Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/97/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci obžalovaného F. W., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 23.07.2017 takto

rozhodol:

obžalovaný

F. W. Ü. M. Y. , narodený XX.XX.XXXX H. H., trvale bytom H., N. XXX/XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa 20.04.2012, v čase od 13:55 hodiny do 14:00 hodiny na ceste I/51, v katastri obce Veľký Lapáš, viedol osobné motorové vozidlo značky Peugeot 406 EČ U.-XXXDY v smere na obec Veľký Lapáš, pričom v kilometri 181,5 v rozpore s ustanovením § 15 odsek 5 písmeno b) a písmeno i) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, začal predchádzať pred ním idúce motorové vozidlo, aj napriek tomu, že už v tom čase v ľavom jazdnom pruhu predchádzal motocyklista H. Q. na motocykli značky Suzuki EČ U.-XXXAH, rýchlosťou 102 až 122 km/h, kolónu motorových vozidiel, v ktorej viedol F. W. svoje osobné motorové vozidlo značky Peugeot 406 EČ U.-XXXDY rýchlosťou približne 70 km/h, následkom čoho vodič Q., v úmysle zabrániť nárazu do motorového vozidla zn. Peugeot EČ U.-XXXDY, začal prudko brzdiť a zároveň sa vyhýbať vľavo, čím sa dostal do smerovej nestability a spadol s motocyklom na vozovku, v dôsledku čoho pri dopravnej nehode vodič Q. utrpel trieštivú zlomeninu oboch hrboľov píšťaly s posunom kostných úlomkov, odlomenie vonkajšieho členka vpravo a poranenie ihlicového nervu vpravo s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní,

t e d a :

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

t ý m s p á c h a l :

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno f) Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v premávke na pozemných komunikáciách vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodení:

- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874,

- Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č.8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484,

- B.. H. Q., U. XX.XX.XXXX H. G., F. R. V. - Č.D., V. XXX, odkazujú s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 4 Pv 705/12/4403, podanej na Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) dňa 29.09.2016, tento prejednal trestnú vec proti obžalovanému F. W. a na hlavnom pojednávaní dňa 28.03.2017, 23.05.2017 a 23.07.2017 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného B.. H. Q.L., E. B.. A. L., výsluchom znalca doc. B.. D. L., D.., prečítaním výpovedi znalca B.. C. H., B.. L. M. - R., E. L. W., D. W.M., C. T., C.. C. I., prečítaním znaleckých posudkov znalcov G.. Š. L.U., B.. C. H. K. B.. L. M. - R. a tiež prečítaním listinných dôkazov, ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný F. W., necítiac sa vinným zo zavinenia dopravnej nehody, na hlavnom pojednávaní dňa 28.03.2017 vypovedal, že dňa 20.04.2012 pred 14-tou hodinou išiel na motorovom vozidle Peugeot 406 rýchlosťou asi 70 - 75 km/hod, keď začal s predbiehaním bielej Škoda Octavie jazdiacej pred ním. On začal s úkonom predbiehania až keď mal výhľad a presvedčil sa, že sám nie je predbiehaný. Pred prebiehaním vyhodil smerovku. Keď bol na úrovni Octavie všimol si za sebou dvoch motocyklistov na konci kolóny vozidiel, ktorí išli za sebou. Jeden z motocyklistov začal na neho trúbiť, a preto sa on pritlačil k bielej Octavii, aby mali motocyklisti priestor na jeho predbehnutie. Prvý motocyklista jeho predbehol a druhý spadol, spravil dva premety a motorka sa šúchala až do jarku. Potom ako dokončil predbiehanie Octavie zaparkoval svoje vozidlo na pravej strane a vystúpil z vozidla. Obžalovaný uviedol, že pred predbiehaním Octavie sa natlačil k stredovej čiare, aby si overil či v protismere nejde nejaké vozidlo a zároveň či on sám nie je predbiehaný, a keď zistil, že môže Octaviu bezpečne obehnúť, začal s predbiehaním. Poprel, že by pri predbiehacom manévri nedal znamenie o zmene smeru jazdy. Obžalovaný jednoznačne vylúčil, že by sa motocyklisti pred začatím jeho predbiehacieho manévru nachádzali v ľavom jazdnom pruhu. Po nehode prišiel spoločne so svojou manželkou k zranenému motocyklistovi a snažili sa mu pomôcť. Obžalovaný pripomenul, že bezprostredne po nehode pomohol motocyklistovi dať si dole prilbu a všimol si, že poškodený nemal na sebe žiadne okuliare, tie si nasadil, až keď mal prilbu dole a bola tam prítomná policajná hliadka.

Poškodený B.. H. Q., na hlavnom pojednávaní dňa 28.03.2017 vypovedal, že dňa 20.04.2012 v čase medzi 13.55 až 14.00 hod na ceste medzi obcami Nitra a Veľký Lapáš išiel na svojom motocykli zn. Suzuki ev. č. U.-XXX K. s kamarátom B.. A. L.Y., keď začali úkon predbiehania vozidiel idúcich v kolóne s rýchlosťou asi 70 km/h. On ako aj jeho kamarát dali znamenie o zmene smeru jazdy, prešli do ľavého jazdného pruhu a začali predbiehať kolónu vozidiel. Jeho kamarát išiel prvý, on si následne všimol, že obžalovaný sa natlačil k stredovej čiare, akoby chcel začať obiehať, a preto on sám spomalil. Keďže obžalovaný zostal v pravom jazdnom pruhu, on pridal, aby dokončil manéver predbiehania. V tom obžalovaný náhle vybočil zo svojho pruhu bez vyhodenia smerovky, pričom jeho kamarát sa v tom čase nachádzal na úrovni obžalovaného, a preto začal na neho trúbiť a prešiel úplne k ľavej krajnici. On sám začal prudko brzdiť, v dôsledku čoho stratil stabilitu a aj s motorkou sa šmýkal po ceste. Poškodený zároveň vypovedal, že po nehode si dal najskôr dole prilbu a následne okuliare. Pri nehode utrpel trieštivú zlomeninu kolena, narazenie kolena a mnohé modriny. Práceneschopný bol poškodený asi rok, pričom absolvoval rehabilitácie. Liečenie stále prebieha a toho času mu hrozí výmena kolenného kĺbu.

