Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7C/933/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, proti odporkyni: A. E., H.. XX.X.XXXX, S. D. XX, XXX XX K., občan SR, o zaplatenie 687,50 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.12.2014 domáhal uložiť povinnosť odporkyni zaplatiť mu 687,50 eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne z 687,50 eur od 15.02.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 66,-- eur z titulu neuhradenia splátok a poplatkov spojených s poskytnutím úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 3.10.2013 a náhrady trov konania. Dlžná suma 687,50 eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom navýšeným o poplatok za správu úveru 690,-- eur a sumou uhradenou odporkyňou 2,50 eur. K tomu žiada 66,-- eur ( 16,50 eur x 4 mesiace), lebo odporkyňa sa zaviazal uhradiť mesačne zmluvnú pokutu 3,30 % z 500 eur ( 16,50 eur) za každý mesiac omeškania a to až do zaplatenie celkovej dlžnej sumy.

2. Okresný súd Skalica rozsudkom č. k. 7C/933/2014-31 z 26.11.2015 zastavil konanie v časti 66 eur (pre späťvzatie), uložil povinnosť žalovanej zaplatiť 497,50 eur s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol, priznal žalobcovi trovy konania. Krajský súd v Trnave na základe odvolania žalovanej popierajúcej existenciu zmluvy a dlhu uznesením č.k. 23Co/212/2016-53 z 26.9.2016 predmetný rozsudok zrušil v časti uloženej povinnosti zaplatiť 497,50 eur s príslušenstvom a výrok o náhrade trov konania. Uznesenie KS v Trnave č.k. 23Co/212/2016-53 z 26.9.2016 nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2016.

3. Žalobca na podanej žalobe trval v celom rozsahu.

4. Žalovaná si všetky zásielky súdu preberala na adrese: S. D. XX, K.. Lustráciou v registri obyvateľov súd zistil, že žalovaná má adresu trvalého bydliska: Z. D. XXX.Taktiež mal súd lustráciou v registri obyvateľov z 13.6.2017 preukázané, že žalovanej bol naposledy vydaný občiansky preukaz 9.12.2009 a má číslo: G. XXXXXX.

5. Žalovaná sa ani na jedno pojednávanie nedostavila. Na pojednávanie vytýčené 7.2.2017 si prevzala predvolanie spolu s poučeniami o jej procesných právach a povinnostiach v zmysle Civilného sporového poriadku dňa 5.12.2016, ale 6.2.2017 doručila žiadosť o odročenie pojednávania pre zlý zdravotný stav, ospravedlnila sa z pojednávania. Zároveň uviedla, že na budúce pojednávanie sa nechá zastupovať inou právnou osobou. Žalovaná svoj zdravotný stav súdu nepreukázala.

6. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na 11.4.2017, žalovaná predvolanie prevzala 9.2.2017. Žalovanej bola zároveň doručená výzva na preukázanie svojho zdravotného stavu a bolo jej v zmysle § 184 ods. 2 oznámené, že pokiaľ súdu dôvody nepreukáže alebo súd nebude listiny považovať za dôležité, nebude na ďalšie jej návrhy na odročenie pojednávania prihliadať. Žalovanej bola zároveň v zmysle § 184 ods. 3 uložená povinnosť ustanoviť si zástupcu na pojednávanie. Žalovaná následne doručila súdu 10.4.2017 ospravedlnenie a žiadosť o odloženie pojednávania z dôvodu svojej hospitalizácie. Doložila listinu označenú ako „Potvrdenie o hospitalizácii“ z 10.4.2014, kde bola všeobecná pečiatka Fakultnej nemocnice s poliklinikou K., a.s., odd. vnútorného lekárstva -časť A, a neúplná pečiatka, z ktorej sú vyčítal len „FNsP K., a.s.; lekár“.

7. Ďalšie pojednávanie súd vytýčil na 15.6.2017. Žalovaná prevzala predvolanie 25.4.2017 spolu s výzvou súdu v zmysle § 184 ods. 2,3 CSP, zápisnicou z pojednávania z 11.4.2017 a otázkami , k čomu jej súd uložil povinnosť vyjadriť sa. V rámci výzvy bola žalovaná vyzvaná, aby súdu oznámil , či súhlasí byť vypočutá v domácom prostredí, pokiaľ jej zdravotný stav jej neumožní dostaviť sa na pojednávanie. Žalovaná sa na pojednávanie 15.6.2017 neodstavila, neospravedlnila, nežiadala odročiť pojednávanie, nezastupovala ju ani iná osoba a žalovaná ani súdu neoznámila, či by súhlasila byť vypočutá v domácom prostredí pre svoj zdravotný stav.

