Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41CoZm-6-2017.pdf
PDF · 174.31 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoZm/6/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti žalovanému Y. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX G., občan SR, o zaplatenie zmenkovej sumy 1.120,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64CbZm/81/2015-39 zo dňa 4.októbra 2016 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64CbZm/81/2015-39 zo dňa 4.októbra 2016 potvrdzuje.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca podal dňa 16.9.2015 na nepríslušnom Okresnom súde Zvolen návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie zmenkovej sumy 1.120,87 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.120,87 Eur od 2.7.2010 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 1.120,87 Eur od 23.9.2010 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania v sume 311,67 Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.12.2009 uzavretej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka žalobca, ako veriteľ poskytol žalovanému, ako dlžníkovi úver vo výške 500 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 484,-Eur v 12-mesačných splátkach po 82,-Eur, počnúc dňom 18.1.2010. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaný zabezpečil záväzkový vzťah zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX vlastnou zmenkou vystavenou dňa 10.12.2009. V bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalobca a žalovaný uzatvorili Dohodu o vyplnení zmenky. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neplnil uzatvorenú Zmluvu o úvere v súlade s dojednanými podmienkami riadne a včas, neuhradil štyri po sebe idúce splátky, dlh žalovaného sa stal splatným. Žalobca sa pokúsil o mimosúdne riešenie vzniknutej situácie pred Mediačným centrom, registrovaným na Ministerstve spravodlivosti SR, zriadeným a vedeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., pričom mediačné konanie nebolo ukončené dohodou. Následne žalobca postúpil vec advokátskej kancelárii za účelom zabezpečenia si návratnosti svojej pohľadávky, pričom advokátska kancelária pristúpila k vyplneniu zmenky v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 1.120,87 Eur
s dátumom začiatku úročenia dňa 2.7.2010 a táto bola žalovanému predložená na zaplatenie dňa 23.9.2010. Žalobca podal dňa 8.10.2010 návrh na začatie rozhodcovského konania, pričom v zmysle § 73 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa rozhodcovské konanie, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona, a ktoré neskončilo pred 1.1.2015, sa týmto dňom prerušuje. V rozhodcovskom konaní môže pokračovať len rozhodca v konaní pred Stálym rozhodcovským súdom, ktorý spĺňa podmienky podľa tohto zákona. Ak sa zriaďovateľ Stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31.12.2014 stal podľa ods. 5 členom zriaďovateľa nástupníckeho Stáleho rozhodcovského súdu, pokračuje sa v konaní pred nástupcníckym Stálym rozhodcovským súdom. Ak nástupnícky Stály rozhodcovský súd nezíska povolenie do 15.6.2015, v nasledujúci deň sa rozhodcovské konania zastavujú a postupuje sa podľa § 28 ods. 11, podľa ktorého účinky už podaného návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak žalobca podá žalobu na súd do 3 mesiacov od výmazu Stáleho rozhodcovského súdu zo zoznamu Stálych rozhodcovských súdov. Doba spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktoré bolo zastavené podľa prvej vety, sa nezapočítava do premlčacej doby podľa osobitného predpisu. Vzhľadom k tomu, že žalobca podal dňa 8.10.2010 návrh na začatie rozhodcovského konania, vznikli mu trovy rozhodcovského konania v celkovej výške 311,67 Eur, ktoré pozostávajú zo sumy 81,66 Eur s DPH, ktorá predstavuje hodnotu za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia žalobcu vo výške 73,08 Eur a režijný paušál vo výške 8,58 Eur s DPH, zo sumy 81,66 Eur s DPH, ktorá predstavuje hodnotu za písomné podanie protistrane - pokus o zmier právnym zástupcom žalobcu, zo sumy 81,66 s DPH, ktorá predstavuje hodnotu za vyhotovenie návrhu na začatie rozhodcovského konania právnym zástupcom žalobcu, všetko podľa § 10 a § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a z poplatku za rozhodcovské konanie v sume 66,69 Eur. Žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu uhradil žalobcovi sumu vo výške 82,-Eur.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že s účinnosťou od 23.12.2015 bol zákonom č. 438/2015 Z.z. zmenený zákon č. 99/1993 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len „O.s.p.“) tak, že bol vypustený § 175 O.s.p., ktorý umožňoval vydanie zmenkového platobného rozkazu, keď súčasne v § 79 boli za ods. 2 vložené nové ods. 3 a 4, podľa ktorých, ak išlo o žalobu, ktorou sa uplatňoval nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý bol fyzickou osobou, žalobca bol povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným a bol povinný k žalobe pripojiť zmenku a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich a ak zmenka bola vystavená na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripájala sa k žalobe aj táto zmluva a ak nebol dokázaný opak, platilo, že nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý bol fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Súčasne podľa § 372y ods. 1, 2 O.s.p., ktorý bol prechodným ustanovením k úpravám účinným dňom vyhlásenia, teda dňom 23.12.2015, ak nebolo ustanovené inak, na konania začaté pred dňom účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. sa použili predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona a len ak bol zmenkový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., súd postupoval podľa dovtedajších predpisov.
