Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-250-2013.pdf
PDF · 169.53 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/250/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: SPEDOS - Slovensko, spol. s r.o., IČO: 31708587, so sídlom Kamenná 2827/4, Žilina, zastúpený: Advokátska kancelária NIŽNÍK, spol. s r.o., IČO: 36601365, so sídlom: Kováčska 21, Košice, proti žalovanému: S - PROGRESS, s.r.o., IČO: 35733829, so sídlom Pod Rovnicami 41, Bratislava, zastúpený: JUDr. Rudolf Adamčík, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 50035592, so sídlom: Liptovská 2/A, Bratislava, o zaplatenie19.143,88 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9.703,20 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9.703,20 € od 15.07.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.07.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 19.143,88 € s príslušenstvom, ako aj nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.04.2012 bola medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom uzavretá podľa § 536 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) Zmluva o dielo č. B predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zhotoviť dielo špecifikované v Cenovej ponuke č. B zo dňa 24.04.2012, ktorá je prílohou Zmluvy o dielo. Predmetom tejto Zmluvy o dielo bolo zhotovenie diela na dohodnutom mieste plnenia „Letisko M. R. Štefánika, Pasové prepážky C a C Bratislava“ a záväzok žalovaného dielo prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu diela. Prílohou a zároveň neoddeliteľnou súčasťou uvedenej Zmluvy o dielo sú aj Obchodné podmienky žalobcu zo dňa 30.04.2012. V zmysle platobných podmienok Zmluvy o dielo sa žalovaný zaviazal uhradiť zálohu vo výške 1.740,- € na základe zálohovej faktúry do 5 kalendárnych dní od vystavenia faktúry. Uvedená záloha bola žalovanému vyúčtovaná zálohovou faktúrou č. D VS: XXXXX zo dňa 04.05.2012, s lehotou splatnosti do dňa 09.05.2012. Žalovaný však uvedenú zálohu v lehote splatnosti neuhradil.
Podľa ust. bodu 4. Obchodných podmienok, ktoré sú prílohou a neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o dielo, sa objednávateľ a zhotoviteľ dohodli, že „pokiaľ objednávateľ nezaplatí zálohovú faktúru ani v dodatočnej lehote do 30 dní od lehoty splatnosti, jedná sa o podstatné porušenie zmluvy a zhotoviteľ je oprávnený od zmluvy o dielo jednostranne odstúpiť. Objednávateľ a zhotoviteľ sa dohodli, že v tomto prípade je oprávnený zhotoviteľ vyúčtovať objednávateľovi zmluvnú pokutu, ktorá je stanovená dohodou zmluvných strán vo výške 10 % z hodnoty diela. Zmluvná pokuta je splatná v okamžiku porušenia záväzku zo strany objednávateľa. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Zhotoviteľ je oprávnený vyúčtovať objednávateľovi rozpracovanú výrobu v prípade, že došlo k rozpracovaniu zákazky.“ Vzhľadom na to, že zálohová faktúra nebola zo strany žalovaného uhradená ani v dodatočnej lehote do 30 dní odo dňa jej splatnosti, z dôvodu podstatného porušenia zmluvy žalobca v zmysle ust. bodu 4. Obchodných podmienok odstúpil od Zmluvy o dielo listom zo dňa 15.04.2013.
V zmysle ust. bodu 4. Obchodných podmienok v prípade odstúpenia od zmluvy je žalobca ako zhotoviteľ oprávnený vyúčtovať žalovanému ako objednávateľovi zmluvnú pokutu stanovenú vo výške 10 % z hodnoty diela (t.j. zo sumy 17.403,53 €), tým však nie je dotknuté právo žalobcu na náhradu škody. V zmysle uvedeného ustanovenia je žalobca zároveň oprávnený vyúčtovať žalovanému aj rozpracovanú výrobu, v prípade že došlo k rozpracovaniu zákazky.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný niekoľko dní pred stanoveným termínom realizácie predmetného diela oznámil žalobcovi, že zo strany investora stavby prišla požiadavka, aby zhotoviteľom diela bola iná spoločnosť, v čase oznámenia tejto skutočnosti žalovaným boli výrobky potrebné na zhotovenie diela už vyrobené. Keďže sa jednalo o špecifické výroby, ich výrobu žalobca objednal a zabezpečil spoločnosťou SPEDOS P. a.s., so sídlom S. XXX, K. nad A., Valašské Meziříčí, Česká republika. Žalobcovi boli uvedené špecifické výrobky vyúčtované faktúrou č. H.-XXX/XXXX, VS: XXXXXXX zo dňa 28.03.2013.v sume vo výške 8.086,- € bez DPH (9.703,20 € s DPH). Žalobcovi tak vznikli preukázateľné náklady rozpracovanej výroby v uvedenej výške, keďže nepochybne došlo k rozpracovaniu zákazky.