8. Ďalšie pojednávanie súd vytýčil na 20.7.2017 o 13,00 hod. z dôvodu predvolania ako svedkyne osoby, ktorá mala poskytnúť úver žalovanej. Žalovanej bolo predvolanie doručované na dresu jej trvalého bydliska Z. D. Č.. XXX, zásielka bola uložená 14.7.2017 a doba uloženia bola 3 dni. Nakoľko žalovaná si preberala zásielky i na adrese S. D. XX N. K., súd jej zásielku doručoval i na tejto adrese v súčinnosti s políciou a takto si zásielku prevzala dňa 17.6.2017. Napriek tomuto prevzatiu 17.6.2017 súd má za to, že v zmysle má zásielku prevzatú fikciou na adrese jej trvalého bydliska. Dňa 19.7.2017 o 10,26 hod. bola súdu doručená opätovne žiadosť žalovanej o odročenie pojednávania , lebo jej bolo predvolanie doručené neskoro; jej zástupca sa nemohol pripraviť. Na žiadosti súd vyznačil, že žiadosť bola doručená „osobne“. Žalovaná nedoložila plnú moc pre žiadneho jej zástupcu, pritom v minulosti tiež v písomných vyjadreniach ospravedlneniach uvádzala, že ju bude zastupovať iná osoba a plnú moc nedoložila. Ako ďalší dôvod odročenia uviedla jej zdravotný stav, ktorý niť ničím súdu nepredložila. ďalej uviedla, že pre krátkosť času sa nemôže pripraviť na pojednávanie.

9. Súd neakceptoval už poslednú žiadosť žalovanej o odročenie pojednávania z dôvodu, že napriek svojim dlhotrvajúcim zdravotným problémom ich súdu nikde nepreukázala, napriek opakovaným výzvam súdu si zástupcu v konaní neustanovila, nedoložila žiadnu plnú moc pre inú osobu, ktorá by ju zastupovať v konaní mala. V poslednej žiadosti žalovaná uvádzala, že v krátkom časovom termíne nie je možné sa pripraviť na pojednávanie , ale vzhľadom na dĺžku trvania sporu a viaceré termíny pojednávania má súd za to, že žalovaná mala dostatok času na to, aby sa pripravila na pojednávanie ( pokiaľ by sa ho zúčastniť chcela). Súd vyhodnotil opakované žiadosti o odročenie pojednávania žalovanej za účelové, neobjektívne snažiace sa zmariť konanie a rozhodnutie vo veci. Na základe týchto dôvodov súd konal i bez neprítomnosti žalovanej a vo veci rozhodol.

10. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 3.10.2013, obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou z 29.1.2014, podacím hárkom z 30.1.2014, oznámením o zosplatnení záväzku z 5.3.2014 a podacím hárkom z 6.3.2014, písomnými vyjadreniami strán sporu, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

11. Žalobca v žalobe a predloženými listinami tvrdil, že s žalovanou ako fyzickou osobou uzavrel dňa 3.10.2013 v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej navrhovateľ poskytol úver vo výške 500 eur za odplatu 190 eur. V zmluve má žalovaná uvádzanú adresu trvalého pobytu: Z. D. XXX a výlučnú adresu pre doručovanie: F. XXXX/X, D.. V predmetnej zmluve je uvedené číslo občianskeho preukazu dlžníčky: G. XXXXXX. Dlžník sa celkovú čiastku 690 eur zaviazal uhradiť v 13-tich mesačných splátkach, prvé tri splátky po 2,50 eur a zvyšných desať splátok po 68,25 eur mesačne. Splatnosť prvej splátky bola určená na 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačne splátky nie je presne špecifikovaná výškou istiny, úrokov a iných poplatkov; počtom istiny, úrokov a iných poplatkov a termínmi splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. Žalovaná podľa žalobcu celkovo uhradila 2,50 eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 2,50 eur bola uhradená dňa 03.10.2013. Nakoľko

neplnila riadne a včas, žalobca jej oznámil stratu výhody splátok v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 5.3.2014 navrhovateľ oznámil žalovanej, že celý dlh sa stal splatným 14.2.2014. Z obsahu podacieho hárka z 6.3.2014 mal súd preukázané, že predmetné oznámenie bolo dané pre žalovanú na poštovú prepravu 6.3.2014 na adresu: F. X, D.. Na túto adresu bola pre žalovanú daná na poštovú prepravu dňa 30.1.2014 aj predžalobná upomienka- výzva k úhrade dlžnej sumy. Po zosplatnení záväzku žalobca neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. Poukázal na to, že súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú aj obchodné podmienky, na základe ktorých mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 16,50 eur za 4 mesiace omeškania počnúc mesiacom február 2014 až do mája 2014.

