Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-5C/169/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci navrhovateľa: CEWE, a.s., so sídlom Galvaniho 7/B, Bratislava 821 04, IČO: 31 395 937, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: M.. Z. Q., G.. X. X. XXXX, K. XXX XX Č., I. XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Ščury, Mierová 1725, 022 01 Čadca, v konaní o zaplatenie 623,54 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 623,54 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 88,50 € od 16.4.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 42,57 € od 1.4.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 64,58 € od 16.3.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 181,58 € od 1.3.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 246,31 € od 16.2.2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd návrh žalovaného na započítanie sumy 609,03 € zamieta.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Okresný súd v Čadci rozsudkom 5C/169/2014-128 zo dňa 22.1.2015 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 623,54 € spolu s príslušenstvom a trovami konania.

2. Zároveň samostatným uznesením 5C/169/2014-133 zo dňa 22.1.2015 vylúčil nárok odporcu na započítanie sumy 609,03 € na samostatné konanie z dôvodu, že len tento nárok v konaní bol sporný.

3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

4. Na základe odvolania Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného súdu zo dňa 22.1.2015 zrušil s tým, že mu v ďalšom konaní nariadil zaoberať sa započítacou námietkou, a vysporiadať sa najmä s otázkami, kedy bol úkon započítania doručený navrhovateľovi, respektíve jeho právnemu zástupcovi, či išlo o existujúcu pohľadávku odporcu voči navrhovateľovi, ak áno, či a kedy bola splatná, kedy sa pohľadávky navrhovateľa a odporcu stretli. Zároveň sa vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré navrhovateľ vzniesol proti pohľadávke odporcu. Taktiež uviedol, že uznesenie zo dňa 22.1.2015 môže zrušiť samotný okresný súd, keďže ide o rozhodnutie, ktorým sa len upravuje vedenie konania.

5. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní pred zrušením rozsudku uviedol, že obrana odporcu je nedôvodná, odporca nepreukázal dôvodnosť ním vystavených faktúr za reklamu, nepreukázal, že

navrhovateľ si objednal túto reklamu. Taktiež navrhovateľ nikdy neprevzal od odporcu tlačiarenský papier, preto nevidí dôvod, aby odporca vystavoval dobropis. Pokiaľ by navrhovateľ takýto tovar od odporcu prevzal, bol by sám dobropis vystavil navrhovateľ. Odporcom predložený doklad je doklad o odovzdaní DFM stroja a tlačiarne. Pokiaľ si odporca jednostranne započítal pohľadávku, oni považujú túto pohľadávku len za fiktívnu, reálne voči navrhovateľovi nevznikla. Po zrušení rozsudku uviedol, že žalobca zotrváva na svojich ústnych aj písomných prejavoch, žalovaný v tomto konaní nespochybnil jeho nárok, naopak, uznal svoj záväzok voči žalobcovi z titulu všetkých žalovaných piatich faktúr s prihliadnutím na dva dobropisy vystavené k faktúre číslo 89721035224 v súvislosti s komisionárskou zmluvou. Celá obrana žalovaného, ako aj okruh dôkazov vykonávaných v tomto konaní bol len v smere procesnej obrany žalovaného, ktorou žiadal započítať svoje fiktívne pohľadávky voči žalobcovi z titulu dvoch faktúr a jedného dobropisu, ktoré sa mali týkať objednávky a realizácie reklamy, respektíve vrátenia nespotrebovaného fotografického papiera. Žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenia, nepreukázal existenciu pohľadávok a ich opodstatnenosť, ani vykonanými dôkazmi vrátane výsluchu troch svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí. Taktiež v rámci procesnej obrany žalovaného týkajúcej sa započítania jeho fiktívnych pohľadávok voči žalobcovi, nebola splnená podmienka prejavu určitosti vôle, keďže z jeho započítacieho prejavu nie je zrejmé, ktorá pohľadávka by sa mala započítať, v akom rozsahu, a s ktorou pohľadávkou žalobcu. Keďže právny zástupca žalobcu v záverečnej reči začal spochybňovať nárok žalobcu a faktúry vystavené zo strany žalobcu, poukázal na to, že v súčasnosti platný Civilný sporový poriadok obsahuje ustanovenie, podľa ktorého skutočnosti, ktoré boli medzi stranami nesporné, a následne ich začne jedna zo strán spochybňovať, na takéto konanie strany súd neprihliada z dôvodu účelovosti tvrdení strany sporu. Pokiaľ ide o tvrdenie o vystavenie faktúry zo dňa 15.4.2010 v nadväznosti na dohodu o zrušení zberne, v tejto súvislosti žalobca zdôrazňuje, že podľa dohody podpísanej dňa 12.4.2010 mali nastať účinky zrušenia spolupráce na základe komisionárskej zmluvy medzi stranami až ku dňu 30.4.2010, teda obrana žalobcu je v tomto smere len účelová. Žalobca podotýka, že na pojednávaní dňa 3.11.2014 na otázky súdu výslovne uviedol, že faktúry a nárok žalobcu uplatnené v tomto konaní nespochybňuje. Jeho obrana je teda len účelová. Žiadajú súd, aby žalobe vyhovel v celom rozsahu, a zaviazal žalovaného zaplatiť im náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Odporca na pojednávaní uviedol, že čo sa týka spolupráce s navrhovateľom, táto prebieha na základe toho, že oni zbierali pre nich nejaké zákazky, filmy, digitálne kľúče, atď., zákazník prišiel, dodal im to, oni to dali do obálky, v stanovenú hodinu prišiel šofér, ktorý zobral dané zákazky, a odniesol ich. Nikdy od nich nedostal hneď preberací protokol, aj keď sa vracal nejaký tovar, až spätne po nejakom čase. Stroj prebral priamo obchodný zástupca, ktorý odkontroloval jeho stav. Nemá žiaden doklad o vrátení papiera do digimarketu, tento zabalil a poslal po šoférovi. Nakoľko vrátil papier, vystavil aj dobropis, keďže nemal žiaden doklad o vrátení. Cenu papiera mu vyfakturoval navrhovateľ. Reklamu si vyfakturoval na základe dohody s obchodným zástupcom. Realizoval viac reklám. Písomný doklad o zmluve a reklame neexistuje. Faktúry týkajúce sa tohto návrhu nespochybňuje, ale vrátil papier, a má za to, že by to malo byť započítané. Nemá žiaden dôkaz o vrátení papiera, tento vždy dal šoférovi. Taktiež nemá doklad o úhrade sumy 32,53 €, tento nenašiel. Faktúry navrhovateľa, ktoré sú predmetom návrhu v tomto konaní, nespochybňuje.

7. Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že po skončení spolupráce medzi zmluvnými stranami na základe dohody odovzdal odporca navrhovateľovi stroj spolu s tlačiarňou, a taktiež papier, ktorý neminul na tlačenie fotografií, pričom sa dohodlo, že zmluvné strany si budú navzájom dobropisovať vrátené plnenia. Navrhovateľ fakturoval faktúrami, ktoré sú predmetom jeho návrhu, fotografie, ktoré dodal odporcovi, a odporca fakturoval navrhovateľovi vrátený papier spolu s reklamou. Predmetom sporu je, že navrhovateľ neuznal jednostranný zápočet zo strany odporcu, ktorý mu podľa neho nebol doručený, avšak tento nehovorí pravdu, nakoľko odporca zaslal navrhovateľovi list, na základe ktorého mu opätovne preposlal odpoveď na list zo dňa 16.2.2012, v ktorom je uvedený práve predmetný zápočet. Predmetom zápočtu je suma 609,03 €, ktorá vznikla na základe faktúr vystavených odporcom 2011001 zo dňa 11.4.2011 vo výške 499,03 €, faktúra číslo 20175 zo dňa 1. 4. 2010 na sumu 55,-- €, faktúra číslo 20130 zo dňa 22.2.2010 na sumu 55,-- €. Celkový dlh odporcu bol 641,56 €, zvyšná suma 32,53 € bola uhradená navrhovateľovi v roku 2011. Žiadajú, aby súd návrh v plnom rozsahu ako nedôvodný zamietol, keďže boli splnené všetky podmienky ohľadom jednostranného zápočtu. Po zrušení rozsudku uviedol, že žalovaný nárok žalobcu neuznáva, tento namieta. Podaná žaloba je nedôvodná a neopodstatnená. Žalovaný na podporu svojich tvrdení, uvádza, že v zmysle intencií Krajského súdu v Žiline žalobca aj na pojednávaní uznal, že pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaný si voči žalobcovi uplatnil vzájomné započítanie, tento úkon žalovaného je možné a potrebné hodnotiť

