Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10T-11-2014.pdf
PDF · 145.01 KB
No categories available
10T/11/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v trestnej veci proti obžalovanému I. G., nar. XX.X.XXXX v PO., trvale bytom O. Č.. XXX, okres Vranov nad Topľou, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 19. júla 2017 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
I. G., nar. XX.X.XXXX E. G., trvale bytom O. Č.. XXX, okres Vranov nad Topľou
j e v i n n ý , ž e
dňa 15.4.2013 v čase okolo 17.00 hod. až 17.30 hod. na dvore rodinného domu Č.. XXX E. M. O., okres Vranov nad Topľou napadol svojho brata I. G. tak, že pri snahe udrieť ho do tváre mu poškodený I. G. úder zachytil svojou rukou, následne ho obvinený zozadu chytil oboma rukami za krk a ťahal ho k zemi, pričom týmto konaním spôsobil I. G. podľa znaleckého posudku podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie zadnej plochy pravej ruky s dobou liečenia v trvaní 38 - 40 dní
t e d a
inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal čin na chránenej osobe - blízka osoba,
tým s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Z a t o odsudzuje:
Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona pri zistení prevahy poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a nezistení priťažujúcich okolností s použitím § 38 ods. 2,3 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok.
Podľa 49 ods. 1, písm. a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody na 1 rok.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obvinený povinný nahradiť poškodenému Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., krajská pobočka Prešov, Kúpeľná 5, 080 15 Prešov, IČO: 35 937 874 sumu 105,35 Eur na účet č. 000000-7000221673/8180, VS: 1347022801, KS: 0058 do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Na hlavnom pojednávaní súd umožnil obžalovanému I. G. urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že nechce urobiť žiadne vyhlásenie podľa § 257 Trestného poriadku.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného I. G., poškodeného I. G., svedka O. G., svedkyne C. G. D.., svedkyne C. G. ml., svedkyne G. G., svedkyne K. D., rod. G., svedka P.Š. G., čítaním výpovede svedkyne C. G. z prípravného konania, výsluchom súdneho znalca MUDr. Martina Kováča, čítaním znaleckého posudku súdnej znalkyne G. z prípravného konania, čítaním výpovede JUDr. Ivany Bzdilovej, zástupkyne poškodenej VšZP, a.s., pobočka Prešov z prípravného konania, oboznámením konfrontácie medzi obžalovaným I. G. a poškodeným I. G., konfronácie medzi obžalovaným I. G. a svedkom O. G., konfrontácie medzi poškodeným I. G. a svedkyňou C. G. st., a svedkom P.M. G., konfrontácie medzi svedkami O. G. a svedkyňou C. G. D.., a svedkom P. G.Á. z prípravného konania, oboznámením priestupkového spisu sp.zn. ORPZ-VT-OPP4-85/2013-P, prečítaním listinných dôkazov, na základe čoho mal skutkový stav za preukázaný tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný I. G. uviedol, že celý tento konflikt ako aj predchádzajúce konflikty s jeho bratom - poškodeným I. G. začali po smrti ich otca resp. po dedičskom konaní, v ktorom sa všetci bratia dohodli, že jedna polovica rodinného domu ako aj parcely Č.. XX/X S. XX/X ostanú vo výmere jednej polovice bratovi - poškodenému I. G. a zároveň súhlasili, že obžalovaného a bratov C., I. S. G. J. I. vyplatí do jedného roka. Pretože k vyplateniu v tejto lehote nedošlo podali na brata - poškodeného I. G. návrh na exekučné konanie, ani potom však k vyplateniu nedošlo a vec dospela až do štádia dražby, kde obžalovaný I. G. vydražil polovicu rodinného domu a polovicu uvedených parciel. Druhú polovicu rodinného domu aj s pozemkom matka obžalovaného I. G. darovala synovi poškodeného I. G., teda svojmu vnukovi D.. K udeleniu príklepu obžalovanému na dražbe došlo dňa 5.3.2013, Okresný súd Prešov však následne udelený príklep neschválil. Potom D. - syn poškodeného I. G. vyplatil za svojho otca požadovanú sumu a stal sa tak vlastníkom celého rodinného domu č. XX a parciel Č.. XX/X S. XX/X. Dňa 15.4.2013 obžalovaný I. G. ako vydražiteľ nehnuteľnosti parcely Č.. XX/X ako jej spoluvlastník túto začal orať, aby bola pripravená na užívanie, čo videla matka obžalovaného X. G., ktorá v tom čase na dvore nebola a ktorá o tom upovedomila poškodeného I. G., ktorý zavolal na políciu a po príchode policajnej hliadky obžalovaný z dôvodu predídenia nejakého ďalšieho konfliktu práce na parcele Č.. XX/X ukončil. O 17:30 hod. dňa 15.4.2013, keď bol na dvore svojho rodinného domu, tak na ceste pred domom vedľa bývajúceho brata C.astalo vozidlo, z ktorého vystúpil brat - poškodený I. so svojim synom O., to či vo vozidle zostal niekto sedieť obžalovaný nevidel. Poškodený I. so synom O. potom prešli cez pozemok brata C. na cestu vedúcu k domu, v ktorom býva matka obžalovaného a poškodeného a ktorej dom sa nachádza prakticky za domom obžalovaného JS. Keď obžalovaný I. videl ako poškodený I. so synom O. idú po pozemku podišiel k ním, pri obžalovanom I. bola jeho manželka C. G.T. D.. a poškodený I. sa pri tomto incidente vyjadril, že „mušim daconajsc, bo ich tu šickych pozabijam“, kde pri garáži brata C. našiel na zemi drevený kolík o dĺžke 80 cm a hrúbke 2-3 cm, ktorý zobral do ruky a začal ním na obžalovaného machať - hroziť, že ho udrie, obžalovaný a poškodený boli od seba vzdialený 1,5 m až 2 m a medzi nimi stál syn poškodeného O. Obžalovaný I. povedal poškodenému I. aby z pozemku odišiel, lebo tam nemá čo robiť, keďže pozemok vydražil obžalovaný. Poškodený I. ktorý držal kolík v pravej ruke udrel obžalovaného I. týmto kolíkom po hlave do zadnej časti hlavy za ľavým uchom, syn
