Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/76/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu P., zastúpeného advokátom P. proti žalovanému E., zastúpenému advokátom F., o zaplatenie 23.500,- Eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15. júla 2021, č. k. -78, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 15. júla 2021, č. k. -78 súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 23.500,- Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 01.10.2020 do zaplatenia z titulu poskytnutia pôžičiek, ktoré mal žalobca poskytnúť žalovanému vo výške 5.000,- Eur v novembri roku 2017, vo výške 8.000,- Eur dňa 22.7.2018 a vo výške 10.500,- Eur v apríli roku 2019. Rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník. Vec právne posúdil podľa . Žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca ako veriteľ neuniesol dôkazné bremeno uzatvorenia zmluvy o pôžičke, resp. odovzdania predmetu pôžičky - peňazí žalovanému s povinnosťou vrátiť ich. Súd prvej inštancie uviedol svoje konkrétne úvahy pri jednotlivých nárokoch. V súvislosti s nárokom na vrátenie 5.000,- Eur poskytnutých v novembri roku 2017 uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdil, že pri odovzdávaní peňazí 5.000,- Eur boli prítomné svedkyne K. E. st., K. E. ml. a Q. F. E., toto tvrdenie bolo vyvrátené výpoveďami svedkýň, ktoré si vzájomne odporovali. K. E. st. uviedla, že pri odovzdávaní peňazí bola prítomná ona, žalobca, žalovaný a jeho vtedajšia manželka Q. F. E., ktorej mali byť peniaze odovzdané. K. E. ml. síce vypovedala, že má vedomosť o tom, že žalobca požičal finančné prostriedky žalovanému na kuchynskú linku, avšak poprela, že by bola prítomná pri odovzdávaní peňazí. Svedkyňa Q. F. E. poprela poskytnutie pôžičky, tiež poprela, že by prevzala finančné prostriedky. Svedkyňa K. E. st. sa nevedela bližšie vyjadriť k výške požičanej sumy a ani dokedy mal žalovaný splatiť pôžičku. Ak by teda v tomto konaní aj bolo preukázané skutočné odovzdanie peňazí, nebolo preukázané, že by toto odovzdanie malo charakter pôžičky. Ani samotná skutočnosť, že žalobcovi bol poskytnutý úver v Q. vo výške 7.000,- Eur dňa 29.11.2017 nepreukazuje skutočnosť, či došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu. Ďalej mal žalobca poskytnúť žalovanému pôžičku dňa 22.07.2018 vo výške 8.000,- Eur na kúpu motorového vozidla zn. K. v meste E.. Žalovaný poprel poskytnutie pôžičky, tvrdil, že kúpu síce vybavil žalobca, ale túto financoval z vlastných finančných prostriedkov, ktoré peniaze odovzdal žalobcovi. Výpoveď svedkyne K. E. st. označil súd prvej inštancie za nepresvedčivú za situácie, že je partnerkou žalobcu, pričom sa nevedela bližšie vyjadriť k okolnostiam jej poskytnutia. K. E. ml., ktorá potvrdila poskytnutie pôžičky,

nebola prítomná pri jej poskytnutí, informácie má len od žalobcu a matky (partnerky žalobcu). Poskytnutie pôžičky nepreukazuje ani výber peňazí žalobcom dňa 20.07.2018 vo výške 8.000,- Eur z účtu v K.. Svedkyňa Q. F. E. poprela poskytnutie pôžičky na nákup vozidla. Žalobca mal tiež poskytnúť žalovanému pôžičku v apríli roku 2019 na kúpu motorového vozidla zn. F.. Žalovaný poprel poskytnutie pôžičky, tvrdil, že financie na kúpu dal žalobcovi a ten vozidlo vyplatil. Výpoveď svedkyne K. E. st. označil súd prvej inštancie opakovane za nepresvedčivú za situácie, že je partnerkou žalobcu, pričom sa nevedela bližšie vyjadriť k okolnostiam jej poskytnutia. K. E. ml., ktorá potvrdila poskytnutie pôžičky, nebola prítomná pri jej poskytnutí, informácie mala len od žalobcu a matky (partnerky žalobcu). Poskytnutie pôžičky nepreukazuje ani čestné prehlásenie p. F. U. zo dňa 24.6.2020, ktorý potvrdil, že kúpna cena bola uhradená v splátkach žalobcom, ktorá skutočnosť nebola v tomto konaní sporná, avšak sama o sebe nie je dôkazom, že žalobca požičal žalovanému finančné prostriedky. Rovnako tak dôkazom o poskytnutí pôžičky nie je ani potvrdenie, akým spôsobom splácal žalobca kúpnu cenu predávajúcemu. Z uvedených dôvodov neunesenia dôkazného bremena, súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách súd rozhodol podľa

