Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-305-2021.pdf
PDF · 106.03 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/305/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti T.: P. nar. X.XX.XXXX a J. nar. X.X.XXXX bývajúce s matkou zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce deti rodičov: Y. T. nar. X.XX.XXXX bývajúcej vo P. č. X právne zastúpenej Mgr. Michalom Gargulákom advokátom so sídlom na ul. Kpt. Nálepku č. 8 v Michalovciach a G. T. nar. X.X.XXXX bývajúceho na ul. S. a T. č. XX v T. právne zastúpeného JUDr. Mikulášom Pavlikom ml. advokátom so sídlom na ul. Š. Kukuru č. 14 v Michalovciach v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 23P/65/2020 - 145 z 1.6.2021 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Nepriznáva matke nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 65 ods. 1, § 62, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, podľa § 1 písm. a) nariadenia vlády SR č. 324/2019, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2020 a podľa údajov Štatistického úradu SR a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre zníženie výživného. Skonštatoval pritom, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom uplynulo 5 rokov, v dôsledku čoho narástli náklady maloletých detí. U matky došlo k zvýšeniu príjmu, zároveň matka je od októbra práceneschopná a poberá nemocenskú dávku 408 €. Napriek nárastu nákladov a napriek práceneschopnosti matky, matka nežiadala zvýšenie výživného. Súd je toho názoru, že dôvody, pre ktoré otec prišiel o prácu v zahraničí, boli objektívne (pracovný pomer ukončil zamestnávateľ otca, ktorý z dôvodu pandémie nemal pracovné zákazky). Súd nezistil, že by sa otec svojho zamestnania vzdal bez dôležitého dôvodu ako je upravené 75 ods. 1, druhá veta Zákona o rodine. Samotná skutočnosť, že otec z objektívnych dôvodov prišiel o prácu v zahraničí, nezakladá automaticky dôvod na zníženie výživného. Otec hneď po návrate zo zahraničia podal návrh na zníženie výživného bez toho, aby sa najprv pokúsil nájsť si prácu na Slovensku a čo je ešte podstatnejšie, otec svojvoľne začal platiť výživné v minimálnom rozsahu. Otec tak, okrem platenia výživného v minimálnom rozsahu, preniesol ťarchu hradenia nákladov maloletých detí v plnom rozsahu na matku, bez ohľadu na to, či to v jej možnostiach je alebo nie je. Toto správanie otca súd považuje za nezodpovedné a ohrozujúce výživu detí. Otec považoval za nevyhnutné vyplatiť dlhy za telefóny, pričom dlh na výživnom pre svoje maloleté deti nerieši. Ani v čase, keď 6 mesiacov otec poberal SOS dotáciu vo výške 300 € mesačne, neplatil vyššie výživné, než výživné v minimálnom rozsahu, ktoré si sám stanovil. Skutočnosť, že otec nevenoval dostatočnú pozornosť plateniu povinných odvodov na Slovensku a zrejme neriešil otázku platenia odvodov so svojim
zamestnávateľom, aj keď dlhodobo pracoval v zahraničí, pričom v dôsledku nezodpovedného prístupu otca k týmto povinným odvodom teraz otec nemá nárok na žiadnu dávku zdravotného, či sociálneho zabezpečenia na Slovensku, tiež nemožno zohľadniť ako skutočnosť, ktorá otca zbavuje jeho povinnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Súd má za to, že otec nevyvinul dostatočnú snahu o nájdenie si práce, keďže predložil potvrdenie len dvoch zamestnávateľov, u ktorých sa o prácu uchádzal celkovo trikrát. Otec bol povinný hľadať si prácu nielen v oblasti stavebníctva, ale aj v iných oblastiach, resp. nekvalifikovanú prácu, alebo prácu aspoň na čiastočný pracovný úväzok, resp. na dohodu o pracovnej činnosti, a to nielen v regióne, kde žije, ale na území celého Slovenska. Otec ako rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, pričom vyživovacia povinnosť je otcovou primárnou povinnosťou, bol povinný vyvinúť maximálne úsilie preto, aby sa zamestnal a dosahoval tak príjem, ktorý by použil na platenie výživného. Pokiaľ ide o zdravotný stav otca - ochorenie lakťa - počas liečby, ktorá trvala dva mesiace (od 3.6. 