a posudzovať len ako procesnú obranu žalovaného. Žalovaný poukazuje že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalobca v jednom zo svojich písomných podaní poukázal, že faktúry, ktoré žalovaný doložil do súdneho spisu, sú faktúry, ktoré vystavil len žalovaný, teda žalobca namietol právo z týchto faktúr, nakoľko faktúry, ktoré boli doložené zo strany žalovaného do súdneho spisu, nie sú podpísané samotným žalobcom. Rovnako žalovaný poukazuje, že faktúry, ktoré do súdneho spisu doložil žalobca, nie sú rovnako podpísané zo strany žalovaného, to znamená, že žalovaný spochybňuje pravosť týchto faktúr. Ide teda o sporné faktúry, na základe ktorých si žalobca uplatňuje svoj nárok. Žalobca v daných faktúrach nešpecifikoval, čoho sa dané sporné faktúry týkajú, akého tovaru, služieb, nepreukázal dodacími listami, preberacími protokolmi, že žalovanému dodal nejaké služby, respektíve tovar, na základe ktorých vstavil sporné faktúry. Žalovaný poukazuje, že jedna z faktúr je vystavená ku dňu 15.4.2010, a dňa 1.4.2010 bol podpísaný preberací protokol, na základe ktorého žalovaný odovzdal žalobcovi stroj, ktorým vykonával žalovaný svoju činnosť, čiže výrobu fotografií, a tak nemohol vyhotoviť už nejakú službu alebo tovar pre žalobcu ku dňu 15.4.2010, keďže už nedisponoval týmto strojom. Žalovaný má zato, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, predložil len faktúry, ktoré žalovaný namieta, nepreukázal, že by žalovanému faktúry doručil, v týchto faktúrach nešpecifikoval, čoho a akého tovaru sa týkajú, či bol tovar skutočne žalovanému dodaný. Z tohto dôvodu žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a uplatňuje si náhradu trov konania.

8. Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým spisovým materiálom, ako aj výsluchom svedka.

9. Svedok M. Š. na pojednávaní uviedol, že spolupráca medzi účastníkmi prebiehala na základe koncesionárskej zmluvy, ktorá bola podpísaná medzi účastníkmi. Pán Q. zbieral fotopráce, ktoré odovzdával ich kuriérom na spracovanie do labáku, a následne po vyhotovení kuriérom chodili späť vyhotovené fotografie. Rokovalo sa o reklame, ale reklama v znení a v grafickom vyhotovení, ako bola, nebola z ich strany odsúhlasená, nebola potvrdená. Nemá vedomosť o tom, že by odporca tri balíky vrátil navrhovateľovi, ak by o tom bola zmienka, preberací protokol, tento by musel byť podpísaný ním, že on to prevzal. Ak šofér prišiel po zákazky, doniesol zákazky, ak bola nejaká reklamácia, alebo sa im z nejakej zberne niečo dostalo, to vracali. Následne sa potom odpočítavalo, resp. stornovalo vo faktúre, alebo dobropisom. U navrhovateľa pôsobil ako obchodný zástupca. Pokiaľ šofér priniesol papier, musel doniesť aj dodací list, potvrdenie o tom, že bolo niečo vrátené. Ak pán Q. niečo vracal, tak by mal mať kópiu preberacieho papiera, a potom by mohol operovať tým, že papier vrátil. O vrátení papiera nemá žiadnu vedomosť.