Na základe vyššie uvedených skutočností v zmysle ust. bodu 4. Obchodných podmienok žalobca vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 1.740,35, € ako aj náklady rozpracovanej výroby v preukázateľnej výške 9.703,20 € s DPH faktúrou č. FV-XX-X/XXXX, VS: 14871 zo dňa XX.XX.XXXX, s lehotou splatnosti do dňa 30.04.2013. Žalovaný bol k úhrade uvedenej faktúry v celkovej výške 11.443,55 € vyzvaný žalobcom listom zo dňa 15.04.2013. K úhrade zmluvnej pokuty, ako aj nákladov rozpracovanej výroby zo strany žalovaného v lehote splatnosti nedošlo.
Vzhľadom na vyššie uvedené je žalobca toho názoru, že z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou zálohovej faktúry nebolo žalobcovi umožnené riadne zhotoviť dielo, na vykonanie ktorého sa zmluvne zaviazal, a bol nútený v zmysle Obchodných podmienok od Zmluvy o dielo odstúpiť. V dôsledku tohto porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného vznikla žalobcovi škoda v preukázateľnej výške 9.703,20 € s DPH, predstavujúca náklady rozpracovanej výroby. Žalobca je presvedčený, že uvedená škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného, a preto v zmysle § 373 Obchodného zákonníka je žalovaný povinný tým spôsobenú škodu nahradiť žalobcovi.
Žalobca si voči žalovanému uplatňuje jednak náhradu skutočnej škody ako majetkovej ujmy spočívajúcej v zmenšení jeho majetkového stavu, predstavujúcej náklady na výrobu výrobkov, a zároveň v zmysle § 379 Obchodného zákonníka si žalobca uplatňuje aj náhradu ušlého zisku. Podľa žalobcu pri pravidelnom behu vecí, nebyť protiprávneho konania žalovaného, by žalobca mohol dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania žalovaného. Žalobca preto požaduje okrem náhrady škody aj ušlý zisk vo výške 7.700,33 €, ktorý by bol žalobca dosiahol pri riadnom plnení zo Zmluvy o dielo, ak by nedošlo k protiprávnemu konaniu žalovaného, spočívajúcemu v odmietnutí plnenia, ako aj neposkytnutím spolupôsobenia na riadne uskutočnenie plnenia zo Zmluvy o dielo. Požadovaný ušlý zisk vo výške 7.700,33 € predstavuje rozdiel medzi cenou diela určenou v zmysle Zmluvy o dielo vo výške 17.403,53 € s DPH a nákladov za materiál na zhotovenie diela vo výške 9.703,20 € s DPH, vyúčtovaných spoločnosťou B. P. a.s. faktúrou č. H.-XXX/XXXX, VS: XXXXXXX zo dňa 28.03.2013.
Žalovaný bol na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 1.740,35 €, nákladov rozpracovanej výroby vo výške 9.703,20 €, ako aj ušlého zisku vo výške 7.700,33 €, t.j. pohľadávky v celkovej výške 19.143,88 €, vyzvaný právnym zástupcom žalobcu v lehote piatich dní odo dňa doručenia písomnej výzvy - pokusu o zmier zo dňa 16.05.2013. Pohľadávka žalobcu však zo strany žalovaného nebola uhradená.
Žalobca preto požaduje od žalovaného zaplatenie peňažnej sumy spolu vo výške 19.143,88 €, ako aj zaplatenie zákonných úrokov z omeškania a náhradu trov konania.