Do augusta 2012 bol nehybný a z toho šesť týždňov ležal v nemocnici. Po nehode mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške 45 %. Poškodený tiež uviedol, že pri brzdení motorku nenatáčal, brzdil pedálom, následkom brzdenia sa motorka začala nakláňať doprava a vtedy došlo ku kontaktu ľavej nohy so zemou a ten náraz ho vystrelil cez motorku. Poškodený trval na svojom tvrdení, že v čase nehody mal nasadené dioptrické okuliare s dioptriami 4,5 až 5 do diaľky.

Svedok B.. A. L., na hlavnom pojednávaní dňa 28.03.2017 vypovedal o priebehu dopravnej nehody obdobne ako poškodený a tak ako v prípravnom konaní a dodal, že obžalovaný sa mu po vystúpení z vozidla ospravedlnil a uviedol mu, že si bol vedomý toho, čo spravil, na čo mu on povedal, nech to ide povedať tomu, kto padol. Poukázal tiež na to, že on predbiehací manéver ani nedokončil a potvrdil, že obžalovaný začal predbiehať bez smerovky. Svedok vypovedal, že napriek vzniku dopravnej nehody, obžalovaný pokračoval v jazde, nebrzdil a zastavil až po obehnutí Octavie. Svedok zároveň uviedol, že poškodený mal v čase nehody na hlave integrovanú prilbu, čo znamená, že najskôr si musel dať dole okuliare a až potom prilbu. Svedok zároveň spresnil, že keď obžalovaný začal predbiehať, on sa s motorkou nachádzal asi 10 až 15 metrov za ním. Akcentoval, že keď on začal predbiehať, ľavý jazdný pruh bol úplne voľný. Pripustil, že poškodený Q. musel ísť vyššou rýchlosťou ako on, ak ho chcel dobehnúť, lebo poškodený sa od neho nachádzal na vzdialenosť 100-150 metrov. On išiel rýchlosťou okolo 90 km/h a brzdil aj prednou aj zadnou brzdou.

Znalec N.. B.. D. L., D.., znalec z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave predniesol na hlavnom pojednávaní dňa 23.05.2017 závery znaleckého posudku č. 147/2016 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline za účelom porovnania znaleckých posudkov B.. C. H. K. B.. L. M. - R. z hľadiska ich hodnovernosti, chýb, správnosti a nesprávnosti, nakoľko sa tieto znalecké posudky od seba líšili vo svojich záveroch. Zo záverov znaleckého posudku vyplývalo, že obžalovaný začal vykonávať predchádzanie v čase, keď poškodený spolu s ďalším motocyklistom predchádzanie už vykonávali a nachádzali sa v ľavom jazdnom pruhu. V tom čase bol poškodený asi 23 až 42 m za obvineným. Technickými výpočtami sa však nedala určiť konečná rýchlosť na konci zrýchľovania obžalovaného, ani to či pred začatím úkonu predbiehania dal svetelné znamenie o zmene smeru jazdy. V zmysle pravidiel cestnej premávky je vodič, ktorý pri predchádzaní vybočuje zo smeru svojej jazdy, povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy, pričom nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním. Obžalovaný v čase začiatku predchádzacieho manévru mohol vidieť motocyklistov v ľavom jazdnom pruhu. Vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti motocyklistov došlo k ich ohrozeniu, ak by však motocyklisti išli maximálnou povolenou rýchlosťou, došlo by iba k ich obmedzeniu. Nesprávnym prvkom v technike jazdy obžalovaného bolo to, že začal úkon predchádzania aj napriek tomu, že v spätnom zrkadle mohol vidieť, že motocyklisti sa už nachádzali v ľavom jazdnom pruhu, už predchádzali a pohybovali sa výrazne vyššou rýchlosťou ako obžalovaný. Preto obžalovaný mal možnosť vyhodnotiť, že sa za ním pohybujú motocyklisti a že ich vo vzťahu k ich skutočnej rýchlosti ohrozí. Na druhej strane poškodený v čase začiatku brzdenia sa pohyboval rýchlosťou 102 až 122 km/h, čo bolo o 12 až 32 km/h vyššou rýchlosťou ako bola maximálna dovolená rýchlosť v danom úseku. Ak by poškodený viedol motocykel rýchlosťou 90 km/h a na vzniknutú situáciu reagoval nenáhlym brzdením, potom by dokázal znížiť rýchlosť jazdy tak, aby k nehode nedošlo. V každom prípade by však došlo k ohrozeniu motocyklistu tým, že by nemal dodržanú bezpečnú pozdĺžnu vzdialenosť za vozidlom obžalovaného. Keďže nemali motocyklisti dodržanú bezpečnú pozdĺžnu vzdialenosť medzi sebou, je možné predpokladať, že poškodený reagoval aj na brzdenie motocyklistu nachádzajúceho sa pred ním, intenzívnym brzdením, ktoré spôsobilo pád. Nesprávnym prvkom v technike jazdy poškodeného bolo nedodržanie maximálnej povolenej rýchlosti a nedodržanie bezpečnej pozdĺžnej vzdialenosti za prvým motocyklistom. V zmysle záverov znaleckého posudku mohol obžalovaný vzniku dopravnej nehody zabrániť tak, že by nechal prejsť najskôr motocyklistov a až potom by vykonal predchádzanie vozidla. Na takéto konanie mal obžalovaný z technického hľadiska vo vzťahu k polohe a rýchlosti motocyklistov technické signály. V čase začiatku predchádzania mohol obžalovaný vidieť motocyklistov v ľavom jazdnom pruhu a mohol tiež predpokladať, že svojím vjazdom do ľavého jazdného pruhu vyvolá kolíznu situáciu. Poškodený by dopravnej nehode zabránil tak, že by viedol motocykel rýchlosťou 90 km/h a na situáciu by reagoval nenáhlym brzdením. V takomto prípade by dokázal spomaliť a znížiť rýchlosť jazdy tak, že by sa v čase vyrovnania jeho rýchlosti s rýchlosťou obžalovaného nachádzal za vozidlom obžalovaného vo vzdialenosti 10,5 m až 22,0 m, pričom v tomto priestore by sa ešte nachádzal aj pred ním idúci motocyklista. Znalecký ústav zároveň konštatoval, že obžalovaný tým, že začal úkon predchádzania nevytvoril poškodenému z technického hľadiska prekážku náhlu. Ak by nehodový dej prebiehal na dolnej hranici vypočítanej rýchlosti poškodeného, potom by technickou