poškodeného O. ktorý stál medzi nimi vo vzdialenosti 1,5 m od obžalovaného kolíkom zasiahnutý nebol a do konfliktu sa nemiešal, voči poškodeného stali tvárou v tvár. Obžalovaný I. po údere spadol, stratil vedomie a ďalej si nepamätal čo sa stalo, prebral sa až vo svojom dome v kuchyni, kde aj zvracal a do ktorej ho odtiahla jeho manželka C. G. D.. so synom P. G.. Obaja, manželka obžalovaného aj jeho syn P. videli ako sa celý incindent stal, do jeho priebehu však nijako nezasahovali, syn P. stál v čase incindentu pri dome a manželka bola pri obžalovanom. K obžalovanému potom čo spadol na ľavú časť tela na hlavu a hrudník a ležal na zemi zavolala jeho dcéra G. políciu a záchrannú službu, ktorá ho zobrala na ošetrenie do nemocnice kde mu zistili poranenie hlavy s otrasom mozgu, točila sa mu hlava. Pred odvozom sanitkou rýchlej záchrannej služby obžalovaný I. dostal doma v kuchyni infúziu, po ktorej sa prebral z bezvedomia a do sanitky odišiel na vlastných nohách a medzi tým sa rozprával z privolaným policajtom. Pred týmto incidentom a aj po ňom sú vzťahy medzi bratmi obžalovaným I. a poškodeným I. na mŕtvom bode, vzniklo to už tým, že poškodený žiadnemu z bratov nevyplatil podiel z dedičstva a v minulosti sa už viackrát vyhrážal obžalovanému, jeho manželke a synovi P. na tieto vyhrážky obžalovaný nereagoval a nenahlásil ich na polícii. Po tomto incidente podal ako prvý trestné oznámenie poškodený I., obžalovaný I. podal trestné oznámenie až po skončení PN v trvaní asi 16 dní, prečo to urobil až potom nevedel uviesť. Podľa vyjadrenia obžalovaného I. tento svojmu bratovi poškodenému I.i nespôsobil žiadne zranenia a ani iné osoby prítomné vo dvore rodinného domu. Svedkami incidentu boli podľa vyjadrenia obžalovaného I. jeho manželka C.Á. G., syn obžalovaného P. iné osoby tam neboli a obžalovaný nemal ani vedomosť o tom, že niekto iný by výmenu názorov mohol počuť, obžalovaný sa poškodenému nevyhrážal, jeho manželka mu možno niečo povedala, no nevedel čo, syn P. do toho nijako nezasahoval. Poškodený I. po rozhovore so svojom mamou odišiel spolu so svojim synom O. z pozemku asi po 15 minútach. Obžalovaný I. opätovne uviedol, že poškodeného I. nijako nenapadol a nespôsobil mu žiadne zranenia, po konflikte s poškodeným sa obžalovaný nehodil na zem a nesimuloval, žeby mal sám utrpieť nejaké zranenia a ku zraneniu poškodeného uvedenému v obžalobe - podvrtnutiu krčnej chrbtice a pomliaždeniu zadnej plochy pravej ruky obžalovaný uviedol, že poškodený mal v minulosti v 90 - tych rokoch pracovný úraz, ktorý utrpel v bani, poranil si tam nohu a chrbticu a problémy s chrbticou môžu byť dedičné aj po mame a otcovi.
Poškodený I. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný I. G. je jeho bratom s ktorým je v nepriateľskom vzťahu. Keď so synom O. prišli dňa 15.4.2013 na dvor rodinného domu č. XXX v obci Remeniny a kráčali po pozemku - prístupovej ceste k domu č. XX, v ktorom býva ich matka X. G., tak obžalovaný I. z boku od svojho domu prebehol na tu prístupovú cestu, postavil sa poškodenému do cesty a povedal mu aby odtiaľ vypadol, že tam nemá čo robiť. Poškodený I. mal v pravej ruke drevený kolík dlhý asi 60 cm - 70 cm, ktorý dvihol zo zeme vedľa cesty a do ruky ho zobral preto, že sa o neho chcel opierať pri ceste do kopca, konkrétne to bola drevená hranatá lata ako sa dáva na plot o šírke 4 - 5 cm a hrúbke 2 - 3 cm. Keď sa poškodenému I. postavil do cesty obžalovaný I. tak ho poškodený chcel obísť ale obžalovaný sa na neho zahnal pravou rukou asi otvorenou dlaňou a poškodený v tom okamihu pustil latu z pravej ruky a pravú ruku zdvihol na svoju obranu. Obžalovaný I. chytil poškodeného I. za palec jeho dvihnutej pravej ruky a začal mu ho vykrúcať, palec mu chytil svojou pravou rukou lebo je tiež pravák, poškodený sa mu vyšmykol a pokračoval ďalej v ceste k rodičovskému domu, kde bola ich matka, ktorá aj keď bola pred domom incident nevidela, pretože tento sa stal v časti kopca na ktorý matka od svojho domu nedovidí. Po tom ako sa poškodený I.yšmykol obžalovanému I. chcel obžalovaného obísť a pokračovať k domu, obžalovaný skočil poškodenému na krk, chytil ho oboma rukami zozadu za krk a začal ho ťahať dozadu s tým, že ho chcel zvaliť na zem, ako keby sa mu na krk zavesil a ťahal ho dozadu, prstami mu krk aj tlačil a snažil sa ho dusiť. Syn poškodeného O., ktorý bol na boku pri ceste a keď uvidel čo sa deje skočil medzi obžalovaného a poškodeného, obžalovaného chytil oboma rukami za ľavé plece a odtiahol ho od poškodeného preč a tak zabránil tomu, aby obžalovaný stiahol poškodeného na zem. Svedkom incidentu bola aj manželka syna O. teda nevesta poškodeného I. G.T. - C. G., ktorá sedela v aute. Poškodený I. potom pokračoval k domu svojej mamy, spravil tak 3 - 4 kroky a vtedy na neho zaútočila manželka obžalovaného I. G. -C. G. D.., ktorá ho fyzicky napadla takým spôsobom, že ho dlaňou svojej pravej ruky udrela do tváre po ľavom líci a úderom - nechtami mu zasiahla aj ucho, úderom mu aj poškriabala nechtami tvár na líci a uchu. Poškodený I. sa od svojej matky dozvedel, že tam neboli žiadni policajti. Ešte predtým sa obžalovaný I. hodil o zem na pravé plece a začal tam skuvíňať, pretože ho mal poškodený udrieť, obžalovaný pri tom kričal aby volali záchranku a pribehli k nemu jeho deti najstarší syn a dcéra. Poškodený I.idel ako sa obžalovaný hodil o zem a bol prekvapený z toho aké tam hrá divadlo, pretože to bolo samopoškodzovanie zdravia. Počas tohto incidentu ani po ňom kým bol poškodený I. so synom O. na dvore rodinného domu Č.. XXX v obci O. tam nebola ani rýchla zdravotná pomoc a ani policajti. Poškodený I. potom odišli na políciu do Y.u nahlásiť incident, v tom čase
poškodeného bolel krk ako keby bol natrhnutý a na palci ruky pociťoval bolesť ako keby po vykĺbení, chodiť mohol, bolesť sa zintentívňovala keď dve hodiny čakal na polícii, na to že má zakrvavenú tvár ho upozornili až policajti v Y.. Na políciu išiel poškodený nahlásiť to, že mu obžalovaný I. bráni vo vstupe na pozemok a že ho napadol. Poškodený I. mal v čase keď bol na dvore rodinného domu v O. Č.. XXX pri sebe príručnú tašku, v ktorej nosí doklady a ktorú možno prevesiť cez rameno, po incidente mu zrejme spadla, pretože si pamätá, že bola na zemi. Poškodený JH. mal v minulosti problémy s bedrovými kĺbmi a bedrovou časťou chrbtice, s krčnou chrbticou nie, asi pred 30 rokmi po skoku z mostíka mal zlomenú nohu, pracovný úraz nemal žiadny. Počas liečby zranení ktoré utrpel poškodený I. incidente s obžalovaným Jaroslavom a to natrhnutie väzov krčnej chrbtice, viacpočetné škrabance na ľavej polovici tváre a pohmoždenie chrbta pravej ruky a zo zranení, ktoré mu spôsobila manželka obžalovaného C. G. a to poškriabanie na líci a uchu sa liečil podľa lekárskej správy MUDr. Y. v odbobí od 15.4.2013 do 28.6.2013, počas liečby poškodený užíval lieky od bolesti, chodil na injekcie, na krku mal asi mesiac fixačný golier a dva týždne čo mu tento dali dole čakal na rehabilitáciu krčnej chrbtice.
