Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/90/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: EVITA INTERNATIONAL, s.r.o., so sídlom Odbojárov 456, 955 88 Tovarníky, IČO: 31 343 066, právne zastúpeného: Highgate Law & Tax, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 477 262, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101444184/2021 zo dňa 9. augusta 2021, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 12.10.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správca dane“) č. 100615225/2021 zo dňa 15.04.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 3.000,00 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2015.

2. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému z dôvodov nesprávneho zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia, nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti rozhodnutia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly mu v rozhodnutí nepriznal nárok na odpočet DPH vo výške 3.000,00 eur v súvislosti s faktúrou č. XXXXXXXXX od spoločnosti O.., F. (ďalej len „O.s. r. o.“) v celkovej sume 18.000,00 eur. Predmetné dodanie súviselo so Zmluvou o zabezpečení reklamných služieb zo dňa 07.07.2015 v súvislosti s podujatím s názvom U. Y.. Na základe zmluvy, súčasťou spolupráce mala byť prezentácia obchodného mena a loga žalobcu ako reklamného partnera podujatia U. Y. v reklamných spotoch v televízii, na billboardoch, podsvietených nosičoch reklamy (CLV) a pod. Správca dane a žalovaný predmetné dodanie nepovažujú za dodania spôsobilé založiť nárok žalobcu na odpočet DPH, a to z dôvodu, že pri predmetných dodaniach nejde o reklamu, ale o sponzoring, ktorý sám o sebe nie je predmetom dane z pridanej hodnoty, nevzniká pri jeho poskytnutí daňová povinnosť v súvislosti s DPH a preto nemôže vzniknúť ani právo na odpočítanie dane.

3. Žalobca mal za to, že k posúdeniu dodania správca dane aj žalovaný, dospeli na základe nesprávneho vyhodnotenia zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko sa pri posudzovaní predmetného dodania obmedzili iba na subjektívne posúdenie dodania ako nespôsobilého privodiť žalobcovi zdaniteľný príjem, bez ohľadu na širší koncept reklamy ako takej a bez ohradu na aktuálne podmienky ekonomického a trhového prostredia. Žalovaný nepovažoval obsah dodania za dostatočne agresívny na to, aby naplnil definíciu reklamy. Predmetné dodanie preto posúdil ako sponzoring, napriek tomu, že je uvedené kategorizovanie predmetného dodania v zjavnom faktickom a vecnom rozpore so skutkovým stavom, ako aj so zámerom žalobcu vyjadreným v zmluve. V súvislosti s posúdením predmetného dodania žalovaný opomína názor Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. konštatoval, že: „Pri hodnotení otázky povahy prijatých reklamných činností o ich použitia no podnikanie (vlastné zdaniteľné obchody) žalobcu je treba vziať s pomocou prípustnej analógie do úvahy predovšetkým legálnu definíciu reklamy, zo ktorú so považuje „predvedenie, prezentáciu alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu: pričom produktom sú tovary, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov o iné právo o záväzky súvisiace 5 podnikaním“ (, o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)“. Z vyššie uvedenej definície tak vyplýva, že prezentácia loga alebo obchodného mena je reklamou, keďže ide o prezentáciu/oznámenie súvisiacu s zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkt na trhu (t. j. logo alebo obchodné meno). Žalobca poukázal na to, že žalovaný tento názor Najvyššieho súdu SR opomína napriek tomu, že sám konštatoval, že sponzorstvo slúži skôr k propagácií firmy. Ak propagácia firmy je podľa tohto názoru Najvyššieho súdu SR reklamnou činnosťou a podľa názoru žalovaného ide o akési sponzorstvo (sponzoring), tak z toho jednoznačne vyplýva, že sponzorstvo (sponzoring) môže za určitých okolností napĺňať znaky reklamnej činnosti a teda nejde o dve izolované množiny, ale sčasti vzájomne prekrývajúce. Uvedený rozpor posúdenia skutkového stavu správcom dane s názorom Najvyššieho súdu SR vyjadril žalobca už v odvolaní, na čo však žalovaný reagoval svojim subjektívnym názorom, že „základným účelom prezentácie loga platiteľa na takýchto podujatiach malo byť podľa názoru správcu dane vytvorenie resp. udržanie si dobrého mena, prípadne podpora podujatia, čo je naplnením definície sponzoringu.“

4. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný na strane 11 napadnutého rozhodnutia uviedol, že „Platiteľ podujatie U. Y. finančne podporil, t. j. sponzoroval a preto bol uvedený na reklamných materiáloch ako reklamný partner.“ Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný stavia svoju argumentáciu vo vzťahu k posúdeniu predmetných dodaní ako sponzoringu na základe subjektívneho názoru, možného účelu predmetného dodania, ktorý nie je v súlade so skutočným stavom preukázaným žalobcom. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospel žalovaný k názoru, že logo žalobcu bolo na reklamných materiáloch uvedené z dôvodu, že podujatie finančnej podporil. Žalovaný v tejto súvislosti míňa elementárnu logiku, príčinnú súvislosť a základný princíp spolupráce, ktorým, ako je preukázané, bola kúpa reklamného priestoru žalobcom a zaplatenie odplaty. Žalobca ďalej namietal záver žalovaného, že žalobca nie je natoľko verejnosti známy, aby jeho logo evokovalo vo verejnosti automatické prepojenie na jeho výrobky. Bez informácie, predajom akého tovaru sa žalobca zaoberá, si verejnosť nemá možnosť vzhliadnutím loga uvedomiť, že sa jedná o predajcu kozmetiky. Všeobecná vedomosť verejnosti o existencii tej-ktorej obchodnej značky však nesmie byť jediným ani rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní toho, či v predmetnom prípade ide o reklamu alebo akýsi sponzoring. To, že všeobecná verejnosť alebo konkrétny jednotlivec nemá vedomosť o existencii obchodnej značky žalobcu neznamená, že za konkrétnych podmienok a pred konkrétnym publikom nemôže zobrazenie loga žalobcu plniť účel reklamy. Koniec koncov, ako inak sa má žalobca dostať do povedomia všeobecnej verejnosti, než prostredníctvom reklamy. Okrem toho na spoločenskej udalosti, na ktorej došlo k predmetnému dodaniu, sa zúčastnili aj obchodní partneri žalobcu ako jedna z hlavných cieľových skupín, na ktorých bola reklama zameraná. Je teda logické a nepochybné, že po vzhliadnutí reklamy obchodnými partnermi žalobcu došlo k naplneniu účelu a zmyslu reklamy, keďže pri týchto jednotlivcoch malo a mohlo dôjsť k spojeniu obchodného mena a loga žalobcu s jeho podnikateľskou činnosťou. Žalobca mal za to, že predmetné dodania majú potenciál vyvolať v ich adresátoch pocit serióznosti a etablovanosti žalobcu ako

obchodného partnera aj u širšej verejnosti ako sú priamo obchodní partneri, ktorí sa podujatia U. Y. zúčastnili.

5. Žalobca namietal, že žalovaný v rozhodnutí nereagoval na to, že cieľovou skupinou reklamy boli obchodní partneri, ktorí sa podujatia zúčastnili. Podľa žalobcu nie je možné vnímať uvedenia loga alebo obchodného mena striktne iba v kontexte daného miesta a času a izolovane od širšieho kontextu reklamných a marketingových služieb. Efekty zverejnenia loga alebo obchodného mena v súvislosti s nejakou spoločenskou udalosťou ako je U. Y. sú doprovodom pre obchodnú a reklamnú stratégiu žalobcu, prispievajú k jeho etablovanosti a majú jasný potenciál podnecovať potenciálnych alebo existujúcich obchodných partnerov žalobcu uskutočniť s ním zdaniteľné plnenie. Podľa žalobcu úlohou správcu dane je skôr posúdiť, či je takáto forma prezentácie podnikateľa objektívne spôsobilá mať pozitívny vplyv na predaj tovarov a služieb podnikateľa. Správca dane by nemal odoprieť právo na odpočet DPH v situáciách, kedy tento potenciál je, pri racionálnom nazeraní, objektívne prítomný a opačne. Správca dane by mohol odoprieť právo na odpočet DPH, ak konanie podnikateľa pri svojej propagácií je zjavne iracionálne alebo zjavne slúži iným ako komerčným dôvodom. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že nepreukázal to, že na základe reklamy získal jej objednávateľ nových zákazníkov a poukázal na to, že rovnako efektívne totiž môže reklama pôsobiť aj voči existujúcim odberateľom. V súvislosti s predmetným dodaním sa existujúci odberatelia aj zúčastnili predmetného podujatia. A práve prepojenie tohto podujatia s menom žalobcu mohlo vytvoriť pozitívny vnem u týchto existujúcich odberateľov, ktorý sa mohol prejaviť v zdaniteľné plnenia na výstupe. Účelom reklamy je tak, okrem iného získať nové zákazky, a to bez ohradu na to, či u existujúcich alebo nových klientov a bez ohľadu na to kedy. Žalobca opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. a v ňom uvedené závery.

6. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu písomne vyjadril a navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pričom uviedol, že naďalej v plnom rozsahu trvá na skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí, a teda, že napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane, sú vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. V danom prípade správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane nevychádzal len z daňových dokladov predložených žalobcom, ale za týmto účelom vykonal dokazovanie na zistenie, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Správca dane vykonal dokazovanie, ktoré dôvodne spochybnilo uplatnenie odpočítania dane zo zdaniteľných obchodov od dodávateľa O. Žalovaný v súvislosti s posúdením predmetného dodania uvádza, že z dôkazov predložených žalobcom, ako aj dôkazov dostupných na internete, týkajúcich sa U. Y., nie je ani jednoznačne zrejmé, že na reklamných materiáloch podujatia bolo umiestnené logo „W., teda tam nebol umiestnený žiadny odkaz na službu, výrobok a iný výkon vyrábaný priamo alebo nepriamo distribuovaný platiteľom. Z uvedeného vyplýva, že divák, účastník kultúrneho podujatia, dostal len informáciu o existencii podnikateľského subjektu a o skutočnosti, že tento podporil kultúrne podujatie. Nedostal informáciu o výrobkoch, činnosti, cenách atď. Informácia v podobe loga má len informatívny charakter, logo žalobcu samo o sebe nemôže napĺňať podstatu reklamy. Účelom informácie v podobe loga nie je podpora predaja a nákupu. Adresát informáciu, ktorá spočíva len v uvedení loga prípadne obchodného názvu uvedeného na nosičoch propagujúcich „U. Y.“ sa nedozvie ani len základnú informáciu, čím sa žalobca zaoberá, aký tovar a služby ponúka.

7. Žalovaný konštatoval, že z vykonaného dokazovania správcu dane vyplýva, že žalobca podporoval sponzorskými príspevkami kultúrne podujatia „U. Y.“. Sponzorský príspevok v čase realizácie dodaných služieb nebol daňovo uznateľný výdavok (náklad) a taktiež nebol predmetom DPH. Z uvedeného dôvodu zúčastnené daňové subjekty predstierali poskytnutie služieb, pričom v skutočnosti sa jednalo o sponzorské príspevky na spropagovanie mena „. Keďže sponzoring, ako taký, nie je predmetom DPH, nevzniká pri jeho poskytnutí daňová povinnosť v zmysle ustanovení zákona o DPH, preto nemôže vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. V súvislosti s poukázaním žalobcu na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-37/95 a C-110/94) žalovaný uvádza, že v preverovanom prípade žalobca nemá nárok na odpočítanie dane, nakoľko išlo o reklamnú kampaň o konaní daného podujatia, o mieste a čase konania, o účinkujúcich na danom podujatí. Žalobca nerozhodoval o miestach, kde budú reklamné

predmety umiestňované a ani o dobe umiestnenia a taktiež neprezentoval svoje produkty, resp. služby na týchto podujatiach, z predložených dokladov nie je zrejmé, aké produkty žalobca ponúka. Žalobca podujatie „U. Y.“ finančne podporil, t. j. sponzoroval a preto bol uvedený na reklamných materiáloch ako reklamný partner. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že „žalovaný v napadnutom rozhodnutí namieta, že žalobca nepreukázal naplnenie účelu a definičných znakov reklamy, nakoľko nebol schopný na výzvu správcu dane preukázať informácie o nových obchodných partneroch, ktorých na základe predmetných dodaní získal.“ Z napadnutého rozhodnutia nevyplynulo tvrdenie žalobcu, že sa žalovaný orientoval iba na to, či došlo alebo nedošlo v dôsledku predmetných dodaní k zdaniteľným obchodom a že žalobcovi bol zamietnutý nárok na odpočet DPH v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR z dôvodu, že nebol schopný preukázať existenciu konkrétnych zdaniteľných obchodov na výstupe. Z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, že žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenie podmienok uvedených v o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

8. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , žalovaný k predmetnému rozsudku uvádza, že podľa názoru Najvyššieho súdu SR „i reklama, ktorá priamo neviedla k uzavretiu nových zmlúv (s novými klientami), môže byť považovaná za zdaniteľný obchod použitý na dodávky tovarov a služieb platiteľa, pokiaľ prijaté reklamné služby na vstupe spĺňajú definíciu reklamy a sú čo do rozsahu, vynaložených nákladov, miesta a spôsobu prezentácie, prípadne ďalších relevantných okolností, primerané podnikateľskej činnosti platiteľa.“ Na základe predložených dokladov, vyjadrenia konateľa a svedkov bolo zistené, že sa nejednalo o reklamu, ale o zviditeľnenie loga, čím bola naplnená definícia sponzoringu. Žalovaný konštatoval, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. sa netýkalo totožného prípadu, ako uvádza žalobca. V uvedenom rozsudku Najvyšší súd SR uviedol, že v danom prípade „daňové orgány nijako nespochybnili, že z hľadiska vyššie citovanej definície reklamy mali žalobcom prijaté služby povahu reklamných činností, keďže išlo o prezentáciu žalobcovho podnikania s cieľom uplatniť ním poskytované služby na trhu. Vzhľadom na obsah a povahu zverejnenej reklamy nemožno túto mediálnu prezentáciu žalobcu spojiť s inými službami ako s tými, ktoré žalobca poskytuje na trhu ako platiteľ.“ Správca dane vykonal v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého prijal logický záver, že reklamný priestor nebol žalobcovi preukázateľne predaný a nedošlo ani k zabezpečeniu reklamných služieb, uvedený „priestor“ žalobca nevyužil na propagáciu ním predávaných tovarov alebo služieb, ale spolu s ostatnými partnermi bol uvedený ako partner podporujúci kultúrne podujatie. Pri odpočítaní dane z neexistujúceho dodania reklamného priestoru žalobca nesplnil podmienky ustanovené v . Žalobca dobrovoľne a vedome prijal faktúru, pričom vedel, že mu bude dodaná služba propagácie jeho loga, spočívajúca len v umiestnení loga na nosičoch propagujúcich kultúrne podujatie, ktoré samo o sebe nespĺňalo podstatu reklamy, pretože nemalo žiadnu vypovedaciu schopnosť o zameraní, činnosti, poskytovaných službách a produktoch platiteľa tak, aby sa mohlo jednať o skutočnú reklamu zameranú na podporu predaja ponúkaných produktov. Platiteľ si vedome uplatnil právo na odpočítanie dane, za čo plne zodpovedá.

9. Napadnuté rozhodnutie je podľa žalovaného dostatočne zrozumiteľné, žalovaný nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH z dôvodu porušenia , nie z dôvodu podvodu, alebo zneužitia práva v oblasti DPH. Žalovaný ako aj správca dane postupovali tak podľa procesno-právneho predpisu , ako aj hmotnoprávneho predpisu , v súlade s SR, vnútroštátnou a európskou judikatúrou. Žalobca bol so všetkými použitými dôkazmi riadne oboznámený a mal právo sa k nim vyjadriť, prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal pravdivosť svojich tvrdení. Správca dane postupoval podľa daňového poriadku, podľa ktorého správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Aj s ostatnými námietkami žalobcu sa žalovaný vysporiadal už vo svojom rozhodnutí, na ktoré zároveň poukázal. Žalovaný má zato, že v daňovom konaní spolu so správcom dane postupovali v súlade so základnými zásadami daňového konania, ako aj článkom 2 ods. 2 SR, konali iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovil zákon.

10. Žalobca sa písomne (replikou) ďalej už nevyjadril k vyjadreniu žalovaného.

11. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) verejne vyhláseným rozsudkom. Po oboznámení sa so žalobou ako aj s vyjadrením žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

12. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101444184/2021 zo dňa 09.08.2021, ktorým bolo podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 100615225/2021 zo dňa 15.04.2021, ktorým bol podľa daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 3.000,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2015 z dôvodu, že bolo preukázané nesplnenie zákonnej podmienky na odpočítanie dane uvedenej v , pretože dodávateľovi O. ktorý bol uvedený na faktúre č. XXXXXXXXX nevznikla daňová povinnosť z titulu prijatia sponzorstva, keďže sponzorstvo nie je predmetom dane v zmysle . Nebolo taktiež preukázané ani splnenie podmienky na odpočítanie dane uvedenej v , v zmysle ktorej musí kontrolovaný daňový subjekt na výstupe využiť prijaté (fakturované) plnenie pre potreby jeho zdaniteľných plnení.

13. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie august 2015 až november 2015, zameranú na dodržiavanie . Daňová kontrola začala dňa 11.08.2020. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.11.2020, ktorý doručil žalobcovi a vyzval ho na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole.

