Arca. Medzi žalobcom a žalovaným nedôjde vydaním zabezpečovacieho a/alebo neodkladného opatrenia s navrhovaným obsahom k vzniku nenávratného stavu, pretože zabezpečovacie a neodkladné opatrenie, ako pominú jeho dôvody, možno zrušiť. Jedinou možnosťou ako zabezpečiť účel a cieľ konania je nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho a/alebo neodkladného opatrenia, ktorým sa zriadi záložné právo k majetku (akciám) v spoločnosti prepojenej so skupinou Arca a zakáže sa výkon uskutočňovať akékoľvek úkony, ktorými by prepojená spoločnosť so skupinou Arca previedla vlastnícke právo k akciám žalovaného v NTS a nakladanie s nimi. Je daná obava, že v prípade nakladania žalovaným s obchodným podielom v spoločnosti prepojenej so skupinou Arca, čo je exekúciou postihnuteľný majetok, by exekúcia vo veci vymoženia nesporného nároku žalobcu, bola ohrozená. Nesporná pohľadávka žalobcu, ktorú Arca Investments nerozporuje, nebola uhradená, pričom žalobca si nemôže uspokojiť svoju pohľadávku priamo z majetku Arca Investments. Samotné neuspokojenie pohľadávky žalobcu riadne a včas z majetku Arca Investments zakladá dôvodné podozrenie, že uspokojenie pohľadávky žalobcu z majetku Arca Investments bude zmarené. Zároveň je nepochybné, že aj exekúcia nároku žalobcu proti Arca Investments je tiež ohrozená, ak nie zmarená.
Žalobcovi nebolo poskytnuté žiadne zabezpečenie jeho investície, ako to bolo v prípade Z. a ani žiadna pôžička, ako je to v prípade prepojených spoločností zo skupiny Arca a ani dodatočne poskytnuté žiadne zabezpečenie. Je preukázané, že ACS teplo, ktorý je jediným spoločníkom žalovaného (ACS Plyn), v čase verejne známych informácií o problémoch skupiny Arca, zaťažil obchodný podiel ACS teplo v ACS Plyn, čiže v spoločnosti žalovaného, záložným právom v prospech J&T BANKA, kde možno hovoriť aj o podozrení zo spáchania trestného činu zvýhodňovania veriteľa. Týmto zaťažením je vo významnej miere dotknutý aj majetok žalovaného, spoločnosti ACS Plyn, teda aj podiel ACS Plyn v NTS, ktorý tým pádom nebude zahrnutý do hodnoty speňažovaného majetku skupiny Arca, čiže najmä jej materskej spoločnosti Arca Investments voči ktorej má žalobca nespornú pohľadávku. Je dôvodná obava, že majetok žalovaného, a to podiel ACS Plyn v NTS bude tiež predmetom zabezpečenia ako to bolo v prípade obchodného podielu ACS teplo v ACS Plyn, ktorý bol počas úpadku skupiny Arca zabezpečený záložným právom v prospech Z., resp. súdom zriadeného záložného práva s následným postihom, a to výkonom záložného práva v prospech ďalšieho veriteľa proti skupine Arca, čím sa žalobca dostane do situácie, že vymoženie pohľadávky môže byť zmarené, a teda exekúcia bude ohrozená. Žalobcovi vznikla a vzniká ujma v dôsledku toho, že napriek tomu, že investoval rozsiahly majetok, Arca Investments ani čiastočne neuspokojila jeho splatnú pohľadávku titulom zmeniek a ani ju nijak nezabezpečila. Prípadným nevydaním zabezpečovacieho a neodkladných opatrení by bola ohrozená exekúcia jeho nároku a nepochybne aj jeho práva na spravodlivé a zákonné uspokojenie pre prípad konkurzu Arca Investments, prípadne insolvenčného konania, resp. reorganizácie skupiny Arca. Ohľadom ukracujúcich úkonov poukázal na to, že zvýhodneným veriteľom Arca Investments je spoločnosť J. S. S., F. P., a. s., IČO: XX XXX XXX, ktorá má pohľadávku voči Arca Investments v celkovej výške 663 909 108,26 Kč, pričom dňa 08. 04. 2020, po viac ako 3 rokoch od uzavretia zmlúv, uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam na zabezpečenie splatenia pohľadávok. Je dôvodné podozrenie, že Arca Investments sa uprednostňovaním iných veriteľov zbavila peňažných prostriedkov obrovskej hodnoty, a to na úkor svojich ostatných veriteľov. Zvýhodneným veriteľom je K.D., ktorému bola dňa 02. 06. 2020 uhradená suma 15 975 000 CZK, dňa 10. 05. 2020 suma 10 000 000 CZK a dňa 10. 06. 