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie vrátane doplnenia odvolania v zákonnej lehote. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a uložil žalovanému nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %, resp. aby napadnutý rozsudok podľa , zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam () a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (). Poukazoval, že žiadal, aby ako dôkaz v tomto spore bolo vykonané prehratie záznamu na CD nosiči z rozvodového konania žalovaného a jeho súčasnej partnerky svedkyne Q. F. E., kde sa podľa neho žalovaný priznal k tomu, že si postupne požičal finančné čiastky, avšak tento záznam z rozvodového konania bol nefunkčný. Vytýkal súdu, že sa absolútne nezaoberal jeho písomnými dôkazmi pretlmočenými do slovenčiny o tom, že predmetné motorové vozidlá kupoval on, a nie žalovaný. Navrhol vykonať ako dôkaz výsluch p. F. U. z K. (R.). Poukazoval, že jeho právny zástupca sa pýtal svedkyne Q. E., ktorú zastupoval v jej rozvodovom konaní, na okolnosti jej mailov zo dňa 15.04.2020 a dňa 09.05.2020, a ona potvrdila, že ich písala. V týchto mailoch uvádzala, že pokiaľ žalovaný nemá nič na papieri, nič mu neuhradí. Argumentoval, že Q. F. - E. sa po rozvodovom konaní v priebehu štyroch dní znovu nasťahovala k svojmu bývalému manželovi, žalovanému a odvtedy nekomunikuje s matkou svedkyňou K. E., ktorá je jeho priateľkou.

3. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a k odvolaniu uviedol, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí. K písomným dôkazom „pretlmočeným do slovenčiny“ poznamenal, že nepopiera, že peniaze na kúpu motorových vozidiel predávajúcemu, ktorým bol občan K., odovzdával žalobca, avšak väčšiu čiastku peňazí žalovanému dával on a zvyšnú časť mu následne splatil. Skutočnosť, že mal uviesť na pojednávaní, že nemal mať extra finančné prostriedky, označil za sčasti pravdivú, avšak poukázal, že tieto prostriedky veľmi rýchlo nadobudol, a to najmä v práci a zobral si úver, o čom priložil súdu dôkaz. Domnieva sa, že zo strany žalobcu ide o evidentnú frustráciu, že opäť tvorí so svojou exmanželkou pár, a preto podľa neho celá žaloba bola z jeho strany účelovo vykonštruovaná. To, že by exmanželka mala komunikovať so svojou matkou - svedkyňou K. E. st. a sestrou svedkyňou K. E. ml., len prostredníctvom mobilu je podľa neho absolútne klamstvo, nakoľko ich navštevuje spolu s deťmi.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného prostredníctvom svojho advokáta uviedol, že to, že žalovaný, resp. jeho právny zástupca v tomto konaní nepočul o pôžičkách peňazí, nerieši kvôli zlyhaniu nahrávacej techniky. Zároveň uviedol, že to, že svedkyňa, bývala manželka a terajšia družka žalovaného, tvrdí teraz niečo úplné iné, vie vyvrátiť e- mailmi, ktoré súdu prvej inštancie predložil, avšak „súd si ich nepriložil ako dôkaz k tomuto konaniu a tieto písomne dôkazy mu boli vrátené“. Následne doručil súdu ako dôkaz e- mailovú komunikáciu Q. E. jeho advokátovi zo dňa 15.04.2020 a 09.05.2020 týkajúcu sa rozvodového konania, v ktorom ju jeho advokát zastupoval.

5. Žalovaný sa napriek doručeniu k tomuto vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § a 380 (ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

7. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa na ne v plnom rozsahu poukazuje.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so súdom prvej inštancie v otázke hodnotenia dôkazov, ktoré bolo predmetom kritickej argumentácie odvolateľa. Súd prvej inštancie svoje zamietavé rozhodnutie založil na výsledku tohto hodnotenia - neunesenia dôkazného bremena žalobcom.

9. Rozsah dôkazného bremena, t. j. rozsah skutočností, ktoré musí strana konkrétne preukázať, je zásadne určený hmotnoprávnou normou, teda právnou úpravou, ktorá sa uplatňuje na sporný vzťah. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok stratu sporu.

10. V spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný nezaplatil dlh riadne a včas. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené, spočíva na veriteľovi. Ak sa tieto skutočnosti preukážu, veriteľ uniesol dôkazné bremeno.

