Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-6C/193/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci žalobkyne M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, K., zast. JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom Železničná 4A, Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti žalovanému TELERVIS PLUS a. s. so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zast. JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom Na Vŕšku 12, Bratislava, IČO: 31 819 702, o zaplatenie 710,55 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti istiny vo výške 161,18 Eur, v časti príslušenstva spočívajúcom v úrokoch z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 161,18 Eur od 11.08.2016 do zaplatenia.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 180,82 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 180,82 Eur od 11.08.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

IV. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 49,10 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

odôvodnenie:

1.Žalobou podanou dňa 29.11.2016 sa žalobkyňa domáha, aby žalovaný zaplatil žalobkyni sumu 710,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 710,55 Eur od 11.08.2016 do zaplatenia, ako aj nahradil trovy konania

2.Podanú žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila ako spotrebiteľke so žalovaným spotrebiteľskú úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 900,- Eur splatný v 13 mesačných splátkach, prvé tri po 4,50 Eura a zvyšné po 122,85 Eur. Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb (ďalej len Občiansky zákonník alebo O.z.). Poskytnutý úver je úročený úrokovou sadzbou vo výške 20% ročne, pri RPMN 67,70% a servisnom poplatku vo výške 18%. Celková čiastka splatná žalobkyňou zo zmluvy bola 1242,- Eur. Predmetná zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z.z.. V rámci zmluvy o úvere je uvedená RPMN nesprávne, v neprospech žalobkyne, keďže nezodpovedá skutočnej výške RPMN vypočítanej vzhľadom na výšku úveru, poplatok, počet a výšku splátok. Skutočná RPMN je vyššia ako jej výška uvedená v zmluve Skutočnosťou, ktorá má spôsobovať nesprávne uvedenie RPMN je nezarátanie všetkých nákladov spotrebiteľa, ktorým je zmluva o poskytnutí domáceho servisu. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozsudok Okresného súdu Košice sp.zn. 17C/208/2015. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa zmluva považuje v zmysle § 11 ods. 1, 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov. V rámci zmluvy taktiež nie je dojednaná konečná splatnosť úveru, ktorá

musí byť v zmluve určená jasným a pevným dátumom, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal dostatočné informácie na kvalifikované rozhodnutie. Neuvedenie tejto skutočnosti môže do značnej miery narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. Absencia termínu konečnej splatnosti spôsobuje, že úver zo zmluvy je podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozhodnutia Okresného súdu Trenčín sp.zn. 20C/136/2013 zo dňa 11.04.2014 a Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/158/2013-57 zo dňa 24.02.2014.

3.Žalobkyňa ďalej uviedla, že so žalovaným uzavrela dňa XX.XX.XXXX aj zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, závislú na zmluve o úvere, ktorá je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z. a Občianskym zákonníkom. Na základe tejto zmluvy žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni službu spočívajúcu v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania. Za túto službu žalovaný zinkasoval odplatu vo výške 368,55 Eur, ktorá predstavovala ďalšie navýšenie nákladov spotrebiteľa o výške 41% z istiny. Uvedená suma nie je žiadny spôsobom odôvodnená. V zmluve o poskytovaní domáceho servisu nie je odkaz na žiadny sadzobník poplatkov alebo rozpis jednotlivých poplatkov za poskytnutú službu, Zmluva o poskytovaní domáceho servisu má podobu formuláru a je do nej vpísaná celková odmena za služby. Je preto zrejmé, že zmluva o poskytovaní servisu súvisí so zabezpečením pohľadávky žalovaného vzniknutou na základe zmluvy. Toto fiktívne plnenie veriteľa nie je plnením, ktoré slúži záujmom spotrebiteľa, ale slúži záujmom veriteľa. Žalovaný predmetnou zmluvou obchádza zákon a chce získať prospech na prípadnej platobnej neschopnosti dlžníka, keďže zákon v prípade spotrebiteľa umožňuje si uplatniť len úrok v omeškania, ktorý je nižší ako požadovaný poplatok. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozhodovaciu prax slovenských súdov v obdobných veciach.

4.Na základe vyššie uvedených skutočností je poskytnutý úver zo zmluvy o úvere bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že žalobca mal povinnosť splatiť úver len do výšky skutočnej istiny, ktorá sa rovná poskytnutému úveru - 900,- Eur. Žalobkyňa do dňa podania žaloby zaplatila žalovanému zo zmluvy o úvere a zmluvy o poskytovaní domáceho servisu sumu 1610,55 Eur, teda o 710,55 Eur viac, ako jej bolo žalovaným poskytnuté. Preplatok vo výške 710,55 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne, ktorého vydania sa spolu s úrokmi z omeškania domáha.

