Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-861-2011.pdf
PDF · 92.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3Er/861/2011
Uznesenie
Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, práv. zast. Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej C. K., L.. XX.XX.XXXX, P. J. X. L. Y., O. XXX/XX, o vymoženie povinnosti zaplatiť 716,33 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov vo výške 39,83 Eur, do 3 dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Brezno č. 5603 041240 zo dňa 15.07.2011 tunajší súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnej na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 716,33 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania, ako aj trov exekúcie, a to na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. D. XXXXX/XX zo dňa 14.12.2010.
2. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok"), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
3. V nadväznosti na nadobudnutie účinnosti novely Exekučného poriadku (zákon č. 438/2015 Z.z.) súdny exekútor dňa 04.02.2016 doručil podanie oprávneného zo dňa 21.01.2016 označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený v tomto podaní uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná. Tieto skutočnosti sa tak už v minulosti stali známe súdnemu exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa rovnako známe súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
4. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
5. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
6. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
7. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
10. Súd v nadväznosti na vyššie citovanú zákonnú úpravu vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu a pripojených listín, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
11. Exekučným titulom je v danej veci rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. D. XXXXX/XX zo dňa 14.12.2010, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 716,33 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 716,33 Eur od 29.07.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 716,33 Eur od 29.09.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 252,05 Eur, to všetko do troch dní právoplatnosti rozsudku; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2011 a vykonateľnosť dňa 14.04.2011.
12. Predmetom rozhodcovského konania bol nárok oprávneného zo zmenky vystavenej dňa 22.01.2010 povinnou na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Nakoľko povinná si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnila, jej dlh sa stal v zmysle dohodnutých podmienok dňa 29.07.2010 splatným. Oprávnený tak pristúpil k vyplneniu zmenky v zmysle Dohody o vyplnení zmenky a zmenku predložil povinnej dňa 29.09.2010 na zaplatenie. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd neposudzoval zmluvu o úvere (teda hlavný kauzálny vzťah) podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vzhľadom na vyhlásenie povinnej o účele, na ktorý si zobrala úver. Konštatoval, že bez existencie spotrebiteľa nemôže existovať spotrebiteľský vzťah.
13. Dňa 22.01.2010 oprávnený a povinná uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnej ako dlžníkovi úver v sume 300,-Eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu navýšenú o príslušný poplatok vo výške 288,-Eur, t.j. celkovo čiastku 588,-Eur v 12 mesačných splátkach po 49,-Eur počnúc dňom 14.02.2010 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru s tým, že dlžník prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon „zamestnania." Povinná je v tejto zmluve identifikovaná menom, priezviskom, adresou trvalého bytu, rodným číslom a číslom OP.
14. Na zabezpečenie peňažného záväzku povinná ako vystaviteľ vystavila dňa 22.01.2010 oprávnenému ako remitentovi zmenku na zmenkovú sumu 716,33 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 29.07.2010.
15. V bode 14 Všeobecných obchodných podmienok je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky: „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa
dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe nasledujúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začatia úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh."
16. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2010 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z."), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
21. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
22. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
23. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že vlastný (hlavný kauzálny) právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinnej vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy, keď oprávnený mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu podporuje i to, že išlo o zmluvu typovú a formulárovú, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú, všeobecné zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Súčasne súd dospel i k záveru, že uzatvorená zmluva o úvere je aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., pričom pre uvedený záver nie je v danom prípade rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že povinná označila, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon „zamestnania." Z rozhodovacej praxe je súdu známe, že oprávnený fakticky poskytuje takéto úvery pravidelne s tým, že spotrebiteľom „odporúča" označiť kolónky na výkon zamestnania, povolania či podnikania s tým, aby právny vzťah vyňal spod pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti súd uvádza, že dôkazné bremeno o
tom, že právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským zaťažuje veriteľa. V danom prípade oprávnený ničím nepreukázal, že spotrebiteľ skutočne aj mienil použiť požičané finančné prostriedky na tento účel. Rovnako je otázny záujem povinnej na tom, aby si sama brala úver na výkon zamestnania, keď náklady spojené so zamestnaním v zásade hradí zamestnávateľ. Uvedené pochybnosti tak súd s poukazom na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka doviedli k záveru, že zo strany oprávneného bol povinnej poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.