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci do 23.12.2015 zmenkový platobný rozkaz vydaný nebol. Zároveň súd uviedol, že žalovaný sa k veci nevyjadril. Okresný súd ďalej konštatoval, že v prejednávanej veci určil termín pojednávania na deň 4.10.2016, na ktorý žalobca svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím a konaním v neprítomnosti, pričom žalovaný sa pojednávania nezúčastnil bez ospravedlnenia. Súd preto vychádzal z listinných dôkazov predložených v spise a považoval za nespornú skutočnosť, že zmenka, od ktorej si žalobca uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní má povahu zabezpečovacej zmenky, ktorá zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená medzi sporovými stranami dňa 10.12.2009, keď číslo zmluvy XXXXXXXXX bolo uvedené aj priamo na zmenke. Zmluvu o úvere žalovaný uzatváral ako občan
- fyzická osoba. Okresný súd mal tiež za preukázané, že zmluva mala predtlačený text, pričom zdôraznil, že do zmluvy sa dopisovala len suma úveru, suma poplatku, počet a výška splátok a počínajúci deň splatnosti, pričom priamo v predtlačenej forme formulára danej zmluvy bol obsiahnutý aj text o tom, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok. Vzhľadom na to, že žalovaný spĺňal definíciu spotrebiteľa a na strane druhej žalobca, ako veriteľ pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, súd prvej inštancie uviedol, že išlo o spotrebiteľský úver, teda zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 285/2001 Z.z. v znení účinnom do 11.6.2010. V súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru sa zakazovalo splniť dlh zmenkou a veriteľ mal prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského
úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvo sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. ). Súd uviedol, že hoci zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver, táto mala byť vyplnená len na zákonom ustanovenú maximálnu zmenkovú sumu. K predloženej zmenke súd prvej inštancie uviedol, že obsahuje zákonom vyžadované formálne aj materiálne požiadavky podľa článku I. § 75 zákona č. 191/1950 Sb. 5. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ďalej uviedol, že z úradnej povinnosti prihliadal na všetky námietky, ktoré by mohol uplatniť v konaní žalovaný. Uviedol, že ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky, ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení, aby uviedol sumu jednotlivých nárokov, ktoré tvorili zmenkovú sumu v čase vyplnenia zmenky, a aby uviedol výšky nesplateného úveru ku dňu vyplnenia zmenky, t.j. akú výšku zmenkovej sumy tvorila samotná istina úveru bez príslušného poplatku za poskytnutie úveru a ostatných nárokov. Žalobca na žiadosť súdu nereagoval.
6. Súd zároveň považoval za zistené a preukázané, že zmluva o úvere neobsahovala požadované zákonné náležitosti, najmä neobsahovala úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky jej uplatňovania, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a tiež neobsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov. Poukázal na to, že nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere malo ten zákonný následok, že poskytnutý úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov ( § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. ). Súd z týchto dôvodov dospel k záveru, že úver poskytnutý žalobcom žalovanému je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Uviedol, že žalobca preto mohol zmenkovú sumu vyplniť len na istinu úveru, nie aj na prípadný poplatok za poskytnutie úveru, keďže takýto nárok žalobcovi neprináleží. Vychádzajúc zo skutočnosti, že výška poskytnutého úveru žalovanému bola v sume 500,-Eur, pričom zmenka bola žalobcom vyplnená na sumu 1.120,87 Eur, podľa názoru súdu prvej inštancie je zrejmé, že táto suma presahuje istinu úveru, a teda okrem istiny úveru musel žalobca do zmenkovej sumy poňať aj iné nároky. Súd mal tiež za preukázané, že zmenková suma presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. Súd tiež konštatoval, že Dohoda o vyplnení zmenky bola v rozpore so zákonnou úpravou obmedzujúcou zmenkovú sumu a poukázal na to, že v danom prípade išlo o značnú nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keď žalobca ako veriteľ mohol vyplniť zmenku nad rozsah zákonnej úpravy. Žalovaný naviac nemohol obsah dohody o vyplnení zmenky ovplyvniť, keďže bola obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach žalobcu, ktoré ani neboli žalovaným osobitne podpísané, ale tvorili samostatnú rubovú stranu Zmluvy o úvere, teda nešlo ani o individuálne dojednanú podmienku. Súd tiež uviedol, že ak žalobca vyplnil zmenku na nárok, ktorý mu neprináležal, preto v prípade spotrebiteľa a uplatňovania práv z takejto zmenky, nemôže zmenka predstavovať právny základ, na základe ktorého by súd mal uplatnené zmenkové nároky priznať. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol.
7. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 CSP.
8. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil žalobca a podal proti nemu odvolanie s odôvodnením, že okresný súd nesprávne posúdil vec z dôvodu, že strany uzatvorili nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, preto sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje. Poukázal na to, že v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy si strany dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. Uviedol, že zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o úvere tak, ako sú uvedené v Obchodnom zákonníku, keďže ten predstavuje predpis, na základe ktorého bola v zmysle § 269 uzatvorená. Následne sa zmluvné strany dohodli, že ich vzťahy do budúcna, ktoré vzniknú zo zmluvy sa budú spravovať § 262 a nasl. Obchodného zákonníka.