Svedkyňa C. G., D.., (manželka obžalovaného I. G., švagriná poškodeného I. G.) na hlavnom pojednávaní uviedla, že táto trvale býva v Obci O. Č.. XXX s manželom obžalovaným I. G. a svojimi deťmi a s poškodeným I. G. majú rodinné nezhody od doby keď sa obžalovaný spolu so svojimi bratmi vzdali v prospech poškodeného podielu z dedičstva po otcovi. Dňa 15.4.2013, potom čo obžalovaný I. vydražil parcelu vedľa ich domu túto začal orať a pravdepodobne svokra a matka obžalovaného a poškodeného X. G. zavolala poškodenému do Prešova, na miesto prišla polícia a obžalovaný aby predišiel možným konfliktom práce ukončil. Okolo 17:30 hod. dňa 15.4.2013, keď bola na dvore ich rodinného domu svedkyňa C. G. D.. spolu s poškodeným I. a pri garáži sa nachadzajúcim synom Tomášom uvideli, že pred domom brata obžalovaného - švagra C. G. zastalo vozidlo, z ktorého vystúpil poškodený I.o svojim synom O.o žeby vo vozidle sedel niekto iný nevideli, poškodený so synom O. potom išli cez pozemok švagra C. G. smerom k domu svokry X. G.. Obžalovaný I. bol na svojom pozemku, svedkyňa od neho stála 2 m, keď potom poškodený I. prichádzal so synom O. po tomto pozemku obžalovaný povedal synovcovi O. aby zobral poškodeného preč a poškodený povedal synovi O. aby mu zobral jeho tašku, aby poškodený mohol dačo pohľadať a ich pozabíjať. Potom ako syn O. zobral od poškodeného tašku našiel pri garáži brata C. drevenú latu, ktorou udrel obžalovaného I. do zadnej časti hlavy za ľavé ucho, poškodený s obžalovaným boli blízko seba, obžalovaný bol k poškodenému otočený zozadu. To, žeby mal poškodený I. v ruke palicu nevidela ani svedkyňa ani obžalovaný, všetko sa odohralo rýchlo, hneď ako poškodený palicu našiel tak ňou obžalovaného napadol, konkrétne išlo o asi 1 m dlhú drevenú latu. Po údere obžalovaný I. spadol tvárou na zem a stratil vedomie, svedkyňa k nemu pribehla, triasla s ním a pokúšala sa ho nadvihnúť, toto všetko videli ich dcéry z okna ich domu, jedna vybehla von. Obžalovaný I. sa držal za hrudník, hovoril, že ho bolí, to že sa držal za hrudník aj keď dostal ranu po hlave svedkyňa vysvetlila, že mal stres a zľakol sa, hneď po údere do hlavy stratil vedomie. Dcéra svedkyne G. volala políciu a druhá pomáhala svedkyni dostať obžalovaného dnu do ich domu, kde v kúpeľni zvracal, z kúpeľne ho preniesli do kuchyne, dali mu piť veľa vody a čakali na príchod záchranky, záchranári mu zmerali tlak, dali mu infúziu a sanitkou ho odviezli do nemocnice do Vranova nad Topľou. Svedkyňa keďže po údere obžalovaného I. bola s ním v dome nevedela čo robil vonku poškodený I. to vedeli jej deti P. Po údere a páde obžalovaného I. sa poškodený I. smial, že sa obžalovaný hodil o zem, že tam spadol asi zo srandy, palicu, ktorú poškodený odhodil na zem polícia zaistila, incidentu nepredchádzala žiadna slovná výmena názorov. Syn poškodeného JH. nerobil nič, bol ticho a potom s poškodeným išli k hore k babke, ktorá incident asi nevidela. Svedkyňa zároveň uviedla, že ona poškodeného I. nijako nenapadla a ani obžalovaný I.v nenapadol poškodeného I. Svedkyňa C. G. C.. (dcéra obžalovaného I. G., neter poškodeného I. G.) na hlavnom pojednávaní uviedla, že býva v Obci O. v rodinnom dome s rodičmi - otcom obžalovaným I. K.. Niekedy v polovici mesiaca apríl roku 2013 bola v ich rodinnom dome v spálni odkiaľ z vonku počula krik sestry G. a svojej mamy. Na to vybehla z domu, kde na dvore smerom k domu otcovho brata C. videla na zemi ležať obžalovaného I.. Pravdepodobne bol v bezvedomí, lebo nereagoval na mamu, ktorá sa ho snažila prebrať. So sestrami kričali, aby niekto zavolal záchranku. Poškodený I. G. so synom O. stál vedľa, poškodený sa smial, že načo záchranku veď mu nič nie je. Boli tam aj jej sestry a brat P. Kedy tam všetci a ako prišli nevedela povedať, neskôr sa dozvedela, že poškodený I. so synom prišli od dvora strýka C., obžalovaný I. s mamou boli na dvore a potom tam prišli aj súrodenci. Nevidela aby poškodený I. mal niečo v ruke, nič v ruke nemal ani bratranec O.o na zemi videla pohodenú drevenú palicu. Samotné napadnutie nevidela, ani nepočula žiadnu hádku, na dvor prišla, keď už obžalovaný I. ležal na zemi. Mama jej povedala, že poškodený I. udrel palicou po hlave obžalovaného I. poškodený I. so synom potom odišli, obžalovaného len čo sa prebral z bezvedomia sa im podarilo odprevadiť do domu, kde v kúpeľni zvracal,
viditeľné zranenie nemal, neskôr prišla záchranka. Poškodený I. na nich ešte pri odchode kričal, že mu nebudú chodiť po jeho pozemku. Obžalovaný I. podľa vyjadrenia svedkyne poškodeného I. určite fyzicky nenapadol.