príčinou vzniku dopravnej nehody bola hlavne nesprávna technika jazdy obžalovaného, ktorý začal predchádzať aj napriek tomu, že bol predchádzaný v dôsledku čoho došlo k vzniku kolíznej situácie a ohrozil poškodeného. Ďalším prvkom technickej príčiny dopravnej nehody bola aj nesprávna technika jazdy poškodeného, ktorý viedol motocykel vyššou rýchlosťou, ako bola maximálna dovolená rýchlosť v danom úseku, čím si poškodený znemožnil zabrániť dopravnej nehode. Ak nehodový dej prebiehal na hornej hranici vypočítanej rýchlosti poškodeného, potom technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy obžalovaného a poškodeného. Znalecký posudok znalca B., ktorý nedostatočne skúmal možnosti zabránenia nehode zo strany motocyklistov, nedostatočne sa zaoberal vplyvom prekročenia dovolenej rýchlosti zo strany motocyklistov a technickú príčinu dopravnej nehody vyhodnotil vo vzťahu k vzniknutému obmedzeniu, bol ústavom posúdený ako nedostatočný a nesprávny. Okrem toho tento znalec použil definíciu náhlej prekážky, ktorá bola nepoužiteľná pre tento typ dopravnej nehody. Znalecký posudok B.. L. M. - R., ktorý považoval za dôležité jedine to, že motocykle začali úkon predbiehania skôr, ústav nepovažoval za rozhodujúce a jediné kritérium pre stanovenie technickej príčiny vzniku dopravnej nehody. B.. L. M. - R. v znaleckom posudku konštatoval, že ak by poškodený jazdil rýchlosťou 90 km/h, nedošlo by k jeho ohrozeniu a ak by jazdil rýchlosťou do 125 km/h a následne by začal brzdiť plným brzdným spomalením, pričom by pokračoval v jazde vo svojom jazdnom koridore, nachádzal by sa za vozidlom obžalovaného vo vzdialenosti cca 2 m, čo predstavovalo veľké riziko. Hoci znalec skonštatoval, že vodič je povinný pri predchádzaní dávať znamenie o zmene smeru jazdy, pričom nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním, túto skutočnosť znalec nezohľadnil pri hodnotení techniky jazdy obžalovaného. Znalec zároveň konštatoval, že obvinený nemusel predpokladať jazdu poškodeného takouto rýchlosťou. Toto tvrdenie považoval ústav za právne stanovisko, čo technickému znalcovi neprináleží hodnotiť. Tento znalecký posudok posúdil ústav ako nekomplexný. Pri výsluchu znalec ústavu dodal, že pred svojou výpoveďou bol oboznámený s výpoveďami poškodeného a svedka urobenými na hlavnom pojednávaní dňa 28.03.2017, ale tieto neobsahovali také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na vyhodnotenie priebehu nehodového deja, a preto znalec zotrval na podaných záveroch znaleckého posudku. Okrem toho znalec uviedol, že na to, aby bol nejaký prvok nehodového deja súčasne prvkom príčiny dopravnej nehody, musí spĺňať dve podmienky, a to musí sa jednať o prvok v technike jazdy, ktorý je v rozpore s pravidlami cestnej premávky a súčasne musí existovať prvok, ktorý vytvoril kolíznu situáciu alebo znemožnil zabrániť dopravnej nehode. V predmetnom prípade je prvok, ktorý vyvolal kolíznu situáciu, nesprávna technika jazdy vodiča pri predchádzaní, kedy svojím manévrom, z technického hľadiska, ohrozil vodiča motocykla vo vzťahu k jeho skutočnej rýchlosti jazdy a ďalší prvok technickej príčiny nehody je nesprávna technika jazdy vodiča motocykla, keď sa tento pohyboval rýchlosťou v rozpätí 102 - 122 km/hod, teda rýchlosťou vyššou ako je pre daný úsek predpísaná. Jedná sa o prvok nehodového deja, ktorý vodičovi motocykla znemožnil zabrániť dopravnej nehode. Z brzdných stôp vyplynulo, že motocyklista intenzívne brzdil, pričom pri takomto jazdnom manévri je pravdepodobnosť straty smerovej stability a pádu motocyklistu pomerne veľká a to pri podmienkach, kedy motocyklista brzdí z vyššej rýchlosti ako to bolo aj v tomto prípade. Takýto charakter brzdnej stopy je charakteristický pre brzdenie s použitím oboch bŕzd a zablokovanie zadným kolesom. Podľa znalca by bol technicky nevysvetliteľný dej, ak by medzi motocyklistami bola vzájomná vzdialenosť 380 metrov, ako by to malo vyplývať z opisu nehodového deja svedkom, nakoľko v takom prípade by pre poškodeného nebol žiaden dôvod na intenzívne brzdenie, ku ktorému objektívne došlo. V tejto súvislosti však znalec poukázal na to, že sa často stretáva s tým, že účastníci dopravnej nehody opisujú vzdialenosť v metroch s veľkými odchýlkami. Znalec sa tiež vyjadril, že poškodený sa v čase predbiehania obžalovaného musel nachádzať v ľavom jazdnom pruhu. Ak by vodič vozidla Peugeot dopravnú situáciu vyhodnotil v správnom okamihu, to znamená tesne pred tým, ako sa začal priečne premiestňovať do ľavého jazdného pruhu, tak by mal možnosť motocyklistov vidieť a s najväčšou pravdepodobnosťou by ten manéver nevykonal, pretože zo situácie v spätnom zrkadle vyplývalo, že uvedený manéver povedie ku vzniku kolíznej situácie. Obžalovaný mohol túto situáciu pred tým takto vidieť, avšak v dlhšom odstupe od okamihu ako začal vykonávať priečne premiestňovanie vľavo. Takáto technika jazdy obžalovaného však nebola správna.

