Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/40/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobkyne W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.. U.. Š. XXXX/X, XXX XX H., zastúpená Mgr. Natáliou Miľanovou, advokátkou so sídlom Strážska cesta 8325/53, 960 01 Zvolen, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500036387 zo dňa 10.12.2013, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná.

Súd u r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500036387 zo dňa 10.12.2013, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná.

Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Dňa 01.03.2017 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba zo dňa 20.01.2017, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná, eventuálne, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej sa domáhala určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná. Žalobkyňa si tiež uplatnila náhradu trov konania. 1.2. Žalobu odôvodnila tým, že je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013 a Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013 nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda mala postavenie spotrebiteľa. Žalovaný je právnická osoba poskytujúca úvery nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, ktorá pri uzatváraní a plnení uvedených právnych úkonov mala postavenie dodávateľa. Na základe listiny označenej ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere č. 8500036387 zo dňa 10.12.2013 žalobkyňa ako dlžník požiadala žalovaného ako veriteľa o poskytnutie revolvingového úveru za nasledovných podmienok: Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 810,- Eur. Splatnosť úveru (počet splátok) 42. Mesačná splátka (vrátane úrokov) 43,40 Eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver a úroky za celú dobu čerpania úveru) 1.822,80 Eur. Predpokladaná RPMN za úver 70,01 %. Ročná úroková sadzba úveru 70,01 %. Priemerná RPMN za úver 45,94 %. Poskytnutá čiastka revolvingu 427,06 Eur. Celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving a úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.041,60 Eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %. Ročná úroková sadzba revolvingu

76,21 %. V zmysle Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi sú údaje o schválenom úvere nasledovné: Číslo zmluvy: 8500036387. Schválená výška úveru: 810,- Eur. Splatnosť úveru 42 mesiacov. Výška mesačnej splátky úveru 43,40 Eur. Dátum splatnosti prvej splátky úveru: 11.01.2014. Dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 11.06.2017. Periodicita splácania úveru: mesačná. Celková výška úveru: 810,- Eur. RPMN úveru: 69,82 %. Priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania Zmluvy o RÚ: 45,94 %. Schválená výška revolvingu: 487,54 Eur. Výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu: 43,40 Eur. RPMN po vykonaní revolvingu (predpokladaná výška) 70,01 %. Úverový limit: 810,- Eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť: 1.822,80 Eur. Odplata za poskytnuté služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1 písm. a) Dohody o poskytnutí služby: 116,42 Eur. Ročná úroková sadzba úveru: 70,01 %. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu: 1.041,60 Eur. Ročná úroková sadzba revolvingu: 76,21 %. 1.3. Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013 obsahuje v bode 8 dohodu o poskytnutí služby, ktorej predmetom je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 116,42 Eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 63,48 Eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Uvedená odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty za poskytnutie služby, a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi. 1.4. Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi ako tzv. typová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o revolvingovom úvere je tzv. formulárovou zmluvou, pre ktorú je charakteristické, že jej obsah nie je výsledkom dohody zmluvných strán, ale tento bol vopred určený žalovaným v postavení dodávateľa bez toho, aby žalobkyňa v postavení objednávateľa mala možnosť ju ovplyvniť. Zmluva o úvere ja adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický dlhy neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom s odkazom na obchodné podmienky pre úver. Obchodné podmienky sú pripojené k zmluve a sú obdobne napísané ťažko čitateľným písmom, pričom pre spotrebiteľa sú ustanovenia obchodných podmienok neprehľadné a nezrozumiteľné. Žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o úvere nemala reálnu možnosť individuálne dojednať žiadne podmienky zmluvy ani obchodných podmienok. Ak žalobkyňa chcela získať požadovaný úver, bola nútená pristúpiť k vopred naformulovaným zmluvným podmienkam. Zmluva o úvere podľa žalobkyne obsahuje celý rad neprijateľných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne - spotrebiteľa. 1.5. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013 vyplýva výška ročnej úrokovej sadzby 70,01 %. Na internetovej stránke NBS možno zistiť úrokové sadzby podobných úverov, poskytovaných obchodnými bankami v rovnakom období. Podľa týchto informácií boli úroky spotrebiteľských úverov poskytovaných na obdobie od 1 do 5 rokov v decembri 2013 vo výške 12,83 %, čo znamená, že úroková sadzba je viac ako päť násobne vyššia. Dohoda o výške úrokov sa nesmie priečiť dobrým právom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav ide aj vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Žalobkyňa tiež poukázala na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodu svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahov medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytol veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úrok z úveru je jedným z definičných znakov zmluvy o úvere. Ak teda zákonu alebo dobrým právom odporuje zmluva v časti odplaty (úrokov), je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatná v tomto prípade je zmluva o úvere ako celok. Obdobne z údajov o schválenom úvere vyplýva RPMN vo výške 69,82 %, ktorú podľa žalobkyne je tiež potrebné považovať za rozpornú s dobrými mravmi. Možno preto uzavrieť, že zmluva o úvere neobsahuje zákonom požadované náležitosti v časti ročný úrok a RPMN. 1.6. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zmluva o úvere zo dňa 10.12.2013 neobsahuje ďalšie náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, medzi nimi údaj o konečnej splatnosti úveru. Dátum prvej a poslednej splátky úveru bol obsiahnutý len v Oznámení veriteľa zo dňa 10.12.2013, teda nie je súčasťou zmluvy o úvere. Čo sa týka vyššie uvedenej dohody o poskytnutí služby obsiahnutej v bode 8. zmluvy, táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, bola súčasťou vopred pripraveného formulára. Úver bol dohodnutý vo výške 810,- Eur, avšak žalovaný z

