Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/29/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločnosti pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného: JUDr. Helena Strachotová, usadená euroadvokátka, so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti žalovaným: v 1./ rade P. U., O..: XX.XX.XXXX, V. M. XX, XXX XX T., št. občan SR, v 2./ rade U. U., O..: XX.XX.XXXX, V. M. XX, XXX XX T., št. občan SR, právne zastúpená: JUDr. Juraj Brežný, advokát, so sídlom Centrálna č. 2/38, 089 01 Svidník, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, právne zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, v konaní o zaplatenie sumy 1.230,88 Eur s prísl. - trovy konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 3C 217/2014 - 155 zo dňa 21.10.2016 jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku IV..

II. Žalovaní v 1. rade, v 2. rade a Združenie Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom trovy konania žalované v 1. rade zo strany žalobcu nepriznal a III. výrokom žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej v 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %. Rovnako tiež IV. výrokom rozsudku uložil žalobcovi povinnosť nahradiť osobitnému subjektu na strane žalovaných v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 24.9.2014 si právny predchodca žalobcu CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava 1, IČO: 35787783 uplatnil voči žalovaným v 1 a 2. rade nárok na zaplatenie sumy 1.230,88 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 13,89 % ročne zo sumy 1384,76 Eur od 02.07.2013 do 14.02.2014, zo sumy 1.230,88 Eur od 15.02.214 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.399,88 Eur od 15.07.2013 do 14.02.2014, zo sumy 1.230,88 Eur od 15.02.2014 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške 2.655,51 Eur na nákup spotrebného tovaru. Zmluva o úvere bola uzatvorená prijatím návrhu žalovaného v 1. rade žalobcom tak, že žalobca za žalovaného v 1. rade uhradil časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru a žalovaný tovar prevzal. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal splatiť úver v 72 mesačných splátkach, každá vo výške 56,20 Eur, splatných vždy k 15 dňu v mesiaci počínajúc dňom 15.08.2007. Žalovaný v 2. rade sa v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.07.2007 zaviazal uhradiť pohľadávku

žalobcu spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade. Žalovaní svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas, ktorý im vyplýval z úverovej zmluvy nesplnili. Podľa článku V.-3. Všeobecných podmienok žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o úvere, je žalobca oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej čiastky, so splatením ktorej sa žalovaný dostal do omeškania viac ako 30 dní a bol žalobcom na zaplatenie vyzvaný. Preto žalobca žalovaného vyzval na úhradu zmluvnej pokuty formou automatizovaných písomných upomienok naposledy listom zo dňa 10.07.2013. Dňa 15.07.2013 sa stal splatným dlh žalovaného v 1. rade vo výške 1.399,88 Eur, ktorý vznikol z titulu čerpania predmetného úveru, ktorú si žalobca voči žalovaným uplatňuje. S prihliadnutím na stav úverového účtu žalovaného v 1. rade ku dňu podania tohto návrhu eviduje žalobca voči žalovaným po uhradení 169,--eur pohľadávku vo výške 1230,88 eura a zároveň si uplatňuje voči žalovaným aj zmluvný úrok a úrok z omeškania. Dňa 24.09.2014 vstúpil do konania na strane žalovaných podľa § 93 ods. 2 O.s.p. (zákona účinného do 30.6.2016) Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828. Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 21.05.2015, poukázal na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že v zmysle kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka by aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka prichádzala do úvahy len vtedy, ak by to bolo pre spotrebiteľa výhodnejšie. Uviedol, že v predmetnej veci sa však nie je potrebné zaoberať bližšie zmluvnými podmienkami a praktikami dodávateľa, nakoľko predmetný revolvingový úver je absolútne neplatný kvôli absencii esenciálnych náležitosti úverovej zmluvy, kde v primárne uzatváranej úverovej zmluve je uvedené, že zároveň sa uzatvára zmluva o revolvingovom úvere. Ak žalobca chcel so žalovaným uzavrieť záväzkový vzťah týkajúc sa úverovej karty bolo to potrebné urobiť spôsobom aký predpisuje zákon o spotrebiteľských úveroch, teda mal byť individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré tento zákon vyžaduje. Keďže nedošlo k dodržaniu požadovanej písomnej formy je táto zmluva neplatná, pričom poukázal na rozsudky súdov. Uviedol, že ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal (§ 457 . Ide o vydanie bezdôvodného obohatenia. Vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v dvojročnej premlčacej lehote (§ 107 . Naviac od 1.05.2014 bol novelou č. 102/2014 Z. z. do zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa zavedený § 5b podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokujúch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Na pojednávaní konanom dňa 21.10.2016 zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaných v 1. a 2. rade, vo veci uviedol, že trvá na svojich písomných vyjadreniach zo dňa 21.05.2015, pričom doplnil, že namieta absolútnu neplatnosť uvedenej zmluvy z dôvodov, ktoré uvádzal aj právny zástupca žalovanej v 2. rade. Zároveň trval na skutočnostiach, ktoré sú uvedené v ich vyjadrení zo dňa 21.5.2015 s tým, že vzniesol námietku premlčania predmetného úveru. Pokiaľ sa týka vydania bezdôvodného obohatenia, vzhľadom na neplatnosť zmluvy, vzhľadom na rozsah plnenia zo strany žalovaných právnemu predchodcovi žalobcu, nie je možné priznať z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcovi žiadnu sumu, keďže uvedený úver aj bol preplatený. Pričom dodal, že suma, ktorú žalovaní zaplatili, je nad rámec prijatej istiny. V prípade úspechu si uplatnil trovy konania.