2020 do 27.7.2020), bol otec podľa vyjadrenia všeobecnej lekárky neschopný pracovať ako maliar, avšak otec mal možnosť vykonávať množstvo iných činností, ktoré nezaťažujú horné končatiny. Ochorenie kolena - v októbri 2020 po liečbe, trvajúcej od 13.10.2020 do 21.10.2020, bol stav otca stabilizovaný, až v apríli 2021 a následne v máji 2021 bola otcovi odporúčaná operácia kolena. Vo všeobecnosti, skutočnosť, že je rodič na istý čas (dočasne) práceneschopný z dôvodu absolvovania operácie a rehabilitácie a namiesto príjmu poberá nemocenskú dávku, taktiež nie je dôvodom, pre ktorý je nevyhnutné znížiť rozsah plnenia vyživovacej povinnosti dočasne práceneschopného rodiča. Napokon, aj matka je od októbra 2020 dočasne práceneschopná a v konaní neargumentovala, že jej terajšia schopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť je z dôvodu dočasnej práceneschopnosti znížená. Napokon, zdravotný stav otca zrejme nebol tak obmedzujúci jeho schopnosť pracovať manuálne, ako tvrdí otec, keďže si hľadal prácu v stavebných spoločnostiach, kde vzhľadom na predmet činnosti stavebnej spoločnosti, je predpoklad výkonu fyzickej manuálnej práce, s fyzickou záťažou horných i dolných končatín. Súd dospel k záveru, že otec i napriek krátkodobo trvajúcim liečbam, mal možnosť zamestnať sa a zabezpečiť si príjem, z ktorého by si plnil vyživovaciu povinnosť. Súd preto pri výške príjmu otca použil princíp potencionality v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine a ako potenciálny príjem otca bral do úvahy príjem vyrátaný ako priemer medzi čistou minimálnou mzdou, ktorá bola 476 Eur a čistou priemernou mesačnou mzdou zamestnanca v SR v roku 2020 podľa údajov zo Štatistického úradu, ktorou bola suma 1096 € ( 876 € čistá mzda). Potenciálny priemerný mesačný čistý príjem otca v roku 2020 tak stanovil na 676 Eur. Berúc do úvahy výšku tohto príjmu a výšku opodstatnených mesačných životných nákladov otca, dospel súd k záveru, že je v možnostiach otca platiť na výživu mal. detí sumu 220 €, a preto návrh otca na zníženie výživného zamietol.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Stotožnil sa s úvahou súdu prvej inštancie, že dôvody, na základe ktorých prišiel v zahraničí o prácu, boli objektívne. Upresnil, že po návrate na Slovensko bol nútený nastúpiť na povinnú štátnu karanténu v trvaní 14 dní do 1.4.2020. V tom čase bol bez zamestnania a bol nútený zaevidovať sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Od 9.4.2020 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a už dňa 15.4.2020 sa neúspešne uchádzal o prácu v obchodnej spoločnosti CT. s.r.o.. Až následne si dňa 23.4.2020 podal návrh na zníženie výživného, teda nie je pravdou, ako tvrdí súd prvej inštancie, že návrh na zníženie výživného podal bez toho, aby sa najprv pokúsil nájsť si prácu na Slovensku. Nestotožnil sa ani s názorom súdu prvej inštancie, že nevenoval dostatočnú pozornosť plateniu povinných odvodov na Slovensku, aj keď dlhodobo pracoval v zahraničí, pričom v dôsledku svojho nezodpovedného prístupu nemá nárok na žiadne dávky sociálneho zabezpečenia. V tejto súvislosti uviedol, že bol zamestnancom holandskej agentúry v Holandsku ako robotník - maliar na turnusy. Agentúra ako jeho zamestnávateľ si plnila všetky zákonom predpísané úhrady poistného, ktoré vyplývajú zo zamestnaneckého vzťahu v Holandsku. Podľa právneho systému Holandska však o dávku v nezamestnanosti môže požiadať zamestnanec iba vtedy, ak nestratil prácu vlastným zavinením a za posledných 36 týždňov má odpracovaných najmenej 26 týždňov, čo vzhľadom na predčasné skončenie pracovného pomeru z dôvodu pandémie COVID 19 