uvedenej sumy vykonal odpočet v rámci započítania vzájomných pohľadávok v rozsahu odplaty za poskytnutie predmetnej služby. Žalobkyni teda nie je zrejmé, z akej sumy žalovaný určil výšku RPMN za poskytnutý úver, čo spôsobuje neurčitosť a neplatnosť zmluvy. V prípade predmetnej dohody o poskytnutí služby sa dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovaným, ako bolo primárne vo sfére jeho záujmu. Nedostatok vôle spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Žalobkyňa ďalej poukázala na bod 14 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., obsahujúci dojednanie o zmluvnej pokute pre prípad omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti, ktorú žalobkyňa považuje za spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov, a teda za neprijateľnú podmienku. 1.7. Čo sa týka dohody o zrážkach zo mzdy, žalobkyňa uviedla, že táto neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná a svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Dohoda tiež obsahuje ustanovenie o neprípustnom navyšovaní zrážok zo mzdy na dohodnutú výšku v prípade, že v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy nebude vykonaná v dohodnutej výške, že v takom prípade má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená na dohodnutú sumu. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, keďže existuje nebezpečenstvo, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. S poukazom na uvedené má žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere ako celku, respektíve neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona.

2.1. Dňa 27.03.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 22.03.2017, v ktorom žalovaný uviedol, že namieta neprípustnosť žaloby v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku. Určovacia žaloba ohľadne právnej skutočnosti je prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. Podaná žaloba je neprípustná, nakoľko žalobkyňa sa nedomáha určenia práva v zmysle § 137 písm. c) CSP, a je neprípustná aj podľa písm. d) uvedeného ustanovenia, nakoľko žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje. 2.2. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa obsah zmluvy nenamietala ani v čase jej uzatvorenia, ani v čase jej následného plnenia. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, zmluvné strany sa dohodli na odplatnom požičaní peňažných prostriedkov. Samotné dojednanie o výške úrokov nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere. Uviedol, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 10.12.2013, pričom prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo zavedené až zákonom č. 102/2014 Z.z., účinným od 01.04.2015. Na uzavretú zmluvu sa preto môžu použiť len tie predpisy Občianskeho zákonníka, ktoré v roku 2013 osobitne upravovali otázky neregulované Obchodným zákonníkom. Poukázal na ust. § 502 Obchodného zákonníka a uviedol, že argument žalobkyne o neplatnosti dojednania úrokovej sadzby ako celku je v rozpore s ustanoveniami zákona. V prípade úverovej zmluvy nie je možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade, ak by toto bolo v rozpore so zákonom. Žalovaný má za to, že odplata dohodnutá v zmluve podstatným spôsobom neprevyšovala priemernú odplatu na finančnom trhu, nakoľko táto bola stanovená ako priemerná hodnota RPMN v čase uzavretia zmluvy, a to vo výške 45,94 %. Uviedol, že ustanovenie RPMN nie je zmluvnou podmienkou, nakoľko sa v zmysle žiadneho zákona nedá dohodnúť. Tento údaj má byť vypočítaný v čase uzavretia zmluvy. Žalobkyňa neoznačila žiadny dôkaz, v zmysle ktorého by bolo možné vyvodiť záver o nesprávnosti výpočtu RPMN. Čo sa týka náležitostí zmluvy ohľadom doby trvania a termínu konečnej splatnosti úveru, žalovaný uviedol, že obsah zmluvy tvoria aj Zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle jej článku 13 jej neoddeliteľnou súčasťou, a tiež prílohy tvoriace súčasť zmluvy. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca zo zákona. Výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. ako ho prezentuje žalobkyňa, predstavuje v podstate požiadavku, aby sa v zmluve o úvere uvádzala amortizačná tabuľka. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, z ktorého vyplýva, že zmluva o úvere amortizačnú tabuľku obsahovať nemusí. Čo sa týka námietok žalobkyne ohľadne uzavretia dohody o poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok, žalovaný uviedol, že táto dohoda je samostatne podpisovaná, čo upozorňuje na fakt, že nejde o automatickú súčasť úverovej zmluvy. Uzavretie uvedenej dohody, jej vznik a obsah jednoznačne dávajú podklad pre tvrdenie, že uzavretie dohody o poskytnutí služby bolo zo strany