2020 suma 8 000 000 CZK, t. j. celkom išlo o sumu 33 975 000 CZK. Okrem toho existuje dôvodné podozrenie, že spoločnosť J. D., so sídlom O. XXXX/X, J., XXX XX K. 4, F.: XXX XX XXX, ktorú ovláda Arca Investments, znehodnotila akcionársky podiel Arca Investments v spoločnosti J. D. a. s., a že Arca Investments prostredníctvom spoločnosti J. D. a. s. zastretým úkonom uhradila časť pohľadávky veriteľa K. I.. Arca Investments je akcionárom spoločnosti J. D., vlastní vlastné akcie, ktoré predstavujú 55 % podiel na základnom imaní spoločnosti J. D.. Spoločnosť J. D. v marci 2021 predala akcie a obchodný podiel a peniaze v celkovej sume 136 150 000 CZK, ktoré obdržala za predaj akcií a obchodného podielu, už previedla zo spoločnosti J. D. na iné osoby. Došlo tým k znehodnoteniu akcionárskeho podielu dlžníka v spoločnosti J. D.. Na základe lustrácie v katastri nehnuteľností je Arca Capital Slovakia k 22. 10. 2020 výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré majú reálne nízku hodnotu, ide o nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, kat. úz. O., na LV č. XXXX, kat. úz. X. Q., na LV č. XXXX, kat. úz. K.. V účtovnej závierke žalovaného za rok 2019 bola uvedená hodnota pozemkov vo výške 65 000 eur a v účtovnej závierke Arca Capital Slovakia za rok 2019 bola uvedená hodnota pozemkov žalovaného za rok 2018 vo výške 2 446 802 eur, čo preukazuje zbavenie sa nehnuteľností v obrovskej hodnote cca 2,4 milióna eur. V rámci odvolania žalobca poukazoval na pre neho pozitívne rozhodnutia okresných a krajských súdov. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemôže byť ani neproporcionálne. Proporcionalita z CSP vôbec nevyplýva a samotné zabezpečovacie opatrenie svojím obsahom v sebe istú proporcionalitu už má, pretože sa ním zriadi záložné právo. CSP stanovuje, že v prípade, ak nemožno dosiahnuť sledovaný účel zabezpečovacím opatrením, súd nariadi aj neodkladné opatrenie. Záložným právom však nemožno dosiahnuť ďalší sledovaný účel, a to zákaz nakladania s uvedeným majetkom, obzvlášť za situácie, ak z predložených dôkazov, ako aj z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že skupina Arca a aj Arca Investments sa zbavovali majetku obrovskej hodnoty práve tým, že prevádzali majetok. Z dôvodu konania a úkonov ovládaných a majetkovo prepojených spoločností zo skupiny Arca na spoločnosť Arca Investments, je nevyhnutné ochrániť porušené a ohrozené práva žalobcu prostredníctvom zásahu súdu a ochrániť majetok, prostredníctvom ktorého môže dôjsť k zmareniu uspokojenia nespornej pohľadávky žalobcu z majetku Arca Investments. Dodal, že ochrana pohľadávky voči Arca Investments sa môže rozširovať na žalovaného. Z Občianskeho zákonníka vyplýva, že záložcom môže byť aj iná osoba ako dlžník. Neodkladné opatrenie možno nariadiť aj voči tretej osobe a je nepochybné, že samotné CSP umožňuje uložiť zabezpečovacie opatrenie aj na majetok osoby odlišnej od dlžníka, teda tretej osoby. Predmetom zabezpečovacieho opatrenia môže byť aj záložné právo na akcie žalovaného v Nitrianska teplárenská spoločnosť, a. s.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že na základe podania spoločnosti Arca Investments zo dňa 03. 01. 2021 bolo na Mestskom súde v Prahe začaté insolvenčné konanie spoločnosti Arca Investments pod sp. zn. MSPH 98 INS 723/2021. Začatie Insolvenčného konania bolo oznámené Vyhláškou Mestského súdu v Prahe, č. k. MPSH 98 INS 723/2021-A-5 zo dňa 20. 01. 2021. V insolvenčnom konaní bolo na základe výroku I. Uznesenia Mestského súdu v Prahe, č. k. MSPH 98 INS 723/2021-A-186 zo dňa 11. 05. 2021, zverejneného dňa 11. 05. 2021, v insolvenčnom registri pod položkou 186 rozhodnuté o úpadku spoločnosti Arca Investments. Účinky rozhodnutia o úpadku nastali dňa 11. 05. 2021. Uznesením Mestského súdu v Prahe zo dňa 21. 10. 