14. Na základe predložených dokladov bolo zistené, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane v zmysle z nákupu reklamného priestoru v súvislosti s podujatím „U. Q..“ od spoločnosti O. na základe faktúry č. XXXXXXXXX v celkovej sume 18.000,00 eur, z toho základ dane v sume 15.000,00 eur a DPH vo výške 20 % v sume 3.000,00 eur. Uvedená faktúra bola jednou zo štyroch faktúr v celkovej výške 96.000,00 eur (z toho základ dane v sume 15.000,00 eur a DPH vo výške 20 % v sume 16.000,00 eur) fakturovaných žalobcovi spoločnosťou O. v období august 2015 až november 2015 v súvislosti s podujatím „U. Y.“ s rovnakým predmetom fakturácie. Okrem faktúr bola k daňovej kontrole predložená Zmluva o zabezpečení reklamných služieb zo dňa 07.07.2015 a Hodnotiaca správca Y. 2015. V zmysle predmetnej zmluvy mala byť žalobcovi ako reklamnému partnerovi v súvislosti s podujatím „U. Y.“ spoločnosťou O. zabezpečená reklamná služba, ktorá mala obsahovať prezentáciu obchodného mena alebo loga v pozícii reklamného partnera v spotoch na Z., na bigboardoch, N. A2, LED obrazovke v Bratislave, LED a LCD obrazovkách v OC Optima a Aupark Košice, ako aj prezentáciu loga žalobcu v pozícii reklamného partnera prostredníctvom inzercie v denníkoch, týždenníkoch a mesačníkoch.

15. Z výpovede U. G. (konateľa žalobcu) zo dňa 19.08.2020 vyplýva, že malo ísť o reklamný priestor v súvislosti s podujatím „U. Y..“ V rámci tejto spolupráce mal dostať žalobca VIP vstupy na predmetný muzikál, kde si obchodní zástupcovia žalobcu mali pozvať svojich obchodných partnerov. Ako presne začal spolupráca s dodávateľom O. svedok nevedel uviesť, nakoľko takéto akcie robieval žalobca na konci roka už dlhodobejšie. S dodávateľom sa mohli stretnúť buď na nejakej akcii alebo im dal ponuku. Komunikácia mala prebiehať mailom a telefonicky, faktúry boli zasielané poštou. Spoločnosť O. mala zrejme kúpiť reklamné práva na podujatie, ktoré následne predávala viacerým spoločnostiam. Žalobca si osobne nepreveroval svojho dodávateľa pred tým, než s ním začal spolupracovať, riadil sa iba odporúčaním svojho známeho C.. Z. U., ktorý pracuje v miestnom rádiu. Ten mu mal poskytnúť informácie ohľadne toho, koľko stojí reklama, čo by za to mohol dostať a či sa mu to oplatí. L. M. (bývalého konateľa spoločnosti O.) svedok poznal, nakoľko je to osoba, ktorá poskytla žalobcovi ponuku

na podujatie „U. Y..“ Faktúry vystavené dodávateľom O. mal žalobca uhradiť bezhotovostne, pričom spolupráca už v ďalších obdobiach neprebiehala, nakoľko žalobca nedostal od nich žiadnu ponuku.

16. Spoločnosť O. bola vymazaná z obchodného registra od 20.12.2018. Konateľom uvedenej spoločnosti bol od 10.03.2014 do 01.10.2015 J. M. a od 01.10.2015 bol konateľom U. U.. Správca dane predvolal na výsluch M. U., avšak v deň výsluchu sa svedok nedostavil.

