Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-79-2022.pdf
PDF · 81.02 KB
Case nature
Subarea
7Co/79/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: SKP, k.s., IČO: 44 915 691, so sídlom Radlinského 1730, 026 01 Dolný Kubín, úpadcu MBM-STAV, s.r.o., so sídlom Námestovo, Hviezdoslavovo nám. 213, IČO: 36 394 645, v konaní o zaplatenie 793,68 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2C/25/2012-31 zo dňa 4. februára 2013, takto
rozhodol:
Späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a .
Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2C/25/2012-31 zo dňa 4. februára 2016 a konanie z a s t a v u j e .
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 793,68 eur s príslušným úrokom z omeškania a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 47,50 eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Nárok žalobcu uplatnený v konaní neuznal, poukazoval, že si platil poistné riadne a včas, nebola mu doručená žiadna výzva, ani upomienka. Žiadal rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na znenie ust. § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého dochádza k zániku poistnej zmluvy zo zákona, nie je potrebná žiadna výzva poisťovateľa na zaplatenie poistného. Poistné v danom prípade za prvé poistné obdobie od 14.07.2009 do 13.07.2010 zaplatené nebolo do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Platenie poistného bolo dohodnuté v štvrťročných splátkach, splatnosť poslednej splátky bola 14.04.2010, a preto poistná zmluva pre nezaplatenie poistného za prvé poistné obdobie zanikla 14.07.2010. V zmysle ust. § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka má právo na poistné za dobu do zániku poistenia, keďže žalovaný zaplatil žalobcovi len splátky poistného splatné 14.07.2009 a 14.10.2010, ostatné splátky poistného spolu vo výške 796,68 eur nezaplatil, a preto je návrh žalobcu v celom rozsahu čo do základu i do výšky dôvodný.
4. Žalovaný do spisu doložil uznesenie Okresného súdu Žilina 4R 1/2013-601 zo dňa 15.04.2013, ktorým bola povolená reštrukturalizácia žalovaného ako dlžníka, do funkcie správcu bola ustanovená Mgr. Darina Gallová, so sídlom kancelárie O., M. XX. Následne Okresný súd Žilina uznesením 4R 1/2013-1152 zo dňa 06.12.2013 zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi - žalovanému, začal
konkurzné konanie. Vyhlásil konkurz na majetok žalovaného ako dlžníka, ustanovil do funkcie správu SKP k.s., IČO: 44 915 691, so sídlom kancelárie Dolný Kubín, Radlinského 1730. Zároveň vyzval veriteľov dlžníka, aby v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky na predpísanom tlačive u správcu a na Okresnom súde v Žiline k sp.zn. 4R 1/2013. Zároveň správcovi uložil bez zbytočného odkladu informovať známych veriteľov dlžníka spôsobom v zmysle článku 40 Nariadenia rady (ES) č. 1346/2000 zo dňa 29. mája 2000 o konkurznom konaní.
5. Podľa § 44 ods. 1 zák.č. 7/2005 ZKR oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnením konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
6. Podľa § 47 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí len, ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
7. Podľa § 47 ods. 4 ZKR v znení účinnom od 01.01.2020 v konaniach prerušených podľa ods. 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určitej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
8. Podľa § 206j ZKR prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2020 konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej a štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
9. Ustanovenie § 47 ods. 4 ZKR, ktoré nadobudlo účinnosť od 01.01.2020, sa podľa intertemporálneho ustanovenia § 206j ZKR použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 01.01.2020 k ich prerušeniu. Žalovaný ako dlžník, ani správca na výzvy prvoinštančného súdu nereagoval, a to i napriek poučeniu, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v uvedenej lehote má účinky späťvzatia žaloby (§ 47 ods. 4 posledná veta zák.č. 7/2005 Z.z. účinného od 01.01.2020, výzva (z 01.03.2022), doručená úpadcovi i správcovi konkurznej podstaty 17.03.2022, návrh na pokračovanie v konaní podaný nebol.
10. Nepodanie návrhu správcom, ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZKR, o ktorom odvolací súd rozhoduje procesným postupom podľa § 370 CSP. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 ZKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. To znamená, že i v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZKR, ktorým je efektívnejšie riešenie prerušenia v súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka, alebo zastavením konania, prípadne neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje súd tak, ako keby konkurz ani nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napríklad plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť), je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak
sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojované už tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napríklad z konkurzu vylúčený.
11. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
12. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
13. Späťvzatím žaloby sa podľa CSP rozumie úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho nároku netrvá. Tento úkon žalobcu bol však od 1. januára 2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 ZKR, preto sa na ďalší postup v konaní pred odvolacím súdom na to, aby mohol odvolací súd konanie podľa § 47 ods. 4 ZKR v spojení s § 370 CSP zastaviť, späťvzatie žalobcom nevyžaduje. Účinky späťvzatia žaloby nastali priamo zo zákona, preto odvolací súd nerozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby, ale v zmysle § 370 ods. 2 CSP je povinný rozhodnúť o zrušení napadnutého rozhodnutia a o zastavení konania. Nevyžaduje sa ani súhlas protistrany v zmysle ust. § 370 ods. 2 CSP. Procesnou normou upravujúcou postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ust. § 370 CSP, ktoré je analogicky v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinku späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZKR. Vo väzbe na uvedené preto odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti uznesenia.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257, § 262 ods. 1 CSP. Mal za to, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení priznáva absencii súhlasu správcu a dlžníka na pokračovanie v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby, pričom tieto účinky nastali zmenou zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2010. Preto ani nie je možné ustáliť procesné zavinenie tej-ktorej strany za zastavenie konania vo veci samej, ktoré sa na odvolacom súde končí. Zavinenie treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva. K zastaveniu konania v predmetnej veci došlo bez toho, aby niektorá zo strán vyvinula procesnú aktivitu, čo malo za následok nepoužiteľnosť ust. § 256 CSP. Stav, ktorý v konaní nastal, je výnimočný, vyvstal zmenou právnej úpravy, v nadväznosti na čo odvolací súd pristúpil k aplikácii § 257 CSP a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)