9. Žalobca v podanom odvolaní trval na tom, že žalovaný nijako nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa. V prípade postavenia žalobcu treba akceptovať jeho dobrú vieru, z ktorej do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval. Poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Uviedol, že pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, vie že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že má postavenie spotrebiteľa ( ESD,C.464/01,vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG). Tiež uviedol, že pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, je takúto obligáciu potrebné charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva.
10. Odvolateľ zároveň uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, keď na daný prípad aplikoval § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, ktorý bol zmenený novelou č. 438/2015 Z.z. Súd totiž ex offo prihliadal na námietky, ktoré má žalovaný zo zmenky. Avšak intertemporálne ustanovenie § 372y zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok jasne hovorí, že na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak však bol zmenený platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajších predpisov. Je nepochybné, že návrh na vydanie zmenkového a šekového rozkazu bol v tomto prípade doručený predo dňom účinnosti novely zákona. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že ustanovenia aplikované súdom prvej inštancie nemožno vzťahovať na tento prípad.
11. Odvolateľ zároveň uviedol, že zmenka je obchodovateľný cenný papier, ktorého podstatou je záväzok určitých osôb zaplatiť majiteľovi zmenky v určenom mieste a čase sumu určenú v zmenke. Zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom, z čoho vyplýva, že jej platnosť nie je možné posudzovať z náležitosti platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Odvolateľ tvrdí, že z Dohody o vyplnení zmenky jednoznačným spôsobom vyplýva vôľa žalovaného u žalobcu z kauzálneho právneho vzťahu, doplniť do neúplnej zmenky sumu, ktorá má pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov žalobcu voči žalovanému, ktoré žalobcovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky a dátum zročnosti bude dátum, kedy sa stal splatným kauzálny právny vzťah.
12. Odvolateľ taktiež uviedol, že v prípade, ak by aj súd považoval vzťah medzi žalobcom a žalovaným za spotrebiteľský, v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch nebolo možné prihliadnuť, z dôvodu zákazu zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou, ktorá bola ustanovená v § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách od 1.1.2011 do 30.4.2014 a jedinou sankciou za jej porušenie bola zodpovednosť veriteľa za škodu vzniknutú porušením nemožnosti zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou veriteľom. Súd môže na porušenie zákonného zákazu vyhotovenia zmenky veriteľom prihliadať iba na námietku dlžníka, pretože porušenie zákonného zákazu vystaviť zmenku na zabezpečenie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy oprávňuje zmenkového dlžníka na uplatnenie nároku na náhradu škody iba voči veriteľovi. V zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol súd oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Žalobca zároveň uviedol, že Smernica č. 93/13/ ES je neaplikovateľná na zmenky, nakoľko zmenkový nárok nie je akcesorický od zmluvného záväzku a je vo vzťahy k nemu abstraktný, teda nie je ovplyvnený kauzou zmluvného záväzku.
13. Z uvedených dôvodov odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.
14. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
15. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalovaný sa ako vystaviteľ zmenky zaviazal zaplatiť pri jej predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava sumu 1.120,87 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 2.júla 2010. Zmenka obsahuje údaj „ bez protestu“ s poznámkou „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaný je na zmenke identifikovaný ako vystaviteľ s adresou, rodným číslom a jeho podpisom. Zmenka je vypísaná na predtlačenom formulári, rukou sú na nej dopísané údaje o mieste a dátume vystavenia, číslo zmluvy, ako aj údaje o žalovanom, zatiaľ čo zmenková suma a dátum začiatku úročenia je na zmenke doplnený tlačenou formou. Zmenka v pravom hornom rohu obsahuje číslo XXXXXXXXX, ktoré sa zhoduje s číslom úverovej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava a žalovaným. Zmenka bola žalovaným vystavená dňa 10.12.2009.
17. Odvolaciemu súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. vedie voči dlžníkom ako veriteľ, ale aj ako remitent exekučné konania a k návrhu na výkon rozhodnutí prikladá Zmluvy o úvere, návratnosť ktorého bola zabezpečená vlastnou blankozmenkou. Už okresný súd vykonal dokazovanie Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá obsahuje odkaz na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nachádzajúce sa na rube tejto zmluvy a v nich obsiahnutú Dohodu o vyplnení zmenky, ktorú mal okresný súd vo fotokópii k dispozícii pri prejednaní veci.
18. Z jej obsahu odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie zistil, že žalovanému bol spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava poskytnutý úver vo výške 500,-Eur. Žalovaný ako dlžník sa v nej zaviazal zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 500,-Eur zvýšenú o poplatok vo výške 484,-Eur v 12- mesačných splátkach po 82,-Eur počnúc dňom 18.1.2010. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 10.12.2009, kedy bola podpísaná žalovaným, ako vystaviteľom aj zmenka, a to vo forme blankozmenky. Dlžník podpísal prehlásenie a súhlas so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru ( ďalej „ VPPÚ“), ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, ku ktorým nemal žiadne výhrady. Zmluva o úvere neobsahuje žiadne úroky z úveru a ani ročnú percentuálnu mieru nákladov.