5.Žalobkyňa pripojila k žalobe listinné doklady, a to plnomocenstvo, osvedčenie o registráciu pre DPH, zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, prehľad úhrad žalobkyne.

7.Žalovaný sa podaním doručeným 09.02.2017 vyjadril k podanej žalobe. V podaní uviedol, že tvrdenia žalobkyne o úhrade sumy 1242,- Eur na podklade zmluvy o úvere nie je nijako preukázané. Žalobkyňa na podklade zmluvy o úvere uhradila žalovanému len sumu vo výške 1080,82 Eur, nie tvrdených 1242,- Eur. Predmetná skutočnosť rovnako vyplýva aj zo splátkového kalendára predloženého žalobkyňou. ďalej uviedol, že účastníci konania uzavreli dňa XX.XX.XXXX. zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, pričom jej predmetom bola úprava vzájomných práv a povinností pri využívaní služby domáci servis, t.j. poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o žalobkyňu. Žalobkyňa svojim vlastnoručným podpisom samotnej žiadosti o poskytnutie domáceho servisu si dobrovoľne objednala službu domáci servis ako ďalšiu službu z portfólia poskytovaného žalovaným. Na zákalde jej žiadosti došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní domáceho servisu. Žalobkyňa sa v rámci zmluvy zaviazala uhradiť žalovanému sumu 365,55 Eur v 3 mesačných splátkach po 122,85 Eur. Uzavretie tejto zmluvy nebolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru. Tvrdenie žalovaného, že zmluva o servise je samostatnou zmluvou potvrdzuje aj rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie sp.zn. P/0390/01/2012 zo dňa 06.11.2012, Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia nie je možné započítať úhrady na jeden platný právny úkon na druhý platný právny úkon ako to žiada žalobkyňa. Plnenie, na ktoré sa zaviazala žalobkyňa v rámci zmluvy o poskytovaní domáceho servisu nie je možné započítať do RPMN, keďže uzavretie tejto zmluvy nie je podmienkou pre poskytnutie úveru. Žalovaný rovnako považuje túto zmluvu aj za súladnú s dobrými mravmi, keďže plnenie povinností z tejto zmluvy si od zástupcu žalovaného vyžaduje, aby sa dostavil do bydliska žalobkyne, z čoho žalovanému prirodzene vznikajú náklady, najmä cestovné a amortizácia technických a dopravných pomôcok a náklady v súvislosti so stratou času a zabezpečovaním úhrad ľuďom, ktorí tieto činnosti v mene žalovaného vykonávali. Zmluvu o poskytnutí domáceho servisu (ďalej aj zmluva o servise)

nie je možné považovať za súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a teda zmluvu o servise nemožno považovať za zmluvnú podmienku zmluvy o úvere.

8.Žalovaný ďalej uviedol, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX obsahuje všetky právnym poriadkom vyžadované náležitosti. Žalobca považoval za potrebné vyjadriť sa k náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, aj keď sa žalobkyňa k tejto náležitosti nevyjadrila. Požiadavka zakotvená v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. nie je v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. h) smernice č. 48/2008 ES zo dňa 23.04.2008. Zjavný rozpor vidí v znení týchto ustanovení, ktoré sú rozdielne. Žalovaný má za to, že vnútroštátna prekročila, resp. neustále porušuje článok 22 ods. 1 smernice, ktorý určil povinnosť ako harmonizovať predmetnú smernicu do vnútroštátneho poriadku. Vnútroštátny poriadok, t.j. hlavne § 9 ods. 2 písm. K) zákona č. 129/2010 Z.z. ukladá poskytovateľom, resp. veriteľom povinnosť do zmlúv o úvere zakotvovať aj rozdelenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky, čo nezodpovedá účelu smernice. K uvedenej problematike sa vyjadril aj súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp.zn. C-42/15 zo dňa 09.11.2016. S poukazom na znenie smernice č. 48/2008 a výklad súdneho dvora EÚ má žalovaný za to, že zmluva o úvere obsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je možné súhlasiť s názorom žalobkyne, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.. Termín konečnej splatnosti je jednoznačne uvedený v bode 2 obchodných podmienok, s ktorých obsahom žalobkyňa súhlasila, čo vyjadrila aj podpisom na týchto podmienkach. Vnútroštátna právna úprava jednoznačne nestanovuje spôsob určenia konečnej splatnosti úveru, teda neobstojí požiadavka na špecifikáciu konečnej splatnosti konkrétnym dátumom. Rovnako je potrebné uviesť, že vnútroštátna právna úprava taktiež nevyhovuje požiadavke článku 10 smernice č. 48/2008, keďže takúto náležitosť zmluvy nepozná a nezakotvuje. Poukázal pritom na rozsudok súdneho dvora EÚ sp.zn. C-602/10 zo dňa 12.07.2012. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave spzn. 24Co/795/2014 zo dňa 26.08.2015, rozhodnutie súdneho dvora EÚ sp.zn. 106/77 zo dňa 09.03.1978, nález Ústavného súdu SR č.k. PL- ÚS 3/09-378 zo dňa 26.01.2011. Záverom požiadal súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. Žalovaný k podaniu doložil plnomocenstvo, žiadosť o poskytnutie domáceho servisu, rozhodcovskú zmluvu, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, dohodu o zrážkach zo mzdy, klientskú kartu.