Svedok O. G. (syn poškodeného I.L. G., synovec obžalovaného I. G.) na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvale býva v Prešove s manželkou C. G. a deťmi. Otec - poškodený I. G. pochádza z O., kde býva babka X. G. v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je jeho brat D. ktorý sa dlhodobo zdržiava v Taliansku. V apríli 2013, mu poškodený I.volal, že potrebuje ísť do O., pretože obžalovaný I. niečo robí na parcele vo vlastníctve v tom čase poškodeného a svedkovho brata D. išli po poškodeného I. na vozidle, s ktorým prišli do O., vozidlo riadil svedok, vpredu sedel poškodený I. a vzadu svedkova manželka. Po príchode s vozidlom zastali na ceste pred domom strýka C. G., ktorý býva vedľa obžalovaného I. svedok a poškodený I. z vozidla vystúpili, manželka svedka ostala sedieť vo vozidle vzadu. Potom išli cez pozemok strýka C. peši k domu kde býva babka po ceste, ktorá oblúkom vedie k domu, pozemok patrí poškodenému I. Svedok a poškodený I. kráčali vedľa seba, obžalovaný I. bol na dvore pred svojim domom, keď ich uvidel vyšiel po schodoch okolo svojho domu a na ceste prišiel k poškodenému, manželka obžalovaného C. G. D.. bola od nich vzdialená asi 2 m a prvá začala na poškodeného a svedka kričať, že čo tu chcú a aby vypadli, na čo jej oni odpovedali, že idú k babke X. G.. Poškodený I. a obžalovaný I. začali na seba pokrikovať ohľadom pozemku, na prístupovej ceste k domu v ktorom býva babka chcel obžalovaný napadnúť päsťou poškodeného tak, že sa na neho zahnal pravou rukou smerom na tvár, poškodený sa mu ubránil tak, že dvihol ruku, ktorú presne si svedok nepamätal, do ktorej zápästia ho obžalovaný trafil, svedok stal medzi nimi dvoma, teda obžalovaným a poškodený. Na to sa svedok otočili k obžalovanému nech nevystrája lebo nestáli o nijaký konflikt a pokračovali hore kopcom k babke, keď po pár krokoch obžalovaný poškodeného druhý krát napadol tak, že mu skočil po krku zozadu oboma rukami ho chytil okolo krku ako keby ho chcel škrtiť čomu sa poškodený ubránil tak, že mu ruky vypáčil, nikto ani obžalovaný I. ani poškodený I. nespadli na zem, poškodený sa otočil a so svedkom išli ďalej k babke, keď boli pred obžalovaným asi 2 m sa obžalovaný z ničoho nič hodil na zem, keď spadol, začal kričať, lebo spadol na rameno, určite si ho aj udrel, lebo sa za rameno držal. Svedok podišiel k na zemi ležiacemu obžalovanému I. a spýtal sa ho, čo mu je, čo za divadlo hraje. Poškodený I. až po druhom napadnutí obžalovaným I. zobral do ruky pri ceste v tráve ležiacu drevenú palicu, túto zobral do ruky na obranu preto, že potom čo z domu vybehli deti obžalovaného C. títo ho obkolesili a kričali po ňom, po chvíli palicu zahodil, ktorú zdvihol zo zeme syn obžalovaného P. a držal ju v ruke. Keď boli blízko pri babke manželka obžalovaného C. G. D.. napadla poškodeného Jána tak, tak, že mu skočila rukami do tváre a poškriabala mu tvár a ucho, to už vo dverách stála babka ktorej poškodený I. povedal o fyzickom napadnutí obžalovaným I. že to ohlásia na polícii a odišli preč. Na polícii boli do 22:00 hod., odtiaľ išli na ošetrenie na polikliniku do Prešova, kde boli asi hodinu v čase od 23:00 hod. - 24:00 hod., pretože sa poškodený I. sťažoval na bolesti chrbtice, krku, hlavy a ľavého zápästia, na ďalší deň sa poškodený dozvedel, že k obžalovanému I. potom čo odišli privolali sanitku.
Svedkyňa G. G. (dcéra obžalovaného I. G., neter poškodeného I. G.) na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 15.4.2013 bola doma v izbe a okolo 17:30 hod. videla poškodeného I. ísť smerom k domu, kde býva babka X. G., na dvore bol obžalovaný I. matka C.Á. G. D... Svedkyňa cez otvorené okno izby počula ako obžalovaný I. hovorí poškodenému I. načo prišiel čo trvalo asi 2 - 3 minúty, no ten na slová nereagoval pokračoval v ceste so synom, potom sa obžalovaný postavil pred poškodeného, ktorý sa rozháňal rukami, obzeral sa akoby niečo hľadal. Svedkyňa z okna izby videla, že obžalovaný I. podišiel asi 6 krokov ku garáži brata C. G., zdvihol zo zeme drevenú palicu, s ktorou v ruke prišiel k obžalovanému a bez varovania udrel obžalovaného po hlave a ten spadol na zem. Svedkyňa vyskočila cez okno izby, ktoré je vo výške 1 m nad zemou, utekala k obžalovanému, pri ktorom už bola jej matka C. G. D.., obžalovaný bol v bezvedomí, svedkyňa kričala na sestry nech volajú políciu a záchranku, záchranku nakoniec volala sama, obžalovaného po domácom ošetrení odviezla záchranná služba do nemocnice. V čase, keď poškodený I. udrel obžalovaného I. bola na dvore aj matka svedkyne C. G. D.., syn poškodeného O. neskôr pribehol brat svedkyne P.š, na krik svedkyne vyšli von aj jej sestry K. poškodený I. stál potom so synom O. vedľa, smial sa prečo volajú políciu a záchranku a odišli autom preč. Svedkyňa nevidela predtým ako poškodený I. udrel obžalovaného I. žeby obžalovaný I. fyzicky napadol poškodeného I. Svedkyňa K. D., rod. G. (dcéra obžalovaného I. neter poškodeného I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nebola priamy účastník toho čo sa stalo, keď z izby počula krik, pri ktorom nedokázala identifikovať, kto si tam s kým vymieňa názory, vybehla von a videla obžalovaného I. ako leží na zemi, pri ktorom už bola mama svedkyne C. G.Á. D.., brat P.. Mama jej povedala, že poškodený I. udrel obžalovaného