12. Z obsahu zmluvy o úvere mal súd preukázané, že v zmluve na prvej strane je uvedená výška RPMN 67,70 % a na druhej strane zmluvy v obchodných podmienkach je v rámci textu uvádzaná RPMN pri 7 mesiacoch 66,19 % a pri 13 mesiacoch 67,70 %. Tieto sumy nie sú individuálne dohodnuté ( nie sú osobitne vpisované, ale sú súčasťou hutné textu písaného drobnými písmenami). Žalovaná bola predžalobnou upomienkou z 29.1.2014 vyzvaná na vrátanie dlžnej sumy, ktorá podľa poštového podacieho hárku odoslaná na adresu žalovanej dňa 30.1.2014.

13. Z obsahu Obchodných podmienok zmluvy mal súd preukázané, že sú napísané na predtlačenom formulári malými písmenami, ktoré sú voľným okom ťažko čitateľné. V podmienkach nie je nič individuálne dojednané medzi zmluvnými stranami. Konkrétne v bode 3. Obchodných podmienok je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa článku II. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1% z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania celkovej dlžnej čiastky. Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ je oprávnený účtovať dlžníkovi/spoludlžníkovi náhradu účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo rozhodcovského konania vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej však 67,- eur, ktorá nepodlieha vyúčtovaniu.Za Obchodnými podmienkami je podpis dlžníka.

14. Súd následne postupujúc v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vyzval žalobcu preukázať formu, akou žalovanej odovzdal sumu (veru, resp. označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň súd vychádzajúc z záverov odvolacieho súdu ex offo skúmal ( lebo žalovaná tvrdí, že zmluvu s žalobcom nepodpisovala a nemá ju k dispozícii), či došlo k platnému uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy medzi stranami sporu, či žalobca poskytol úver žalovanej a na základe akého právneho úkonu.

15. Právny zástupca žalobcu k veci dodatočne uviedol , že žalovaná potvrdila prevzatie hotovosti 500 eur v svojim podpisom v zmysle bodu I. Zmluvy. nakoľko bol úver poskytnutý v hotovosti, tak nedisponuje výpisom z účtu , kde by bola uvedená presná suma úveru. Žalobca poskytoval svojmu obchodnému zástupcovi sumu tohto úveru 500 eur spolu s sumami iných úverov ako jednu väčšiu sumu naraz. Následne obchodný zástupca prerozdelí celkovú poskytnutú sumu medzi jednotlivé schválené úvery. Žalobca predložil súdu na preukázanie týchto svojich tvrdení tlačivo označené ako týždenná správa VFA. 16. Z obsahu predloženého tlačiva „Týždenná správa VFA“ súd zistil, že je z 9.10.2013 a ako osoba obchodného zástupcu žalovaného je uvedená B. D.. V časti príjmy je ako položka dotácie uvedená suma 1407,31 eur, výbery 3787,43 eur. Na druhej strane tlačiva sú rukou vpisované vyplatené pôžičky, čísla zmlúv, suma vyplatená v hotovosti, odplata, suma za domáci servis, okrem iného i spôsob vyplatenia úveru. V jednom riadku je uvedené meno a priezvisko žalovanej, číslo zmluvy: XXXXXXXXX, vyplatená suma v hotovosti 750 eur, ako spôsob vypl. úveru: „OBN“. Dolu na strane je dátum 8.10.2013 a podpis zástupcu žalobcu. Na listine nie je podpis žalovanej , ktorý by svedčil o prevzatí hotovosti 750 eur. Žalobca súdu oznámil, že za neho ako obchodný zástupca uzatvárala B. D. (čl. 83 spisu) s žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

17. Na výzvu súdu sa žalovaná vyjadrila k žalobe i písomne. Podľa jej tvrdenia nepodpisovala zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ani nebola schválená žalobcom či doručená jej poštou. Nedostala žiadnu upomienku ani výzvu na úhradu dlžnej sumy ( to písala v písomnom vyjadrení doručenom súdu 8.7.2015). V písomnom vyjadrení žalovaná súdu uviedla, že v roku 2013 bývala v podnájme na adrese F. P., Č..C.. XX N. D.. Podľa jej tvrdenia nemá uzatvorené žiadne zmluvy o úvere, pôžičkách. Od roku 2013 nečerpala žiadne pôžičky v banke ani iných spoločnostiach.

18. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (účinný k dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. 3.10.2013), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

19. Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, (1)Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa § 9 ods. 2, písm. f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1; b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y); d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

22. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 11 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v súčasnosti, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (ods. 1) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.(ods. 2) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (ods. 3) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (ods. 5) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. (ods. 11)

23. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

24. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

27. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

28. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

29. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení v Občianskom zákonníku.

30. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 687,50 eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne z 687,50 eur od 15.02.2014 do zaplatenia z titulu neuhradenia splátok a poplatkov spojených s poskytnutím úveru.

31. Súd sa najprv vyporiadal s predbežnou otázkou, či bola medzi stranami uzatvorená zmluva, lebo žalovaná jej existenciu popierala a v ďalšom sa vyporiadal s tým, či bola žalovanej poskytnutá pôžička, úver zo strany žalobcu.