10. Svedok M. Ž. na pojednávaní uviedol, že je bývalým pracovníkom navrhovateľa. Pracoval na pozícii obchodného zástupcu. Pán Q. bol v jeho náplni, spolupracovali asi dva roky, vzťahy boli aj dobré, aj naštrbené, ale vždy všetko vyriešili. Pokiaľ boli problémy, tak väčšinou platobného charakteru, pretože pánovi Q. stále chýbal nejaký doklad, ktorý museli dodatočne vyrábať. Pre spoločnosť Fotolab zabezpečovali priamy servis, pán Q. im zabezpečoval zber fotoprác, oni zabezpečovali kompletný servis, zákazku si prišli zobrať denne, priviezli ju denne, výroba fotografií bola podľa platného cenníka v komisionárskej zmluve. Spolupráca fungovala štandardne, stretávali sa len pri nejakom riešení problémov. Celý servis bol na vodičoch, kuriéroch, ktorí zabezpečovali zber a dovoz týchto fotoprác. Keď nebol vodič priamo s pánom Q., bol s jeho zamestnankyňou v dennom kontakte. S každou dodávkou bol priložený aj dodací list, pokiaľ nebol, riešili to operatívne, išlo o skutočne výnimočný prípad, i kuriéri pracovali spoľahlivo. On zabezpečoval denný prísun zákaziek, dodací list, protokol, tieto sa odovzdávali, aj podpisovali pri prevzatí, na predajni bývala najmä pracovníčka pána Q., ktorá ich mohla podpisovať, preberať a odsúhlasovať. Fakturácia prebiehala dvakrát do mesiaca, faktúra bola splatná v hotovosti do troch pracovných dní. Pán Q. často reklamoval cenové nezrovnalosti alebo relácie, ktoré neboli správne, a ktoré potom buď riešili telefonicky, alebo priamym kontaktom. Ale pri závoze a dodávkach žiadne vážne problémy, ani neistoty nevznikali. Reklamácie prebiehali štandardne podľa reklamačného poriadku do tridsiatich dní. Nepamätá si, že by riešili nejakú super reklamáciu, ktorá by nebola vyrozumená podľa reklamačného poriadku. Dobropisy vystavovala vždy firma FOTOLAB, určite nie druhá strana. Nemá vedomosť o vzájomných zápočtoch medzi žalobcom a žalovaným, keďže nepracoval na ekonomickom oddelení, nebol za to zodpovedný, ani sa s fakturačnými pohybmi neoboznamoval. Pokiaľ aj boli nejaké grafické návrhy na reklamu, toto bolo vždy na odobrení generálneho riaditeľa. Nevie sa detailne vyjadriť, alebo popísať činnosť, ktorá sa týka preberania fotopapiera, respektíve špeciálneho papiera do Digimakeru.

11. Svedkyňa N. M. sa písomne vyjadrila, že ako zamestnankyňa vo firme žalovaného pracovala od 1.4.2006 do 21.12.2013, ale od 2.2.2008 do 31.12.2013 bola PN a na MD. Pracovala ako fotograf predavač. Prichádzala do kontaktu so spoločnosťou FOTOLAB, nepamätá si, s ktorými pracovníkmi. Predmetom obchodnej spolupráce bola výroba fotografií. Fotografie boli doručované na základe písomnej objednávky, vypísala sa obálka, pracovník spoločnosti obálky vyzdvihol, a naspäť zaslali hotové fotografie. Či sa pri dodávke od FOTOLAB-u vyskytovali vady, ako boli reklamované, a či spoločnosť CEWE, a.s., vystavovala dobropisy pri reklamácii fotografií, k tomu sa vyjadriť nevie, čo to riešil pán Q. osobne. Taktiež sa nevie vyjadriť, aký nespotrebovaný tovar a zariadenie vrátil pán Q. CEWE, a.s.., a akým spôsobom sa spracovávali fotografie po skončení spolupráce so spoločnosťou CEWE, a. s. Pri zbere objednávok sa vypísala obálka, pracovník vyzdvihol obálky, ba späť zaslal hotové forgrfie. Nevie sa vyjadriť, respektíve si nepamätá, ako sa vybavovali objednávky materiálu. Taktiež sa nevie vyjadriť k postupu v prípade nedodania objednaného materiálu, alebo cudzieho tovaru, alebo zákazky, keďže to vybavoval pán Adámek osobne.

12. Súd sa ďalej oboznámil s faktúrami číslo 8721035224 s dátumom dodávky 15.2.2010 na sumu 265,07 €, faktúrou číslo 8721035943 s dátumom dodávky 28.2.2010 na sumu 181,58 €, faktúrou číslo 8721036696 s dátumom dodávky 15.3.2010 na sumu 64,58 €, s faktúrou číslo 8721037405 s dátumom dodávky 31.3.2010 na sumu 42,57 €, s faktúrou číslo 8721038108 s dátumom dodávky 15.4.2010 na sumu 88,50 €, s dobropisom číslo 8741005298 s dátumom dodávky 15.2.2010 na sumu 7,18 € spolu s DPH 8,62 €, s dobropisom číslo 8741005744 s dátumom dodávky 31.3.2010 na sumu 10,14 €, posledné dva dobropisy boli vystavené k faktúre číslo 8721035224, s neprevzatými zákazkami č.l. 158-161, s jednostranným zápočtom žalovaného na č.l. 35 spisu.

13. Výzvou zo dňa 25.11.2013, 24.10.2013 a 23.9.2013 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie sumy 609,76 €, v opačnom prípade bude dlh vymáhať súdnou cestou.