9.Podaním doručeným dňa 27.03.2017 sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného. V rámci podania zobrala žalobu späť v časti zaplatenia sumy 160,83 Eur. Žalobkyňa uviedla, že RPMN je aj pri nezahrnutí nákladov zo zmluvy o servise vypočítaná nesprávne, keď skutočná výška RPMN je vyššia o viac ako 10% ako jej výška uvedená v zmluve. Okrem iného predstavuje nezarátanie doplnkovej služby do celkových nákladov spotrebiteľského úveru len snahou žalovaného o obchádzanie zákona s cieľom znížiť celkové náklady spotrebiteľa a dosiahnuť tým stav, že nesprávne uvedená RPMN sa javí ako v súlade so zákonom. Na podporu svojich tvrdení poukázala na pripomienky Európskej komisie vo veci C-372/14. S ohľadom na argumentáciu rozhodnutím súdneho dvora EÚ sp.zn. C-42/15 zo dňa 09.11.2016 žalobkyňa uviedla, že súdny dvor EÚ vykladá výhradne právo EÚ, nie vnútroštátne právo. Vo vyššie uvedenom spore súdny dvor vyložil smernicu v zmysle úplnej harmonizácie, t.j. nemožnosť členských štátov sa odchýliť od ustanovení smernice. Vnútroštátne právo síce môže byť v rozpore s právom EÚ, to však neznamená, že sa v danom prípade automaticky uplatní smernica. V takom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok a ak jej priamy účinok poskytnúť nemôže, tak či jej môže priznať nepriamy účinok - t.j. eurokonformný výklad zákona. V zmysle relevantnej judikatúry súdneho dvora EÚ je priamy účinok smernice možný len v prípade sporu medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec domáha svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovedného za nesprávne implementovanie smernice. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa nejedná o spor medzi štátom a jednotlivcom, priama aplikácia smernice je vylúčená. Ohľadom nepriameho účinku smerníc, tento v žiadnom prípade neznamená vypustenie vnútroštátneho práva, ale len jeho eurokonformný výklad, ak je možný. S poukazom na existujúcu judikatúru v predmetnej veci nestačí , že smernica hovorí niečo iné ako zákon, že súdny dvor EÚ v rozsudku C-42/15 uviedol, že smernica sa má vykladať určitým spôsobom, musí to byť vnútroštátny súd, ktorý musí skúmať, či môže podľa vnútroštátnych výkladových noriem vykladať vnútroštátne právo eurokonformne. Vnútroštátne súdy v konštantnej judikatúre potvrdenej Najvyšším súdom SR potvrdili taký výklad zákona, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a splátky úrokov, vychádzajúc z jazykového výkladu zákona. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že povinnosť sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaná relevantných ustanovení

vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva. V danom prípade teda s ohľadom na predmet sporu medzi jednotlivcami je priama aplikácia smernice vylúčená a nepriama aplikácia nie je možná, keďže by sa jednalo o výklad contra legem. Žalobkyňa tak opakovane namieta neuvedenie údajov o výške úroku, poplatku a istiny v jednotlivej splátke, ako to výslovne a jednoznačne vyžaduje platné znenie zákona č. 129/2010 Z.z..