palicou, ktorú svedkyňa videla na zemi vo vzdialenosti asi 2 m od obžalovaného. Svedkyňa hovorila, aby volali záchranku a políciu, obžalovaného JS., ktorý nemal viditeľné zranenia, ale bol v bezvedomí možno 1 - 2 minúty, po chvíli už keď bol pri vedomí zobrali mamou do vnútra domu, kde v kúpeľni zvracal, prvú pomoc mu neposkytovali, po čase prišla záchranka a zobrali ho do nemocnice. Poškodený I. so synom O. stáli na boku, pozerali na obžalovaného I. a smiali sa asi 3 - 4 minúty, že načo mu volať záchranku, veď mu nič nie je“. Keď sa dosmiali išli smerom k babke, kde boli iba zopár minút a keď odchádzali svedkyňa im hovorila, nech počkajú, že volali políciu, na čo jej poškodený so synom Radkom povedali, že idú na políciu do Hanušoviec, sadli do auta a odišli preč. Svedkyňa ani priamo nevidela ani od nikoho nepočula to, žeby obžalovaný I. mal fyzicky napadnúť poškodeného I. Svedok P. G. (syn obžalovaného I. G., synovec poškodeného I. G.) na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 15.4.2013 keď boli na dvore rodinného domu Č.. XXX E. M. O. svedok, obžalovaný I. a matka svedka C. G. D.., prišiel poškodený so svojím synom O. a prechádzal cez ich dvor, obžalovaný k nemu pristúpil a len slovne mu povedal, že tam nemá čo hľadať, lebo to nie je jeho. Vtedy poškodený I. začal na obžalovaného JS.lovne útočiť a rozmachovať sa rukami na neho, syn poškodeného O. ich začal od seba odťahovať, poškodený I. vtedy začal hľadať nejakú palicu, ktorú našiel pohodenú pri garáži strýka C. G., pristúpil k obžalovanému I.i a tou palicou ho udrel do zadnej časti hlavy, v tom okamihu svedok s matkou, ktorí boli od nich vo vzdialenosti 10 - 15 m, pribehli k obžalovanému I. zistiť čo sa deje, pretože tento po páde na zem tam zostal ležať. Poškodený I. so svojím synom O. pokračoval ďalej k domu babky, sestry svedka G. vnútra domu sledovali čo sa deje, vybehli z domu a všetci stáli okolo otca, zistili že treba volať záchranku, pretože obžalovaný I. bol aj niekoľko sekúnd v bezvedomí, mal udreté v zadnej časti hlavy, iné viditeľné zranenia nemal, zavolali záchranku aj políciu. Poškodený JáL.m boli v tom čase pri svojej babke, vysmievali sa, že otec hrá divadlo, že sa len tak hodil na zem. Keď poškodenému I.vi povedali, že zavolali záchranku a políciu títo sa otočili a odišli preč, chceli ich zastaviť, aby zostali a vysvetlili všetko polícii, títo na nich nedbali a odišli preč. Záchranka obžalovaného I. zobrala do nemocnice do Vranova na vyšetrenie a prišla aj polícia. Palica, ktorou došlo ku skutku zostala pohodená na dvore, na otázku svedka policajtom z hliadky, čo s tou palicou, mu tento odpovedal, že ak nikomu nezavadzia, nech tam zostane a palica tam zostala. Svedok zároveň uviedol, že dňa 15.4.2013 obžalovaný I. fyzicky nijako nenapadol poškodeného I. Svedkyňa C. G. v prípravnom konaní (nevesta poškodeného I. G., manželka jeho syna O. vypovedala, že v polovici mesiaca apríl 2013 im zavolal poškodený I. že obžalovaný I. G. robí niečo na pozemku poškodeného, preto chcel isť do obce O., kde všetci traja prišli po 17:00 hod. toho istého dňa, s vozidlom manžel O. zastavil pred domom strýka C. G. (brat obžalovaného a poškodeného), z vozidla vystúpil poškodený I., svedkyňa ostala sedieť v aute, na ktorom sú vzadu a na bočných sklách čierne sklá. Poškodený I. so svojim synom O. išli k domu v ktorom býva babka X. G.. Svedkyňa napriek tomu, že zostala v aute videla a počula, že cestou k babke na poškodeného I. začala najprv kričať manželka obžalovaného I. C. G. D.., že tam nemajú čo hľadať a majú vypadnúť, medzitým prišiel k nim aj obžalovaný I. G. a začal sa s poškodeným I. hádať, O. sa postavil medzi nich, pretože obžalovaný sa rozhadzoval rukami, akoby chcel poškodeného napadnúť. Poškodený I. chcel obžalovaného I. obísť, no obžalovaný k poškodenému zozadu priskočil a oboma rukami ho chytil zozadu okolo krku, čo sa dialo ďalej svedkyňa nevidela, pretože jej vo výhľade bránil chrbtom ku nej otočený obžalovaný I. a čiastočne aj tam rastúci strom, medzitým tam prišli deti obžalovaného. Potom videla poškodeného I. zdvihnúť zo zeme nejakú palicu, palicou nikoho neudrel, po napadnutí obžalovaným I. túto odhodil na zem a zdvihol ju P. syn obžalovaného, poškodený I. jej neskôr povedal, že to bolo na jeho obranu. Poškodený I. obžalovaného I. obišiel a pokračoval v ceste smerom hore k babke. Zreteľne potom videla, ako sa obžalovaný I. hodil na zem sám od seba a niečo kričal akoby od bolesti a „nabíjal“ so sebou, poškodený sa k nemu otočil pozrieť čo sa vlastne stalo. Poškodeného JH. fyzicky napadla aj manželka obžalovaného I. C. G. D.., tak, že sa na neho zahnala a aj ho udrela, vyzeralo to že tak urobila dvakrát, nevedela presne uviesť či k tomuto napadnutiu manželkou obžalovaného došlo pred tým alebo potom čo sa obžalovaný JS. sám hodil na zem. I. splnomocnená zástupkyňa poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Kúpeľná 5, Prešov, IČO: 35 937 874, v prípravnom konaní uviedla, že poškodený I. G. bol v čase skutku a naďalej je poistencom tejto zdravotnej poisťovne. Fyzickým napadnutím poškodeného I. G. a jemu následným poskytnutím zdravotnej starostlivosti vznikli zdravotnej poisťovni náklady vo výške 105,35 eur. Poškodený sa pripojil k trestnému konaniu a žiada o náhradu spôsobenej škody vo výške 105,35 eur.