11. V danej veci sa žalobcovi uvedené tvrdenia nepodarilo preukázať, žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Na preukázanie poskytnutia sumy 5.000,- eur označil ako dôkaz výsluch svedkýň K. E. st., Q. F. E. a K. E. ml., ktoré podľa jeho tvrdenia boli svedkyňami odovzdania uvedenej sumy žalovanému. Ním navrhnutá svedkyňa Q. F. E. však uvedenú skutočnosť vo svojom výsluchu poprela a naviac dodala, že na kúpu kuchynskej linky použil žalovaný vlastné finančné prostriedky. Žalobcom navrhnutá svedkyňa tak vypovedala v prospech žalovaného v zhode s jeho tvrdením. Obdobne vypovedala i ohľadom ostatných žalovaných súm (vypovedala, že žalovaný kupoval autá z vlastných finančných prostriedkov). K. E. ml. poprela tvrdenie žalobcu, že by bola prítomná pri odovzdávaní peňazí (sumy5.000,- Eur); jej výpoveď nepreukázala tvrdenie žalobcu ako veriteľa o poskytnutí finančných prostriedkov žalovanému. Svedkyňa K. E. st. hoci inak vypovedala v prospech žalobcu, nepotvrdila tvrdenie žalobcu v žalobe, že by bola odovzdania peňazí prítomná K. E. ml. Súd prvej inštancie zistil v jej výpovedi nedostatky ohľadne kľúčových okolností týkajúcich sa pôžičky 5.000,- Eur (výška požičanej sumy, dohodnutá doba vrátenia pôžičky), aj týkajúcich sa ostatných požadovaných súm (potvrdila ich poskytnutie žalobcom žalovanému, no nevedela sa bližšie vyjadriť k okolnostiam poskytnutia), z dôvodu ktorých je na mieste pochybovať o vierohodnosti relevantnej podstaty svedectva tejto svedkyne s prihliadnutím na okolnosť, že svedkyňa je družkou žalobcu.

12. Odvolací súd na tomto mieste uvádza, že príbuzenský pomer svedka k strane sporu neznamená automaticky nespôsobilosť svedčiť; tieto okolnosti však vezme súd do úvahy pri hodnotení výpovede svedka. Samotná okolnosť, že svedok má k strane vzťah, nemôže mať za následok hodnotenie jeho výpovede ako nevierohodnej (to sa týka tak výpovede svedkyne K. E. st. - družky žalobcu, ako aj výpovede svedkyne Q. F. E. - družky žalovaného, ktorej vierohodnosť namieta odvolateľ v odvolaní práve z dôvodu jej pomeru k žalovanému). Takýto pomer svedka k strane sporu však vierohodnosť výpovede výrazne oslabuje a spravidla je taký dôkaz len súčasťou logického dôkazného reťazca, ktorý nenarušuje, nie však dôkazom rozhodujúcim. V danej veci však zo žiadnych iných dôkazov nevyplynul logický reťazec skutočností, ktoré by vyznievali v prospech žalobcových tvrdení.

13. Pri dôkaze výsluchom svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na vzťah svedka k stranám sporu a k danej veci a na jeho intelektuálnu a duševnú úroveň, okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie skutočností, o ktorých svedčí, spôsob, akým tieto skutočnosti reprodukuje, a správanie svedka počas pojednávania (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede) a k poznatkom získaným z hodnotenia iných dôkazov (do akej miery sú dôkazy výpovede svedka v súlade s inými dôkazmi, či im odporujú alebo či sa navzájom dopĺňajú); celkové posúdenie týchto aspektov potom poskytuje záver o pravdivosti alebo nepravdivosti údajných (preukázaných) skutočností. Súd prvej inštancie uvedené pravidlá dodržal a vyhodnotil jej výpoveď svedkyne K. E.

st. ako nevierohodnú. Uvedené hodnotenie dôkazu súdom prvej inštancie sa nevymyká pravidlám logického myslenia a odvolací súd ho nemal dôvod spochybniť.

14. Odvolacia námietka žalobcu, že sa súd absolútne nezaoberal jeho „písomnými dôkazmi pretlmočenými do slovenčiny“, nie je pravdivá. Súd prvej inštancie sa s uvedeným dôkazom vysporiadal v ods. 22 odôvodnenia rozsudku a uviedol, že cit. „poskytnutie pôžičky nepreukazuje ani čestné prehlásenie p. F. U. zo dňa 24.06.2020, ktorý potvrdil, že kúpna cena bola uhradená v splátkach žalobcom, ktorá skutočnosť nebola v tomto konaní sporná, avšak sama o sebe nie je dôkazom, že žalobca požičal žalovanému finančné prostriedky. Rovnako tak dôkazom o poskytnutí pôžičky nie je ani potvrdenie, akým spôsobom splácal žalobca kúpnu cenu predávajúcemu.“