19. Z článku 14 VPPÚ, ktorými tiež okresný súd vykonal dokazovanie vyplýva, že tento obsahuje Dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi, ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent ( POHOTOVOSŤ, s.r.o. ) najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil na zmenke remitent tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh, s čím žalovaný súhlasil, keď na prednej strane zmluvy o úvere obsah všeobecných podmienok prehlásených za súčasť zmluvy o úvere akceptoval.
20. Žalobca podal dňa 8.10.2010 návrh na začatie rozhodcovského konania. Podľa § 73 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa rozhodcovské konanie, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona, a ktoré neskončilo pred 1.1.2015 týmto dňom prerušuje. V rozhodcovskom konaní môže pokračovať len rozhodca v konaní pred Stálym rozhodcovským súdom, ktorý spĺňa podmienky podľa tohto zákona. Ak sa zriaďovateľ Stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31.12.2014 stal podľa § 73 ods. 5 citovaného zákona členom zriaďovateľa nástupníckeho Stáleho rozhodcovského súdu, pokračuje sa v konaní pred nástupníckym Stálym rozhodcovským súdom. Ak nástupnícky Stály rozhodcovský súd nezíska povolenie do 15.6.2015, nasledujúci deň sa rozhodcovské konania zastavujú zo zákona a postupuje sa podľa § 28 ods. 11 citovaného zákona s tým, že účinky už podaného návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov tohto konania zostávajú zachované, ak žalobca podá žalobu na súd do troch mesiacov od výmazu Stáleho rozhodcovského súdu.
21. Z oznámenia o zastavení rozhodcovského konania vyhotoveného Združením arbitráže a mediácie, zriaďovateľa Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava zo dňa 17.6.2015 vyplýva, že ním žalobcu informuje o tom, že rozhodcovské konanie vedené pod sp.zn. SR11761/10 vo veci žalobcu proti žalovanému o zaplatenie peňažného plnenia s príslušenstvom
bolo dňom 16.6.2015 zastavené na základe § 73 ods. 6 zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
22. Z prezentačnej pečiatku návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu datovaného dňom 10.9.2015 vyplýva, že tento bol doručený na Okresný súd Zvolen dňa 16.9.2015, t.j. v troj-mesačnej lehote podľa § 28 ods. 11 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
23. Najvyšší súd SR prijal na spoločnom zasadnutí občianskoprávneho a obchodno-právneho kolégia dňa 20. 10. 2015 zjednocovacie stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v konaniach o nárokoch zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo zverejnené pod č. 93 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015 v nasledujúcom znení
I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že: II. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; III. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie.
24. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
25. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
26. Zákonom č. 438/2015 Z.z. došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k zmene a doplneniu čl. I., § 17 zák. č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do inštitútu zmenky ako abstraktného cenného papiera bez ohľadu na to, kedy došlo k vystaveniu samotnej zmenky.
27. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
28. Podľa ods.2 cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
29. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
30. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
31. Podľa § 300 CSP na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
32. Podľa čl. I v § 17 ods.1 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení platnom od 23.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaný zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
33. Podľa čl. I v § 17 ods.2 cit. zákona v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti ) napríklad § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z. odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
34. Podľa čl. I §10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
35. Podľa § 48 ods. 1 Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), majiteľ môže postihom žiadať:
zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
36. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
37. Podľa § 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 27.05.2010 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
38. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 27.05.2010, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
39. Podľa § 25 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 19.07.2010 na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31.12.2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.
40. Podľa § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
41. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
42. Podľa § 39 OZ je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
43. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
44. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, účastníkom ktorých je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
45. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
46. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
47. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
48. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
49. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
50. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
51. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
52. Odvolací súd prejednal vec s prihliadnutím na Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015, zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 a zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa novelizoval čl. I. § 17 a § 3a/ zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, § 52 a nasl. zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj § 17 zák. č. 129 /2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a na prechodné ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých sa na všetky konania, a teda aj prebiehajúce, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona, vrátane ostatných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské vzťahy, práva a povinnosti z nich vzniknuté a právne predpisy o ochrane spotrebiteľa.
53. Na toto súdne konanie sa do 30.06.2016 aplikoval zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a od 01.07.2016 sa konanie pred všeobecným súdom spravuje zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom. V prejednávanej veci bolo preto potrebné aplikovať § 79 OSP v znení účinnom do 30.06.2016 a od 01.07.2016 ustanovenia § 290 a § 295 CSP a súbežne zohľadniť ochranu slabšej strany v konaní práve preto, že Civilný sporový poriadok nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých môže byť spotrebiteľ stranou v spore nielen na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaného, a to aj v konaniach o nárokoch zo zmenky.