žalobkyne vykonané bez toho, aby bola k uzavretiu nútená či nevedela, o aký úkon ide. Táto služba pritom nie je poskytovaná automaticky, ale z iniciatívy dlžníka. Čo sa týka námietok žalobkyne ohľadom vnútenia dojednania revolvingu, žalovaný uviedol, že zákonodarca priamo predpokladá úvery, ktoré budú obnovované, navyšované, opakovane poskytované a pod. S argumentmi žalobkyne nesúhlasil, pričom uviedol, že nakoľko žalobkyni ani revolving poskytnutý nebol, jej námietky strácajú relevanciu. Ohľadne námietok žalobkyne týkajúcich sa zmluvnej pokuty uviedol, že podľa výslovnej právnej úpravy v nariadení vlády č. 87/1995 Z.z. môžu uplatnené nároky na zmluvnú pokutu a úrok z meškania dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania, pričom dojednanie o zmluvnej pokute považuje za platne uzavreté, vrátane predpísanej písomnej formy. 2.3. Čo sa týka dojednania dohody o zrážkach zo mzdy, jej obsah si žalobkyňa mala možnosť prečítať a oboznámiť sa s ním, pričom o tom, že žalovaný vyžaduje na poskytnutie úveru uzatvorenie dohody o zrážkach, žalobkyňa vedela, nakoľko tento údaj je povinnou obsahovou náležitosťou formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol žalobkyni predložený pred uzatvorením zmluvy. Žalobkyňa v čase jej uzatvorenia nemala voči dohode výhrady, respektíve námietky. Žalovaný poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov, z ktorých vyplýva, že dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ani neobmedzuje ani nevylučuje práva spotrebiteľa. Čo sa týka určenia zabezpečenej pohľadávky, toto nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom, čiže vymedzenie zabezpečenej pohľadávky bude prirodzene odkazovať, resp. spájať sa s hlavným vzťahom, z ktorého táto pohľadávka vznikla. Označenie zabezpečenej pohľadávky je dostatočne určité, nakoľko je nezameniteľne identifikovaná z hľadiska osoby oprávnenej a povinnej a z hľadiska určenia právneho dôvodu zabezpečovanej pohľadávky. Čo sa týka dojednania o zvýšení zrážky v nasledujúcich mesiacoch v prípade nevykonania zrážky zo mzdy v niektorom mesiaci v plnej výške, takéto ustanovenie nie je zákonom nedovolené, pokiaľ je v intenciách maximálnej zákonnej hranice výšky zrážky. Žalovaný nesúhlasí ani s tým, že by inštitút dohody o zrážkach zo mzdy bol v rozpore s európskym právom, nakoľko žiadne jeho ustanovenie neupravuje prípustnosť alebo zákaz zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej medzi dodávateľom a dlžníkom. Slovenský zákonodarca pritom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je naďalej zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky. 2.4. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. Vo vyjadrení zo dňa 13.04.2017 žalobkyňa uviedla, že má za to, že zmluva o úvere aj dohoda o zrážkach zo mzdy obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú neplatnosť týchto právnych úkonov ako celku. Poukázala na ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy ako celku, resp. na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok vyplýva priamo zo zákona. Žalobkyňa ako osoba právne neznalá je v porovnaní s dodávateľom v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, pričom nemohla reálne a objektívne posúdiť všetky dôsledky a následky uzatvorenej zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ má dlžník záujem získať úver, musí akceptovať vopred pripravené zmluvné podmienky, pričom obvykle nemá dosť času dôkladne si zmluvu prečítať a dostatok odborných znalostí k jej posúdeniu. Takto môže dôjsť tomu, že pristúpi na zmluvné dojednania, ktoré nemal v úmysle dojednať. Je irelevantné, že žalobkyňa namietala neprijateľnosť zmluvných dojednaní, resp. ich rozpor so zákonom a dobrými mravmi až dodatočne po uzatvorení zmluvy o úvere. Táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre vylúčenie spotrebiteľskej súdnej ochrany. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Hoci žiadny právny predpis výslovne neustanovuje v akej výške je možné dojednať úroky, z tejto skutočnosti nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy. Dohoda o výške úrokov sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon neplatný. Ani vo veciach tzv. nebankových subjektov nemožno akceptovať úroky, ktoré viac ako o 100 % prevyšujú priemer bánk. Pokiaľ je uvedený úrok pre rozpor s dobrými mravmi neplatný, veriteľovi nepatrí úrok, resp. nemožno mu úrok priznať ani sčasti, v ktorej by tento bol súladný so zákonom. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012, v ktorom bolo konštatované, že pri takomto hodnotení nie je možné ustáliť za platné dojednanie len časť úrokov, t.j. nie je možné použiť ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka. Ak zákonu alebo dobrým rámom odporuje zmluva o úvere v časti odplaty, je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatná je v tomto prípade zmluva o úvere ako celok, pričom tento záver vyplýva aj