10.Žalobkyňa ďalej uviedla, že obchodnú podmienku používanú veriteľmi v zmluvách o spotrebiteľských úveroch spočívajúcu v nečlenení splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov je potrebné hodnotiť tiež ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. o) O.z., keďže žalovaný neposkytol žalobkyni informáciu o vyššie uvedených skutočnostiach, hoci ich vedel už od počiatku. Je to teda žalovaný ako veriteľ, ktorý svojvoľne a nekontrolovane priraďuje splátky žalobkyne ako spotrebiteľky a určuje aká časť sa má použiť na splátku istiny a aká na splátky odmeny veriteľa, pričom žalovaná to nemá žiadnu moc skontrolovať. Takýto postup žalovaného je okrem iného aj nekalou obchodnou praktikou v zmysle § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z.. Na podporu svojich tvrdení poukázala žalobkyňa na judikatúru súdov SR. Žalobkyňa ďalej uvádza, že uzatvorená zmluva taktiež neobsahuje náležitosť vyžadovanú § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. a to priemernú hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. za príslušný kalendárny štvrťrok. V zmluve je uvedená priemerná výška RPMN vo výške 46,30%, pričom v skutočnosti za obdobný typ úverov predstavovala priemerná RPMN 29,22%. Neuvedenie správneho údaja RPMN vyžadovanej § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. je sankcionované v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. a to bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Žalobkyňa k podaniu doložila súhrnné informácie o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch.

11.Podaním doručeným dňa 24.04.2017 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobkyne. V podaní uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne, že RPMN v zmluve o úvere je vypočítaná nesprávne, t.j. mala by byť o viac ako 10% vyššia. Žalobkyňa nijako nepreukázala, že RPMN je uvedená nesprávne. RPMN uvedená v zmluve je vypočítaná v súlade s rovnicou uvedenou v zákone č. 129/2010 Z.z.. Správnosť výpočtu RPMN taktiež preukazuje výpočtová tabuľka uvedená v podaní. K nesprávne uvedenej priemernej RPMN žalovaný uviedol, že regulátor finančného trhu, t.j. Národná banka Slovenska kontrolovala uvedenú problematiku, avšak nepovažovala za potrebné sa k tomuto vyjadriť, nakoľko hodnota priemernej RPMN v zmluvách žalovaného je v súlade s právnym poriadkom SR. Záverom žalovaný opätovne poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sp.zn. 106/77 zo dňa 09.03.1978 a nález Ústavného súdu č.k. PL-ÚS 3/09-378 zo dňa 26.01.2011.

12.Podaním doručeným dňa 02.05.2017 žalobkyňa zobrala žalobu späť v časi o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 160,83 Eur od 11.08.2016 do zaplatenia.

13.Podaním doručeným dňa 25.05.2017 žalobkyňa sa vyjadrila k skutočnostiam uvedených žalovaným. V podaní uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že RPMN uvedená v zmluve je správne vypočítaná. Poukázala pritom na výpočty RPMN z viacerých internetových portálov. Žalovaný taktiež vo svojich podaniach nijako nepreukázal splnenie povinnosti vyžadovanej § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z..

14.Na základe výzvy súdu žalovaný doložil výpis z vnútorného systému, preukazujúci celkovú výšku úhrad žalobkyne.

15.Podaním doručeným dňa 03.07.2017 žalobkyňa uviedla, že nakoľko došlo v predchádzajúcich podaniach k počtárskej chybe, upresňuje späťvzatie žaloby tak, že žalobca berie žalobu späť v časti o zaplatenie 161,18 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 11.08.2016 do zaplatenia z tejto sumy. V podaní uviedla, že na zmluvu o servise uhradila sumu 368,55 Eur, ktorú považuje za bezdôvodné obohatenie žalovaného; na zmluvu o úvere sumu 1080,82 Eur, z čoho považuje za bezdôvodné obohatenie žalovaného sumu 180,82 Eur. K podaniu doložila splátkový kalendár vedený žalobcom.

16.Žalobkyňa dňa 17.07.2017 predložila súdu predsporovú výzvu zo dňa 20.07.2016.

17.Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, ako aj listinných dokladov pripojených k žalobe tak, ako sú uvedené vyššie, a to plnomocenstiev, osvedčenia o registráciu pre DPH, zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, prehľadu úhrad žalobkyne, žiadosti o poskytnutie domáceho servisu, rozhodcovskej zmluvy, štandardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere, dohody o zrážkach zo mzdy, klientskej karty, súhrnných informácii o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch, splátkového kalendára, predsporovej výzvy a vyjadrení účastníkov konania.