Súd za splnenia podmienok a postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítal na hlavnom pojednávaní dňa 23.05.2017 per analogiam zápisnice o výsluchoch znalca B.. C. H., Q. B.. L. M. - R. a zápisnice o výsluchoch svedkov L. W., D. W., C. T., C.. C. I. z prípravného konania.

Znalec B.. C. H., v prípravnom konaní dňa 28.05.2015 vypovedal, že poškodený reagoval na vybočenie obžalovaného cez stredovú čiaru vo vzdialenosti 18 až 22 metrov. Podľa znalca obžalovaný vybočením

vľavo vytvoril poškodenému prekážku z technického hľadiska náhlu. Znalec zároveň pripustil, že skúsenejší motocyklista by manéver brzdenia zvládol lepšie ako poškodený, ale jeho reakcia bola posúdená ako včasná. Ku strate stability motocyklistu zaručene dôjde ak motocyklista súčasne brzdí a zároveň mení aj smer jazdy. Znalec sa zároveň vyjadril, že na vzniknutú situáciu nemalo žiadny vplyv prípadné zrakové obmedzenie poškodeného.

Znalec B.. L. M. - R., v prípravnom konaní dňa 28.05.2015 vypovedal, že v dôsledku pisárskej chyby bol v jeho znaleckom posudku uvedený nesprávny dátum nehody 28.10.2013. Okrem toho znalec konštatoval, že kolíznu situáciu si zapríčinil poškodený sám výrazným prekročením povolenej rýchlosti a nesprávnym spôsobom brzdenia, preto pri vzniku dopravnej situácie už nemal možnosť primerane a bezpečne reagovať. K znaleckému posudku B.. H. znalec uviedol, že z dôvodu rozdielneho technického pohľadu sa ich znalecké posudky líšia v rýchlosti poškodeného. Znalec zároveň konštatoval, že obžalovaný nevytvoril poškodenému náhlu prekážku, pretože ak by poškodený jazdil predpísanou rýchlosťou, nemusel by na predbiehanie obžalovaného nijakým spôsobom reagovať a počas úkonu predbiehania by jazdil za obžalovaným.

Svedkyňa L. W., manželka obžalovaného, v prípravnom konaní dňa 12.06.2015 využila svoje právo podľa § 130 Trestného poriadku a k veci nevypovedala, rovnako ako svedok D. W., syn obžalovaného ako aj svedkyňa C. T., snúbenica syna obžalovaného.

Svedok B.. C.. C. I., splnomocnený zástupca poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s., v prípravnom konaní dňa 01.07.2015 vypovedal, že pri dopravnej nehode dňa 20.04.2012 došlo k poškodeniu zdravia ich poistenca poškodeného B.. H. Q. a poisťovňa uhradila náklady na liečenie poškodeného vo výške 4.316,65 eura. Vzniknutú škodu si poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. uplatnila v plnej výške 4.316,65 eura v adhéznom konaní.

Súd za splnenia podmienok a postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítal na hlavnom pojednávaní dňa 23.05.2017 závery znaleckých posudkov č. 26/2013 znalca G.. Š. L., č. 30/2013 znalca B.. C. H. a jeho dodatok č. 64/2015 a znalecký posudok č. 24/2014 znalca B.. L. M. - R..

Zo znaleckého posudku č. 26/2013 znalca G.. Š. L. vyplývalo, že poškodený pri dopravnej nehode utrpel trieštivú zlomeninu oboch hrboľov píšťaly s posunom kostných úlomkov, odlomenie vonkajšieho členka vpravo a poranenie ihlicového nervu vpravo s priemernou dobou liečenia a práceneschopnosťou asi 7 až 9 mesiacov, ktorá sa mohla predĺžiť až na dobu jedného roka, vzhľadom na to, že sa jednalo o ťažký, až invalidizujúci úraz.