2021, č. j. MSPH 98 INS 723/2021-B-225 bola povolená reorganizácia spoločnosti Arca Investments, ktoré rozhodnutie predstavuje rozhodnutie súdu o spôsobe riešenia úpadku formou reorganizácie podľa českého zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení v znení neskorších predpisov. Keďže voči spoločnosti Arca Investments prebieha na území Českej republiky insolvenčné konanie, ktoré má charakter hlavného insolvenčného konania a Mestským súdom v Prahe bola povolená reorganizácia spoločnosti Arca Investments, je potrebné účinky začatia a vedenia hlavného insolvenčného konania na území Českej republiky, ako aj účinky povolenia reorganizácie spoločnosti Arca Investments na území Českej republiky, posudzovať na súdne konania týkajúce sa majetku spoločnosti Arca Investments, ktoré prebiehajú na území iných členských štátov podľa tzv. zásady „lex fori processus“. Zásada „lex fori processus“ predstavuje výnimku z tzv. univerzality účinkov hlavného insolvenčného konania a jej aplikácia v praxi znamená, že dopad insolvenčných konaní konaných podľa Nariadenia o insolvenčnom konaní na prebiehajúce súdne konania sa neriadi právnym poriadkom štátu, kde sa (hlavné) insolvenčné konanie začalo, ale právnym poriadkom štátu, v ktorom to ktoré súdne konanie prebieha. V danom prípade účinky začatia hlavného insolvenčného konania a účinky povolenia reorganizácie spoločnosti Arca Investments na súdne konania, ktoré sú vedené voči spoločnosti Arca Investments na území Slovenskej republiky, sa riadia slovenským právnym poriadkom. Po začatí insolvenčného konania nie je možné voči spoločnosti Arca Investments začať a viesť súdne konania, pretože všeobecne platí, že po začatí insolvenčného konania dlžníka si môžu veritelia uplatňovať svoje nároky počas insolvenčného konania len spôsobom ustanoveným ustanoveniami Insolvenčného zákona, t. j. prihlásením svojej pohľadávky do insolvenčného konania prostredníctvom prihlášky. Z tohto dôvodu v súdnom konaní, ktorého predmetom je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení na majetok žalovaného za účelom zabezpečenia zmenkových pohľadávok, t. j. pohľadávok voči spoločnosti Arca Investments, nemôže byť zabezpečovacie opatrenie a neodkladné opatrenia nariadené z dôvodu začatia insolvenčného konania a povolenia reorganizácie spoločnosti Arca Investments, keďže zmenkové pohľadávky, ktorých zabezpečenia sa žalobca domáha, sú pohľadávkami voči spoločnosti Arca Investments. Žalobca po začatí insolvenčného konania môže uskutočňovať úkony smerujúce k uplatneniu akéhokoľvek zabezpečenia zmenkových pohľadávok len spôsobom stanoveným ustanoveniami Insolvenčného zákona, t. j. prihlásením zabezpečenia do insolvenčného konania prostredníctvom prihlášky, a nie iniciovaním nového súdneho konania. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia, a teda zriadením záložného práva na majetok dlžníka, sa v súdnom konaní nikdy nemôže dosiahnuť trvalá úprava pomerov. Na konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia musí vždy nadväzovať konanie vo veci samej, ktorého predmetom bude získanie judikovanej peňažnej pohľadávky. Bez vydania meritórneho rozhodnutia vo veci samej nemá zabezpečovacie opatrenie zmysel. Rovnako tak neodkladné opatrenia nie sú takého charakteru, aby sa nimi dosiahla trvalá úprava pomerov strán sporu. V danom prípade neboli splnené procesné podmienky, a to existencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a existencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Žalobca aktívnu vecnú legitimáciu neosvedčil a zároveň nepreukázal formálnu legitimáciu na uplatnenie zmenkových pohľadávok a ani riadne neosvedčil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Žalobca v návrhu a ani v odvolaní netvrdí a ani nepreukázal existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a ani existenciu akejkoľvek pohľadávky (hmotnoprávneho nároku) žalobcu voči žalovanému. Žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu od existencie zmenkovej pohľadávky. Ide však o pohľadávku žalobcu voči spoločnosti Arca Investments, ktorá nemá v konaní procesné postavenie žalovaného. Žalobca existenciu zmenkovej pohľadávky ani riadne neosvedčil, keďže nepreukázal formálnu legitimáciu na uplatnenie zmenkovej pohľadávky, t. j. pohľadávky voči spoločnosti Arca Investments vyplývajúcej zo zmeniek, ktoré predložil len vo fotokópii ako prílohu návrhu. Fotokópia zmenky nie je spôsobilá nahradiť originál zmenky, ktorá jedinečne a výlučne stelesňuje práva zo zmenky, a preto bol žalobca povinný pripojiť originál zmenky. Vzhľadom na neexistenciu akejkoľvek pohľadávky (hmotnoprávneho nároku) žalobcu