z rozhodnutia Krajského súdu v Ostrave sp. zn. 16 ICm 944/2010 zo dňa 23.08.2011. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že v prípade dohody o poskytnutí služby sa jedná o samostatný právny úkon, žalobkyňa s týmto tvrdením nesúhlasí, nakoľko ako je zrejmé, predmetná dohoda je súčasťou zmluvy o poskytnutí úveru ako jedna zo zmluvných podmienok. Čo sa týka dojednania o zmluvnej pokute, žalobkyňa uviedla, že takéto dojednanie zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale výlučne súčasťou listiny obsahujúcej spotrebiteľskú zmluvu samotnú, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis.

4. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 10.07.2017, ktoré bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania. Následne súd nariadil pojednávanie na deň 24.07.2017, na ktoré sa nedostavila žalobkyňa, dostavila sa právna zástupkyňa žalobkyne. Nedostavil sa žalovaný ani jeho právny zástupca, pričom obaja mali doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Ich neúčasť ospravedlnil právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 18.07.2017, pričom súhlasil s rozhodnutím bez ich prítomnosti. Súd postupoval podľa § 180 CSP, vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložili strany sporu v priebehu konania, a to: Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 10.12.2013 z č.l. 13 vrátane Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. z č.l. 14, Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi z č.l. 15, Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX z č.l. 16, súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2013, stav k 30.9.2013 z č.l. 35 vrátane príkladu výpočtu RPMN k zmluve č. XXXXXXXXXX z č.l. 36, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere z č.l. 37-38, priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) z č.l. 47, oboznámil sa s obsahom pripojených spisov Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6Csp/64/2017 a 13Er/270/2016 a oboznámil sa s prednesom žalobkyne a jej právnej zástupkyne, pričom zistil tento skutkový stav:

6. Zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom, pričom obsahuje nasledovné údaje o schválenom revolvingovom úvere: Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 810,- Eur; Splatnosť úveru (počet splátok): 42; Mesačná splátka (vrátane úrokov): 43,40 Eur; Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 1.822,80 Eur; RPMN za úver: 69,82 %; Ročná úroková sadzba úveru: 70,01 %; Priemerná RPMN za úver: 45,94 %; Poskytnutá čiastka revolvingu: 427,06 Eur; Celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 1.041,60 Eur; Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu: 70,01 %; Ročná úroková sadzba revolvingu: 76,21 %; Ročná úroková sadzba úrokov z omeškania: 5,25 %. 7. Z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500036387 zo dňa 10.12.2013 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalovaným, označeným ako Spoločnosť a žalobkyňou ako dlžníkom. Podľa Dohody Spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že Spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“) čiastku vo výške 810,- Eur. V zmysle Zmluvy/dodatku k Zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu(ov). Pohľadávky Spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto Dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré Spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami Spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov. Strany dojednávajú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu pohľadávok Spoločnosti dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa, resp. platiteľa príjmu. Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný v prospech Spoločnosti vykonávať mesačné zrážky zo mzdy dlžníka a odvádzať ich na príslušný bankový účet vo výške 43,40 Eur mesačne. 8. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2013 súd zistil, že priemerná hodnota RPMN pri spotrebiteľských úveroch bez zabezpečenia vo výške do 1.500,- Eur zo zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov bola vo výške 45,94 %. 9. Z informácie o priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, čo sa týka nových obchodov súd zistil, že priemerná úroková miera spotrebiteľských úverov zo začiatočnou dobou fixácie od 1 do 5 rokov bola v období december 2013 (v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere) vo výške 11,02 %.

10. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6Csp/64/2017 súd zistil, že dňa 29.03.2017 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa W. N. domáha voči žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-PC-503/15-MK zo dňa 05.01.2016, vydaného JUDr. Michalom Kováčom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom Framborská 3605, Žilina. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bolo rozhodnuté o žalobe spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. voči žalovanej W. N., pričom žalovaná bola zaviazaná na zaplatenie sumy 1.202,10 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, a to na základe toho, že riadne neplnila svoje záväzky z uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013. Konanie vo veci 6Csp/64/2017 zatiaľ nie je skončené. 11. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 13Er/270/2016 súd zistil, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 26.05.2016 sa spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ako oprávnený domáhala vykonania exekúcie proti povinnej W. N., pričom ako exekučný titul označila vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-503/15-MK zo dňa 05.01.2016. Súd vydal dňa 24.01.2017 poverenie na vykonanie exekúcie. Povinná podala v uvedenej veci námietky proti exekúcii a návrh na odklad exekúcie zo dňa 24.03.2017. 12. Z prednesu pr. zástupkyne žalobkyne na pojednávaní dňa 10.07.2017 súd okrem iného zistil, že v zmysle zmluvy mal byť žalobkyni poskytnutý úver vo výške 810,- Eur, avšak na jej účet bola zaslaná len suma 693,58 Eur, keďže od sumy úveru mal byť odrátaný poplatok za poskytnutie služby vo výške 116,42 Eur bez ohľadu na to, či mala žalobkyňa záujem si takúto službu dojednať. Žalobkyňa preto namieta aj výšku poplatku za úver, keď žalovaný zrejme vychádzal zo sumy 810,- Eur, avšak v skutočnosti jej bola poskytnutá len suma 693,58 Eur. Z tohto dôvodu spochybnila výšku úveru, výšku úroku, ako aj výšku RPMN. 13. Z prednesu žalobkyne na pojednávaní dňa 10.07.2017 súd okrem iného zistil, že 26.11.2013 podpísala zmluvu o revolvingovom úvere, prečítala si ju, ale bez toho, že by jej zástupca veriteľa vysvetlil, že jej budú na základe toho zrážané zo mzdy splátky a bez vysvetlenia toho, že poplatok za službu jej bude stiahnutý automaticky z poskytnutej sumy úveru. Obchodné podmienky jej boli dané len k nahliadnutiu. Dňa 10.12.2013 jej bola zmluva vrátená podpísaná z ich strany a na účet jej bola zaslaná suma 693,58 Eur. Splátka bola dohodnutá vo výške 43,40 Eur mesačne, avšak nebolo z toho zistiteľné, čo z toho je istina a čo úrok. Suma 1.822,80 Eur, ktorú mala uhradiť, sa jej zdá vysoká oproti požičanej sume. Dosiaľ celkovo uhradila sumu 630,18 Eur vrátane zrážok zo mzdy.

14. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 veta prvá OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí okrem iného obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb., , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Podľa § 551 ods. 2 OZ, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Podľa § 551 ods. 3 OZ, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

15. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba je dôvodná.