Zo znaleckého posudku č. 30/2013 znalca B.. C. H. a z jeho dodatku č. 64/2015 vyplývalo, že poškodený jazdil rýchlosťou 104 až 127 km/h, pričom poškodený reagoval na zmenu smeru jazdy obžalovaného vyhýbaním sa vľavo a brzdením prevažne zadnou brzdou s čiastočným pribrzdením brzdou prednou a v dôsledku súčasného natočenia motocyklu vľavo došlo ku vzniku smerovej nestability motocykla, následkom ktorej bol pád poškodeného. Z technického hľadiska bola táto technika jazdy posúdená ako nesprávna. Obžalovaný jazdil rýchlosťou 75 km/h a pri zahájení manévru predchádzania začal zrýchľovať a vybočovať z pravého jazdného pruhu vľavo. Znalec nevedel posúdiť, či bolo na vozidle obžalovaného zapnutý ukazovateľ zmenu smeru jazdy vľavo. Obžalovaný pri predbiehaní mal možnosť vidieť za sebou motocyklistov jazdiacich v ľavom jazdnom pruhu. Znalec konštatoval, že obžalovaný mal možnosť vidieť motocyklistov jazdiacich v ľavom jazdnom pruhu, ktorí v tom čase už predchádzali vozidlá jazdiace za obžalovaným, preto mal obžalovaný možnosť zodpovedajúcim spôsobom konať, teda s manévrom predchádzania mal počkať, až kým ho motocyklisti jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu, predbehnú. Okrem toho znalec konštatoval, že ak by poškodený počas nehodového deja brzdil v priamom smere, zbrzdil by motocykel z pôvodnej rýchlosti na rýchlosť obžalovaného bez toho, aby došlo k nárazu poškodeného do vozidla obžalovaného. Ani na motocykli poškodeného a ani na vozidle obžalovaného nedošlo k žiadnej závade, ktorá by mala vplyv na priebeh nehodového deja. Na záver znalec uviedol, že poškodený sa v ľavom jazdnom pruhu nachádzal jednoznačne skôr, ako do tohto pruhu začalo vybočovať vozidlo obžalovaného. Ak by obžalovaný vybočil vľavo vo vzdialenosti menšej ako 65,4 m pred poškodeným, obžalovaný by mu vytvoril prekážku z technického hľadiska náhlu.

Zo znaleckého posudku č. 24/2014 znalca B.. L. M. - R. vyplývalo, že poškodený v čase dopravnej nehody jazdil rýchlosťou 125 km/h, pričom na konanie obžalovaného reagoval intenzívnym brzdením,

ktoré nezvládol a s motocyklom spadol. Podľa znalca mal poškodený možnosť nehode zabrániť, ak by jazdil povolenou rýchlosťou 90 km/h, alebo ak by jazdil rýchlosťou do 125 km/h, pričom by s plným brzdením spomalil a pokračoval by v jazde vo svojom koridore. V technike jazdy poškodeného tak znalec videl tri nesprávne prvky, a to výrazne vyššiu rýchlosť ako je maximálna povolená rýchlosť, nedodržaný primeraný odstup za motocyklom jazdiacim pred ním a nezvládnutie techniky brzdenia. Obžalovaný jazdil v čase skutku rýchlosťou asi 75 km/h, pričom pri zmene smeru jazdy mal možnosť vidieť za sebou motocyklistov v ľavom jazdnom pruhu. Obžalovaný mal možnosť nehode zabrániť, ak by sa obžalovaný v čase zmeny smeru jazdy opätovne presvedčil pohľadom do spätného zrkadla a vrátil by sa do pravého jazdného pruhu. V technike jazdy obžalovaného znalec nevidel žiadny nesprávny prvok, pretože pred zmenou smeru jazdy sa presvedčil o stave dopravnej situácie za vozidlom, začal úkon predchádzania v čase, kedy sa motocyklisti pri dodržaní povolenej rýchlosti nachádzali za ním vo vzdialenosti cca 45 m a nemal dôvod sa už počas úkonu predchádzania opätovne presvedčiť o dopravnej situácii za vozidlom. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že obžalovaný svojím prejazdom do ľavého jazdného pruhu nevytvoril poškodenému prekážku z technického hľadiska náhlu a z technického hľadiska mal na vznik dopravnej nehody jediný a hlavný podiel poškodený, ktorý svojou výrazne vyššou rýchlosťou si vytvoril kolíznu situáciu, ktorej dôsledkom bol pád jeho motocyklu.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na vec a na osobu obžalovaného sa vzťahujúce listinné dôkazy.

Zo záznamu dopravnej nehody vyhotoveného dňa 20.04.2012 Okresným dopravným inšpektorátom Nitra vyplývalo, že k dopravnej nehode došlo dňa 20.04.2012 v čase od 13.55 hod. do 14.00. hod na ceste I. triedy č. 51 v 181.5 km v katastri obce Veľký Lapáš. Účastníkom dopravnej nehody bol obžalovaný F. W., za prítomnosti L. W., D. W., C. T., a poškodeného H. Q. na strane druhej. Svedkom dopravnej nehody bol svedok A. L.. V zázname dopravnej nehody bol priebeh dopravnej nehody popísaný tak, že vodičovi Q., ktorý jazdil za svedkom L., mal do jazdnej dráhy vojsť obžalovaný so svojím vozidlom, následkom čoho vodič Q. prudko zabrzdil a dostal sa do smerovej nestability a spadol s motocyklom na vozovku. Boli uvedené dve príčiny dopravnej nehody, a to nesprávne predchádzanie a nesprávne vybočenie zo smeru jazdy pri predchádzaní, za ktorú bol zodpovedný obžalovaný a nedodržanie vzdialenosti medzi vozidlami, za čo zodpovedal poškodený Q.. Zo zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody vyplývalo, že dopravná nehoda sa stala na priamom úseku, vozovka bola suchá, neznečistená, poveternostné podmienky neboli sťažené, viditeľnosť bola dobrá. Účastníci dopravnej nehody F. W., L. W., D. W., C. T. zranení neboli, bol zranený H. Q., ktorý bol prevezený do FN Nitra. U vodičov nebolo zistené požitie alkoholu. Skutočnosti vyplývajúce zo záznamu o dopravnej nehode a zo zápisnice o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody vyplývali aj z vyhotovenej fotodokumentácie.

