Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoPr-1-2017.pdf
PDF · 74.55 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoPr/1/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr.Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobkyne: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX L. - U., právne zastúpenej JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou, so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti žalovanej: Základnej škole s materskou školou, Hlavná 367/7, 082 12 Kapušany, právne zastúpenej JUDr. Františkom Komkom, advokátom, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 11Cpr/13/2015-67 zo dňa 21.10.2016
rozhodol:
Z r u š u j e sa uznesenie a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol o zastavení konania a vyslovil, že strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že cit. „Žalobkyňa sa žalobou z 1. decembra 2015, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu 2. decembra 2015 domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru urobené okamžitým skončením pracovného pomeru je neplatné a pracovný pomer trvá naďalej. Zároveň sa domáhala aj náhrady trov konania.
Vo svojom vyjadrení zo dňa 12.09.2016 poukázala na nedostatok skutkového zdôvodnenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, v ktorom chýbal časový údaj o vytýkanom porušení pracovnej disciplíny, ktoré žalobkyňa navyše spochybnila. Týmto podaním rozšírila žalobu aj o náhradu mzdy bez uvedenia konkrétnej výšky, čo nemožno považovať za kvalifikované uplatnenie nároku. V priebehu konania uzavreli strany dňa 18.10.2016 písomnú dohodu o sporných nárokoch podľa § 32 Zákonníka práce, v ktorej si dohodli skončenie pracovného pomeru dohodou dňom 20.10.2016 a zaplatenie odstupného vo výške 5 funkčných platov. V bode 7. tejto dohody účastníci prehlásili, že „po podpísaní tejto dohody a vyplatení finančného vyporiadania podľa bodu 4. dohody, zamestnankyňa sa zaväzuje bez zbytočného odkladu zobrať žalobu v konaní sp. zn. 11Cpr/13/2015 OS Prešov v celom rozsahu späť. Obaja účastníci dohody zhodne prehlasujú, že náhradu trov súdneho konania nežiadajú a tieto si bude každý z účastníkov hradiť sám.“
Vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby zo strany žalobkyne došlo po začatí pojednávania a žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila, súd konanie podľa § 145 ods. 1 C.s.p. zastavil.“
3. Pri rozhodovaní o trovách konania prijal záver, že: cit.“ v danom prípade platí, že nárok na náhradu trov konania by vznikol žalobkyni, súd však musel akceptovať dohodu zo dňa 18.10.2016 podpísanú samotnou žalobkyňou a žalovanou a vyhodnotil túto dohodu ako vzdanie sa práva žalobkyne na náhradu trov konania v zmysle § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje zánik práva.“
4. Poukázal na ustanovenia § 470 ods. 1, ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) § 144, § 145 ods. 1 C.s.p., § 146 ods. 1, § 256 ods. 1 ,§ 262 ods. 1, ods. 2.
5.Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a to proti výroku o nepriznaní trov konania. V odvolaní uviedla, že rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Má za to, že nesprávne súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 574 Občianského zákonníka. Nárok na náhradu trov má základ v procesnom práve a nie v práve hmotnom, navyše právo na náhradu trov konania vzniká až právoplatným rozhodnutím súdu. V čase podpísania dohody so žalovanou tak nemala žiadnu pohľadávku voči žalovanej a nemohla sa práva vzdať. Ak sa súd riadil toto dohodou je to nesprávne. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná. Navrhla potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
8. Súd prvej inštancie nepriznanie trov konania odôvodnil tým, že žalobkyňa sa vzdala svojho práva na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 574 Občianského zákonníka, keďže v Dohode zo dňa 18.10.2016 uzavretej so žalovanou sa práva na náhradu trov konania vzdala.
9. Podľa § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. Z Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10.V prejednávanej veci nie je sporné, že strany sporu uzavreli dňa 18. októbra 2016 Dohodu o sporných nárokoch podľa § 32 Zákonníka práce. Podľa bodu 7 citovanej dohody sa účastníci dohodli, že žalobkyňa zoberie späť svoju žalobu v konaní pred súdom Okresného súdu Prešov vedeného pod sp.zn. 11Cpr/13/2015 a náhradu trov konania si nebudú strany uplatňovať, tieto si bude hradiť každý sám.