voči žalovanému nie je daná ani aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného. Keďže žalobca v návrhu ako aj v odvolaní tvrdí existenciu zmenkových pohľadávok, t. j. pohľadávok voči spoločnosti Arca Investments, nie je dôvodné a nie je ani v súlade so zákonom, aby sa domáhal zriadenia záložného práva na akcie žalovaného v spoločnosti Nitrianska teplárenská spoločnosť, a. s. (v skratke NTS, a. s.), a to na 49 ks akcií v menovitej hodnote 82 984,79 eura jednej akcie, podoba akcií: listinné, forma: akcie na meno (ďalej len „akcie“), keďže akcie predstavujú majetok žalovaného, a nie majetok spoločnosti Arca Investments. Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť len voči dlžníkovi t. j. osobe, voči ktorej má veriteľ peňažnú pohľadávku. Žalovaný nie je dlžníkom žalobcu. Žalobcom deklarovaným dlžníkom má byť spoločnosť Arca Investments. Nesúhlasí s argumentáciou žalobcu ohľadom toho, že „ochrana pohľadávky žalobcu proti Arca Investments sa môže rozširovať na žalovaného“. Predmetná argumentácia je podľa názoru žalovaného v celom rozsahu nesprávna a účelová. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil existenciu žiadneho hmotnoprávneho nároku voči žalovanému a ani existenciu zmenkovej pohľadávky, mal za to, že nie je splnený zákonný predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ani pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa názoru žalovaného žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali právny názor o existencii dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy žalobcu. Nie je možné zamieňať žalovaného so spoločnosťou Arca Investments ani so spoločnosťou Arca Capital Slovakia, keďže ide o samostatné právnické osoby so samostatným majetkom, samostatnými záväzkami a pohľadávkami. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že žalovaný, spoločnosť Arca Investments a spoločnosť Arca Capital Slovakia patria do skupiny Arca Capital, ktorá však nemá právnu subjektivitu. Žalobca účelovo zamieňa subjekty, t. j. žalovaného a spoločnosť Arca Investments, ako aj spoločnosť Arca Capital Slovakia, s cieľom navodiť dojem splnenia predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho nariadenia a neodkladných opatrení, keď sa za účelom zabezpečenia údajného hmotnoprávneho nároku voči spoločnosti Arca Investments účelovo domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení na majetok vo vlastníctve žalovaného, čo následne odôvodňuje obavou z budúceho zmarenia exekúcie na majetok spoločnosti Arca Investments, prípadne spoločnosti Arca Capital Slovakia. V danom prípade by sa žalobca mohol domáhať uspokojenia zmenkových pohľadávok len exekúciou na majetok spoločnosti Arca Investments (keďže zmenkové pohľadávky predstavujú pohľadávky žalobcu voči spoločnosti Arca Investments). Vzhľadom na to, že akcie nepatria do majetku spoločnosti Arca Investments, žalobca by sa nemohol domáhať uspokojenia zmenkových pohľadávok exekúciou na akcie. Okrem toho exekúcia voči spoločnosti Arca Investments ani nemôže byť ohrozená, pretože exekúcia voči spoločnosti Arca Investments je neprípustná, keďže v Českej republike sa voči spoločnosti Arca Investments vedie na Mestskom súde v Prahe insolvenčné konanie a v insolvenčnom konaní bolo právoplatne s účinkami odo dňa 11. 05. 2021 rozhodnuté o úpadku spoločnosti Arca Investments a bola povolená reorganizácia spoločnosti Arca Investments, v Slovenskej republike bolo na základe veriteľského návrhu voči spoločnosti Arca Investments začaté na Okresnom súde Bratislava I konkurzné konanie pod sp. zn.: 33K/24/2021, ktoré bolo prerušené uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17. 08. 2021 č. k.: 33K/24/2021 - 1204 z dôvodu poverenia slovenského správcu prípravou reštrukturalizačného posudku a podania návrhu na prerušenie konkurzného konania a na základe návrhu na povolenie reštrukturalizácie podľa § 111 ods. 1 ZoKR bolo uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10. 