Súdny znalec C. odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia), ktorý na základe Uznesenia Obvodného oddelenia PZ v Hanušovciach nad Topľou sp.zn. ORP-443/HA-VT-2013 zo dňa 10.9.2013, podal v prípravnom konaní vo veci Znalecký posudok č. 266/2013 zo dňa 27.9.2013, na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri vypracovaní znaleckého
posudku znalec vychádzal zo zápisnice z výsluchu svedkov, zo zdravotnej dokumentácie predloženej poškodeným, z vyšetrenia poškodeného Jána G.T. z odbornej konzultácie s lekárom so špecializáciou v odbore traumatológia MUDr. G. a z odbornej literatúry. Z predloženej zdravotnej dokumentácie znalec zistil, že poškodený I. G. utrpel viaceré škrabance v oblasti tváre v ľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie zadnej plochy pravej ruky, s podvrtnutím zápästno záprstného zhybu pravej ruky. K mechanizmu vzniku zranení poškodeného došlo tak, že viaceré škrabance v oblasti tváre v ľavo boli spôsobené ostrými úzkymi predmetmi, ktoré pôsobili na uvedené oblasti malou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať z najväčšou pravdepodobnosťou pri zasiahnutí tváre poškodeného nechtami druhej osoby počas úderu otvorenou dlaňou do oblasti tváre. Podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie zadnej plochy ruky s podvrtnutím zápästno záprstného zhybu pravej ruky boli spôsobené tupými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedené oblasti strednou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri chytení poškodeného za krk rukami druhej osoby s ohnutím krku do neprirodzenej polohy, pričom pri uvedenom zápase mohlo dôjsť aj k poradeniu pravej ruky. V prvotnej lekárskej správe sa uvádza, že poškodeného Jána G. mala napadnúť druhá osoba tým spôsobom, že mu skočila zozadu na krk, pričom pri prvotnom vyšetrení neboli na krku poškodeného zistené žiadne poranenia v zmysle kožných odrenín a krvných podliatin, ktoré by boli prítomné ak by došlo k útoku na oblasti krku tým spôsobom, že by došlo k jeho stláčaniu spredu alebo z boku. Popísaný mechanizmus zodpovedá poradeniu krku poškodeného vzhľadom ku skutočnosti, že pri vedení útoku na zadnú plochu krku nemusí dôjsť k vzniku poranení v zmysle krvných podliatin a kožných odrenín. Liečba poškodeného Jána G. bola vedená a riadená na traumatologickej ambulancii, neurologickej ambulancii, cievnej ambulancii a fyziatrickej ambulancii, pričom škrabance v oblasti tváre si vyžiadali dobu liečenia spojenú s práceneschopnosťou v trvaní 5 až 6 dní, poranenie krčnej chrbtice a pravej ruky si vyžiadali dobu liečenia spojenú s práceneschopnosťou v trvaní 38 až 40 dní. V súvislosti s tým, či podvrtnutie krčnej chrbtice malo vplyv na dĺžku liečenia znalec uviedol, poškodený Ján G. je osobou, ktorej poranenie vzniklo vo veku 63 rokov, kde pri vyšetrení na traumatologickej ambulancii dňa 18.4.2013 boli na krčnej chrbtici zistené chorobné zmeny, ktoré vznikali s vekom, pričom z medicínskeho hľadiska je možno pripustiť, že ak by šlo o mladšiu osobu, nemuselo by dôjsť k vzniku poranenia krčnej chrbtice v takom rozsahu ako bolo zistené u poškodeného. Je však možné predpokladať, že pri útoku vedenom na krk takýmto spôsobom by aj u osoby mladšej mohlo dôjsť k vzniku podvrtnutia a natiahnutia, ktoré by si mohli vyžadovať dobu liečenia v trvaní nad 7 dní. Na otázku obhajcu obžalovaného I., akými príznakmi sa podvrtnutie krčnej chrbtice stredne ťažkého stupňa u pacienta prejavuje znalec uviedol, že poškodenému I. G. bolo dňa 15.4.2013 vykonané vyšetrenie na traumatologickej ambulancii, kde ošetrujúca lekárka zistila poruchu pohybu krčnej chrbtice smerom do prava a RTG vyšetrením zistila vyrovnanie fyziologického zakrivenia krčnej chrbtice, tzv. krčnej ordózy, kde na základe týchto príznakov stanovila poškodenému počas liečby krčný golier, liek na uvoľnenie stiahnutého svalstva, telesné šetrenie sa, kľudový režim a kontrolu na chirurgickej ambulancii o 3 dni, kde pri stanovenej kontrole dňa 18.4.2013 bola u poškodeného objektívnym vyšetrením zistená mierna bolestivosť šije na dotyk s viaznutím do ramenných polôh, pričom poškodený bol následne ešte ošetrovaný pre uvedené ťažkosti na traumatologickej, cievnej a neurologickej ambulancii. Uvedené poranenie sa vo všeobecnosti prejavuje bolesťami krčnej chrbtice a ťažkosťami pri pohybe krkom. Takéto zranenie poškodeného I. aj keď k zraneniu došlo dňa 15.4.2013 v čase od 17:00 hod. - 17:30 hod. a do nemocnice sa dostavil v tento deň až o 23:00 hod. si nevyžadovalo okamžité vyšetrenie. Podvrtnutie krčnej chrbtice je diagnóza, ktorá je stanovená jednak na základe vyšetrenia rukami lekára, ktorý hodnotí pohyblivosť krčnej chrbtice a jednak na základe RTG vyšetrenia krčnej chrbtice. V danom prípade bola táto diagnóza stanovená na základe týchto diagnostických metód, pričom uvedené úrazové zmeny a ich diagnostika závisia na objektívnom vyšetrení pacienta zo strany lekára. Na otázku samosudcu či mohli chorobné zmeny, tzv. spondiózy skresliť výsledky poúrazovej diagnostiky, resp. po incidente znalec uviedol, že v tomto prípade, pri týchto spondiózach išlo o chorobné zmeny na chrbtici, ktoré sa týkajú platničiek. Ide o to, že pri spondiózach ide o chorobné zmeny platničiek, pri ktorých sa tratí medziplatničková tekutina, na základe čoho sa zmenšuje vzdialenosť medzi stavcami chrbtice a platničky už tak nedokážu tlmiť nárazy. Čiže diagnóza podvrtnutie krčnej chrbtice sa môže určiť ako u starého, tak i mladého pacienta a ak si lekár v tomto prípade dovolil určiť takúto diagnózu, zrejme predtým prihliadol na vek pacienta a aj tieto spondiózy. Pri podvrtnutí krčnej chrbtice netreba stále dávať krčný golier, v tomto prípade ho lekárka dala, čo znamená, že zrejme bola presvedčená o správnosti svojej diagnózy. Na otázku obžalovaného I. G. či mohlo mať skoršie zranenie - poškodenie chrbtice a opotrebovanie krčnej chrbtice vplyv na zranenie poškodeného I.., resp. na dobu liečby znalec uviedol, že v zdravotnej dokumentácii poškodeného pri vykonaní RTG vyšetrení neboli zistené také chronické chorobné zmeny, ktoré by jednoznačne viedli k záverom, že krčná chrbtica je tak poškodená, že akékoľvek aj minimálne násilie by spôsobilo vznik