Z evidenčnej karty vozidla vyplývalo, že osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 406 XBRHZF s ev. č. U. v čase skutku patrilo obžalovanému a motocykel značky SUZUKI E. XXXSX K. s ev. č. U. v čase skutku patril poškodenému.

Z evidenčnej karty vodiča vyplývalo, že obžalovaný mal vodičský preukaz na vedenie osobného motorového vozidla vydaný dňa 28.08.1979, mal evidovaných päť blokových pokút za priestupky v doprave. Obžalovaný mal jeden zákaz činnosti uložený ODI, a to od 19.07.2006 do 19.10.2006 pre porušenie povinností vodiča podľa § 4 odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno b ) zákona č. 315/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov. Z evidenčnej karty poškodeného vyplývalo, že tento mal vydaný vodičský preukaz na vedenie motorového vozidla dňa 21.02.2002 a na vedenie motocyklu dňa 01.05.2004. Poškodený sa dopustil siedmych priestupkov v doprave, pre ktoré bol potrestaný blokovými pokutami. Poškodenému nebol doposiaľ uložený žiadny zákaz činnosti.

Zo zápisov o dychovej skúške vyplývalo, že tak obžalovaný, ako aj poškodený neboli v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu.

Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vyplývalo, že poškodený pri dopravnej nehode dňa 20.04.2012 utrpel zranenia, z ktorých sa liečil od 20.04.2012 do 20.04.2013 a jeho bolestné bolo celkovo ohodnotené na 420 bodov a jeho sťaženie spoločenského uplatnenia na 1420 bodov.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne vyplývalo, že Sociálna poisťovňa sa pripojila k trestnému stíhaniu a výšku nároku na náhradu škody si chceli uplatniť až po vyčíslení dávok dôchodkového poistenia po obdŕžaní právoplatného rozsudku.

Z oznámenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. vyplývalo, že poisťovňa si v trestnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému a náklady konania vo výške 4.316,65 eura.

Zo žiadosti o vyjadrenie Wüstenrot poisťovne a.s. vyplývalo, že v tejto poisťovni mal obžalovaný uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, z ktorej nebolo poškodenému vyplatené žiadne poistné plnenie, z dôvodu neuzatvorenia šetrenia právneho základu nároku.

Z odpisu registra trestov vyplývalo, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Z výpisu z Ústrednej evidencii priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, súd zistil, že obžalovaný bol trikrát priestupkovo prejednávaný za priestupky na úseku dopravy, za ktoré bol postihnutý blokovými pokutami.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby.

V konaní bolo jednoznačne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný a že tento svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej, keď z nedbanlivosti spôsobil poškodenému H. Q. ťažkú ujmu na zdraví, ktorá bola popísaná aj v znaleckom posudku G.. Š. L. tým, že predchádzal vozidlo pred sebou, hoci nemal k tomu splnené podmienky podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“). Uvedené vyplynulo z vykonaného dokazovania, a to najmä z kontrolného znaleckého dokazovania realizované znaleckým ústavom.

Podľa § 5 odsek 5 písmeno b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vodič nesmie predchádzať, ak by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť.

Podľa § 5 odsek 5 písmeno j) zákona o cestnej premávke vodič nesmie predchádzať, ak by pri predchádzaní svojou výrazne nižšou rýchlosťou obmedzil za ním idúce vozidlo, ktoré začalo úkon predchádzania skôr.

V danom prípade obrana obžalovaného bola postavená v podstate na tom, že poškodený Q. bol zodpovedný za vznik dopravnej nehody, pretože nielenže nedodržal maximálnu povolenú rýchlosť, ale nedodržal ani bezpečnú pozdĺžnu vzdialenosť za motocyklom svedka L., čím si vytvoril podmienky, ktoré mu znemožnili zabrániť dopravnej nehody.

Súd v tejto súvislosti uviedol, že riešenie príčinnej súvislosti teda vznik následku - ťažkej ujmy na zdraví u poškodeného H. Q.T., je jednou z najdôležitejších otázok z hľadiska posúdenia viny obžalovaného, pretože je jedným zo základných predpokladov jeho trestnoprávnej zodpovednosti. Príčinný vzťah, ktorý spája konanie s následkom, je obligatórnym znakom objektívnej stránky trestného činu, a preto je príčinná súvislosť objektívnou kategóriou. Je pravdou, že len samotná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a spôsobeným následkom k trestnoprávnej zodpovednosti nestačí, nakoľko vývoj príčinnej súvislosti musí byť zahrnutý zavinením aspoň v hrubých rysoch, preto príčinný vzťah znamená, že určitá osoba môže byť trestne zodpovedná len vtedy, ak svojím konaním následok skutočne spôsobila.