18.Na základe takto vykonaných dôkazov zistil v podstate tento skutkový stav :

19.Dňa 14.04.2014 uzavrela žalobkyňa ako dlžníčka so žalovaným ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX v zmysle § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej aj alebo skrátene Obch. z.), § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Na základe zmluvy poskytol žalobkyni úver vo výške 900,- Eur a žalobkyňa sa zaviazala celkovú čiastku vo výške 1242,- Eur uhradiť mu v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške po 4,50 Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške po 122,85 Eur. Prvá splátka bola splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Predmetný úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % ročne z istiny (t. j. 20 % zo sumy 900,- Eur = 180,- Eur), pri servisnom poplatku vo výške 18 % z istiny (t. j. 18 % zo sumy 900,- Eur = 162 Eur) a pri RPMN vo výške 67,70 %. Priemerná RPMN ku dňu poskytnutia zmluvy bola 46,30%. Podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX žalobkyňa potvrdila, že sa oboznámila s obchodnými podmienkami, ktoré tvoria prílohu zmluvy a ktoré sú žalobkyňou osobitne podpísané.

20.Dňa XX.XX.XXXX uzavrela žalobkyňa so žalovaným zmluvu o poskytovaní domáceho servisu na základe výslovnej žiadosti žalobkyne. V rámci predmetnej zmluvy sa žalobkyňa zaviazala uhradiť mu odmenu v celkovej výške 368,55 Eur splatnú v troch mesačných splátkach vo výške po 122,85 Eur a žalovaný sa zaviazal poskytovať žalobkyni konzultačné a nadštandardné služby spočívajúce v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, a najmä v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na splácanie úveru, vo vedení a kontrole splátkového kalendára, v upozornení na termín splátky, príp. na nesplácanie úveru.

21.V záujme zabezpečenia splnenia záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dňa 14.04.2014 v zmysle § 551 O.z..

22.Žalobkyňa ku dňu podania žaloby uhradila žalovanému z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX celkovo 1080,82 Eur a z titulu uzatvorenej zmluvy o poskytnutí servisu sumu 368,55 Eur.

23.Žalobkyňa sa v rámci predmetného konania po vykonaných späťvzatiach domáha voči žalobcovi z titulu neplatnosti zmluvy o poskytovaní domáceho servisu a z titulu bezúročnosti, bezpoplatkovosti zmluvy o úvere zaplatenia sumy 549,37 Eur s príslušenstvom spočívajúcom v úroku z omeškania zo sumy 549,37 Eur vo výške 5% ročne od 11.08.2016 do zaplatenia. Žalovaná suma pozostáva z bezdôvodného obohatenia vo výške 368,55 Eur uhradeného žalobkyňou na zmluvu o poskytovaní domáceho servisu a z bezdôvodného obohatenia vo výške 180,82 Eur (celková suma úhrad žalobkyne vo výške 1080,82 Eur - poskytnuté plnenie žalovaného vo výške 900,- Eur) uhradeného žalobkyňou na zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

24.Súd pri rozhodovaní o žalobe vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona :

25.Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len Obch.z. alebo ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26.Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 14.04.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

27.Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 14.04.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

28.Podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 14.04.2014, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok

29.Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 14.04.2014, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

30.Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 14.04.2014, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

31.Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 14.04.2014, rozsah údajov o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch a ich štruktúru, lehoty a spôsob predkladania týchto údajov, obsah informácií o týchto údajoch, spôsob a lehoty zverejňovania týchto informácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

32.Podľa bodu 7 prílohy č. 1 vyhlášky č. 289/2010 Z.z., zabezpečením sa rozumie dohoda, na ktorej základe je veriteľ oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku, ak dlžník nedodrží svoj záväzok alebo príde k splneniu vopred určenej podmienky, výkonom záložného práva alebo výkonom zabezpečovacieho prevodu práva.

33.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

34.Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35.Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

36. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.

37. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

38.Podaniami doručenými súdu dňa 27.03.2017 a 03.07.2017 vzala žalobkyňa žalobu v časti späť v časti žalovanej sumy vo výške 161,18 Eur s príslušenstvom spočívajúcom v úrokoch z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 161,18 Eur od 11.08.2016 do zaplatenia.