32. Strany sporu uzatvorili písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník. Z obsahu zmluvy súd zistil, že je v nej uvedení číslo občianskeho preukazu (ďalej „OP“) žalovanej, ktoré doposiaľ používa. Taktiež bola v zmluve uvedená adresa jej trvalého bydliska ako aj adresa F. XXXX/X N. D., na ktorej žalovaná v roku 2013 podľa jej vyjadrenia bývala. Žalovaná tvrdila v konaní, že predmetnú zmluvu neuzatvorila. Súd dospel k záveru, že žalovaná s žalobcom túto zmluvu uzatvorila na základe toho, že v zmluve je uvedené OP žalovanej , ktoré doposiaľ používa. Žalovaná nepreukázala, že by na polícii nahlásila stratu či krádež občianskeho preukazu ( toho s č.: G. XXXXXX) a že by jej bol vydaný nový OP. Druhým faktorom, pre ktorý si súd ustálil uzatvorenie zmluvy žalovanou je ten, že v zmluve sa okrem jej trvalého pobytu uvádzala aj vtedy jej reálna adresa pobytu a sama žalovaná v písomnom vyjadrení uviedla, že bývala na podnájme na tejto adrese. Posledným dôvodom je to, že aj voľným okom nahliadnuc na podpisy žalovanej jednak na zmluve, na obchodných podmienkach ako aj na jej mnohých žiadostiach o odročenie pojednávania je zrejmá totožnosť všetkých jej podpisov. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno vo svojom tvrdení, že by zmluvu nepodpísala napríklad doložením odborného posúdenia o nepravosti jej podpisu.

33. V zmluve je uvedené, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 500 eur. Zároveň v zmluve bol definovaný záväzok žalovanej uhradiť odplatu vo výške 190 eur a celý dlh mal predstavovať 690 eur. Za záväzkom veriteľa poskytnúť úver 500 eur bolo v bode I. zmluvy uvedené, že úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20% z istiny ( pri úvere na 13 mesiacov). Ďalej že si veriteľ za poskytnutie úveru účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky a to prvé tri po 2,50 eur a ďalších desať po 68,25 eur mesačne. Podľa žalobcu žalovaná zaplatila len sumu 2,50 eur.

34. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere si súd ustálil, že v nej nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky. Bola len uvedená výška úroku 20%, pričom celá suma budúcich úrokov ako výnosov bola zahrnutá v čiastke 190 eur, ktorá bola označená ako odplata. Numerickým výpočtom súd zistil, že 20% z 500 predstavuje sumu 100 eur. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do odplaty za úver, a to aj keď by suma odplaty

nedosiahla maximálnu výšku. V danom prípade však maximálna výška odplaty určená podľa nar. vl. č. 87/1995 Z.z. bola presiahnutá, nakoľko ku dňu uzavretia zmluvy dňa 3.10.2013 bola pri úveroch od 1- 5 rokoch bola určená vo výške 15,10%, pričom skutočná výška odplaty dosiahla 38% ( výpočet: 190 deleno 500 x 100).

35. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.

36. Samotná žalovaná popierala, že by čerpala nejaký úver či pôžičku , preto s tým musel tiež vyporiadať ako s predbežnou otázkou.

37. Vzhľadom na sporovosť konania súd skúmal dôkaznú povinnosť strán sporu, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenie. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonáva bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

38. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností stranou sporu, t. j. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Strana sporu, ktorá nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotno-právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodne preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Spravidla je bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno rozdelené medzi stranami v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov právneho vzťahu. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

39. Žalobca na preukázanie odovzdania úveru 500 eur žalovanej predložil súdu listinu „Týždenná správa VFA“ vyhotovenej obchodnou zástupkyňou . Na predmetnej listine je síce uvedené meno a priezvisko žalovanej, číslo zmluvy ako aj suma 500 eur v kolónke vyplatená hotovosť. Súd predmetnú listinu nevyhodnotil ako relevantný dôkaz preukazujúci, že by žalovaná aj reálne sumu 500 eur prevzala, lebo na listine nie je podpis žalovanej potvrdzujúci prevzatie. Žalobca sa vo vyjadrení síce odvoláva na bod. I. samotnej zmluvy (text: „veriteľ na základe tejto zmluvy pri jej podpise poskytol dlžníkovi úver vo výške 500eur“) , ale súd má za to, že ani tým neuniesol dôkazné bremeno o reálnom prevzatí sumy 500 eur žalovanou. Na základe vykovaného dokazovania a zisteného skutkového stavu preto súd žalobu zamietol.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

43. V konaní bola úspešnou žalovaná, ktorá si trovy konania neuplatnila, preto jej súd ani žiadne nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).