Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35C-1-2022.pdf
PDF · 100.76 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v spore žalobcu: Slovenská republika, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, 042 11 Košice, proti žalovanému: D., bytom H., XXX XX Košice, o zaplatenie 600,- EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 600,- EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 600,- EUR od 13.7.2021 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 17.9.2021 domáhal zaplatenia istiny 600,- EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 600,- EUR od 13.7.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: žalovaný na základe písomnej žiadosti zo dňa 3.2.2021 požiadal žalobcu o poskytnutie dotácie na podporu humanitárnej pomoci pre fyzickú osobu podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 103/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších právnych predpisov. Na základe tejto žiadosti bola zo strany žalobcu vyplatená žalovanému za mesiac február 2021 dňa 16.3.2021 na účet suma 300,- EUR, za mesiac marec 2021 dňa 15.4.2021 suma 300,- EUR, teda spolu suma 600,- EUR. Žalobca na základe potvrdenia o vyplatených dávkach v nezamestnanosti, vystaveného Sociálnou poisťovňou, pobočka Košice zo dňa 5.5.2021 zistil, že žalovanému za rovnaké obdobie mesiacov február a marec 2021 bola vyplatená dávka v nezamestnanosti. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) bod 2c. citovaného nariadenia vlády bolo možné dotáciu na podporu humanitárnej pomoci v čase krízovej situácie okrem splnenia ďalších podmienok poskytnúť fyzickej osobe, ktorá nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti. Vzhľadom k tomu, že žalovaným nebola splnená podmienka oprávnenosti na poskytnutie SOS dotácie, bol oznámením o povinnosti vrátiť dotáciu zo dňa 6.5.2021 žalovaný vyzvaný na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 600,- EUR. Oznámenie bolo žalovanému doručované dňa 18.5.2021. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil, žalobca výzvou zo dňa 4.6.2021 opätovne vyzval žalovaného na uhradenie dlhu vo výške 600,- EUR v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Výzvu si žalovaný v odbernej lehote neprevzal, žalobcovi sa vrátila späť dňa 2.7.2021. Lehota na vrátenie dotácie márne uplynula dňa 12.7.2021. Žalovaný do dnešného dňa žiadnu sumu neuhradil. Žalobca si v súdnom konaní uplatňuje voči žalovanému príslušné zákonné úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie dotácie, t. j. od 13.7.2021 do zaplatenia.
3. Na preukázanie svojho nároku žalobca spolu so žalobou predložil listiny, a to: Žiadosť o poskytnutie dotácie na podporu humanitárnej pomoci pre fyzickú osobu podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 103/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších právnych predpisov zo dňa 3.2.2021, Potvrdenie Štátnej pokladnice o vyplatení príspevku, Potvrdenie o vyplatených dávkach v nezamestnanosti zo dňa 5.5.2021, Oznámenie o povinnosti vrátiť dotáciu na podporu humanitárnej pomoci pre fyzickú osobu zo dňa 6.5.2021, Výzva na uhradenie dlhu zo dňa 4.6.2021.
4. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov a dôkazov doručených v priebehu konania.
5. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 6.10.2021 sp. zn. 33Up/1001/2021 platobný rozkaz. Okresný súd Banská Bystrica dňa 5.1.2022 postúpil vec Okresnému súdu Košice I ako súdu príslušnému na prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa § 10 ods. 3, resp. v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní. 6. Žalovanému bola doručená žaloba formou zverejnenia oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"). K žalobe sa nevyjadril a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.
7. Podľa ust. § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
8. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
9. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania je v súlade s ust. § 297 CSP, rozhodol súd bez nariadenia pojednávania dňa 31.5.2022.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Žiadosť o poskytnutie dotácie zo dňa 3.2.2021, Potvrdenie Štátnej pokladnice o vyplatení príspevku, Potvrdenie o vyplatených dávkach v nezamestnanosti zo dňa 5.5.2021, Oznámenie o povinnosti vrátiť dotáciu na podporu humanitárnej pomoci pre fyzickú osobu zo dňa 6.5.2021, Výzva na uhradenie dlhu zo dňa 4.6.2021.