Najmä pri dopravných nehodách je každý následok výsledkom mnohých príčin, pričom príčinou následku je každé konanie, bez ktorého by následok nikdy nenastal. Určitá činnosť, okolnosť nestrácajú svoj charakter príčiny len preto, že okrem nej viedli k následku aj ďalšie príčiny, podmienky, okolnosti. Pre- to sa príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom neprerušuje, ak ku konaniu páchateľa pristúpi aj ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, avšak konanie páchateľa zostáva

takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nebolo došlo. Príčinou je totiž jav, bez ktorého by iný jav nenastal, resp. by nenastal takým spôsobom, akým nastal (čo do rozsahu poruchy či ohrozenia, miesta, času a pod.). V trestnom práve do príčinnosti v širšom zmysle zahrňujeme i tzv. podmienky. Je tomu tak preto, že niekedy je treba postihnúť i konanie, ktoré je len podmienkou následku. Akákoľvek podmienka, bez ktorej by následok nenastal, alebo by nastal inak, sa považuje za príčinu v trestnoprávnom následku.

Každé konanie, bez ktorého by následok nebol nastal, nie je však rovnako dôležitou príčinou násled- ku. Dôležité tiež je, aby konanie páchateľa bolo z hľadiska spôsobeného následku príčinou dostatočne významnou. Rozlišovanie medzi následkami nevyhnutnými a náhodnými však nie je rozhodujúce pre stanovenie trestnej zodpovednosti. Konanie ako príčina následku nie je vždy rovnaké, ale naopak môže vyjadrovať rozdielne stupne spôsobenia následku. Stupeň spôsobenia následku je potom jednou z okolností, ktoré určujú stupeň závažnosti posudzovaného trestného činu.

Nie je tiež rozhodujúce, či k následku došlo pôsobením viacerých okolností, nielen konaním páchateľa. Určité konanie alebo okolnosť má povahu príčiny aj vtedy, ak okrem nej k následku viedli aj ďalšie okolnosti. Príčinná súvislosť je daná aj vtedy, ak vedľa príčiny, ktorá bezprostredne spôsobila následok (napr. ťažkú ujmu na zdraví pri prečine ublíženia na zdraví), pôsobila i ďalšia príčina, pričom je neroz- hodné, ak každá z týchto príčin bola inak spôsobilá privodiť následok sama o sebe alebo mohla tento následok privodiť len vo vzájomnom spolupôsobení s druhou príčinou.

Aplikujúc tieto všeobecné zásady na tento konkrétny prípad v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá sa stala dňa 20.04.2012 na ceste I. triedy v smere na Veľký Lapáš zažalovaného skutku sa dopustil tak obžalovaný, a to porušením ustanovení § 5 odsek 5 písmeno b) a písmeno i) zákona o cestnej premávke ako aj poškodený, a to porušením § 17 zákona o cestnej premávke nedodržaním bezpečnej vzdialenosti medzi vozidlami a § 16 odsek 1, odsek 4 zákona o cestnej premávke, predovšetkým prekročením rýchlosti. Tak u obžalovaného ako aj u poškodeného možno mať za bez dôvodných pochybností preukázané nedbanlivostné zavinenie, u obžalovaného vo forme nevedomej nedbanlivosti a u poškodeného dokonca nedbanlivosti vedomej. Znalecké dokazovanie, najmä osobitné vedecké preskúmanie znaleckým ústavom, súd pre chyby a nesprávnosť znaleckých posudkov znalcov z týchto nevychádzal, preukázalo priamu príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a nedbanlivostným konaním tak obžalovaného ako aj poškodeného, ktoré uzavrelo, že technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola hlavne nesprávna technika jazdy obžalovaného, ak by poškodený jazdil na dolnej hranici vypočítanej rýchlosti, pretože začal predchádzať aj napriek tomu, že bol predchádzaný a keby nehodový dej prebiehal na hornej hranici vypočítanej rýchlosti poškodeného, potom technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy obžalovaného a poškodeného. Za danej dopravnej situácie bolo predovšetkým na obžalovanom ako vodičovi osobného motorového vozidla, aby, po tom ako dal znamenie o zmene smeru jazdy, sám zodpovedne určil, či môže alebo nemôže predchádzať, o tomto sa mal presvedčiť ešte tesne pred samotným úkonom predbiehania, aby mal stopercentnú istotu na to, aby mohol predísť pred ním idúce vozidlo bez ohrozenia vodičov za ním. Z týchto dôvodov sa súd nemohol stotožniť s obranou obžalovaného a považoval ju len za nepriznanie si zodpovednosti za vznik dopravnej nehody, ktorú vyvracali nielen znalecký posudok znaleckého ústavu, ale i ostatné vo veci produkované dôkazy a to výpoveď svedka L. ako aj poškodeného Q., záznam dopravnej nehody ako aj zápisnica o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody, ktoré dôkazy všetky preukázali, že obžalovaný predbiehal, hoci už bol predbiehaný motorkármi. Pre posúdenie takejto situácie je rozhodujúca najmä vzdialenosť, rozdiel rýchlosti medzi vozidlami v spätnom zrkadle, hustota premávky a prehľadnosť miesta. Vodič v tomto smere musí mať schopnosť zodpovedne sa rozhodnúť za každej, aj zložitej dopravnej situácie. Vzhľadom na rozvedené, súd ako primárnu príčinu dopravnej nehody vzhliadol v nesprávnom predbiehaní obžalovaným, pretože v prípade, ak by obžalovaný správne vyhodnotil dopravnú situáciu, keď mal možnosť vidieť, že predchádzanie už vykonávali poškodený a svedok L. a nachádzali sa v ľavom jazdnom pruhu a nezačal by s predbiehaním vozidla pred ním, k dopravnej nehode by nedošlo, pretože na prekročenie rýchlosti poškodeným mohol reagovať vyhodnotením rozdielu medzi rýchlosťami vozidiel v spätnom zrkadle, čím by zabránil vzniku dopravnej nehody nepreradením sa do ľavého jazdného pruhu a motorkárov by ani neohrozil ani neobmedzil pri ich predbiehacom manévri. To znamenalo, že uvedené konanie obžalovaného bolo prvotnou príčinou relevantného trestnoprávneho následku v podobe ťažkej ujmy poškodeného.