11. Súd prvej inštancie mal za to, že nárok na náhradu trov konania by žalobkyni vznikol, ale považuje jej prejav za vzdanie sa práva podľa § 574 Občianského zákonníka. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva.
12. Podľa § 574 ods. 1 a 2 Občianského zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne. Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
13. Prijatý záver súdu prvej inštancie nie je správny. Dohoda podľa ustanovenia § 574 Občianského zákonníka (ďalej len „OZ“) je dvojstranný právny úkon, ktorým sa veriteľ vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa, dohoda sa musí uzavrieť písomne. Ustanovenie § 574 OZ sa vzťahuje len na hmotnoprávne nároky. Nárok na náhradu trov konania nie je však hmotnoprávnym nárokom. Podľa ustanovenia § 574 OZ nemožno postupovať, ak ide o vzdanie sa nároku procesného, napr. Vzdanie sa práva na náhradu trov konania pred súdom (porovnaj Občanský zákoník komentár 9. vydanie C. H. Beck).
14. V tomto smere je tak potrebné považovať námietky odvolateľky za opodstatnené. „Zrieknutie sa práva je podľa judikatúry súdov procesným inštitútom odlišným od vzdania sa práva podľa hmotného práva, pretože podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre vzdanie sa práva alebo odpustenie dlhu sa vyžaduje dohoda veriteľa s dlžníkom. V prípade trov konania je potrebné, aby sa oprávnený účastník zriekol náhrady trov vo vzťahu k súdu, nie vo vzťahu k protistrane, a musí pritom nepochybne prejaviť vôľu, že náhradu trov konania nežiada. Môže sa zrieknuť celej náhrady trov alebo časti, v takom prípade súd neprizná časť, ktorej sa účastník konania zriekol. Z toho, že účastník výslovne uplatnil náhradu trov len v určitej výške a celková náhrada trov je vyššia, možno vyvodzovať (§ 41 ods. 2 O. s. p.), že sa ostatnej časti zriekol. Vyplýva to z dispozičnej zásady, ktorá sa v súčasnosti uplatňuje pri priznávaní
práva na náhradu trov.“ (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.4Cob/42/2016 zo dňa 28.04. 2016).
15. Žalobkyňou bol podaný návrh na priznanie trov konania (č.l. 66 súdneho spisu) „Návrh účastníka, ako má súd rozhodnúť o trovách konania, je motivovaný momentálnou procesnou situáciou, jeho procesným zámerom a rôznymi ďalšími okolnosťami a kritériami účastníka. Jeho návrh je účinný v situácii, v ktorej ho urobil, čo je spravidla bezprostredne pred rozhodovaním súdu. V priebehu konania sa okolnosti i váha jednotlivých účastníkových kritérií môže meniť a tým aj stanovisko účastníka. Ak by účastník svoje rozhodnutie a návrh nemohol meniť, bolo by to rozhodovanie bez možnosti zvážiť všetky okolnosti, ktoré nastanú v budúcnosti, ktoré často nemožno predvídať. Takéto rozhodnutie by často malo charakter vzdania sa práva, ktoré vznikne až v budúcnosti...“ ( porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 79/09-30 zo dňa 14. júla 2009).
16.Ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. vyžaduje zodpovednosť za zavinenie strany, ktorá procesne zavinila zastavenie konania.
17. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci pristúpil odvolací súd k zrušeniu napadnutého uznesenia postupom podľa § 389 ods. 1 písm.c/ a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18.Úlohou súdu prvej inštancie bude nanovo rozhodnúť o trovách konania, rozhodnúť o návrhu žalobkyne, ktorým si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia (čl. 66), žalobkyňa musí svoj návrh na náhradu trov konania upresniť, pretože pred súdom prvej inštancie si uplatnila nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo vzťahu k právnemu zástupcovi JUDr. Vaľovi, v návrhu pred odvolacím súdom, resp. v odvolaní nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.
Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).