Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_9Csp-92-2017.pdf
PDF · 83.13 KB
No categories available
9Csp/92/2017
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX, XXX XX R. R., v konaní zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie :
Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o aktivácii bankomatky L. Č.. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 03.06.2008.
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa dňa 23.06.2017 doručila tunajšiemu súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o aktivácií bankomatky Quatro č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 03.06.2008. Žalobkyňa tento návrh odôvodnila tým, že s pôvodným veriteľom ( Všeobecná úverová banka, a.s.) uzavrela dňa 03.06.2008 Zmluvu o aktivácii bankomatky Quatro č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutú úver vo výške 995,82 €, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po 33,19 €. Súčasne s uzavretím predmetnej zmluvy o úvere došlo medzi stranami k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej vo VOP. Na základe tejto dohody dochádza k výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola podľa žalobkyne individuálne dojednaná, žalobkyňa nemala možnosť Dohodu, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere, odmietnuť, ani nijak zmeniť, pričom túto dohodu považuje za neurčitú, keďže z nej nie je jasná výška pohľadávky, ktorú zabezpečuje, ani presné pravidlá pre jej určenie, a preto veriteľ môže na základe nej vymáhať od dlžníka plnenie, na ktoré nemá nárok bez akejkoľvek súdnej kontroly. Takto uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy preto považuje za absolútne neplatnú a neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa má za to, že na základe takýchto neplatných zmluvných podmienok nemôže dochádzať k realizácii zrážok zo mzdy. Neodkladné opatrenie považuje za jediný inštitút, ktorý môže v danej situácii žalobkyni pomôcť zabrániť výkonu zrážok z jej mzdy. Slovenská právna úprava neumožňuje spotrebiteľovi ani jeho zamestnávateľovi namietať povahu a výšku dlhu a zastaviť mimosúdne zásah do majetku spotrebiteľa spôsobený zrážkami zo mzdy. 2. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 4. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 5. Podľa § 326 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 6. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., veta prvá, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 7. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 8. Súd z predložených listín zistil, že žalobkyňa uzavrela s pôvodným veriteľom dňa 03.06.2008 zmluvu o úvere „Zmluva o aktivácii bankomatky Quatro“ č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 995,82,-Eur. Žalobkyňa sa zaviazala splatiť úver v 30 mesačných splátkach vo výške 33,19 Eur. Jedná sa o formulárovú zmluvu, do ktorej sa vpisujú iba osobné údaje dlžníka, výška úveru a platobné údaje. Súčasťou zmluvy je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Súdu bola predložená žiadosť o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 04.04.2016, ktorú adresoval žalovaný zamestnávateľovi žalobkyne. Žalovaný žiada zamestnávateľa žalobkyne, aby realizoval zrážky zo mzdy alebo z iných príjmov žalobkyne, s prihliadnutím na výšku zrážok postihnuteľných výkonom rozhodnutia v súlade s Občianskym zákonníkom, a to pravidelne až do uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Dlh ku dňu 04.04.2016 je vo výške 2 705,37 €. 9. Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 17. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. 18. Súd vyhodnotil zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 03.06.2008 za zmluvu spotrebiteľskú, resp. zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže žalovaný ako podnikateľský subjekt poskytuje úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovanej poskytol úver ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi, ktorá zmluvu prijala ako celok, pričom individuálne s ňou boli dojednané iba platobné podmienky a výška úveru. Zvyšná časť zmluvy má predtlačenú formu a jej obsah nie je možné meniť. Takto je v bode 8 tejto zmluvy dojednané, že zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy. Takto dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy nie je individuálne dojednaná, žalobkyňa nemala možnosť jej prijatie vylúčiť.. Dojednanie v zmluve však nie je dojednaním určitým. Neobsahuje žiadne konkrétne údaje o obsahu dohody. Bez ohľadu na túto skutočnosť súd vyhodnotil takéto dojednanie za neplatné ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže nebola individuálne dojednaná, nebolo možné ju z podmienok vylúčiť, pričom v spojení s ďalšími podmienkami zmluvy môže spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže tento nie je schopný dosť dobre posúdiť všetky podmienky úveru, predovšetkým posúdiť zákonnosť plnení, ktoré si nárokuje veriteľ ako dodávateľ napríklad aj žiadosťou o zrážky zo mzdy, s ktorou spotrebiteľ nemá inú možnosť ako súhlasiť. 19. Neodkladným opatrením súd upravuje pomery strán sporu, pokiaľ má za osvedčené, že ich úprava neznesie odklad a mohlo byť dôjsť k zásahu do práv, príp. právnych záujmov jednej zo strán. Takýmto opatrením je aj opatrenie, ktorým súd zakáže ďalší výkon zrážok zo mzdy jednej zo strán, pokiaľ má za osvedčené, že ďalšími zrážkami môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do majetkových práv tejto strany. Súd mal z predložených listín za dostatočné osvedčené skutočnosti, že medzi stranami sporu bola uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy aj skutočnosť, že žalovaný požiadal o realizáciu zrážok zo mzdy žalobkyne na základe tejto dohody. Súd posudzoval dojednania zmluvy, na základe ktorých by malo dochádzať k zrážkam zo mzdy žalobkyne a dospel k záveru, že ďalšie zrážky zo mzdy žalobkyne môžu byť zásahom do majetkových práv žalobkyne ako bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktorý môže od žalobkyne prostredníctvom jej zamestnávateľa požadovať plnenie, ktoré nemusí byť v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, čomu iným spôsobom, ako nariadením neodkladného opatrenia nie je možné zabrániť. Z predložených listín síce vyplýva, akú sumu žiada žalovaný zraziť zo mzdy žalobkyne, avšak absentuje spôsob jej určenia, vzhľadom na časový odstup od začatia realizácie zrážok zo mzdy žalobkyne (apríl 2016) a výšku poskytnutého úveru je zrejmé, že žalovaný žiada plnenie presahujúce poskytnutý úver, ktoré by mohlo byť plnením z neprijateľných zmluvných podmienok, súd preto z preventívnych dôvodov návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, aby nedochádzalo k prípadnému zásahu do majetkových práv žalobkyne bezdôvodným obohatením žalovaného. Nariadením tohto opatrenia tak nevzniká škoda ani jednej zo strán, keď ním nezaniká nárok žalovaného na plnenie zo zmluvy o úvere ako taký, iba nárok na výkon Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je iba zabezpečovacím inštitútom k pohľadávke žalovaného ako veriteľa a jej neplatnosť nemá vplyv na platnosť zmluvy o úvere ako hlavného zmluvného vzťahu. 20. Týmto neodkladným opatrením môže dôjsť k trvalej úprave pomerov medzi stranami sporu (vo veci zákazu výkonu zrážok na základe špecifikovanej Dohody), súd preto neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej. Žalovaný má možnosť domáhať sa plnenia zo zmluvy súdnou cestou, pričom zmluvné podmienky prejdú podrobnou súdnou kontrolou za účelom posúdenia súladu zmluvných podmienok s právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské práva. 21. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 22. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobkyni právo na náhradu trov tohto konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.