14. Z komisionálnej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa Fotolab Slovakia, a.s., IČO: 31395937, a odporcom súd zistil, že komisionár (zberňa) sa touto zmluvou zaväzuje v rozsahu dojednanom v tejto zmluve a za podmienok v nej uvedených preberať fotomateriál (ďalej len zákazky) vo vlastnom mene pre komitenta s osobami, ktoré majú záujem o spracovanie fotomateriálov (ďalej len zákazník) vydávať zákazníkom spracované zákazky a inkasovať od nich dohodnutú predajnú cenu. Komitent sa zaväzuje, že za vykonanie a zariadenie dojednaných činností zaplatí komisionárovi odmenu vo výške dojednanej v tejto zmluve.

15. Podľa § 577 Obchodného zákonníka komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť, a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

Podľa § 580 ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa § 186 ods. 2 súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená komisionárska zmluva podľa § 577 a nasledujúce Obchodného zákonníka dňa 18.1.2006, na základe ktorej sa komisionár zaväzuje preberať fotomateriál od zákazníkov, vydávať zákazníkom spracované zákazky a inkasovať od nich dohodnutú predajnú cenu. Komitent sa zaväzuje zaplatiť za vykonanie a zariadenie dojednaných činností odmenu vo výške 20 % z ceny každej zrealizovanej zákazky. Ako navrhovateľ v konaní preukázal, v zmysle tejto zmluvy dodal navrhovateľ odporcovi tovar a služby, ktoré následne vyfakturoval faktúrou číslo 8721035224 zo dňa 15. 2. 2010 na sumu 265,07 € s DPH, faktúrou číslo 8721035943 zo dňa 28. 2. 2010 na sumu 181,58 € s DPH, faktúrou číslo 8721036696 zo dňa 15. 3. 2010 na sumu 64,58 € s DPH, faktúrou číslo 8721037405 zo dňa 21. 3. 2010 na sumu 42,57 € s

DPH, faktúrou číslo 8721038108 zo dňa 15. 4. 2010 na sumu 88,50 s DPH. Všetky faktúry boli ihneď splatné. Navrhovateľ k faktúre číslo 8721035224 vystavil dobropis číslo 8741005298 zo dňa 15. 2. 2010 na sumu 7,18 € spolu s DPH 8,62 €, a k faktúre číslo 8721035224 dobropis číslo 8741005744 zo dňa 31.3.2010 na sumu 10,14 € s DPH.

17. Navrhovateľ tak žaluje istinu 623,54 € ako súčet súm podľa jednotlivých faktúr po započítaní súm z vystavených dobropisov. Odporca vo svojej výpovedi pred zrušením rozsudku najskôr uznal nárok navrhovateľa na základe predložených faktúr, jeho obrana spočívala v tom, že navrhovateľ neuznal jeho jednostranný zápočet, ktorého predmetom je suma 609,03 €, ktorá vznikla na základe faktúr vystavených odporcom 2011001 zo dňa 11.4.2011 vo výške 499,03 €, faktúra číslo 20175 zo dňa 1. 4. 2010 na sumu 55,-- €, faktúra číslo 20130 zo dňa 22.2.2010 na sumu 55,-- €. Po zrušení rozsudku právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že žalovaný nárok žalobcu neuznáva, tento namieta ako nedôvodný. Namietal spornosť a pravosť faktúr, v ktorých nebolo špecifikované, akého tovaru, služieb sa týkajú, neboli doložené dodacími listami, preberacími protokolmi. Taktiež nepreukázal, že by žalovanému faktúry doručil, a taktiež skutočne dodal tovar.

18. Ustanovenie § 186 ods. 2 oprávňuje súd, aby si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd teda nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, a môže ich bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia. Ide o prejav zásady formálnej pravdy v civilnom procese, v zmysle ktorej súd nemá povinnosť skúmať, či tieto tvrdenia korešpondujú so skutočným stavom alebo nie. Existencia tohto oprávnenia vychádza zo všeobecnej skúsenosti, že v kontradiktórnom spore možno s vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladať správnosť skutkových tvrdení, na ktorých sa vzájomne súperiace strany v konfliktnej situácii civilného sporu napriek tomu dohodnú. Oprávnenie nedokazovať zhodné tvrdenia účastníkov má významný praktický dopad, ktorý spočíva v tom, že súdne konanie sa zbytočne nepredlžuje dokazovaním skutočností, na ktorých sa zhodnú obe sporové strany. Pri prevzatí zhodných tvrdení strán je však súd limitovaný v dvoch smeroch, a to: prvým limitom je, že súd nemôže vziať za preukázané také zhodné tvrdenia strán, u ktorých existuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Ďalším limitom, ktorý má posilniť procesnú zodpovednosť strán a viesť ich k tvrdeniu pravdivých skutočností je norma, podľa ktorej súd neprihliada na zmeny zhodných skutkových tvrdení, pokiaľ teda strany budú tvrdiť v konaní zhodne niečo iné, súd na to neprihliadne, a bude vychádzať z pôvodne tvrdených zhodných skutočnosti.