3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že predmetná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.07.2007 pod číslom 42652589499001 je absolútne neplatným právnym úkonom, a to kvôli absencii podstatných náležitostí úverovej zmluvy, kde primárne v uzatváranej úverovej zmluve zo dňa 30.07.2007 je uvedené, že zároveň sa uzatvára zmluva o revolvingovom úvere. Taktiež žalobca listom zo dňa 10.07.2013 od zmluvy odstúpil. Vzhľadom na to, že uvedená zmluva je neplatná, v danom prípade nastáva režim bezdôvodného obohatenia, pričom strany sú povinné vydať to, čo sa na úkor iného obohatili. Zo spisu bolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovaným vo výške 2.655,51 Eur a žalovaní na predmetný úver zaplatili celkom sumu 3.390,26 Eur. Teda predmetný úver preplatili o sumu 734,75 Eur. A preto nemajú ani čo žalobcovi vydať. Pokiaľ sa týka danej veci, súd zároveň dodáva, že finančné prostriedky boli žalovanými čerpané 30.07.2007 a žaloba bola podaná na súd až 24.09.2014, pričom aj v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, nárok žalobcu by bol premlčaný. Pokiaľ sa týka tvrdení žalobcu, tieto súd nepovažoval za dôvodné a nestotožnil sa s nimi. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania medzi účastníkmi súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p., pričom žalovaní v 1. a 2. rade boli úspešní v konaní voči žalobcovi, a preto majú nárok na trovy konania. Keďže úspešný žalovaný v 1. rade si žiadne trovy konania neuplatnil, ani mu nevznikli, preto súd rozhodol, že trovy konania žalovanému v 1. rade zo strany žalobcu nepriznáva. Súd priznal úspešnej žalovanej v 2. rade trovy konania zo strany žalobcu

v rozsahu 100 %. Zároveň úspešnému osobitnému subjektu na strane žalovaných v 1. a 2. rade súd priznal zo strany žalobcu náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom výška náhrady trov konania bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti tomuto rozsudku odvolanie, a to v časti jeho IV. výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Žalobca uviedol, že čo sa týka trov konania vedľajšieho účastníka, ide o neúčelne vynaložené trovy z dôvodu, že združenie na ochranu spotrebiteľa, ktorého predmetom konania je ochrana práv spotrebiteľa, je zo svojej podstaty subjektom práva a účastníkom konania, ktorý je odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie ( v tomto prípade advokátom) nie je možné charakterizovať ako účelné. Súd by mal zohľadniť skutočnosť, že združenie na ochranu spotrebiteľa ako vedľajší účastník, musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pre konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže má vo svojich radoch členov, ktorý majú právnické vzdelanie. Je preto názoru, že trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovania alebo bránenie práva. Poukazuje tiež na ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. a § 142 O.s.p. s tým, že okrem miery úspechu v konaní je priznanie náhrady trov konania viazané aj na účelnosť vynaložených trov. Podľa žalobcu je vyjadrenie vedľajšieho účastníka k návrhu z hľadiska jeho obsahu rovnaké ako vyjadrenie v ostatných spotrebiteľských veciach, čo znamená, že vedľajší účastník nevynaložil vypracovaním tohto podania mimoriadnu námahu spojenú s posúdením a právnym rozborom danej veci. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaná v 2. rade bola v konaní zastúpená advokátom. Na základe uvedených dôvodov navrhol žalobca zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať alebo rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

4. Žalovaný sa na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Podľa § 255 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči uzneseniu rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje podľa § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p. Pokiaľ však ide o posúdenie otázky náhrady trov prvoinštančného konania vedľajšieho účastníka a samotné posúdenie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016 (keďže C.s.p s takýmto subjektom neráta), tu je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti C.s.p (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované procesné postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil pred