16. Predmetná žaloba bola určovacou žalobou, súd preto skúmal v prvom rade preukázanie naliehavosti právneho záujmu na takomto určení zo strany žalobkyne, pričom súd vychádzal z toho, že naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva je daný najmä tam, kde by bez takéhoto určenia bolo ohrozené právo žalobkyne, alebo kde by sa bez takéhoto určenia stalo jej právne postavenie neistým. 17. Pokiaľ ide o ust. § 137 CSP, súd zastáva názor, že predmetné ustanovenie nemôže byť vykladané natoľko reštriktívne, ako to naznačoval žalovaný vo svojom vyjadrení, nakoľko už jeho gramatickým výkladom, vychádzajúc z použitia výrazu „najmä“ v texte právnej normy, je nutné dôjsť k záveru, že uvedené zákonné ustanovenie nevymedzuje všetky typy civilnoprávnych žalôb absolútne vyčerpávajúcim a exaktným spôsobom. V právnom štáte majú jednotlivci právo na súdnu ochranu, ktoré zakotvuje aj SR, obsahom ktorého je okrem iného záruka, že každý, kto má za to, že jeho právne postavenie, resp. záujmy sú ohrozené, resp. je do nich protiprávne zasiahnuté, sa môže obrátiť na nestranný súd za účelom zabezpečenia ochrany jeho práv a záujmov. Rôznorodosť civilnoprávnych vzťahov si vyžaduje, aby v záujme zabezpečenia súdnej ochrany ich účastníkov procesnoprávne predpisy vymedzovali spôsob, akým sa môže jednotlivec domôcť ochrany svojich práv, relatívne neurčitým spôsobom tak, aby mohol súd v konaní reagovať na rozmanité situácie, vyplývajúce z hmotného práva. Procesné právo je pritom aj v zmysle právnej doktríny len prostriedkom na zabezpečenie ochrany hmotnoprávnych vzťahov, preto je neprípustné, aby procesné právo neprimeraným spôsobom obmedzovalo jednotlivcov v možnosti domáhať sa súdnej ochrany svojich ohrozených práv a záujmov. 18. V prejednávanej veci mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že v súčasnej dobe prebieha voči žalobkyni ako povinnej exekúcia na vymoženie pohľadávky žalovaného ako oprávneného, a to na základe rozhodcovského rozsudku, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná na zaplatenie dlžnej sumy z titulu predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 10.12.2013, ktorej súdneho prieskumu v zmysle preskúmania jej platnosti, resp. platnosti jej jednotlivých dojednaní, sa v prejednávanej veci domáha. Žalobkyňa dôvodne poukázala na ust. § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého má spotrebiteľ právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom aj v zmysle konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorá je čo sa týka výkladu európskeho práva pre vnútroštátne súdy záväzná, ochrana pred neprijateľnými podmienkami zahŕňa ich súdny prieskum a oprávnenie súdu vyhlásiť ich za neplatné, resp. prijať v rámci svojej rozhodovacej činnosti všetky opatrenia na zabezpečenie toho, aby spotrebiteľ nebol neprijateľnými podmienkami viazaný. Pokiaľ teda v prejednávanej veci žalobkyňa ako prostriedok ochrany svojich práv a záujmov zvolila určovaciu žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania platnosti jednotlivých dojednaní spotrebiteľskej zmluvy o

úvere a, v prípade ustálenia ich neplatnosti, prijatia z toho vyplývajúcich dôsledkov, konkrétne určenia ich neplatnosti, resp. za splnenia zákonných podmienok určenia z toho plynúcej neplatnosti celej spotrebiteľskej zmluvy, súd takúto žalobu nepovažoval za prima facie neprípustnú, a to len na základe prípadného odkazu na jeden z možných výkladov procesného ustanovenia § 137 CSP. 19. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, ako už aj súd naznačil vyššie, stotožňuje sa s názorom žalobkyne, že naliehavý právny záujem spotrebiteľa na súdnom prieskume obsahu spotrebiteľských zmluvných vzťahov, vrátane prípadného určenia ich neplatnosti za splnenia zákonných podmienok, vyplýva priamo z relevantnej právnej úpravy, predovšetkým zákona o ochrane spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka, pričom v nich obsiahnuté právne normy z väčšej časti predstavujú transpozíciu európskeho spotrebiteľského práva do slovenskej národnej legislatívy. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala aj určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 10.12.2013, jej naliehavý právny záujem na takomto určení súd považoval za preukázaný aj z dôvodu, že bez požadovaného určenia by zostalo jej právne postavenie neisté, resp. by bez takéhoto určenia boli jej práva ohrozené, pretože zrážky zo mzdy by zamestnávateľ žalobkyne musel ďalej realizovať bez ohľadu na výsledok prebiehajúceho konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, resp. s tým súvisiaceho exekučného konania. Aj v prípade úspechu žalobkyne v uvedených konaniach a následného zastavenia exekúcie by totiž žalovanému ako veriteľovi zostala možnosť uplatniť zaplatenie svojej pohľadávky práve prostredníctvom predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, a to bez potreby akéhokoľvek predošlého súdneho konania. Veriteľ nie je za danej situácie nútený dlžníčku žalovať v civilnom sporovom konaní, v ktorom by táto mohla brániť svoje práva a súd by v konečnom dôsledku ustálil, v ako rozsahu je pohľadávka žalovaného ako veriteľa oprávnená. Žalobkyňa teda nemá inú možnosť súdneho prieskumu platnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere dňa 10.12.2013, pričom súd túto zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú (typovú, formulárovú). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti modifikácie. Zo zmluvy nevyplýva, že by ju žalobkyňa uzatvárala pod svojím obchodným menom, teda že by pri jej uzatváraní a plnení mala konať v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalovaný má postavenie dodávateľa, a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi stranami sporu aj posudzoval.