54. S prihliadnutím na právnu úpravu obsiahnutú v § 79 ods. 3 a 4 a § 372y Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.06.2016 vrátane úpravy obsiahnutej v § 17 ods. 1 a 2 zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, ktorého zmena bola od 23.12.2015 zavedená zák. č. 438/2015 Z.z., ako aj na prechodné ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, je v konaniach o nárokoch zo zmenky vedených proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca, ktorý svoje právo preukazuje ako remitent
vlastnou zmenkou povinný preukázať skutočnosti, ktoré sa týkajú jeho zmluvného úverového vzťahu so žalovaným tak, že k návrhu musí pripojiť okrem zmenky aj ďalšie listiny, ktoré sú potrebné na uplatnenie práva z nej
55. Okresný súd rovnako, ako aj súd odvolací v konaní zistil, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy. Keďže ju posudzoval už okresný súd a vykonal ňou aj dokazovanie, odvolací súd z jeho zistení pri skúmaní charakteru úverového vzťahu vychádzal. Písomne uzavretá zmluva o úvere medzi žalovaným ako dlžníkom a veriteľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú dôkazom o tom, že zmenka má k pohľadávke vyplývajúcej z tejto zmluvy zabezpečovací charakter a že nárok zo zmenky uplatnený žalobcom voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
56. Z novelizovaného ust. § 17 ods.1 zák.č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v platnom znení vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je možné vždy robiť majiteľovi ako remitentovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastnom vzťahu k vystaviteľovi zmenky, a teda žalovanému. Z ods.2 cit. ust. vyplýva, že v konaní o nároku zo zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý má postavenie spotrebiteľa a ktorý podpísal ako vystaviteľ zabezpečovaciu zmenku žiadne kauzálne námietky nepodá, musí súd z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyplývajú z § 52 a nasl. zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, z § 5a) zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj na iné právne predpisy, na ktoré § 17 ods.2 ZZŠ odkazuje. Ak by takéto skutočnosti odôvodňovali námietky žalovaného, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k majiteľovi - remitentovi zmenky, tzv. kauzálne námietky, ktoré by žalovaný bol mohol v prejednávanej veci uplatniť, súd ex offo zistí, či zaviazanosť žalovaného zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a preskúma, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom.
57. Žalobca v odvolaní namietol posúdenie jeho vzťahu so žalovaným ako vzťahu spotrebiteľského. Uviedol, že zmluvu o úvere uzavreli zmluvné strany ako zmluvu nepomenovanú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), ktorého aplikáciu si dohodli v bode 17 Všeobecných podmienok úveru. Odvolací súd k argumentom žalobcu v ním podanom odvolaní o tom, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX ako zmluva nepomenovaná, uzatvorená podľa § 269 ods.2 Obch. zák. odkazuje na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), v ktorých sa zmluvné strany dohodli podľa § 262 ods.1 Obch. zák. na tom, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, preto sa má na prejednávanú vec aplikovať Obchodný zákonník a že vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom základe, čo znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným právnym predpisom a ak aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné úpravu obsiahnutú v Obchodnom zákonníku v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať bez ohľadu na to, či ide o relatívny, absolútny alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah, uvádza nasledovné.
58. Aj keď nie sú tvrdenia žalobcu, že úver je tzv. absolútnym obchodom v prejednávanej veci sporné, nie je možné súhlasiť s tým jeho názorom, že na posúdenie záväzkového vzťahu, záväzok ktorého zmenka vystavená žalovaným zabezpečovala, je potrebné aplikovať výlučne Obchodný zákonník, a to bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Hlavný zmluvný vzťah vznikol medzi žalobcom a žalovaným za účinnosti zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, z ust. § 2 ods. 1 ktorého v znení ku dňu uzavretia zmluvy vyplýva, že na účely tohto zákona sa spotrebiteľským úverom rozumelo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumela zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
59. Pojem „spotrebiteľ“ je vymedzený v § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa tak, že je ním fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
60. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení platnom v čase uzavretia zmluvy sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Žalobca konal pri poskytovaní úveru spotrebiteľovi v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto mal podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch postavenie veriteľa spotrebiteľského úveru. Keďže žalobca na základe zmluvy o úvere poskytol ako veriteľ spotrebiteľovi peňažné prostriedky, napĺňa uzavretá zmluva aj znaky spotrebiteľského úveru, ktoré sú kogentne vymedzené v ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Poskytnutie úveru žalovanému zároveň nespĺňa žiaden zo znakov negatívneho vymedzenia spotrebiteľského úveru podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., preto je zmluva medzi žalobcom a žalovaným zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia toho zákona.
61. Keďže má právna úprava vymedzujúca pojem „spotrebiteľ“ a definujúca znaky spotrebiteľského úveru kogentný charakter, nie je možné tento dohodou strán meniť. Žalovaný ako osoba, ktorej predmet podnikania je poskytovanie úverov napĺňajúcich znaky spotrebiteľského úveru mal pri vynaložení odbornej starostlivosti zistiť, že dlžník, s ktorým uzavrel zmluvu o úvere má postavenie spotrebiteľa. Dlžník v Zmluve o úvere prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na „iný účel“ než účel zamestnania, povolania alebo podnikania, takže veriteľ ani nemal dôvod domnievať sa, že ide o iný druh úveru, ako spotrebiteľský.
62. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a pri uvedenej činnosti je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou. Námietky žalobcu, že je treba aplikovať Obchodný zákonník neobstoja, pretože všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník.