17. Z výsluchu J. M. zo dňa 30.09.2020 vyplýva, že spoločnosť O. nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov, ani splnomocneného zástupcu, a ani žiadny majetok na podnikanie, účtovníctvo spoločnosti viedol svedok sám, ktorý sa to mal naučiť v priebehu podnikania. Sídlo mala mať spoločnosť registrované ako virtuálne na adrese M.. Klientov mal navštevovať svedok osobne v sídlach ich spoločností alebo sa mali stretávať v kaviarňach, prípadne v reštauráciách. Spoločnosť O. sa mala v roku 2015 zaoberať kúpou a predajom reklamného priestoru. Svedok ďalej uviedol, že spoločnosť O. mala kúpiť reklamný priestor na veľkoplošnej obrazovke na Z. U. v V., kde sa mohli zviditeľniť klienti. Reklamní partneri podujatia „U. Y.“ mali byť odprezentovaní aj v reklamných médiách (Tv Markíza, Dajto, týždenníky, denníky). Reklamný priestor mala spoločnosť O. D. zakúpiť od spoločnosti F., F. (ďalej len „F.“), ktorá mala byť aj hlavným organizátorom tohto podujatia. Spoločnosť O. mala zabezpečiť iba reklamných partnerov, ktorí by sa chceli zviditeľniť na podujatí „U. Y.“. Týchto reklamných partnerov mal zháňať svedok na odporúčanie tretej osoby, ktorej meno si už nepamätal, prípadne ho mohol osloviť potencionálny klient. Za spoločnosť F. komunikoval svedok so F. O.. K priebehu projektu „U. Y.“ od získania zákazky až po jeho realizáciu sa svedok nevedel vyjadriť, nakoľko hlavným organizátorom mala byť spoločnosť F. a pokyny dostával od S. O. a L. M. - konateľa spoločnosti L. - U. (ďalej len „L.“). Predtým než sa stal svedok konateľom spoločnosti O. nemal žiadne skúsenosti v oblasti reklamy, na dodávateľov ako ani odberateľov spoločnosti O. v roku 2015 si nepamätal, po ukončení pôsobenia v spoločnosti O. mal dostať splnomocnenie, ktoré už s odstupom času nevedel nájsť a ani aký rozsah malo mať, nepamätal si dokedy mohol disponovať s účtom spoločnosti O. Názov žalobcu bol svedkovi povedomý, na spoluprácu s ním si už však nespomínal, ani na konateľa žalobcu M. G.. Po predložení faktúr č. XXXl XXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX sa svedok vyjadril, že predmetom fakturácie mala byť prezentácia loga žalobcu na podujatí „U. Y.“ v rôznych médiách, týždenníkoch. Faktúry mal svedok vystavovať sám v nejakom účtovnom programe, ktorého názov nevedel uviesť. Ako sa nakontaktoval na žalobcu nevedel uviesť, obchodným partnerom ponúkal iba reklamný priestor na zviditeľnenie loga. Prezentáciu mena a loga reklamných partnerov v médiách mal dohadovať J. M. (spoločnosť L.), vyhotovovanie loga a spotov sa malo zabezpečovať v subdodávke, ale svedok nevedel uviesť u akej spoločnosti. Na základe akých podkladov mala byť vyčíslená cena fakturovaná žalobcovi svedok nevedel uviesť, cena mala byť stanovená po vzájomnej dohode. Žalobca mal svoje logo poskytnúť spoločnosti O. na CD nosiči, poprípade USB kľúči, ktorý svedok mal odovzdať osobe, ktorá mala spracovať grafický návrh v subdodávke, meno už nevedel uviesť a následne hotový grafický návrh mal svedok odovzdať J. M., ktorý ho mal ďalej odovzdať do médií. Ďalej svedok uviedol, že reklamné práva k projektu „U. Y.“ mala nakúpiť od spoločnosti F. iba spoločnosť O. 18. Z výpovede S. O. (konateľky spoločnosti F.) zo dňa 20.10.2020 vyplýva, že síce formálne potvrdila spoluprácu so spoločnosťou O., ale nevedela sa konkrétne vyjadriť, v čom spočívala činnosť spoločnosti O. pri zabezpečení organizácie podujatia „U. Y.“ aj napriek tomu, že mali podpísanú medzi sebou Zmluvu o spolupráci zo dňa 23.01.2015, ako aj Memorandum o vzájomnej spolupráci medzi spoločnosťami L., C. (ďalej len „L.“), L. zo dňa 17.12.2014. Vedela konkretizovať iba činnosti, ktoré vykonávala spoločnosť F. Podľa L. vyjadrenia spoločnosť F. zorganizovala celé podujatie „U. Y.“ a následne mala reklamný priestor predať spoločnosti O. Spoločnosť O. mala zabezpečiť iba partnerov, ktorí sa mohli zviditeľniť pri propagácii podujatia „U. Y.“. Spoločnosť F. určila počet generálnych partnerov, kvôli dĺžke spotov v televíziách a ľubovoľný počet reklamných partnerov si už mohla zabezpečiť spoločnosť O. Podľa jej vyjadrenia predmetné podujatie nikto nemoderoval (čiže vylúčila akúkoľvek formu prezentácie konkrétnych produktov a služieb kontrolovaného žalobcu), žalobcu nepoznala, poznala len jeho logo z podujatia „U. Y..“

19. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane prvostupňovým rozhodnutím

č. 100615225/2021 zo dňa 15.04.2021 vyrubil žalobcovi podľa daňového poriadku rozdiel dane v sume 3.000,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2015 z faktúry od spoločnosti O. z dôvodu porušenia a .

20. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101444184/2021 zo dňa 09.08.2021 tak, že podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil s rozsahom vykonaného dokazovania, ako aj s právnym záverom správcu dane, že v danej veci išlo o sponzoring, ktorý nie je predmetom DPH v zmysle ustanovení . Žalovaný poukázal na to, že aj keď sa uvedeného podujatia zúčastnili obchodní partneri žalobcu, a ako vyplynulo okrem iného z obsahu jeho odvolania, išlo mu o udržanie dobrého mena, tak bola naplnená definícia sponzorského odkazu (napr. podľa o vysielaní a retransmisii a o zmene o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov). Základným účelom sponzorovania je najmä vytvorenie dobrého mena, povesti právnickej či fyzickej osoby (tzv. goodwill). Sponzorstvo slúži skôr k propagácii firmy, jeho primárnym cieľom nie je nabádať ku kúpe konkrétneho výrobku, tovaru alebo služby. Sponzorský odkaz, resp. sponzoring predstavuje zvyčajne prezentáciu loga, alebo prezentáciu výrobku skôr statického charakteru, často krát s uvedením, že sa jedná o sponzora. Jeho ústredným motívom nie je presvedčiť diváka ku kúpe určitého výrobku zdôrazňovaním jeho kvalít, porovnávaním s podobnými výrobkami, neobsahuj ani žiadny reklamný príbeh (nemá dynamický charakter). Reklama je činnosť orientovaná na spotrebiteľa, prípadne odberateľa daného produktu. Účinok reklamy je v zásade prezumovaný, ak v prostredí, v ktorom sa reklama uskutočňuje je spôsobilá vyvolať asociáciu s určitými službami alebo tovarom. O reklamu ide vtedy, ak informácia je natoľko agresívna, že jej účelom je podpora predaja a nákupu a naopak o reklamu nejde vtedy, ak informácia bude mať prevažne informatívny charakter a sleduje účel, ktorým je snaha sponzora o vytvorenie alebo udržanie jeho dobrého mena. Sponzorský odkaz má obsahovať informácie o skutočnosti, že dané kultúrno - športové podujatie je sponzorované a tiež, kto je jeho sponzorom, avšak bez uvedenia akýchkoľvek špecifických propagačných prvkov, ktoré by vyzdvihovali kvalitatívne vlastnosti sponzora alebo jeho produktov, nakoľko ich uvedením sa sponzorský odkaz stáva zároveň reklamou. Keďže v tomto konkrétnom prípade bolo v jednotlivých médiách zverejnené iba logo žalobcu a nebol uvedený žiadny odkaz na službu, výrobok a iný výkon, ním vyrábaný priamo alebo nepriamo, ide o sponzoring, ktorého predmetom je podpora kultúrneho podujatia a nie o reklamu, nakoľko takáto prezentácia spoločnosti nemôže v žiadnom prípade podporiť predaj jeho tovaru a služieb. Žalovaný mal za to, že z predložených dôkazov zo strany žalobcu, ako aj z dôkazov dostupných na internete, týkajúcich sa podujatia „U. Y.,“ je jednoznačne zrejmé, že na reklamných materiáloch podujatia bolo umiestnené logo „., a teda tam nebol umiestnený žiadny odkaz na službu, výrobok, či iný výkon vyrábaný, priamo alebo nepriamo distribuovaný platiteľom.

21. Žalovaný mal za to, že z vykonaného dokazovania správcu dane vyplýva, že žalobca podporoval sponzorskými príspevkami kultúrne podujatie „U. Y..“ Sponzorský príspevok v čase realizácie dodaných služieb nebol daňovo uznateľný výdavok (náklad) a taktiež nebol predmetom DPH. Z uvedeného dôvodu zúčastnené daňové subjekty predstierali poskytnutie služieb, pričom v skutočnosti sa jednalo o sponzorské príspevky na spropagovanie mena žalobcu. Účelom konania žalobcu bolo získať neoprávnenú daňovú výhodu vo forme neoprávneného uplatnenia odpočítania dane z predstieranej dodanej služby „kúpa reklamného priestoru,“ na ktorú by mal nárok len pri dodržaní podmienok stanovených v zmysle . Keďže sponzoring, ako taký, nie je predmetom DPH, nevzniká pri jeho poskytnutí daňová povinnosť v zmysle ustanovení , a preto nemôže vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Žalobca získal neoprávnenú daňovú výhodu z odpočítania DPH zo sporných faktúr, ktorú si odpočítal zo sponzorského príspevku, ktorý bol fakturovaný ako reklamné služby - kúpa reklamného priestoru a zabezpečenie reklamných služieb, prijaté od dodávateľa O. O neoprávnenej daňovej výhode sa dá hovoriť vtedy, ak platiteľ alebo reťazec platiteľov navodia stav, aby zo štátneho rozpočtu neoprávnene získali peňažné prostriedky. Dôkazy získané rozsiahlym dokazovaním správcu dane preukázali, že platitelia v reťazci takýto stav navodili. Žalobca dobrovoľne a vedome prijal faktúru, pričom vedel, že mu bude dodaná služba propagácie jeho loga, spočívajúca len v umiestnení loga na nosičoch propagujúcich kultúrne podujatie, ktoré samo o sebe nespĺňalo podstatu reklamy, pretože nemalo žiadnu vypovedaciu schopnosť o zameraní, činnosti, poskytovaných službách a produktoch žalobcu tak, aby sa mohlo jednať