11. Zo žalobcom predloženého dôkazu - potvrdenia Štátnej pokladnice vyplynulo, že na účet žalovaného bola dňa 16.3.2021 vyplatená suma 300,- EUR za mesiac február 2021 a dňa 15.4.2021 bola na účet žalovaného vyplatená suma 300,- EUR za mesiac marec 2021.
12. Z potvrdenia vystaveného Sociálnou poisťovňou, pobočka Košice zo dňa 5.5.2021 súd zistil, že žalovaný mal v období od 19.1.2021 do 31.3.2021 vyplatenú dávku v nezamestnanosti spolu vo výške 461,30 EUR.
13. Oznámením o povinnosti vrátiť dotáciu na podporu humanitárnej pomoci pre fyzickú osobu zo dňa 6.5.2021 žalobca vyzval žalovaného k povinnosti vrátiť dotáciu na podporu humanitárnej pomoci pre fyzickú osobu a to najneskôr do 15 dní od doručenia tohto oznámenia. Oznámenie bolo žalovanému doručované dňa 18.5.2021 čo preukázal žalobca potvrdením o doručení.
14. Z výzvy na uhradenie dlhu zo dňa 4.6.2021 predloženej žalobcom súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dotácie vo výške 600 EUR, v lehote 10 dní od doručenia výzvy.
15. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými dôkazmi, z predmetných dôkazov súd vychádzal a vyhodnotil skutkový stav tak ako je vyššie uvedené.
16. Súd vec právne posúdil nasledovne:
17. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 103/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19, dotáciu na podporu humanitárnej pomoci možno v čase krízovej situácie poskytnúť v sume najviac 1 800 eur v príslušnom rozpočtovom roku aj žiadateľovi, ktorý je fyzickou osobou, ktorá a) v čase krízovej situácie prestala vykonávať činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti a nemá iný príjem zo závislej činnosti, z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, b) nie je poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo obdobnej dávky zo zahraničia, ak úhrn súm týchto dávok je rovnaký alebo vyšší ako suma dotácie podľa odseku 3, c) nie je 1. členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, ak písmeno d) neustanovuje inak, alebo 2. poberateľom 2a. rodičovského príspevku, 2b. príspevku na opatrovanie, 2c. dávky v nezamestnanosti, 2d. kompenzačného príspevku zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti, 2e. dávky nemocenského zabezpečenia okrem tehotenského, 2f. dávky nemocenského poistenia okrem tehotenského, alebo 2g. obdobnej dávky zo zahraničia, ako je dávka podľa bodov 2a až 2f, d) nie je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, ktorej výška je rovnaká alebo vyššia ako suma dotácie podľa odseku 3 a v období od marca 2020 do augusta 2020 bezprostredne pred priznaním nároku na pomoc v hmotnej núdzi bola tejto osobe poskytnutá dotácia na podporu humanitárnej pomoci podľa § 3, e) nemá nárok na poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, f) nie je študentom dennej formy štúdia na strednej škole alebo vysokej škole, g) je v evidencii uchádzačov o zamestnanie; to neplatí pre osoby, ktoré sú poberateľmi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo obdobnej dávky zo zahraničia, ak ich suma je nižšia ako suma dotácie na podporu humanitárnej pomoci podľa odseku 3, samostatne zárobkovo činné osoby a fyzické osoby v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
18. Podľa § 3 ods. 3 Nariadenia vlády SR č. 103/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19, dotácia podľa odseku 1 sa poskytuje za každý mesiac, v ktorom sú splnené podmienky ustanovené v odseku 1, v sume 300 eur mesačne, ak odsek 4 neustanovuje inak, a to aj vtedy, ak sú tieto podmienky splnené len za časť mesiaca, najmenej však 15 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci.
19. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor na iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
20. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením s právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
22. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
23. Právny vzťah z bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodné obohatenie). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia však vznikne len za splnenia určitých zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu, a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby, a napokon, že nejde o prípad, keď Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Vznik bezdôvodného obohatenia sa spája so súčasným vznikom záväzku, na základe ktorého je ten, kto sa obohatil, povinný vydať predmet obohatenie a zároveň ten, na úkor koho sa tak stalo, je oprávnený požadovať vydanie všetkého, o čo sa povinný obohatil. Základnú konštrukciu bezdôvodného obohatenia predstavuje neoprávnene získaný majetkový prospech jedného subjektu na úkor iného subjektu, v ktorého majetkových pomerov sa táto zmena negatívne prejavila. Ide o objektívne vzniknutý stav, keď bez právom uznaného dôvodu dôjde k presunu majetkových hodnôt od jedného subjektu k druhému. Tento princíp je v zákone vyjadrený slovami „kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať“ a hoci toto ustanovenie nepredstavuje všeobecnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, v Občianskom zákonníku nie je obsiahnuté bezdôvodne. Citované
ustanovenie formuluje zjednocujúci princíp, na ktorom je založený právny inštitút bezdôvodného obohatenia, princíp, ktorý musí byť preverovaný pri každej aplikácii § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka na skutkové okolnosti konkrétneho prípadu, ako aj princíp, ktorý predstavuje jeden zo základov súkromného práva demokratického a právneho štátu.
24. V spore je nepochybné a uvedené vyplýva z dôkazov doložených žalobcom že žalobca poskytol na účet žalovaného sumu 600,- EUR podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 103/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších právnych predpisov. Taktiež nebolo sporné, že žalovanému za rovnaké obdobie mesiacov február a marec 2021 bola vyplatená súbežne aj dávka v nezamestnanosti. Keďže dotáciu bolo možné poskytnúť len fyzickej osobe, ktorá v čase krízovej situácie prestala vykonávať činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti a nemá iný príjem zo závislej činnosti, z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, a súčasne nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti (Podľa § 3 ods. 1 písm. c) bod 2c Nariadenia vlády SR č. 103/2020 Z. z.), žalovaným teda nebola splnená podmienka oprávnenosti na poskytnutie SOS dotácie. Vnikla mu povinnosť vrátiť dotáciu a preto bol žalobcom vyzvaný na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 600,- EUR. Žalovaný dotáciu ani v dodatočnej lehote na vrátenie dotácie ktorá uplynula dňa 12.7.2021 nesplnil.
25. Na základe vyššie uvedených skutočností s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd mal za to, že nárok žalobcu je čo do uplatnenej istiny dôvodný, preto žalovaného zaviazal k uhradeniu sumy 600,- EUR.
26. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
27. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
28. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu, bola vo výške 0 % ročne. Po zvýšení o 5 percentuálnych bodov je teda vo výške 5 % ročne.
31. Nakoľko je nepochybné, že žalovaný porušil svoju povinnosť vrátiť bezdôvodné obohatenie uhradiť riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobcovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od 13.7.2021, t.j. od dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie dotácie. Výšku úrokov z omeškania súd žalobcovi priznal v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami; základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,00 %; po zvýšení o päť percentuálnych bodov jej výška činí 5,00 % ročne
32. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 600 EUR spolu s príslušenstvom, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
36. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri § 150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo potrebné použiť § 257 Civilného sporového poriadku. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
37. Je nutné poznamenať, že žalovaný po celú dobu konania zostal nečinný aj napriek doručovaniu písomností súdom zákonom stanoveným postupom. Žalovaný v konaní netvrdil, že by sa na neho mala vzťahovať aplikácia ustanovenia § 257 CSP a jeho prípadné nepriaznivé osobné, majetkové a sociálne pomery nevyplývali ani z obsahu spisu. Zároveň súd dodáva, že iba samotné postavenie žalovaného v spore, kde vystupoval ako spotrebiteľ, taktiež nemá za následok automatické nepriznanie náhrady trov konania druhej úspešnej strane sporu. V tomto sa plne prejavuje preventívna a sankčná funkcia
náhrady trov konania. Súd preto nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa a pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 CSP. 38. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 600 EUR a súd mu priznal sumu 600 EUR. Žalobca tak bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, percentuálne vyjadrenej na 100 %. Z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
39. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).