Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-97-2017.pdf
PDF · 86.39 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/97/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci navrhovateľa: K. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., J. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Slavomír Hrubišák, advokát so sídlom Humenné, Pugačevova 1, proti osobe povinnej platiť výživné: E. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 14. decembra 2016 č. k. 7C/202/2016-64 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť osoby povinnej platiť výživné (ďalej len povinný) voči navrhovateľovi zo sumy 130 eur mesačne na sumu 210 eur mesačne, počnúc dňom 25. 05. 2016, s povinnosťou uhrádzať ho vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľa. Zaostalé výživné za čas od 25. 05. 2016 do 14. 12. 2016 vo výške 398,06 eura uložil povinnému uhrádzať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia a vo zvyšnej časti návrh zamietol, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 27. 01. 2010 č. k. 19P/484/2009-58. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 9P/484/2009-58 zo dňa 27. 01. 2010, ktorým bol povinný zaviazaný platiť výživné na navrhovateľa v sume 130 eur mesačne. V tom čase súd vychádzal z hrubého príjmu matky ako učiteľky 553,50 eura s bežnými výdavkami na domácnosť, jej štúdium na vysokej škole. Otec v tom čase mal príjem 700 eur v čistom, bežné výdavky na domácnosť, v spoločnej domácnosti od 2007, žil s ním aj starší syn T., ktorý pochádza z ich manželstva a bol študentom externého štúdia na VŠ Dubnický technologický inštitút, pobočka Levice. Iné vyživovacie povinnosti nemal. Argumentoval, že v čase podania návrhu navrhovateľ bol študentom 4. ročníka Konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach, od 05. 09. 2016 zároveň študuje v prvom ročníku na Akadémií umenia v Banskej Bystrici. V súčasnosti býva na internáte v Banskej Bystrici, do spoločnej domácnosti s matkou a starou mamou chodí len málo. Svoje pravidelné mesačné výdavky navrhovateľ vyčíslil vo výške 50 eur za internát a 50 eur školné za polrok a vyčíslil si nepravidelné výdavky za nákup učebníc, kníh, na plaváreň, korčule, úhrady za potraviny, lieky, oblečenie, cestovné a spotrebný tovar v sledovanom období a pod. Za účelom vyššieho vzdelania a rozhľadu navštevuje rôzne prípravné kurzy, herecké, dramaturgiu, pričom do 100 eur sa takýto kurz nedá vtesnať. Príjmy navrhovateľ vyčíslil v sume 20 eur dvakrát do roka - za vystúpenia, dabing. Na strane povinného konštatoval, že je toho času zamestnaný v štátnej službe ako policajt s priemernou čistou mesačnou mzdou (za obdobie od 06/2016-11/2016) vo výške 871,33 eura. Ďalším mesačným príjmom povinného je suma 23,52 eura z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, z predaja poľnohospodárskych plodín by spolu s manželkou mali mať príjem cca 200 eur jednorazovo. Podľa vyjadrení tak navrhovateľa ako aj povinného by povinný mal mať ešte vecný príjem vo forme napr. krmív pre hospodárske zvieratá. Povinný je vlastníkom neskolaudovaného rodinného domu, služobného bytu, motorového vozidla značky V. r. v. 1998, traktora a strelných zbraní. Manželka povinného pracuje ako učiteľka s priemerným mesačným príjmom (od 07/2016 do 09/2016) vo výške 700,31 eura mesačne. Mesačné výdavky povinného - podľa jeho vyčíslenia zo dňa 12. 10. 2016, ktoré sú aj preukázané vo výpisoch z osobného účtu povinného, predstavujú sumu približne 760 eur, ku ktorej sume treba pripočítať sumu mesačného výživného na navrhovateľa, a teda 130 eur. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzhľadom na zmenu pomerov tak na strane navrhovateľa, ako aj na strane povinného, je na mieste zaoberať sa opätovne výškou výživného, nakoľko táto bola naposledy upravená pred vyše šiestimi rokmi. Mal za to, že od poslednej úpravy výšky výživného na strane navrhovateľa došlo jednoznačne k zásadnej zmene osobných pomerov, kedy nielen že nadobudol plnoletosť, ale zároveň študuje na vysokej škole, dokonca na dvoch naraz. Je jednoznačné, že náklady na štúdium, bývanie - nakoľko v podstate väčšinu času trávi mimo domova - ako aj osobné potreby, koníčky a rozvoj svojich schopností a talentu sú neporovnateľne vyššie ako tomu bolo pred šiestimi rokmi, a preto rozhodol o zvýšení určeného výživného, berúc do úvahy aj prirodzený vývoj cien tovarov, služieb či bývania a nákladov s tým súvisiacich. Dodal, že aj na strane povinného došlo k zmene osobných pomerov najmä tým, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, ktoré toho času navštevuje materskú školu. Čo sa týka príjmu povinného, tento sa zásadne nezmenil, došlo len k miernemu navýšeniu, pričom však došlo aj k navýšeniu výdavkov povinného. Prihliadol na mzdu povinného, jeho výdavky, ďalšiu vyživovaciu povinnosť, na príjem manželky povinného ako aj na možnosť akéhosi prilepšenia - aj keď nie finančného, aj zo strany rodiny jeho manželky. Poukázal na rozhodovaciu prax súdov, ktorá vymedzila hranice výživného, stanovením rozpätia, v rámci ktorého by sa výživné rodiča malo pohybovať, konkrétne od 20 % do 30 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu. V danom prípade určené výživné spadá do tohto intervalu. Bol toho názoru, že zvýšená výška výživného bude primeraná tak odôvodneným potrebám navrhovateľa, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam povinného bez toho, aby sa ohrozila finančná stabilita povinného či jeho vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu. Miera potrieb navrhovateľa je odstupňovaná a závisí predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, štúdia, osobných potrieb, pričom súčasne je limitovaná možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Vzhľadom na uvedené návrh navrhovateľa, ktorý žiadal výživné v sume 300 eur, vo zvyšnej časti zamietol. Zročné výživné vyčíslil v sume 398,06 eura (máj 2016 - 80:31 dní = 2,58 eura x 7 dní = 18,06 eura, jún 2016 až november 2016 - 6 x 80 = 480 eur, 100 eur je suma, ktorú povinný v mesiacoch júl a august 2016 zaplatil nad rámec určeného výživného, a preto táto čiastka je odpočítaná zo sumy zročného výživného - 480 eur - 100 eur = 380 eur) a to za obdobie od 25. 05. 2016 (deň podania návrhu na súd) do 14. 12. 2016 (deň vyhlásenia rozsudku), ktoré je povinný povinný uhrádzať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Pokiaľ ide o navrhované dôkazy právneho zástupcu navrhovateľa a to výsluch manželky povinného a jej otca S. s ktorým povinný hospodári, nakoľko je samostatne hospodáriaci roľník a teda má povinný spolu s manželkou aj iné príjmy, nepovažoval za potrebné ich výsluch vykonať, pretože povinný počas konania nepoprel, že mu plynie aj z pomoci svokrovi v jeho poľnohospodárskej činnosti určitý príjem. Je to príjem v podobe krmiva pre zvieratá, ktoré chovajú pre vlastnú potrebu a na Vianoce i v podobe financií. To, že S. H. je poberateľom podpory, dotácie atď. od Poľnohospodárskej platobnej agentúry, je príjmom jeho a nie povinného. Výpoveďami týchto svedkov by nedošlo k zmene zisteného skutkového stavu. Nevykonal ani dôkaz, o ktorý žiadal navrhovateľ na pojednávaní dňa 14. 12. 2016, a to aby súd nahliadol do fotoaparátu, ktorý mu predložil navrhovateľ a podľa vizuálneho náhľadu zistil stav nehnuteľnosti v akej býva povinný, keďže sa nejedná o stajňu, ale rozľahlý rodinný dom. Bol toho názoru, že vykonanie takéhoto dôkazu je nespôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť. I bez vykonania týchto navrhnutých dôkazov bol zistený skutkový stav, na základe ktorého mohol vo veci súd rozhodnúť. Rozhodnutie o trovách konania súd odôvodnil poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP). Dodal, že ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Mal za to, že každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil a vzhliadol porovnateľný úspech vo veci u oboch účastníkov.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ v časti týkajúcej sa trov konania a domáhal sa jeho zmeny v tejto časti tak, že mu bude priznaná plná náhrada trov konania. Dôvodil, že v zmysle ust. § 55 CMP mu môže súd náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Dodal, že má právo na poskytovanie právnej pomoci a nie je spravodlivé, aby musel platiť trovy, ak spor vyhral.
3. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril povinný písomným podaním, v ktorom uviedol, že trovy neboli spôsobený tým, na ktorom súde sa konalo. Mal za to, že nebolo potrebné, aby sa navrhovateľ dal v predmetnej veci zastúpiť, pretože sám dobrovoľne začal navrhovateľovi prispievať vyššou sumou na výživnom, ako mu aj pomáhal formou nákupov oblečenia, či inými jednorazovými príspevkami. Bol toho názoru, že súdom určenú sumu výživného by navrhovateľ dostal aj bez súdnych prieťahov, ak by lepšie spolu komunikovali. Dodal, že nemožno hovoriť o plnom úspechu navrhovateľa, keďže mu nebolo vyhovené v plnom rozsahu.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov konania a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65 - § 67 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
5. Podľa § 49 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.
6. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
8. V preskúmavanej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti zo strany povinného zo sumy 130 eur mesačne, naposledy určenej rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 19P/484/2009-58 zo dňa 27. 01. 2010, na sumu 300 eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci s účinnosťou od podania návrhu. Súd prvej inštancie rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť na navrhovateľa zo sumy 130 eur mesačne na sumu 210 eur mesačne, počnúc dňom 25. 05. 2016, rozhodol o zaostalom výživnom a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu. Navrhovateľ napadol rozsudok od volaním v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, v ostatných častiach nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť.
9. Pri rozhodovaní o trovách konania v mimosporových konaniach upravených v Civilnom mimosporovom poriadku platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Každý účastník si teda platí sám svoje trovy, ktoré vznikajú počas konania jemu a jeho prípadnému zástupcovi. To znamená, že ak vznikne účastníkovi poplatková povinnosť, platí si súdny poplatok sám, ak si zvolí na zastupovanie v konaní advokáta (a nejde o zastupovanie osoby v materiálnej núdzi v režime zákona č. 327/2005 Z. z.), platí si trovy právneho zastúpenia sám, rovnako tiež preddavky na trovy dôkazu, poštovné, cestovné a pod. Výnimku zo zásady uvedenej v § 52 CMP predstavuje aj § 55 CMP, ktorý oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Napríklad v konaní o rozvod manželstva dáva súdu možnosť priznať náhradu trov konania tomu z manželov, ktorý svojím správaním nedal príčinu k rozvratu vzťahov medzi manželmi a pod. Zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať, preto nie je namieste zužujúci výklad, že tak môže urobiť len v prospech účastníka. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Treba zároveň zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. Ako konštatoval Ústavný súd SR v rozhodnutí, sp. zn. IV. ÚS 147/08, pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba prihliadnuť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu aj na spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu k výkonu súdnictva.
10. Po preskúmaní rozhodnutia v napadnutej časti, ako aj obsahu spisu, výpovedí účastníkov konania, odvolací súd sa plne stotožňuje so zisteným skutkovým stavom rozhodným pre vynesenie spravodlivého rozhodnutia o trovách konania v predmetnej veci, ako aj právnym posúdením, a preto už len v ďalšom odkazuje na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie bez toho, aby opakoval výsledky vykonaného dokazovania (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd mal za to, že v danej veci neboli splnené podmienky pre aplikaciu § 55 CMP pri rozhodovaní o náhrade trov konania a plne sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že bolo potrebné o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 52 CMP, ako aj s konštatovaním, že obaja účastníci po procesnej stránke boli čiastočne úspešní vo veci samej. Odvolací súd má za to, že bolo spravodlivé rozhodnúť o nepriznaní trov konania žiadnemu z účastníkov v zmysle ust. § 52 CMP, jednak vzhľadom na čiastočný úspech každého z účastníkov konania, ako aj na správanie sa účastníkov konania v konaní. Pri svojom rozhodovaní prihliadol na citované zákonné ustanovenia, na charakter konania ako i charakter procesnej situácie, prihliadol i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v konaní, zohľadnil majetkové, sociálne i osobné pomery účastníkov. Nebolo by spravodlivé požadovať od povinného náhradu trov konania navrhovateľa, keď povinný v konaní nikdy nespochybnil nárok navrhovateľa na zvýšené výživné, z obsahu spisu vyplýva, že vždy sám a dobrovoľne navrhovateľa podporoval po každej stránke. Ako už bolo spomenuté, rozhodným vo veci je aj čiastočný úspech oboch účastníkov konania. Preto v danej veci odvolací súd nevzhliadol dôvod na iné posúdenie náhrady trov konania ako v zmysle ust. § 49 a 52 CMP.
11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).