01. 2022 sp. zn.: 33R/5/2021, zverejneným dňa 18. 01. 2022 v Obchodnom vestníku č. 11/2022 pod položkou K002973 s účinkami odo dňa 19. 01. 2022 začaté reštrukturalizačné konanie spoločnosti Arca Investments. Vzhľadom na neprípustnosť exekúcie voči spoločnosti Arca Investments nie je daná ani dôvodnosť a opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení, keďže obava z ohrozenia exekúcie na majetok spoločnosti Arca Investments nie je daná. K uzneseniu Krajského súdu v Bratislave dodal, že z neho nevyplýva žiadny ustálený stav a už vôbec nie záväzný právny záver o ukracovaní veriteľov spoločnosti zo skupiny Arca Capital. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia na majetok spoločnosti Arca Capital Slovakia na základe predmetného uznesenia nebolo nijakým spôsobom preukázané naplnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca neosvedčil žiadnym spôsobom aktuálnu hodnotu akcií, na ktoré sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie a neodkladné opatrenia. Bol toho názoru, že nie je daná primeranosť hodnoty zmenkových pohľadávok vo vzťahu k hodnote akcií, a tým ani primeranosť navrhovaného zásahu do vlastníckeho práva žalovaného. Podľa názoru žalovaného hodnota akcií podstatne prevyšuje hodnotu zmenkových pohľadávok (vo výške 618 992 eura s príslušenstvom), a preto nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení nemôže byť považované za proporcionálne. Inštitút proporcionality síce nevyplýva expresis verbis z ustanovení CSP upravujúcich zabezpečovacie opatrenie a neodkladné opatrenie, avšak tento vyplýva z judikatúry najvyšších súdnych autorít, na ktorú je nutné prihliadať v zmysle princípu právnej istoty zakotveného v článku 2 ods. 2 CSP. Záverom žalovaný na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutia súdov v iných súdnych konaniach, v ktorých boli posudzované obdobné skutkové a právne otázky ako v tomto konaní, a v ktorých došlo k zamietnutiu návrhov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia.
9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach odvolania podaného žalobcom (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
14. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
15. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
18. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
20. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
21. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
22. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva
23. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
24. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
25. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
26. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
27. Odvolací súd v rámci preskúmavania odvolaním napadnutého uznesenia zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a pre zabezpečovacie opatrenie a neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie.
28. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú: a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
29. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje nový inštitút civilného sporového procesu, účelom ktorého je posilnenie istoty veriteľa, že pre prípad úspechu v konaní bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom sudcovského záložného práva, teda po tom, ako bola pohľadávka právoplatne súdnym konaním priznaná. Konanie o zabezpečovacom opatrení (rovnako ako konanie o neodkladnom opatrení), sa vyznačuje tým, že súd prvej inštancie nezisťuje všetky skutočnosti nevyhnutné pre rozhodovanie vo veci samej a stanovené pre dokazovanie, ale je nevyhnutné osvedčiť okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver o potrebe jeho nariadenia. Pri rozhodovaní zároveň musí byť dodržaná zásada primeranosti takéhoto zásahu do práv dotknutej osoby, a to v pomere k žalobcom osvedčenému ohrozeniu oprávnených záujmov.
30. Pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia tak súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
31. K možnosti nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe civilno-procesná doktrína (komentár k § 325 CSP) uvádza, že nariadiť neodkladné opatrenie (analogicky aj zabezpečovacie opatrenie) voči tretej osobe je v zásade možné tak, ako to bolo za predchádzajúcej právnej úpravy (§ 76 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti,
ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Nejde o bezprostredné plnenie povinnosti voči navrhovateľovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu (ktorému má byť poskytnutá procesná ochrana). Odvolací súd sa s týmito závermi plne stotožňuje. Voči tretej osobe možno nariadiť neodkladné opatrenie v podobe povinnosti zdržať sa určitého konania v prípade, ak to je od nej možné spravodlivo požadovať. Táto podmienka platila za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Je síce pravdou, že uvedená právna úprava sa doslovne nepreniesla do Civilného sporového poriadku, avšak v zmysle viacerých rozhodnutí, či už prvostupňových alebo odvolacích súdov, je zrejmé, že tieto nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe pripúšťajú. Rovnako tak túto skutočnosť pripúšťa aj odborná literatúra (viď C.H. BECK - Civilný sporový poriadok, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.). Možnosť nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe pripustil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. k. II. ÚS/546/2018 - 21 zo dňa 28. 11. 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza, cit.: „V súvislosti s námietkou sťažovateľov spočívajúcou v tvrdení, že nemôžu byť stranou sporu, ústavný súd zdôrazňuje, že pánom sporu (dominus litis) je žalobca (v preskúmanej veci žalobcovia), a teda práve žalobca je ten, ktorý v žalobe druhú stranu sporu označí, na čo súhlas druhej strany sporu nijako nie je potrebný. Byť stranou sporu je "iba" vecou procesnej subjektivity, t. j. spôsobilosti byť účastníkom konania, toho, koho za (druhú) stranu sporu označil žalobca a nie vecou jeho pasívnej vecnej legitimácie, ktorá vypovedá o tom, či žalovanému v skutočnosti svedčí alebo nesvedčí hmotnoprávna povinnosť alebo právo. Inými slovami povedané, v prípade sťažovateľov byť stranou sporu nijako nie je podmienené tým, či napokon právne úkony, ktorých vyslovenia neúčinnosti sa žalobcovia svojou žalobou domáhajú, po vykonanom dokazovaní rozhodnutím (rozsudkom) o veci samej za neúčinné, budú alebo nebudú určené.“ Teda aj v zmysle rozhodnutia ústavného súdu je prípustné, aby neodkladné opatrenie bolo nariadené aj voči tretej osobe, pričom vo vyššie citovanom uznesení naviac ústavný súd konštatuje, že cit.: „Neuvedenie označenia tretej osoby v záhlaví rozhodnutí súdov je len formálnym pochybením všeobecných súdov bez akéhokoľvek vplyvu na ústavnú udržateľnosť ich skutkových a právnych záverov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS/27/2018 z 18. 01. 2018).“
32. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav na základe osvedčených a pre rozhodnutie podstatných skutočností a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v dostatočnom rozsahu na to, aby jeho právne závery boli preskúmateľné v odvolacom konaní. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením vydaného uznesenia a konštatuje správnosť jeho dôvodov bez toho, aby ich opakoval (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery a rovnako neosvedčil objektívny stav ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie spoločnosti Arca Investments s tým, že pre nariadenie zabezpečovacieho a ani neodkladného opatrenia nepostačuje iba neschopnosť dlžníka plniť svoje záväzky. Iba samotná skutočnosť, že dlžník sa nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii a nie je schopný plniť svoje záväzky, bez ďalšieho neodôvodňuje obavu z ohrozenia exekúcie. Žalobca neosvedčil, že by sa spoločnosť Arca Investments zbavovala majetku jeho predajom bez primeraného protiplnenia, jeho darovaním, resp. iným spôsobom, ktorým by dochádzalo k znižovaniu alebo znehodnocovaniu majetku spôsobom ohrozujúcim budúcu exekúciu tejto spoločnosti. Ani samotné vykázanie straty v jednom účtovnom období spoločnosti Arca Investments, resp. finančné problémy a úkony iných dcérskych spoločností, na ktoré poukazuje žalobca, nemožno vzhľadom na celkový majetok spoločnosti Arca Investments vo vzťahu k výške nároku žalobcu bez ďalšieho automaticky stotožniť s ohrozením exekúcie vo vzťahu k tejto spoločnosti, s ktorou jedinou je žalobca v právnom vzťahu. Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd postupoval správne, keď prednostne posudzoval splnenie predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a dospel k správnemu záveru, že tieto splnené neboli. V procese posudzovania dôvodnosti pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné osvedčiť existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a až následne posudzovať otázku existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol také tvrdenia, ktoré by osvedčovali prípadné budúce znemožnenie uspokojenia jeho pohľadávky voči Arca Investments, a ktoré by vyvolali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, či už akciám žalovaného v spoločnosti Nitrianska teplárenská spoločnosť, a. s. alebo vo vzťahu k oprávneniam žalovaného nakladať s predmetnými akciami.