63. Kogentné ustanovenie § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka nedovoľuje účastníkom spotrebiteľskej zmluvy platne dojednať zmluvné podmienky, ktoré by sa odchyľovali od uvedeného zákona v neprospech spotrebiteľa, preto je takáto dohoda účastníkov spotrebiteľskej zmluvy v neprospech spotrebiteľa pre rozpor s ustanovením § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
64. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Je to vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy, a preto je plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva bola aplikovaná právna úprava o občianskych právach, teda Občiansky zákonník, a nie právo podnikateľské, upravené v Obchodnom zákonníku (rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 5 Mcdo 20/2009).
65. Vychádzajúc aj z judikatúry súdneho dvora je spotrebiteľ pri uzatvorení zmluvy v nevýhodnejšom postavení, a to jednak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície, ako aj z dôvodu informovanosti. Uvedené závery a názory akceptoval aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 19. júna 2013, č. k. I. ÚS 402/2013-10. V súlade so zásadou, že pokiaľ súd rieši tú istú alebo analogickú právnu otázku, ktorá už bola právoplatne vyriešená, je v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR pri rozhodovaní súdov nižších stupňov v súlade s princípom právnej istoty takéto rozhodnutie rešpektovať.
66. Odvolací súd poukazuje na súčasnú súdnu prax, ktorá zastáva názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa odôvodňuje aplikáciu toho zákona, ustanovenia ktorého by mohli byť pre spotrebiteľa v určitej konkrétnej situácii výhodnejšie. Aj v zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú preto neplatné.
67. Žalovanému boli peňažné prostriedky boli poskytnuté ako fyzickej osobe, ktorá bola v Zmluve o úvere identifikovaná prostredníctvom svojho mena, bydliska a rodného čísla. Žalovaný v zmluve prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté za iným účelom, než je zamestnanie, povolanie alebo podnikanie.
68. Keďže zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, dohoda strán o voľbe Obchodného zákonníka obsiahnutá v bode 17 VPPÚ nemôže mať na kogentnú aplikáciu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na ich zmluvný vzťah žiaden vplyv. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia Zmluvy o úvere v ust. § 9 ods. 7 výslovne upravil, že ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon. Zmluvné dojednanie o výbere Obchodného zákonníka je preto v danom prípade irelevantné a zmluva sa považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Nad rámec toho odvolací súd vzhľadom na námietku žalobcu uvedenú odvolaní preskúmal dohodu o voľbe Obchodného zákonníka a zistil, že bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári a bola začlenená do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru drobným písmom medzi inými dôležitými dojednaniami, uvedenými na jednej strane. Nebola teda uzavretá individuálne a navyše by pre spotrebiteľa privodila nevýhodnejšie právne postavenie, preto spĺňa zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ.
69. Keďže si žalobca uplatnil nárok zo zmenky, ktorá má charakter zabezpečovacej zmenky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, okresný súd následne postupoval podľa § 17 ods. 2 ZZŠ a z úradnej povinnosti prihliadol na všetky námietky, ktoré by bol mohol žalovaný v konaní uplatniť. Povinnosť súdu ex offo prihliadať na skutočnosti, ktoré odôvodňujú podanie námietky žalovaným, pokiaľ jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bola do nášho právneho poriadku zavedená zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým bolo novelizované ust. čl. I., § 17 ods. 2 ZZŠ s účinnosťou od 23.12.2015. Preto bez ohľadu na to, kedy bol zmenkový nárok na súde uplatnený, od 23.12.2015 bol okresný súd pri jeho posúdení povinný prihliadnuť na všetky námietky, ktoré by bol mohol v konaní vzniesť dlžník.
70. V prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že zmenka vystavená dlžníkom ako zmenka vlastná spĺňa všetky formálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového a je zmenkou platnou. Žalovaný ju vystavil ako zmenku na rad s doložkou bez protestu, ktorá mala zabezpečovať splnenie jeho záväzku zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrel v postavení spotrebiteľa, pričom sa nejedná o spotrebiteľský úver na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľností. Je treba zdôrazniť, že ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nie je možné posudzovať práva a povinnosti z nej oddelene od použitých zabezpečovacích prostriedkov, akými sú dohoda o zrážkach zo mzdy, zmluvná pokuta a vystavená zabezpečovacia zmenka. Aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy podlieha režimu ochrany spotrebiteľa podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, preto nie je možné zabezpečenie záväzku zmenkou posudzovať mimo kontext kauzálneho vzťahu k spotrebiteľskému úveru. Zároveň zmenka nie je zmluvou, preto zmenková dohoda obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky nespôsobuje jej neplatnosť podľa Zákona zmenkového a šekového. Zakladá však dôvodnú obranu vo forme kauzálnych námietok dlžníka proti povinnosti zaplatiť zmenku remitentovi, a ak ich aj žalovaný nevznesie, súd ich skúma vždy sám.
71. Zmenka predložená žalobcom bola pôvodne vystavená ako blankozmenka. Dohoda o vyplnení zmenky uvedená vo VPPÚ umožňovala vystavenie blankozmenky s tým, že zmenková suma bola v čase vyplnenia ponechaná výlučne na vôli veriteľa, ktorý do nej doplnil úroky, poplatky a zmluvné pokuty, na zaplatenie ktorých veriteľovi a remitentovi právo nevzniklo.