21. V zmysle zmluvy o úvere zo dňa 10.12.2013 mal byť žalobkyni ako dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 810,- Eur, ktorý sa zaviazala splatiť 42 mesačnými splátkami vo výške 43,40 Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 1.822,80 Eur. Ročná úroková sadzba v zmluve bola dojednaná vo výške 70,01 %. Právne predpisy výšku úrokovej sadzby nestanovujú exaktným spôsobom, jej určenie v zásade ponechávajú na vôli zmluvných strán. Uvedené však neznamená, že jej stanovenie je ponechané na ľubovôli účastníkov, resp. v spotrebiteľských vzťahoch dodávateľa. Pri posudzovaní úrokovej miery v zmluve o úvere treba vychádzať aj z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. V oblasti súkromného práva platí obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom je jednak modifikovaná zmluvná sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní, jednak predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo všeobecnosti. Preto aj pri stanovení úrokovej sadzby v zmluve o úvere s ohľadom na zmysel a význam inštitútu úroku ako odplaty za úver jeho výška nemôže byť bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a účelom predmetného inštitútu v systéme platného práva.

22. Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného

poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“

23. Úrok z úveru plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Súd preto zameral svoju pozornosť na výšku úroku. Z predložených štatistických informácií o priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, čo sa týka nových obchodov, ktoré sú dostupné aj na webovom sídle Národnej banky Slovenska, vyplýva, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere bola priemerná úroková miera spotrebiteľských úverov so začiatočnou dobou fixácie od 1 do 5 rokov vo výške 11,02 %. Úrok v predmetnej zmluve o úvere túto sadzbu mnohonásobne prevyšuje. 24. Podľa názoru súdu je v danom kontexte nepochybné, že dojednanie o sadzbe úroku z úveru vo výške 70,01 % ročne v prvom rade podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pokiaľ by súd aj vychádzal z tvrdení žalovaného, že za túto obvyklú odplatu v zmysle § 53 ods. 6 je potrebné považovať priemernú hodnotu RPMN za príslušný kalendárny štvrťrok naposledy zverejnenú pred uzavretím príslušnej zmluvy o úvere, táto v danom prípade (za 3. štvrťrok 2013) predstavovala hodnotu 45,94 %. Úroková sadzba 70,01 % ročne, dojednaná v predmetnej zmluve o úvere, uvedenú hodnotu prevyšuje o 52,39 %, čo súd rovnako považuje za podstatné prevyšovanie. Súd teda uzavrel, že dohoda o úroku v predmetnej zmluve o úvere je v rozpore s ust. § 53 ods. 6 OZ, t.j. odporuje zákonu a preto je v zmysle § 39 absolútne neplatná. Okrem toho súd zastáva aj názor, že daná výška ročnej úrokovej sadzby je s ohľadom na vyššie uvedené úvahy a zistenia v rozpore aj s pravidlami slušnosti a poctivého konania, t.j. je nutné ju považovať za neplatnú aj ako priečiacu sa dobrým mravom.