39.Pretože boli splnené podmienky na čiastočné zastavenie konania v zmysle § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 C.s.p., rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a zastavil konanie v časti istiny vo výške 161,18 Eur, v časti príslušenstva spočívajúcom v úrokoch z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 161,18 Eur od 11.08.2016 do zaplatenia. Nebolo potrebné žiadať súhlas žalovaného

so späťvzatím žaloby, pretože k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním a pred predbežným prejednaním sporu. Predmetom konania tak ostala povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni 549,37 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 549,37 Eur od 11.08.2016 do zaplatenia, ako aj nahradiť jej trovy konania.

40.Súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že v rámci zmluve o úvere je RPMN uvedená nesprávne, v neprospech žalobkyne-spotrebiteľky. Žalobkyňou uvedený dôvod, pre ktorý by mala byť RPMN vo výške 67,70% uvedená nesprávne, čo by v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. spôsobovalo bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, a to nezahrnutie zmluvy o poskytnutí domáceho servisu do celkovej RPMN, nezodpovedá skutočnému stavu. Za žiadnych okolností nie je možné považovať uzatvorenie zmluvy o poskytovaní domáceho servisu na základe výslovnej, jednoznačnej žiadosti žalobkyne, pričom uzatvorenie predmetnej zmluvy nebolo podmienkou pre poskytnutie úveru. za konanie "in fraudem legis".

41.Pokiaľ ide o spornosť zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa XX.XX.XXXX je potrebné uviesť, že uzavretie zmluvy o poskytovaní domáceho servisu nebolo podmienkou uzavretia inej zmluvy (zmluvy o spotrebiteľskom úvere); išlo o zmluvnú voľnosť, kedy bolo na zvážení žalobkyne, či uzavrie zmluvu o poskytovaní domáceho servisu. Súd má dokazovaním preukázané, že predmetná zmluva bola predtlačená na samostatnom tlačive a bolo výhradne na rozhodnutí žalobkyne, či túto zmluvu uzavrie. Uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebolo viazané na povinnosť žalobkyne uzavrieť zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, čo podľa názoru súdu znamená, že úver by bol žalobkyni poskytnutý aj v prípade neuzavretia zmluvy o poskytovaní domáceho servisu. Žalobkyňa dokonca výslovne požiadala o uzatvorenie predmetnej zmluvy, čím je vylúčené akékoľvek vnútenie zmluvy zo strany žalovaného. Čo sa týka využitia domáceho servisu zo strany žalobkyne, súd má za to, že sa jedná o službu spočívajúcu v nadštandardnej starostlivosti o klienta, teda starostlivosti nad rámec povinností ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa dobrovoľne uzavrela predmetnú zmluvu o poskytnutí domáceho servisu; nespochybnila, že so zmluvou mala možnosť vopred sa oboznámiť a na znak súhlasu s jej obsahom ju aj podpísala. Okresný súd nie je pater familias (otec rodiny), jeho úlohou nie ochraňovať účastníkov konania pred následkami ich ľahkovážnych rozhodnutí, ak k týmto rozhodnutiam dospeli na základe vlastného uváženia a bez akéhokoľvek nátlaku alebo prinútenia. Súd má na základe uvedeného za to, že predmetná zmluva o poskytovaní domáceho servisu je platným právnym úkonom. Preto uplatnené námietky žalobkyne vo vzťahu k predmetnej zmluve neakceptoval a jej plnenie vo výške 368,55 Eur určené na úhradu záväzku dojednaného v predmetnej zmluve nepovažoval za bezdôvodné obohatenie.

42.V súlade s verejne dostupnými údajmi zverejnenými Ministerstvom financií SR (http:// www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6783) bola v prvom štvrťroku roku 2014 priemerná výška RPMN pri novoposkytnutých úveroch obdobných tomu, ktorý je predmetom konania 29,22%, teda priemerná výška RPMN uvedená v zmluve o úvere - 46,30%, nebola uvedená správne a žalovaný tak porušil ustanovenie § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. v nadväznosti na bod 7 prílohy č. 1 vyhlášky č. 289/2010 Z.z. a § 551 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, teda súd pri posudzovaní priemernej výšky RPMN vychádzal z časti zverejnených údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch - Spotrebiteľské úvery so zabezpečením alebo lízing vo výške do 1500 eur vrátane, nie z časti - Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške do 1500 eur vrátane. Nesprávne uvedenie priemernej hodnoty RPMN má rovnaké následky, ako kedy priemerná hodnota RPMN nebola uvedená vôbec.