o skutočnú reklamu zameranú na podporu predaja ponúkaných produktov. Žalobca si vedome uplatnil právo na odpočítanie dane, za čo plne zodpovedá.

22. Podľa predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.

23. Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

24. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

25. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo

26. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

27. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

28. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

29. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

30. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

31. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

32. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

33. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/ >daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

34. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

35. Podľa vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

36. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalovaného ako aj administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Je možné konštatovať, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil.

37. Ako už správny súd konštatoval v bode 13. tohto rozsudku, konaniu pred správcom dane a vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzala daňová kontrola u žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2015 až november 2015, pričom obdobné rozhodnutia ako v prejednávanej veci za mesiace september až november 2015 vydané žalovaným a správcom dane, už boli predmetom súdneho prieskumu na tunajšom súde a správny súd žaloby žalobcu ako nedôvodné zamietol, a to: rozsudkom zo dňa 23.02.2022, č.k. (zdaňovacie obdobie september 2015), rozsudkom zo dňa 16. marca 2022, č.k. (zdaňovacie obdobie október 2015) a rozsudkom zo dňa 22. februára 2022, č.k.11S/92/2021 (zdaňovacie obdobie november 2015). Vo všetkých týchto konaniach, tak ako i v prejednávanej veci, bol žalobcovi vyrubený rozdiel na DPH i z dôvodu, že mu nebol priznaný uplatnený odpočet DPH od dodávateľskej spoločnosti O. za kúpu reklamného priestoru v súvislosti s podujatím „U. Y.“. S poukazom na vyššie citované ustanovenie správny súd odkazuje na uvedené rozsudky a ich odôvodnenie, keď i v prejednávanej veci po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a postupu správnych orgánov pred jeho vydaním dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech a je potrebné podľa žalobu zamietnuť.

38. Správny súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane poukazuje na to, že žalobcovi nebol priznaný odpočet DPH z faktúry od dodávateľskej spoločnosti O. z dôvodu, že dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 49 ods. 1 Zák. o DPH a zároveň žalobca nepreukázal splnenie zákonnej podmienky na odpočet DPH podľa § 49 ods. 2 Zák. o DPH a to, že prijaté plnenia boli využité pre potreby jeho zdaniteľných plnení. Správny súd zdôrazňuje, že dôvodom pre nepriznanie odpočtu DPH nebola skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť O. bola zrušená bez likvidácie a od 20.12.2018 bola ex offo vymazaná z obchodného registra. V prejednávanej veci nie je sporná skutočnosť, že logo žalobcu (jeho spoločnosti) bolo umiestnené pri propagácii kultúrneho podujatia „U. Y.“, avšak správny súd poukazuje na to, že žalobca nepreukázal priamy a bezprostredný súvis tejto služby s jeho zdaniteľnými transakciami. Konateľ žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že nemá vedomosť o získaní nejakého zákazníka na základe uvedených reklamných služieb, došlo len k upevneniu obchodných vzťahov so stálymi obchodnými partnermi. Správny súd má za to, že v danom

prípade nie je podstatné, či išlo o reklamu alebo o sponzorstvo, podstatnou skutočnosťou pre priznanie uplatneného odpočtu je to, či išlo o službu, ktorú žalobca použil na svoje zdaniteľné plnenia, dodávky tovarov a služieb ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 2 Zák. o DPH. Keďže žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že na základe reklamy svojho obchodného mena pri kultúrnej akcii „U. Y.“ došlo k jeho zdaniteľným plneniam, správca dane a žalovaný rozhodli vecne správne, keď mu nepriznali uplatnený odpočet DPH a predmetnú daň dovyrúbili.

39. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

40. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa žalobu zamietol.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

42. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta posledná o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.