25. Súd sa stotožnil s argumentmi žalobkyne, keď odkazujúc aj na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012 ustálil, že dohodu o výške úrokov v zmluve o úvere nie je možné deliť tak, ako to má mysli § 41 OZ, keď jej obsah tvorí nedeliteľný celok vo vzťahu k ujedaniu o dohodnutej výške úrokov. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné považovať dojednanie o úroku za neplatné v celosti. Nie je možné uzavrieť, že žalovaný ako veriteľ by mal nárok na zaplatenie úrokov v nejakej nižšej výške, než vo výške 70,01 %, naopak veriteľ z dôvodu neplatnosti dohody o úroku nemá nárok na zaplatenie žiadneho úroku. Súd poukazuje aj na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy o úvere, keď v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať výšku úrokovej sadzby, pričom v prípade jej absencie sa poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ považuje za bezúročný a bez poplatkov, t.j. neprichádza do úvahy zaviazať spotrebiteľa, v prípade neexistencie dojednania o úroku v zmluve z dôvodu jej neplatnosti, na platenie akýchkoľvek úrokov.

26. Na tomto mieste je potrebné pripomenúť, že pre účely ZoSÚ sa spotrebiteľským úverom rozumie nielen poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka, ale aj na základe zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, resp. v iných formách. Uplatnenie právnej fikcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti za súčasného zachovania platnosti právneho úkonu (zmluvy o spotrebiteľskom úvere), prichádza do úvahy len tam, kde platnosť príslušného právneho úkonu môže obstáť aj v prípade absencie napr. dohody o úroku (napr. poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme pôžičky podľa . S uvedeným súvisí skutočnosť, že dojednanie o úroku je jedným z pojmových znakov zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, ktorú od ostatného obsahu zmluvy nemožno oddeliť. Bezúročná zmluva o úvere je pojmovo vylúčená. Zmluva o úvere nemôže byť bez dohody o úroku platne uzavretá a v prípade neplatnosti takejto dohody zmluva o úvere vo zvyšku nemôže obstáť a teda neplatnosť sa vzťahuje na celý právny úkon.

27. V prejednávanej veci teda na základe vyššie uvedeného právneho posúdenia dospel súd k záveru, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500036387 zo dňa 10.12.2013 je neplatná v celosti, preto súd žalobe vyhovel a určil neplatnosť predmetnej zmluvy.

28. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o úvere zo dňa 10.12.2013 a eventuálne, t.j. pre prípad, že by súd dospel k odlišnému právnemu záveru, súčasne požadovala, aby súd určil, že poskytnutý úver na základe uvedenej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa teda uplatnila

eventuálny petit, kedy vzájomný vzťah oboch petitov je daný tým, že súd sa môže zaoberať a rozhodovať o druhom, teda eventuálnom petite až po tom, keď je zistená a preukázaná nedôvodnosť žaloby, resp. nemožnosť plnenia nároku uvedeného v prvom petite. Rozhodovanie o eventuálnom petite prichádza do úvahy až vtedy, ak súd dôjde k záveru, že nie je možné vyhovieť tzv. primárnemu petitu, ktorý zamietne (porov. rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 22 Cdo 2887/2004 zo dňa 18.07.2005, publikované aj v časopise Soudní rozhledy č. 2/2006). Keďže v prejednávanej veci súd vyhovel primárnemu petitu žalobkyne, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o úvere, o eventuálnom petite nerozhodoval.

29. Čo sa týka žaloby v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013, súd žalobu považoval za dôvodnú aj v tejto časti. Z dôvodu hospodárnosti sa súd nezaoberal jednotlivými argumentmi sporových strán ohľadom určitosti, resp. platnosti konkrétnych náležitostí predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je totiž zabezpečovacím inštitútom a ako taký ma akcesorickú povahu. Ide teda o vedľajší záväzok, ktorý trvá popri hlavnom záväzku a je od hlavného záväzku závislý. Z akcesorickej povahy zabezpečenia záväzkov vyplýva, že vedľajší (zabezpečovací) záväzok nemôže platne vzniknúť bez existencie platného hlavného (zabezpečovaného) záväzku. Pokiaľ je ako odporujúci zákonu neplatný hlavný záväzok, nemôže platne vzniknúť ani jeho zabezpečenie. Pokiaľ teda v prejednávanej veci súd dospel k záveru, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013 je neplatná, bez ďalšieho z toho vyplýva, že je neplatná aj Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013, z ktorej obsahu je nepochybné, že bola uzavretá za účelom zabezpečenia záväzkov žalobkyne ako dlžníčky z uzavretej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Keďže žiadny záväzok žalobkyne na základe neplatnej zmluvy o úvere nevznikol, nemohlo platne vzniknúť ani jeho zabezpečenie vo forme dohody o zrážkach zo mzdy.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 na základe zásady úspechu. Žalobkyňa bola v konaní pri uplatnení svojich nárokov v celom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.