33. Podľa petitu návrhu žalobcu voči žalovanému mala byť zabezpečená nariadením zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva pohľadávka voči spoločnosti Arca Investments, a. s. vo
výške 202 992 eura s príslušenstvom titulom zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č. 20118 vystavenej Arca Investments, a. s., IČO: 35 975 041 „bez protestu“ dňa 11. 05. 2020 a pohľadávky voči Arca Investments, a. s. vo výške 416 000 eur s príslušenstvom titulom zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č. 11405 vystavenej Arca Investments, a. s., IČO: 35 975 041 „bez protestu“ dňa 12. 05. 2020. Je teda zrejmé, že nejde o pohľadávku voči žalovanému. Aj keď nemožno vylúčiť nariadenie neodkladného (a analogicky aj zabezpečovacieho) opatrenia voči tretej osobe, uvedené je však podľa názoru odvolacieho súdu možné iba vtedy, ak je zároveň preukázaná aj existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami. V danom prípade však žalobca náležite nezdôvodnil (a teda ani neosvedčil), prečo by malo byť nariadené zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k akciám žalovaného v spoločnosti Nitrianska teplárenská spoločnosť, a. s. Keďže spoločnosť Arca Investments, a. s. je samostatnou entitou, právnickou osobou odlišnou od spoločnosti žalovaného, hoci majetkovo prepojenou, nemožno podľa názoru odvolacieho súdu vysloviť záver o existencii hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe prenesenia hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Arca Investments, a. s., nakoľko to nevyplýva zo žiadnych žalobcom predložených dôkazov.
34. Podľa názoru odvolacieho súdu nemôže obstáť ani argumentácia žalobcu týkajúca sa obavy z ohrozenia exekúcie reštrukturalizačným, resp. konkurzným konaním spoločností patriacich do skupiny Arca. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že tak reštrukturalizačné, ako aj konkurzné konanie (resp. úkony dlžníka k takýmto konaniam smerujúce), nemožno bez ďalších relevantných skutočností hodnotiť ako konanie so zámerom zmariť alebo ohroziť exekúciu pohľadávky jeho veriteľa. Ide o legálne a legitímne spôsoby riešenia nepriaznivej finančnej situácie dlžníkov, ktorých primárnym cieľom nie je chrániť dlžníka pred jeho veriteľmi, ale chrániť záujmy veriteľov. Veriteľ má v týchto konaniach možnosť participovať na riešení dlžníkovho úpadku, napr. formou účasti vo veriteľskom výbore a tým reálne ovplyvniť mieru uspokojenia svojej pohľadávky.
35. Odvolací súd sa takisto stotožnil s argumentáciou žalovaného, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia je vždy potrebné zohľadniť aj zásadu primeranosti. Medzi pohľadávkou žalobcu voči Arca Investments, a. s. zo zmeniek v celkovej výške 618 992 eur a hodnotou akcií žalovaného, totiž existuje významná disproporcia. Uvedené platí o to viac, ak ide o zásahy do majetku, resp. výkonu práv tretích osôb, ktoré nie sú v právnom vzťahu so žalobcom. Žalobca pritom ani netvrdil, že by malo dochádzať k úkonom, ktoré by smerovali k nakladaniu predmetných akcií. Navyše platí, že ak by aj k takémuto nakladaniu malo dôjsť, je potrebné, aby takýto scudzovací úkon nebol urobený neprimeraným spôsobom a bez zodpovedajúceho protiplnenia k hodnote akcií.
36. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP).
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
38. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.