jeho poranenia. V prípade invalidizácie poškodeného by sa podľa názoru znalca mali nachádzať v zdravotnej dokumentácii závery, ktoré by tento stav potvrdzovali, pred podaním znaleckého posudku mal znalec k dispozícii lekárske správy z vyšetrení poškodeného na traumatologickej ambulancii, cievnej, neurologickej a fyziatrickej ambulancii, kde podľa názoru znalca hlavne na fiziatrickej ambulancii by boli u poškodeného popisované okrem úrazových aj chronické chorobné zmeny, z ktorých by mohla prameniť invalidita poškodeného. Nič také v týchto správach u poškodeného nebolo. Na otázku samosudcu znalcovi, že v podkladoch na vypracovanie znaleckého posudku, ktoré vo svojom znaleckom posudku uviedol je okrem iného aj zápisnica o výsluchu svedka I. zo dňa 1.9.2013, z ktorej znalec citoval a v prípade, že by vôbec nevzal do úvahy túto výpoveď I. z 1.9.2013, ktorý v danom čase vypovedal v procesnom postavení svedka, či by jeho závery, t. j. odpovede znalca na všetky položene otázky v uznesení PZ boli iné znalec odpovedal, že výpoveď I.. nevysvetľuje žiadnym spôsobom mechanizmus vzniku zranení u poškodeného, znalec ju tam dal formálne ako vypovedala druhá strana, t.j. poškodený označený útočník a teda táto výpoveď nemala vplyv na vysvetlenie vzniku poranení a nemala žiaden vplyv na závery znalca a odpoveď znalca v závere znaleckého posudku na všetkých 7 policajtom položených otázok v uznesení o jeho pribratí do konania by nebola iná. Znalec poškodeného Jána G. vyšetril tesne pred vypracovaním znaleckého posudku, ktorý vypracoval dňa 27.9.2013 a vyšetrenie bolo okrem iných aspektov zamerané na prípadnú existenciu trvalých následkoch po úraze, ako aj ťažkostí súvisiacich s predmetným úrazom. V čase vyšetrenia poškodeného nezistil žiadne trvalé následky, ktoré by mohli súvisieť s predmetným úrazom. V dobe vyšetrenia poškodeného I.ž bol poškodený vyliečený. Takýto úraz sa lieči zhruba mesiac. Závery znaleckého posudku doba znalcom vykonaného fyzického vyšetrenia poškodeného od incidentu zo dňa 15.4.2013 nijako neovplyvnila, boli by rovnaké aj keby ho vyšetril na druhý deň po incidente. K podaniu znaleckého posudku bol znalcom prizvaný konzultant C. s ktorým konzultoval predovšetkým dobu liečenia uvedených poranení ako aj mechanizmus vzniku uvedených poranení a spôsob liečby poškodeného.
Zo znaleckého posudku Č.. XX/XXXX zo dňa 3.5.2014, súdnej znalkyne G., odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, z prípravného konania jeho prečítaním na hlavnom pojednávaní súd zistil, že poškodený I. G. je osobnosťou primerane štrukturovanou, psychopaticky nenarušenou, intelektovo priemerne disponovanou, s extravertnou sociálnou inklináciou, vo všeobecnosti povahovou skôr pokojný a umiernený typ, neagresívny, ale v exponovaných situáciách hlavne sa týkajúcich rodiny a vzťahov medzi členmi rodiny môže reagovať nekriticky, popudlivo, neuvážene, pod tlakom dlhodobých konfliktov, ktoré narúšanú vzťahy medzi členmi rodiny navzájom. Poškodený I. G. je vo všeobecnosti schopný správne vnímať okolie a prežité situácie, zapamätať si ich a následne ich adekvátne a neskreslene reprodukovať, netrpí somatickým alebo psychickým ochorením, ktoré by mu v tom objektívne bránilo. Osobnostné vlastnosti poškodeného JH. jeho psychické funkcie, intelektová úroveň zodpovedá priemeru jeho vekovej populácie, poškodený netrpí duševným alebo somatickým ochorením, ktoré by negatívnym spôsobom zasahovali do kognitívnych funkcií posudzovanej osoby a tak chorobne ovplyvňovali jeho vnímanie, myslenie a konanie. Povahovo je skôr pokojný typ, vo všeobecnosti neagresívny typ, jeho výpovede sú vo všeobecnosti použiteľné pre účely trestného konania. Poškodený I. je schopný rozpoznať pravdu od výmyslu, rozlíšiť spomienku od skutočnosti, je schopný pochopiť príčinné vzťahy a súvislosti a zorientovať sa v probléme, vo všeobecnosti nemá sklony ku konfabulácii - t.j. k vymýšľaniu si nepravdivých príbehov, ale pri popísaní okolností, ktoré sú predmetom trestného konania vypovedá v parciálnych častiach svojej výpovede nepresne, obsahovo odlišne, odporujúco, protirečivo čo znižuje jeho špecifickú vierohodnosť - výpoveď ku okolnostiam za akých došlo k posudzovanému trestnému činu (to sa týkalo len pokiaľ išlo o palicu, ktorú mal mať v ruke poškodený a ku ktorej malo dôjsť k recipročnému útoku na obžalovaného). Motívom sa javí osobná obrana. Poškodeného I.. vzťahy medzi členmi rodiny - jeho bratmi a ním, tiež jeho matkou a ostatnými súrodencami dlhodobo psychicky zaťažujú, vyvolávajú v ňom negatívne emócie, sú zdrojom napätia, nejasnosti okolo dedičského konania ich ešte viac prehĺbili a vyostrili, viedli k exponovaným situáciám, tak ako tomu bolo v inkriminovanom čase, čo zaťažovalo psychický život poškodeného, prejavilo sa to pocitom psychického napätia a úzkostno - subdepresívneho prežívania, je však predpoklad, že plynutím času a upokojením situácie v rodine budú tieto ťažkosti postupne slabnúť, miznúť, vyhasínať. Psychický stav poškodeného I. G. si v tomto čase nevyžaduje odbornú liečbu či intervenciu.
V prípravnom konaní bola vykonaná konfrontácia medzi obžalovaným I. konfronácia medzi obžalovaným I. a svedkom O. konfrontácie medzi poškodeným I. G. D.., a svedkom P. G., konfrontácie medzi D. Z obsahu priestupkového spisu Obvodného oddelenia PZ Hanušovce nad Topľou sp.zn. ORPZ -VT- OPP4-85/2013-P súd zistil, že vykonaným objasňovaním priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch na základe podaného oznámenia poškodeného I., z ktorého boli podozrivý JS. G. a C. G., D.., na základe záverečnej lekárskej správy, kde doba liečenia je 75 dní bola naplnená skutková podstata prečinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a na základe takto zistených skutočností bola podľa § 60 ods. 3 písm. c) zákona o priestupkoch vec odovzdaná k ďalšiemu šetreniu na Obvodné oddelenie PZ Hanušovce nad Topľou.