19. V zmysle ustanovenia § 186 ods. 2 súd na žalovaného zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých boli strany dohodnuté, neprihliada. Obe strany, ako aj súd mali v priebehu celého konania zato, že žalobcom predložené faktúry sú nesporné, tieto vyslovene nespochybnil ani odporca, a preto aj súd vydal rozsudok dňa 22.1.2015, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 623,54 €, keďže tento nárok v konaní nebol sporný, a nárok žalovaného na započítanie sumy 609,03 € vylúčil na samostatné konanie z dôvodu, že tento nárok bol v celom rozsahu sporný.

20. V zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sa mal súd v ďalšom konaní zaoberať započítacou námietkou zo strany odporcu, najmä kedy bol úkon započítania doručený navrhovateľovi, či išlo o existujúcu pohľadávku odporcu voči navrhovateľovi, ak áno, kedy bola splatná, či a kedy bola splatná, a kedy sa navzájom tieto pohľadávky stretli.

21. Započítanie je spôsob zániku záväzku nahrádzajúci plnenie. Je však k splneniu veľmi blízky, lebo dochádza k uspokojeniu veriteľa. Základná úprava započítania je obsiahnutá v Občianskom zákonníku § 580 a nasl., a aplikuje sa aj na obchodné vzťahy, ak nemá odchýlnu úpravu (§ 358 - § 364). rozlišuje dva prípady započítania, a to jednostranným právnym úkonom, ktorým jedna strana, ak sú dané zákonom stanovené predpoklady, aj bez súhlasu druhej strany zrušuje vzájomné pohľadávky za predpokladu, že sa kryjú, alebo dvojstranným právnym úkonom, teda dohodou. Započítanie jednostranným právnym úkonom je prípustné, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, a pritom ide o pohľadávky, z ktorých ani jedna nie je vylúčená zo započítania, a to ani dohodou strán, ani zákonom. Pohľadávky, ktoré sú spôsobilé na započítanie jednostranným právnym úkonom, sú pohľadávky, ktoré možno vymáhať na súde.

22. Pre jednostranné započítanie musia byť splnené tieto podmienky:

- vzájomnosť pohľadávok,

- plnenie rovnakého druhu,

- spôsobilosť pohľadávok na započítanie,

- prejav smerujúci k započítaniu.

23. K započítaniu však nedochádza automaticky len čo sa pohľadávky stretli, ale vyžaduje sa právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu, teda prejav, ktorý je adresovaný druhému účastníkovi, a z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka, a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, preto ho možno vykonať aj proti jeho vôli.

24. Súd sa stotožňuje s názorom právneho zástupcu žalobcu, že v tomto prípade nebola splnená podmienka vzájomnosti pohľadávok, keďže žalovaný vystavil faktúry za tovar a služby, ktoré reálne nikdy neboli dodané, respektíve prevzaté žalobcom, taktiež ani vystavený dobropis. Žalobca namieta, že absentuje aj kompenzačný prejav smerujúci k započítaniu, keďže faktúry, ani dobropis nikdy neobdržal, pokiaľ by ich obdržal, určite by ich namietal čo do dôvodu, ako aj výšky. Pokiaľ ide o započítací prejav