24. Ďalej bolo preukázané, že pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou bola zabezpečená zmenkou, nárok z ktorej si oprávnený uplatnil v rozhodcovskom konaní, pričom tu bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom. V nadväznosti na uvedené tak súd skúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a teda či pri vydaní exekučného titulu bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
25. Preskúmaním odôvodnenia rozhodcovského rozsudku bolo zistené, že rozhodcovský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď neposudzoval právny vzťah medzi povinnou a oprávneným ako spotrebiteľský, a to napriek skutočnosti, že povinná uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba a úver jej nebol poskytnutý na účely podnikania (v zmluve prehlásila, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon „zamestnania"). V nadväznosti na uvedené rozhodcovský súd následne na prejednávanú vec neaplikoval právne predpisy vzťahujúce sa na spotrebiteľské vzťahy, najmä zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a teda neprihliadol ani na obmedzenie použitia zmenky podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy a v čase vystavenia zmenky. V zmysle uvedeného ustanovenia zmenková suma v čase vyplnenia zmenky musí byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Keďže povinnej bol poskytnutý úver vo výške 300,- Eur, zmenková suma nesmela presiahnuť výšku 390,- Eur. Zmenka znejúca tak na sumu 716,33 Eur bola na základe vyššie uvedených skutočností vystavená v rozpore so zákonom.
26. Navyše rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenie v rozpore s dobrými mravmi aj, čo sa týka zmenkového úroku v sadzbe 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Opätovne je potrebné poukázať na ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., v zmysle ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku len na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku. Na základe uvedeného má súd potom za to, že je v rozpore s obsahom a účelom uvedeného ustanovenia, aby bol v zabezpečovacej zmenke obsiahnutý zmenkový úrok v neprimeranej sadzbe 91,25 % ročne. Je zrejmé a nepochybné, že k plynutiu zmenkového úroku nedochádza automaticky, pokiaľ dlžník - spotrebiteľ plní svoje záväzky obsiahnuté v zmluve o úvere, ale v zmysle dohody o vyplnení zmenky, až vtedy keď dlžník neplní včas a/alebo riadne. Svojou podstatou ide teda o sankčné plnenie, k plynutiu ktorého dochádza výlučne následkom porušenia zmluvných povinností zo strany dlžníka, v nadväznosti na čo ho možno pripodobniť k úroku z omeškania. Podľa právnej úpravy účinnej v SR od 15.01.2009, konkrétne ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (keďže ide o zmluvu o úvere), platí v prípade omeškania s plnením peňažného dlhu, že ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, t. j. zákonnej výšky úrokov z omeškania stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. Z uvedeného je teda podľa názoru súdu zrejmé, že pri vystavení neúplnej zmenky s úrokom 0,25 % denne ide o obchádzanie uvedeného zákonného ustanovenia so zámerom získať v prípade porušenia zmluvných povinností sankčné plnenia v už uvedenej neprimeranej výške. Sankcia v uvedenej výške je sama o sebe v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti plniť včas a/alebo riadne a vzbudzuje odôvodnené pochybnosti, či skutočnou kauzou právneho úkonu nie je práve získanie takéhoto neprimeraného plnenia.
27. Ďalej súd poukazuje i na skutočnosť, že samotná dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok (bod 14) je v rozpore s poctivým obchodným stykom a s dobrými mravmi. Jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, jednoznačne v prospech veriteľa. Navyše túto zmluvnú podmienku si povinná osobitne nevyjednala a nemala na výber, vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami vo VOP, a teda mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj dohode o vyplnení zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, je neprijateľné, a tým neplatné, keď že okrem uvedeného uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou a že zachoval všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na ktoré mal prihliadať. Ustanovenie bodu 14 Všeobecných obchodných podmienok je tak neplatné a v rozpore so zákonom.
28. Okrem vyššie uvedených záverov súd považuje za potrebné poukázať i na ďalšie zistenia, a to že v danom prípade zmluva o úvere neobsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, a to konkrétne ročnú úrokovú sadzbu, RPMN, priemernú hodnotu RPMN, počet a termíny splátok či konečnú splatnosť úveru. V dôsledku uvedeného je tak v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov.
29. V nadväznosti na uvedené tak súd konštatuje, že v danej veci boli zistené dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a to skutočnosť, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu nebolo prihliadnuté na obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky, ani na rozpor s dobrými mravmi či so zákonom (zmenková suma rovnako ako jej príslušenstvo niekoľkonásobne prevýšili výšku poskytnutého úveru, zmluva o úvere neobsahoval obligatórne náležitosti). Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil.
30. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
31. O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na ich náhradu zaviazal oprávneného, keď k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením tým, že návrh na vykonanie exekúcie podal na základe nespôsobilého exekučného titulu.
32. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie vychádzal z vyúčtovania predloženého súdnym exekútorom s tým, že v zmysle ustanovení Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 39,83 Eur pozostávajúcich:
- z odmeny za úkony exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky;
- z DPH vo výške 20% z priznanej odmeny, t.j. v sume 6,64 Eur. Súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie do troch dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku II. tohto uznesenia súdu n i e j e prípustné odvolanie.
Proti výroku I. toho rozhodnutia m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v jednom vyhotovení, na Okresný súd Brezno (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.