01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. a rovnako preto zostáva zachované okrem iného aj jeho právo na náhradu trov konania. Na potvrdenie uvedeného odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2016 sp. zn. 6Cdo/181/2015: „Na procesných právach a povinnostiach subjektu vystupujúceho v konaní (spore) ako vedľajší účastník nič nezmenila zmena právnej úpravy spočívajúca v zrušení Občianskeho súdneho poriadku a v nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku od 1. júla 2016.“

8. Vo vzťahu k odvolacím námietkam o neúčelnosti úkonov právnej služby, odvolací súd poznamenáva, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že strana konania, ktorá v konaní, spravidla v spore, uspela, má, zásadne, právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva.

9. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že občianske združenie Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaných dňa 16.09.2014 podľa § 93 ods. 2 O. s. p. v znení platnom do 31.12.2014 s tým, že podľa § 93 ods. 4 O. s. p. má rovnaké práva a povinností ako účastník, pričom koná iba sám za seba. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vedľajší účastník Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ v zmysle svojich prednesov sa sústredil na zbavenie spotrebiteľa účinkov neprijateľných zmluvných podmienok a uplatnil námietku premlčania.

11. Vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p.. Právo na právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, ktorá v článku 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba - občianske združenie, nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa.

12. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie NS SR z 29.09.2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014, v ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.

13. Pri posudzovaní účelnosti trov je potrebné prihliadnuť aj na to, že vedľajší účastník poskytol žalovanému kvalifikovanú ochranu. Aktivity vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa.

14. Strana sporu musí počítať s tým, že v súdnom konaní môže neuspieť a najtypickejším negatívnym následkom v takomto prípade je náhrada trov konania protistrane, ale aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupuje na jej podporu. Niet dôvodu na výnimku u profesionálnych právnických osôb zaoberajúcich sa vymáhaním pohľadávok.

15. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu a, najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36). Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania a jeho sankčná funkcia (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil“, tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011). Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu“).

16. V prejednávanej veci vedľajší účastník na strane žalovaného sa k veci vyjadril a súd prvej inštancie, rovnako i odvolací súd v intenciách ust. § 93 ods. 4 O.s.p. posúdil a dospel po zvážení všetkých okolností prípadu k záveru, že úkony vedľajšieho účastníka sú v záujme žalovaného. Námietky vznesené vedľajším účastníkom sa v konečnom dôsledku ukázali ako opodstatnená, keďže sud prvej inštancie žalobu zamietol, teda išlo o úkony, ktoré nepochybne boli spôsobilé privodiť pre žalovaného priaznivé rozhodnutie vo veci. Úkony vedľajšieho účastníka, treba považovať za úkony účelne vynaložené, pretože viedli k sledovanému cieľu za použitia primeraných prostriedkov. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ činnosť vedľajšieho účastníka viedla k sledovanému cieľu, nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú, a to aj za takého stavu, že súd z úradnej moci je povinný prihliadať na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok či premlčanie nároku.

17. Vo svetle princípu vychádzajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je plne opodstatnené priznať združeniu náhradu nákladov za úspešné presadenie spotrebiteľského práva.

18. Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším z nástrojom ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v smernici Rady 93/13/EHS nie je, ale nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy, ktoré zvážia ako efektívne. Takáto možnosť vyplýva z čl. 8 citovanej smernice.

19. Je tiež potrebné konštatovať, že dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi v zmysle ust. § 150 O. s. p. nemala byť priznaná, v tomto konaní zistené neboli a ich existencia nevyplýva ani z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zmyslom ust. § 150 ods. 2 O. s. p., podľa dôvodovej správy k novele Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 384/2008 Z. z. bolo umožniť súdu znížiť, prípadne nepriznať trovy, ktoré sú voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané. Úmysel zákonodarcu pri rozhodovaní o možnosti zníženia alebo nepriznania trov konania sa mal dotýkať subjektov hromadne si uplatňujúcich svoje nároky vyplývajúce z drobných sporov. Odporovalo by účelu zákona, aby žalovanému (resp. vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na jej strane), brániacemu sa proti uplatnenej pohľadávke bola odopretá možnosť na náhradu všetkých účelne vynaložených trov.

20. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku, t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných v 1. a 2. rade trovy konania ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p..

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia

o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní boli žalovaní v 1. a 2. rade ako aj vedľajší účastník Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ úspešní v celom rozsahu, preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a zároveň žalobca v odvolacom konaní úspech nemal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).