- odpoveď na list zo dňa 16.2.2011 (č.l. 35 spisu), z tohto vyplýva, že žalovanému bol doručený list s výzvou na úhradu záväzku vo výške 641,56 €, ktorý mal vzniknúť titulom neuhradených splatných faktúr. Žalovaný v liste uvádza, že vrátil žalobcovi dodaný tovar, a to papier do digimarkeru, ktorý si vyfakturoval faktúrou číslo 2011001 na sumu 499,03 €, a taktiež zabezpečil žalobcovi dve reklamné inzercie, ktoré si vyfakturoval dvoma faktúrami, každú na sumu 55,-- €, čo spolu predstavuje sumu 609,03 €, a týmto si jednostranne započítal svoju splatnú pohľadávku vo výške 609,03 € voči pohľadávke žalobcu vo výške 641,56 € s tým, že zvyšok pohľadávky vo výške 32,53 € uhradí do 10. dní od odpovede. Žalobca v konaní namietal, že tento list mu nikdy nebol doručený, žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že tento list adresoval žalobcovi, sám uviedol, že nemá doklad o doručení, list poslal klasicky poštou. Z uvedeného teda vyplýva, že v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal súdu, že by bol úkon započítania doručený navrhovateľovi, a kedy mu bol doručený.

25. Súd má taktiež zato, že odpoveď na list zo dňa 16.2.2011 nemožno považovať za spôsobilý započítací prejav odporcu, ktorým by došlo k započítaniu pohľadávok, keďže odporca v konaní nepreukázal existenciu právneho základu a oprávnenosti svojej pohľadávky voči navrhovateľovi, ktorá by mohla byť spôsobilá na započítanie. Žalobca pohľadávky žalovaného neuznal, v konaní spochybňoval ich oprávnenosť a opodstatnenosť, keďže faktúra číslo 2011001 na sumu 499,03 € bola vystavená na papier do digimarkeru, teda za tovar, ktorý, ako žalobca uviedol, nikdy reálne neprevzal, a samotný žalovaný nedisponuje žiadnym dokladom, a v konaní nepreukázal, že by od neho žalobca prevzal tento tovar, a to ani výsluchom troch svedkov, ktorých v konaní navrhoval vypočuť. Obaja svedkovia, Marián Šimkovič, ako aj M. Ž., sa vyjadrili tak, že nemajú vedomosť o tom, že by odporca tri balíky tohto papiera vrátil, žalovaný, pokiaľ niečo aj vrátil, musel by mať doklad o vrátení, pričom dobropisy vždy vystavovala firma Fotolab, a nie druhá strana. Posledná svedkyňa N. M. sa k týmto skutočnostiam ani nevedela vyjadriť, keďže tieto veci riešil pán Q. osobne. Aj pokiaľ ide o reklamu, súd nemal preukázané, že by došlo k dohode medzi stranymi, k uzatvoreniu zmluvy. Túto skutočnosť žalobca jednoznačne popiera. Svedok M. Š. uviedol, že sa o reklame rokovalo, ale z ich strany nebola odsúhlasená, potvrdená. Samotný žalovaný žiadnu zmluvu súdu nepredložil, predložil len vystavené faktúry číslo 20175 zo dňa 1.4.2010, a 20130 zo dňa 22.2.2010, obe na sumu 55,-- €, ktoré boli takisto, ako v prípade faktúry číslo 2011001 na sumu 499,03 €, podpísané len samotným žalovaným, a teda takéto faktúry nemajú právnu relevanciu. Žalovaný v konaní ani nepreukázal, že by takéto faktúry žalobcovi dodal.

26. Na základe vykonaného dokazovania mal súd teda preukázané, že jednoznačne nedošlo k započítaniu jednostranným úkonom zo strany žalovaného, keďže nebola splnená vzájomnosť pohľadávok, žalovaný v konaní nepreukázal existujúcu pohľadávku, respektíve pohľadávky voči žalobcovi, a teda nepreukázané neexistujúce pohľadávky nemohli byť ani spôsobilé na započítanie. Nemožno sa dovolávať započítania záväzku, ktorý je bez právneho dôvodu, teda ktorý nikdy platne nevznikol, a z tohto dôvodu nie sú splnené ani podmienka § 358 Obchodného zákonníka, že ide o pohľadávku, ktorú by bolo možné uplatniť na súde. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

27. Keďže súd považoval jednostranný zápočet odporcu na zaplatenie sumy 609,03 € za nespôsobilý na započítanie, jeho návrh na započítanie tejto sumy zamietol.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR číslo 87/1995 Zbierky zákonov, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Nakoľko sa dostal odporca do omeškania s plnením peňažných záväzkov, súd ho zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžných súm podľa jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúcich po splatnosti faktúr až do celkového zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP. Žalobca mal v konaní úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú sumu vyčísli vyššia súdna úradníčka samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Odvolanie je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Čadca písomne dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.