15. Návrh žalobcu na vykonanie výsluchu svedka F. U. z K. bol predložený až v odvolacom konaní .

16. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. Z odvolania vyplýva, že odvolateľ nenamieta nedostatky podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo vady konania. Nie je teda splnená výnimka zo zákazu uvádzania nových skutočností a dôkazov až v odvolaní podľa § 366 písm. a), , . V odvolaní odvolateľ netvrdil a už vôbec nepreukázal, že by uvedený dôkaz nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie , preto nie je splnená ani výnimka zo zákazu uvádzania nových skutočností a dôkazov podľa Z uvedeného je zrejmé, že nenastala žiadna z výnimiek zo zákazu skutkových a dôkazných novôt, a teda odvolateľom požadované vykonanie nového dôkazu výsluchu svedka F. U. v odvolacom konaní nie je prípustné, a preto nie je ani akceptovateľným odvolacím dôvodom.

18. Preukazované tvrdenia odvolateľa o súčasnej platobnej neschopnosti žalovaného, hoci by sa aj preukázali (čo však žalovaný popiera), nie sú dôkazom o rozhodujúcich podstatných okolnostiach, teda o uzavretí zmluvy o pôžičke v rokoch 2017-2018 a odovzdaní finančných čiastok žalovanému. Skutočnosť preukázanú len nepriamymi dôkazmi možno považovať za preukázanú, ak je na základe výsledkov hodnotenia takýchto dôkazov možné bez akýchkoľvek pochybností získať istotu (presvedčenie), že táto skutočnosť sa skutočne stala (že je pravdivá); nestačí, ak sa dá vyvodiť len možnosť jeho pravdivosti (jej pravdepodobnosti) (rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. , ze dne 26.06.2014). Z uvedených dôkazov (ktoré mali preukázať platobnú neschopnosť žalovaného súčasnú /zoznam dlžníkov v poisťovni/ i minulú /výpoveď žalovaného/) sa však istota o žalobcom tvrdených skutočnostiach (o uzavretí zmluvy o pôžičke a plnení žalovanému na jej základe) získať nedá.

19. Odvolateľ až po uplynutí odvolacej lehoty (v doplnení k vyjadreniu zo dňa 22.09.2021) doplnil odvolanie o ďalší odvolací dôvod smerujúci k vyvráteniu pravdivosti výpovede svedkyne Q. F. E., a to návrh na vykonanie dôkazu emailovou komunikáciou svedkyne s jej advokátom vo veci rozvodu jej manželstva so žalovaným, v ktorej veci ju zastupoval súčasný advokát žalobcu.

20. Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

21. Tento dôkaz bol predložený až po uplynutí odvolacej lehoty, a preto nie je akceptovateľným odvolacím dôvodom.

22. Odvolateľ síce tvrdí, že tento dôkaz predkladal už v konaní pred súdom prvej inštancie, avšak súd si ho nepriložil ako dôkaz a tieto mu boli vrátené. Uvedené tvrdenia však nevyplývajú zo zápisnice o pojednávaní a rovnako nevyplýva, že by žalobca tento dôkaz označil a navrhol jeho vykonanie v konaní pred súdom prvej inštancie. Naopak zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 01.07.2021 vyplýva, že žalobca nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

23. Je pravdou, že advokát žalobca položil svedkyni na pojednávaní otázky, či písala predmetné emaily, čomu predchádzalo citovanie vyjadrení svedkyne z emailu advokátom, avšak po námietke žalovaného o

neprípustnosti tohto dôkazu vzhľadom na nezbavenie povinnosti mlčanlivosti advokáta, advokát žalobcu nepokračoval v tomto v tejto téme, emailovú komunikáciu nepredložil ako dôkaz a nenavrhol ju vykonať.

24. Platí, že ak advokát vypovedá o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, alebo predkladá na dôkaz listiny, ktoré získal v súvislosti s výkonom povolania, môže tak vykonať, len ak je zbavený povinnosti mlčanlivosti ( a o advokácii). Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť aj v prípade, ak ho klient alebo všetci jeho právni nástupcovia pozbavia tejto povinnosti, ak usúdi, že pozbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť je v neprospech klienta.

25. Keďže svedkyňa Q. F. E. nezbavila advokáta povinnosti mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho povolania pri poskytovaní právnych služieb svedkyni vo veci rozvodu jej manželstva so žalovaným, bolo by použitie toho dôkazu nezákonné. Aj z tohto dôvodu je tento dôkaz neprípustný a odvolacia námietka nedôvodná.

26. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

27. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

28. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

29. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

31. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).