Výpovede všetkých svedkov na hlavnom pojednávaní v zásade neboli rozporné z ich výpoveďami v prípravnom konaní. Na svojich výpovediach zotrvali aj v rámci vykonaných konfrontácií v prípravnom konaní. Súd však pri hodnotení vierohodnosti výpovedí svedkov vzal do úvahy to, že išlo o dve skupiny svedkov, na jednej strane blízki príbuzní obžalovaného I. G. (Mária G.Á. D.., Mária G. ml., Tomáš G., G. G., K. D. rod. G.), t. j. jeho manželka a jeho deti; a na druhej strane syn a nevesta poškodeného Jána G.Á. (O. G. a C. G.). Svedkovia na oboch stranách vypovedali v zásade jednotne a vzájomne protichodne o obžalobnom skutkovom deji. Prítomní skutkového deja mali byť C.ia G. D.. a P.š G. - t. j. manželka a syn obžalovaného a O.. a C.a G. - t. j. syn a nevesta poškodeného I. G.. C.a G. D.. a P.. vypovedali, že nevideli žiadny útok ich otca obžalovaného na poškodeného I. G.. Naopak, O. G. tento útok videl a podrobne ho popísal ako na hlavnom pojednávaní, tak i v prípravnom konaní a C.a G. tento útok videla z auta, v ktorom sedela a čakala na manžela a svokra - poškodeného I. G.. Iní svedkovia neboli prítomní pri incidente.
Pri hodnotení vierohodností výpovedí všetkých svedkov vzal súd do úvahy blízky stupeň príbuzenstva na oboch stranách a u výpovede C. G. D.. aj to, že ako uvádzal poškodený Ján G. i ona ho mala napadnúť a poškriabať na tvári hoci to nebolo súčasťou obžalobného skutku. V rámci blízkeho stupňa príbuzenstvá mali všetci svedkovia tendenciu svojimi výpoveďami pomôcť svojim blízkym, na strane jednej obžalovanému a na strane druhej poškodenému.
Uvedené dôkazy - svedecké výpovede však v reťazci ďalších na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov jednoznačne preukazujú vinu obžalovaného zo spáchania skutku ako je popísaný v obžalobe.
Ide najmä o znalecký posudok znalca C. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia) č. 266/2013 jeho výpoveď v prípravnom konaní a jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní, ktorý ako v svojom znaleckom posudku, tak i vo svojej výpovedi jednoznačne popísal zranenia, ktoré mal utrpieť poškodený Ján G. a uviedol, že k nim nemohlo dôjsť inak, ako násilným útokom inou osobou a spôsobom ako bol popísaný v obžalobe. Zároveň špecifikoval dobu liečenia najťažšieho utrpeného zranenia poškodeného - podvrtnutia krčnej chrbtice na dobu 38 až 40 dní ako je uvedené v obžalobnom skutku. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní znalec na týchto svojich záveroch zotrval. Uviedol, že už bezprostredne po napadnutí dňa 15.4.2013 pri vyšetrení v ten istý deň lekár traumatologickej pohotovostnej služby FNsP J. A. Reimana v Prešove pri poúrazovom vyšetrení poškodeného konštatoval u poškodeného rovnaké zranenie ako je v skutku obžaloby - podvrtnutie krčnej chrbtice. Zároveň sa vyjadril, že ani chorobné zmeny na chrbtici poškodeného, ktoré zistil (tzv. spondiózy) nemohli a nemôžu mať vplyv na určenie diagnózy poškodeného po útoku obžalovaného - t.j. podvrtnutia krčnej chrbtice.
Nakoľko jedným z podkladov, z ktorých znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal bola výpoveď I. G. zo dňa 1.9.2013 v prípravnom konaní, kedy toho času obžalovaný ešte vystupoval v procesnom postavení svedka a jeho výpoveď preto pre ďalšie trestné konanie bola nepoužiteľná (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 1To/8/2016 z 18.10.2016) súd dotazoval znalca, či by jeho závery aj bez zohľadnenia tejto výpovede ako podkladu pre vypracovanie znaleckého posudku boli rovnaké. Znalec sa jednoznačne vyjadril, že áno.
Súd hodnotil aj vierohodnosť výpovede poškodeného I. G. v kontexte znaleckého posudku Č.. XX/XXXX zo dňa 3.5.2014, súdnej znalkyne PhDr. C. odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých. Tá sa síce vyjadrila, že v parciálnych častiach v prípravnom konaní vypovedal nepresne, obsahovo odlišne, odporujúco, protirečivo, čo znižuje jeho špecifickú vierohodnosť, avšak tieto závery znalkyne sa týkali iba jeho výpovede týkajúcej sa jeho útoku na obžalovaného, ktorý skutok je predmetom iného trestného konania. Pokiaľ išlo o popis skutkových okolností týkajúcich sa tohto skutku, znalkyňa v tomto protirečivosť, rozpornosť a sklony ku fabuláciám vo výpovedi poškodeného nenašla.
Podvrtnutie krčnej chrbtice, u ktorej jej doba liečenia najdlhšia podľa obžaloby, je zranenie, ktoré človek neutrpí ľudovo povedané „len tak“ a súd má zato, že poškodený Ján G. by si takéto zranenie nevymyslel a je aj potvrdené znaleckým dokazovaním. Súd v zásade nemá pochybnosti o tom, že zrejme došlo aj k recipročnému násilnému fyzickému útoku poškodeného na obžalovaného. Tento je však predmetom iného trestného konania, kde súd bude hodnotiť, či k naplneniu skutkových znakov trestného činu došlo. Predmetom tohto konania bol skutok popísaný v obžalobe. V tomto kontexte sa súd zaoberal aj otázkou či by pri konaní obžalovaného mohlo ísť o okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu spočívajúcu v nutnej obrane (§ 25 ods. 1 Tr.zák.), ale skutkové okolnosti jeho konania jednoznačne vylučujú možnosť takejto okolnosti. Z toho, že k jeho útoku na poškodeného došlo zozadu, kedy skočil od chrbta na krk poškodeného jednoznačne vyplýva, že nemohol odvracať priamo hroziaci alebo trvajúci fyzický útok na neho zo strany poškodeného.
Súd tak nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa obžalovaný dopustil skutku tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním objektívne i subjektívne naplnil všetky znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a tento prečin s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. spáchal na blízkej osobe, t.j. svojom bratovi.
Motívom konania obžalovaného bola animozita voči svojmu bratovi - poškodenému vyplývajúca s dedičského sporu po ich zosnulom otcovi.
Pri rozhodovaní o treste súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie jeho druhu a výmery. Obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, bol jediný raz súdne trestaný a to ešte v r. 1984, pričom sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. Preto súd prihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák.. Priťažujúce okolnosti súd nezistil.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného možno dosiahnuť uložením trestom odňatia slobody v trvaní jeden rok. Vzhľadom na osobu obžalovaného a na okolnosti prípadu má súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu nie je potrebný. Preto súd výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v dolnej zákonnej hranici, a to jeden rok.
Nakoľko si poškodený VŠZP v prípravnom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody vo výške nákladov za ošetrenie poškodeného, procesné strany uplatnili nárok a jeho výšku nerozporovali a súd o včasnosti uplatneného nároku a jeho výške pochybnosti nemal, súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. tento nárok poškodenému v uplatnenej výške, t.j. v sume 105,35 eur priznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.