Z vyššie popísaného bolo zrejmé, že pri vzniku následku spolupôsobili viaceré príčiny (konanie obvineného aj poškodeného). V takom prípade treba ale vyhodnotiť každú príčinu čo do jej významu pre

vznik následku osobitne a určiť jej dôležitosť pre následok, ktorý z konania obvineného nastal. Pokiaľ išlo o následky dopravnej nehody spôsobené poškodeným tieto nie sú chránené žiadnou skutkovou podstatou trestného činu v osobitnej časti Trestného zákona, na druhej strane nedbanlivostné konanie obžalovaného spôsobilo poškodenie zdravia poškodeného majúce charakter ťažkej ujmy na zdraví, preto tu existovala priama príčinná súvislosť iba medzi protiprávnym konaním a nedbanlivostným zavinením obžalovaného, pretože u poškodeného bola vylúčená z dôvodu, že páchateľom tohto trestného činu nemôže byť ten, komu ťažká ujma na zdraví vznikla, v tomto prípade poškodený.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov svojím protiprávnym, z nedbanlivosti zavineným konaním po stránke subjektívnej, ale aj (a predovšetkým) po stránke objektívnej, iba obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona) a to nielen po formálnej, ale aj po materiálnej stránke. Poškodený svojím konaním naplnil iba zákonné znaky priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 odsek 1 písmeno g), písmeno h) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov, za ktorý mohol byť postihnutý v správnom konaní.

Súd tiež upozornil na to, že otázka, ktorý účastník cestnej premávky zavinil dopravnú nehodu, je otázkou právnou, ktorú neprislúcha riešiť znalcovi, ale súdu, že z princípu tzv. obmedzenej zodpovednosti v cestnej doprave vyplýva, že každý jej účastník je oprávnený sa domnievať, že jej ostatní účastníci budú dodržiavať jej pravidlá, pokiaľ z konkrétnych okolností nevyplynulo niečo iné, že okolnosť, že poškodený spoluzavinil dopravnú nehodu porušením pravidiel cestnej premávky ustanovených v zákone o cestnej premávke, neznamenala sama osebe zánik trestnej zodpovednosti vodiča motorového vozidla (v prejednávanej veci obžalovaného), ktorý sa zavinene podieľal na vzniku dopravnej nehody a jej následkoch na zdraví poškodeného a ovplyvnila iba mieru jeho zavinenia, ktorú bolo možné (a aj v prejednávanej veci potrebné) zohľadniť pri úvahách o druhu a výmere ukladaného trestu súdom.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho nápravy.

Súd u obžalovaného zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a tiež u obžalovaného nezistiac žiadnu, v ustanovení § 37 Trestného zákona uvedenú priťažujúcu okolnosť, teda znížil hornú hranicu dva roky podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona o jednu tretinu, a teda vychádzal z trestnej sadzby šesť mesiacov až jeden rok a šesť mesiacov. Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby, teda vo výmere šesť mesiacov, a to s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby na jeden rok s presvedčením, že takto uložený trest je spravodlivý a primeraný.

Súd zistil, že v danom prípade boli splnené aj všetky podmienky a predpoklady na uloženie vedľajšieho trestu, a to trestu zákazu činnosti uvedené v ustanoveniach § 32 písmeno g), § 34 odsek 6 a § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, a to trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke samostatne, pretože obžalovaný sa dopustil prečinu ublíženia na zdraví v súvislosti s vedením motorového vozidla. Súd pri výmere trestu zákazu činnosti prihliadol aj na zistené a vyššie uvedené okolnosti prípadu (spoluzavinenie poškodeného) a pomery obžalovaného (zvlášť jeho doterajší riadne vedený život), ktoré vo svojom súhrne z hľadiska tohto druhu trestu, uloženie ktorého obžalovanému v prejednávanej veci prichádzalo do úvahy, mali vplyv na to, že tento trest súd vymeral využitím zmierňovacieho ustanovenia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno f) Trestného zákona na šesť mesiacov. Súd mal za to, že tento druh a takáto výmera obžalovanému v prejednávanej veci samostatne uloženého trestu zákazu činnosti zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, spoluzavinenie poškodeného, zistená jedna poľahčujúca a žiadna priťažujúca okolnosť, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy) a preto je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Pokiaľ išlo o nároky na náhradu škody právnických osôb Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. a Sociálna poisťovňa ako aj o nárok na náhradu škody titulom bolestného, nákladov na liečenie, dopravu a poškodenia vecí uplatnený poškodeným Záhradníkom, súd poškodených s ich nárokmi odkázal na civilný proces, nielen kvôli tomu, že poškodení si svoje nároky riadne nevyčíslili, prípadne ich úhradu riadne nezdokladovali, ale najmä a práve pre dokázané spoluzavinenie poškodeného na vzniku dopravnej nehody, o miere ktorého by súd musel vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, preto uplatnené nároky nedávali súdu dostatočný podklad na to, aby rozhodol o náhrade škody v adhéznom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.