43.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s § 9 ods. 2 písm. y), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. V súlade s predloženým splátkovým kalendárom a vyjadreniami účastníkov konania mal súd preukázané, že žalobkyňa ku dňu podania žaloby uhradila žalovanému z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX celkovo 1080,82 Eur pri poskytnutom plnení zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX zo strany žalovaného vo výške 900,- Eur. Na strane žalovaného tak v súlade s ustanovením § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie vo výške 180,82 Eur, ktoré je žalovaný povinný žalobkyni vydať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd zaviazal žalovaného povinnosťou uhradiť žalobkyni sumu 180,82 Eur. V prevyšujúcej časti súd nárok žalobkyne ako nedôvodný zamietol.

44.Žalobkyňa si v rámci podanej žaloby uplatnila voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, pretože žalovaný jej dlžnú čiastku neuhradil v lehote stanovenej vo výzve. Nezaplatením dlžnej sumy do dňa stanovenej vo výzve, t. j. do 10.08.2016, sa dostal žalovaný s platením dlhu do omeškania. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že v žalobe uplatňované úroky z omeškania majú oporu v citovanom nariadení vlády SR č. 87/1995 Z. z., ako aj v ustanovení § 517 ods. 2 O.z.. Súd preto žalobkyni priznal voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 180,82 Eur, ktorá bola žalobkyni priznaná tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

45.V rámci žaloby si žalovaný a žalobkyňa uplatnili náhradu trov konania.

46.Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47.Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48.Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

49.V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí celkovú otázku, v akej časti bol ten-ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech, a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.01.2011, sp.zn. 6 MCdo/19/2010).

50.Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom "zavinení" zastavenia konania, t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania (žalobu) a bez vecného rozhodnutia súdu zobral svoj návrh na začatie konania (žalobu) späť, napr. bez udania dôvodu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2010, sp. zn. 2 MObdo/4/2010).

51.Pretože žalobkyňa zobrala žalobu čiastočne späť v časti žalovanej sumy vo výške 161,18 Eur s príslušenstvom spočívajúcom v úrokoch z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 161,18 Eur od 11.08.2016 do zaplatenia, pričom dôvody späťvzatia neuviedla, zavinila tým z procesného hľadiska, že konanie muselo byť v tejto časti zastavené. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Vzhľadom na vyššie citované uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, má ohľadom tejto časti žaloby neúspech, a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.

52.V danom prípade súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal pri posudzovaní miery úspechu strán konaní s poukazom na priznaný nárok a späťvzatie žaloby podané dňa 11.07.2016 z ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého, ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, príp. vysloví, že žiadny z účastníkov (strán sporu) nemá na náhradu trov právo.

53.Pre účely určenia pomery úspechu medzi účastníkmi súd vyčíslil uplatňovanú pohľadávku žalobcu ku dňu podania žaloby, t. j. dňa 29.11.2016. Žalobkyňa požadovala od žalovaného zaplatenie sumy vo výške 710,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 710,55 Eur od 11.08.2016 do zaplatenia (po vyčíslení ku dňu podania žaloby - 10,80 Eur).

54.Žalobkyni bol predmetným rozhodnutím priznaný voči žalovanému nárok spočívajúci v sume vo výške 180,82 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 180,82 Eur od 11.08.2016 do zaplatenia (po vyčíslení ku dňu podania žaloby - 2,74 Eur).

55.Z uplatnenej celkovej sumy 721,35 Eur (do podania žaloby) bolo žalobkyni priznaných 183,56 Eur (vyčíslené do podania žaloby). Úspech žalobkyne tak predstavoval v percentuálnom vyčíslení 25,45

% a neúspech 74,55 %. Úspech žalovaného predstavuje 74,55 % a neúspech 25,45 %. Žalovaný bol teda v predmetnej veci úspešnejšou stranou sporu. Po odrátaní úspechu žalovaného v konaní od jeho neúspechu (74,55 % - 25,45 %), má tento právo na náhradu 49,10 % trov konania.

56.S ohľadom na úspech žalovaného v časti uplatneného nároku a neúspech žalobkyne v prevyšujúcej časti uplatneného nároku, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 49,10 %. O samotnej výške trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 1 C.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 127 ods. 1 C.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.