72. V čase uzavretia Zmluvy o úvere, kedy došlo aj k vystaveniu blankozmenky žalovaným a k Dohode o vyplnení zmenky, ktorú žalovaný osobitne nepodpísal, nebolo používanie zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch zásadne vylúčené. Podľa § 25 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 27.05.2010 sa na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom vzťahovali ustanovenia predchádzajúceho predpisu, ktorým bol zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere sa spotrebiteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru
zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ ani nesmel prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
73. Z okresným súdom vykonaného dokazovania, s rozsahom ktorého sa odvolací súd stotožnil, nesporne vyplynulo, že Zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným neobsahovala náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia Zmluvy. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona sa tak poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Preto Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá v rozpore s § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. umožňovala veriteľovi doplniť do zmenky nielen nároky z úveru, ale aj úroky, poplatky a zrejme aj odplatu, na ktoré zo zákona ako veriteľ nemal nárok, je v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom neplatným právnym úkonom.
74. Zároveň je treba uviesť, že Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi žalobcom a žalovaným bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená do VPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Veriteľ podmienil poskytnutie úveru vystavením blankozmenky žalovaným, pričom skutočnosť, že žalovaný vystavuje blankozmenku nebola v Dohode o vyplnení zmenky uvedená. Neboli tak uvedené dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by bol mohol žalovaný zistiť výšku a spôsob platenia zmenkovej sumy. Podstatné je aj to, že výška zmenkovej sumy v čase jej vyplnenia závisela výlučne od veriteľa, o čom nemal žalovaný vopred žiadnu vedomosť. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť, pričom žalovanému nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani VPPÚ. Dohoda o vyplnení zmenky tak nebola uzavretá individuálne a spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, takže v zmysle Občianskeho zákonníka bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorú spotrebiteľská zmluva nesmie v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ obsahovať. Dohodu o vyplnení zmenky preto okresný súd správne vyhodnotil ako neplatný právny úkon.
75. Zákon zmenkový a šekový v ust. čl. I., § 10 umožňuje zmenkovému dlžníkovi uplatniť voči majiteľovi zmenky námietku, že zmenka nebola vyplnená tak, ako bolo dojednané, iba pokiaľ majiteľ zmenky túto nadobudol zlomyseľne, alebo sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou nedbanlivosťou. Pre posúdenie vzniku nároku na zaplatenie zmenky je preto nevyhnutné preskúmať nielen to, či zmenkovému dlžníkovi svedčí námietka neplatnej Dohody o vyplňovacom práve, ale aj to, či je v zmysle Zákona zmenkového a šekového prípustné vzniesť majiteľovi zmenky námietku, že Dohoda o vyplnení zmenky je neplatná.
76. Pokiaľ ide o možnosť vzniesť námietku nesprávne vyplnenej zmenky majiteľovi zmenky, v zmysle zmenkového práva platí, že pokiaľ ide o prvého majiteľa zmenky, postačí na splnenie uvedenej podmienky skutočnosť, že zmenka bola vyplnená inak, než na základe dohody strán o jej vyplnení. Pokiaľ prvý majiteľ zmenky, ktorý uzavrel dohodu o vyplnení zmenky túto vyplnil odchylne od dohody, mohol takto postupovať iba zámerne, alebo preto, že nevedel ako ju mal vyplniť (nebol správne oboznámený s dohodou) a napriek tomu ju vyplnil, takže išlo z jeho strany o hrubú nedbanlivosť. V prejednávanom prípade mal veriteľ ako osoba podnikajúca v predmete poskytovania úverov spotrebiteľovi postupovať v zmysle platnej právnej úpravy, preto s obmedzením vystaviť zmenku na zabezpečenie spotrebiteľského úveru len do zákonom stanoveného rozsahu mal byť oboznámený. Pokiaľ veriteľ postupoval pri uzavretí Dohody o vyplnení zmenky v rozpore so zákonom, ktorý takúto dohodu limitoval, v zmysle čl. I., § 10 ZZŠ nadobudol zmenku zlomyseľne, a preto zostala dlžníkovi zachovaná možnosť vzniesť majiteľovi námietku, že dojednanie o vyplnení zmenky obchádzalo platnú právnu úpravu. Keďže uvedeným dojednaním bola Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá nie je platná a iné dojednanie o vyplnení zmenky so zmenkovým dlžníkom neuzavrel, nebol žalobca oprávnený doplniť do blankozmenky vystavenej dlžníkom žiadne údaje. Pokiaľ tak v rozpore so zákonom urobil, nemohol mu vzniknúť z takto doplnenej blankozmenky žiaden nárok.
77. Pre samotné posúdenie uplatneného nároku zo zmenky je zásadný záver, že predmetom konania sú výlučne nároky zo zmenky, a nie nárok z iného záväzkového právneho vzťahu, že zmenka nie je vzhľadom na jej zabezpečovací charakter samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, preto ju je možné spájať a podmieňovať aj inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené, keďže právo žalobcu ako majiteľa zmenky na uplatnenie zmenkovej sumy voči zmenečníkovi - žalovanému vzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, čo bolo súdom v konaní dostatočne jasne zistené, keď tento ex offo prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré odôvodňujú námietky zmenkového dlžníka voči majiteľovi zmenky tak, ako mu to ukladá ust. čl. I. § 17 ZZŠ v záujme ochrany práv žalovaného, ktorý má v prejednávanej veci nesporne postavenie spotrebiteľa.
78. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie k záveru, že záväzok žalovaného ako spotrebiteľa k založeniu zmenkovej obligácie je neplatný, v dôsledku čoho nemohol majiteľ nadobudnúť žiadne práva zo zmenky. Aj keď žalovaný kauzálne námietky, t. j. skutočnosti odôvodňujúce námietky, že jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou na ujmu jeho práv ako spotrebiteľa nepodal, okresný súd správne zistil všetky relevantné skutočnosti ex offo vykonaným dokazovaním, a to v intenciách platného a účinného ust. čl. I. § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ, ktorý mu uložil tieto skúmať vždy, a teda nielen u tých zmenkových nárokoch, ktoré boli uplatnené na súde po 23.12.2015 tak, ako to v odvolaní nesprávne tvrdil žalobca.
79. Dôsledkom neplatnosti zmenkovej zmluvy obsiahnutej v Dohode o vyplnení zmenky je stav, akoby žiadna zmenková dohoda nevznikla, čím nie je daný základný predpoklad, že by bolo možné takto vyplnenú zmenku považovať za zmenku zabezpečovaciu. Žalobca v konaní nevyvrátil, že zmenka nemala zabezpečovací charakter a že nebola vystavená v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, preto platí, že nárok zo zmenky si žalobca uplatnil voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou zo zmenky, ktorá zabezpečovala spotrebiteľský uver vzniknutý na základe spotrebiteľskej zmluvy, neoprávnene. Chýba totiž základný vzťah medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorú mala zmenka zabezpečovať. Zmenka, ktorá by tak mala plniť zabezpečovaciu funkciu reálne nezabezpečuje žiaden úver, pretože nemá žiaden zmluvný základ. Žalovaný preto nemusí z dôvodu, že sa môže jej plateniu ubrániť práve námietkou nedostatku dôvodu pre použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej, na zmenku plniť. (pozri aj rozsudok NS SR, sp. zn. 1 Obdo V 432/2006 zo dňa 05.03.2009).
80. Zo všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré odvolací súd z Dohody o vyplnení zmenky zistil preto vyplýva, že pokiaľ spotrebiteľ podpísal v prospech podnikateľa zmenku na rad, ktorá súvisela so spotrebiteľským úverom, nie je z dôvodu neplatnosti zmenkovej dohody podľa § 39 OZ ako zmenkový dlžník jej majiteľovi na zmenku plniť.
81. K argumentom žalobcu ohľadom opodstatnenosti a primeranosti uplatnenia úroku 0,25% denne zo zmenkovej sumy odvolací súd uvádza, že v takejto výške uplatnený úrok je nesporne v rozpore so zásadami zmenkového práva. Zmenku je v zásade možné úročiť zmenkovým úrokom vo výške 6% ročne, pretože úročenie presahujúce túto hranicu bolo v čase vzniku zmenkového práva považované za úžeru. Výnimku z tejto zásady tvoria prípady, kedy je zmenka splatná na videnie (resp. konkrétny časový údaj po videní), takže nie je možné odhadnúť, kedy bude predložená na zaplatenie, a preto je v zmysle zmenkového práva možné dohodnúť aj osobitný zmenkový úrok tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Toto oprávnenie malo zo svojej podstaty chrániť zmenkového veriteľa, ktorý si vzhľadom k neznámemu času predloženia zmenky nemohol vypočítať presnú výšku úroku, ktorá za bežných okolností, pri zmenke s určeným dátumom splatnosti tvorí súčasť zmenkovej sumy. Zmenková suma je vytvorená ako súčet istiny poskytnutých peňažných prostriedkov a úroku z týchto peňazí podľa dohodnutej výšky úroku, vypočítaného ku dňu predpokladaného vrátenia peňazí, teda doby splatnosti zmenky. Preto ustanovenie ZZŠ o možnosti dohody úroku nemalo slúžiť na osobitné obohatenie veriteľa prostredníctvom úžernícky navýšeného úroku z poskytnutých peňazí. Výška úroku dohodnutého v súlade so zásadou poctivého obchodného styku, keďže ide o zmenku vystavenú žalovaným ako spotrebiteľom, by preto nemala prekročiť úrok bežne aplikovaný v porovnateľných úverových vzťahoch.
82. Úrok dohodnutý vo výške 0,25% denne zodpovedá ročnej sadzbe 91,25%, preto nie je možné práve s ohľadom na takto dohodnutú výšku súhlasiť s tvrdeniami žalobcu o jeho primeranosti a oprávnenosti. Naopak, odvolací súd je toho právneho názoru, že takto dohodnutý úrok je v rozpore s dobrými mravmi, preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka takáto dohoda absolútne neplatná. Okresný súd bol v
zmysle zjednocujúceho Stanoviska Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 povinný prihliadnuť na neprimerane vysoký úrok ex offo, a to aj preto, že zmenka bola vystavená v spotrebiteľskom vzťahu.
83. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
84. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie.
85. Rozhodnutie bolo členmi odvolacieho senátu schválené jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).