nesplnil. Počas doby, keď bol nezamestnaný, začal mať zdravotné problémy s pravým lakťom a ramenom, v dôsledku čoho absolvoval dňa 3.6.2020 vyšetrenie, kde mu bol odporúčaný kľudový režim a následne rehabilitácia, ktorú absolvoval v dňoch od 4.7.2020 do 27.7.2020. Liečbu ukončil dňa 30.7.2020. Z predloženej lekárskej správy MUDr. W. O. zo dňa 26.4.2021 je zrejmé, že počas liečby pravého lakťa a ramena bol jeho zdravotný stav pomerne limitujúci a neumožňoval mu pracovať. V októbri 2020 začal mať problémy s ľavým kolenom, na vyšetrení mu bol odporúčaný kľudový režim a bol zaradený ako čakateľ na operačný zákrok. Z lekárskej správy je tiež zrejmé, že tieto zdravotné problémy s kolenom mu neumožňovali pokračovať v práci ako
murár - maliar. V roku 2021 podstupoval vyšetrenia a dňa 21.6.2021 bol operovaný a hospitalizovaný. Namietal, že súd nevzal do úvahy skutočnosť, že sa opakovane uchádzal o prácu, ani vyjadrenie Úradu práce, že mu v posledných krátkodobých evidenciách neboli ponúknuté voľné pracovné miesta. Ako zodpovedný rodič sa napriek svojim zdravotným problémom informoval o voľných pracovných miestach a toto jeho konanie, nemôže súd bez prihliadania na všetky lekárske správy svojvoľne vykladať tak, že jeho zdravotný stav nebol tak obmedzujúci, aby mohol vykonávať manuálnu prácu. V tejto súvislosti poukázal na to, že sa o prácu uchádzal ihneď po absolvovaní rehabilitácií s ramenom a lakťom a zlepšení svojho zdravotného stavu. V spoločnosti CM U. s.r.o. mu bolo opäť povedané, že z dôvodu dostatočného počtu zamestnancov jeho žiadosti nie je možné vyhovieť. Nesúhlasil s tým, že súd prvej inštancie aplikoval v jeho prípade princíp potencionality príjmov. Uviedol, že za závažné (ospravedlniteľné) dôvody možno považovať aj zníženie príjmov v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, organizačných zmien v zamestnaní, reálnej potreby zmeny miesta výkonu povolania z rodinných dôvodov a pod.. Má za to, že v jeho prípade existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré nemôže dosahovať vyšší príjem. Civilný mimosporový poriadok, ani Zákon o rodine nevyžaduje, aby išlo o podstatnú zmenu pomerov. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ale len vtedy je to dôvod na zmenu výživného, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníka konania v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. V jeho prípade, objektívna strata zamestnania a zdravotné ťažkosti sa výrazným spôsobom prejavili na jeho pomeroch. Dodal, že nedisponuje žiadnymi úsporami, nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Vlastní len osobné motorové vozidlo zn. AUDI A6, rok výroby 1999. Záverom poznamenal, že kým pracoval, riadne si plnil svoju vyživovaciu povinnosť, a to aj nad jej rámec keď napríklad založil mal. deťom sporenie do podielových listov. K 9.4.2021 majú mal. deti ušetrených po 696,76 Eur.
3. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny, pretože od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula dlhšia doba a pomery mal. detí sa zmenili výrazným spôsobom.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu 100%. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že otec podal návrh na zníženie výživného hneď po návrate zo zahraničia bez toho, aby sa najprv pokúsil nájsť si prácu na Slovensku. Čo je ešte podstatnejšie, otec si svojvoľne začal plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu. Oslovenie jednej spoločnosti podľa jej názoru ešte nepredstavuje riadne hľadanie si práce. Má za to, že otec reálne nepotreboval žiadne dávky v nezamestnanosti so zreteľom na svoj zdravotný stav a možnosť pracovať. Uviedla, že otcovi zrejme vyhovuje stav, keď väčšinu roka nepracuje. Každý zodpovedný rodič musí svoju zodpovednosť preniesť aj do reálneho konania, spočívajúceho vo svojom „sociálnom zabezpečení“ v prípade nepriaznivých situácií. Nemožnosť poberania sociálnych dávok nemôže ísť na úkor mal. detí, ktoré si nevedia zabezpečiť prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb. V danom prípade sa nejedná o nejaký exces, kedy by bol otec prepustený z dlhodobého zamestnania. Otec bol uzrozumený s tým, že ide pracovať na turnus, kde jeho pracovný pomer môže byť ukončený predčasne, nakoľko takto chodí pracovať už niekoľko rokov. Otcovi bola vyplácaná tzv. SOS dávka od októbra 2020, ktoré primárne mohol použiť na potreby mal. detí. Z predložených lekárskych správ nevyplýva, že by bola u otca zistená akákoľvek miera invalidity, či neschopnosti čiastočne, alebo celkovo pracovať, čo bolo správne konštatované aj súdom prvej inštancie. Zdravotné problémy, ktorými otec trpí, sú podľa nej bežnými problémami ľudí, pričom o tom, či otec môže pracovať, môžu rozhodnúť len príslušné úrady a orgány. Poukázala na sporadickosť zdravotných problémov otca, kedy v určitých obdobiach otec vôbec nebol liečený, a teda bol schopný pracovať. Zdravotné problémy otca v deň pojednávania, t.j. 13.4.2021, kedy opäť navštívil ortopedickú ambulanciu a následne dňa 22.4.2021 od kedy je práceneschopný, svedčia o účelovosti jeho konania. Navyše, aj ona bola počas rozhodného obdobia práceneschopná, má problémy s chrbticou, avšak jej prvoradým záujmom je pracovať a zabezpečovať výživné pre deti. Vyjadrila názor, že otec si mohol hľadať prácu nielen v oblasti stavebníctva, ale aj v iných oblastiach, resp. nekvalifikovanú prácu, alebo aspoň prácu na čiastočný pracovný úväzok a vyvinúť tak maximálne úsilie zamestnať sa. Otec počas celého rozhodného obdobia predložil len 3 potvrdenia, že si aktívne hľadal zamestnanie v stavebných spoločnostiach, napriek tomu, že na trhu práce bolo množstvo pracovných ponúk v rôznych iných oblastiach. Poukázala tiež na to, že otec si hľadal zamestnanie stále v stavebných spoločnostiach i potom, čo sám tvrdil, že má závažné zdravotné problémy. Je nelogické, aby si osoba, ktorá má závažné ochorenie kolena a lakťa, hľadala prácu v stavebníctve, a to bezprostredne po ukončení liečby dňa 3.8.2020 a v čase práceneschopnosti z dôvodu bolesti kolena dňa 27.4.2021. Týmito potvrdeniami je tak preukázaná účelovosť hľadania si neadekvátnej práce. K tvrdeniam otca o sporeniach mal. detí považuje za potrebné uviesť, že z účtu, na
ktorom má otec údajne sporiť mal. deťom, nevyplýva, že by sa malo jednať o sporiace účty mal. detí, ale jedná sa o sporiaci účet otca. Z tohto účtu dochádzalo k prevodu finančných prostriedkov na iný účet otca a naopak, a tieto užíval otec zrejme podľa svojich potrieb. Z predmetného účtu jej dokonca otec posiela aj výživné pre mal. deti, čo len potvrdzuje, že je bežným účtom otca, ktorý riadne nezdokladoval. Navyše, mal. deti potrebujú výživné na uspokojovanie pravidelných nákladov, prostriedky je preto otec povinný primárne použiť na bežné výživné, a nie „sporiť“ ich poukazujúc aj na ust. § 63 ods. 3 Zák. o rodine.
5. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.
6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania a správne rozhodol o zamietnutí návrhu na zníženie výživného od otca pre mal. deti. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom správne porovnával pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v roku 2016 s pomermi existujúcimi v čase jeho aktuálneho rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine a nepochybil, ak ustálil, že nedošlo k takej podstatnej a hlavne trvalej zmene pomerov otca, ktoré by mu znemožňovali plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom v doposiaľ určenom rozsahu 120 Eur a 100 Eur mesačne. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami otca, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.
10. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na zníženie výživného. Odvolací súd dopĺňa, že pri rozhodovaní o zmene, t.j. aj o znížení výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom, s pomermi existujúcimi v čase podania návrhu, pričom nie každá zmena pomerov povinného opodstatňuje zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Musí ísť o zmenu trvalú a nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Aj keď otec prišiel z objektívnych dôvodov o zamestnanie v Holandsku, trvalo nestratil svoje schopnosti pracovať a zarábať toľko, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom v doposiaľ určenom rozsahu. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak v tejto súvislosti vychádzal z potencionálneho príjmu otca, ktorý by mohol zarábať na Slovensku, ak by plne využíval všetky svoje schopnosti a možnosti. Zdravotné problémy otca, ktorými sa snažil preukázať svoju neschopnosť dosahovať súdom určený potencionálny príjem, nie sú aj podľa názoru odvolacieho súdu takého charakteru, že by mu objektívne a hlavne natrvalo neumožňovali pracovať dokonca aj v oblasti, v ktorej pôsobil v zahraničí. Tento záver umocňuje skutočnosť, že otec sa po doliečení zdravotných ťažkostí s lakťom a ramenom znovu uchádzal o pracovnú pozíciu v stavebnej firme. Len v jednej lekárskej správe sa uvádza, že počas liečenia otec nie je schopný vykonávať prácu murár - maliar, čo však neznamená, že túto
nemôže vykonávať po doliečení ťažkostí, resp., že nemohol vykonávať akúkoľvek inú ľahšiu manuálnu, prípadne inú administratívnu činnosť. O účelovom podaní návrhu svedčí aj zistenie, že otec už pri predchádzajúcom určení výživného v roku 2016 na pojednávaní konanom dňa 9.11.2016 uvádzal, že sa vracia na Slovensko a pravdepodobne bude žiadať o zníženie výživného. V nadväznosti na to odvolací súd musí prisvedčiť matke mal. detí, že v otcovom prípade sa nejedná o nejaký exces, kedy by bol prepustený z dlhodobého zamestnania. Otec bol uzrozumený s tým, že ide pracovať na turnus, kde jeho pracovný pomer môže byť ukončený predčasne, nakoľko takto chodí pracovať už niekoľko rokov. Otec v tomto konaní podal návrh na zníženie výživného 3 týždne po absolvovaní povinnej karantény, a hneď potom, ako sa len raz neúspešne uchádzal o prácu v stavebnej firme. Okrem toho si svojvoľne znížil svoju vyživovaciu povinnosť takmer na minimum a pred výživným následne uprednostňoval úhradu takých svojich záväzkov, ktoré nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou. Takýto postup aj odvolací súd považuje za unáhlený, špekulatívny a v rozpore s najlepším záujmom mal. detí. Len v prípade, ak by sa otec sústredene a po dlhšiu dobu preukázateľne uchádzal (nielen informoval, ako tvrdí) o rôzne zamestnania a využil by všetky možnosti, aby si prioritne plnil svoju vyživovaciu povinnosť pred inými záväzkami, bolo by to možné vyhodnotiť v jeho prospech. Je potrebné, aby si otec uvedomil, že mal. deti, ktoré sú vo veku 11 a 14 rokov, sú vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania a doposiaľ určené výživné 120 Eur a 100 Eur mesačne nepostačuje už ani na uspokojovanie ich základných potrieb. Znižovať výživné na minimum za situácie, keď ešte matka mal. detí poberá len minimálnu mzdu, alebo je práceneschopná, len preto, že otec si údajne nevie nájsť adekvátnu prácu, by bolo v rozpore s princípmi morálky a spravodlivosti. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje právo, ani povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená, alebo v ktorom dlhodobo pôsobila. Zákon o rodine v § 62 ods. 1 však zakotvuje výslovne povinnosť živiť svoje deti, takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce alebo na pozícii, na ktorej predtým pracoval, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec, alebo v dostatočnej miere. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Súd prvej inštancie správne (a nie svojvoľne, ako sa domnieva otec) určil, že je objektívne možné, aby otec so zreteľom na svoj vek, pracovné skúsenosti a aj svoj zdravotný stav dosahoval na Slovensku príjem aspoň medzi minimálnou a priemernou mzdou, z ktorého si môže aj naďalej plniť svoju vyživovaciu povinnosť v rozsahu 220 Eur mesačne po zohľadnení, že býva u svojej matky, v dôsledku čoho má podstatne znížené základné výdavky oproti tomu, keď pracoval a býval v zahraničí. Zhoršená životná situácia otca, na ktorú sa odvoláva, bola zohľadnená, pretože v opačnom prípade by podstatná zmena odôvodnených potrieb mal. detí daná ich vekom a uplynutím 6 rokov od poslednej úpravy výživného opodstatňovala zvýšenie výživného. Odvolací súd poukazuje aj na § 62 ods. 2 Zák. o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne keď si splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojich mal. detí. Záverom odvolací súd dodáva, že vytváranie úspor pre mal. deti nemôže mať prednosť pred riadnym plnením si vyživovacej povinnosti, ktorá je určená na uspokojovanie základných odôvodnených potrieb maloletých detí a má byť plnená matke mal. detí. Až keď sú uspokojované všetky bežné odôvodnené potreby mal. detí a pomery povinného rodiča to dovoľujú, je na mieste odkladať, resp. vytvárať pre mal. deti aj sporivú časť.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie doplnil ďalšie dôvody.
12. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
14. Odvolací súd nepriznal matke nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých nemá podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania. Aj keď v danej veci bolo odvolanie otca nedôvodné, nebolo ho možné vyhodnotiť ako šikanózne, resp. účelové v takom rozsahu, aby opodstatňovalo priznanie nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 55 CMP.
15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).