2. Na preukázanie svojich žalobných tvrdení žalobca v rámci procesného útoku predložil nasledovné listinné dôkazy: Zmluvu o dielo č. B Obchodné podmienky B. - B., spol. s r.o., Cenovú ponuku č. B zálohovú faktúru č. D odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa 15.04.2013, faktúru č. H.-XXX/XXXX, faktúru č. H a pokus o zmier zo dňa 16.05.2013.
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 36Rob/301/2013-34 zo dňa 15.08.2013, proti ktorému žalovaný podal včas odôvodnený odpor, čím došlo zo zákona k zrušeniu predmetného platobného rozkazu. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobca bol písomne informovaný o rozviazaní zmluvy o dielo pre nesplnenie podmienok, o čom má žalovaný písomnú dokumentáciu. Žalovaný v plnom rozsahu odmietol akúkoľvek oprávnenosť požiadaviek žalobcu. Žalovaný k písomnému odporu nepriložil žiadne listinné dôkazy.
4. Podaním doručeným súdu dňa 08.10.2013 sa žalobca na výzvu súdu vyjadril k odporu žalovaného, pričom uviedol, že žalobca ako zhotoviteľ diela bol niekoľko dní pred stanoveným termínom realizácie diela žalovaným informovaný, že zo strany generálneho zhotoviteľa stavby (spoločnosti ZIPP) prišla požiadavka, aby zhotoviteľom bol niekto iný ako žalobca. O tejto skutočnosti mal žalovaný vedomosť už dňa 04.05.2012, pričom dňa 11.05.2012 mu bola oznámená aj konkrétna spoločnosť, ktorá napriek platne uzatvorenej Zmluve o dielo mala byť podľa generálneho zhotoviteľa vykonávateľom predmetného diela. Uvedené žalovaný uviedol aj vo svojom liste „Odstúpenie od zmluvy - odpoveď“ zo dňa 20.05.2013. Žalovaný v tomto liste zároveň potvrdil, že z uvedených dôvodov nedošlo z jeho strany k úhrade zálohy, ktorú mu žalobca vyúčtoval faktúrou č. ZL12-3/2012, VS: XXXXX zo dňa 04.05.2012 vo výške 1.740,- €, splatnej dňa 09.05.2012, čím zo strany žalovaného evidentne došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, na splnenie ktorej sa zaviazal Zmluvou o dielo v zmysle dohodnutých platobných podmienok. Napriek tomu, že žalovaný mal o uvedenej skutočnosti vedomosť už dňa 04.05.2012, resp. dňa 11.05.2012, žalovaný ju predbežne oznámil telefonicky zástupcom žalobcu až dňa 17.05.2012, pričom túto skutočnosť žalovaný žalobcovi potvrdil až na osobnom stretnutí dňa 18.05.2012 na R. M. R. M. v Bratislave. Na tomto stretnutí žalobca zároveň oznámil žalovanému jednak stav rozpracovanosti zákazky, ako aj hodnotu rozpracovanej výroby. V rovnakom čase ako bol žalobca oboznámený s touto skutočnosťou, vo výrobe už prebiehalo balenie hotových výrobkov a ich expedícia z výroby, keďže v nasledujúcom týždni, t.j. ku dňu 25.05.2012 bol stanovený termín realizácie diela v súlade so Zmluvou o dielo a Cenovou ponukou tvoriacou prílohu č. 1 k Zmluve o dielo. V rovnaký deň, to znamená dňa 18.05.2012, žalobca od žalovaného obdržal e-mail, ktorým mal žalovaný v úmysle odstúpiť od predmetnej Zmluvy o dielo. V zmysle § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Podľa žalobcu je preto odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného neplatné, keďže nebol daný zmluvný ani zákonný dôvod, ktorý by žalovaného oprávňoval od Zmluvy o dielo odstúpiť. V uvedenom e-maile žalovaný svoj úmysel odstúpiť od predmetnej zmluvy odôvodnil len nutnosťou rozviazať uzavretú Zmluvu o dielo na základe pokynu hlavného zhotoviteľa stavby, pričom tu nebol žiaden iný dôvod, ktorý by žalovaného oprávňoval od Zmluvy o dielo odstúpiť. Žalobca teda nebol zo strany žalovaného písomne informovaný o rozviazaní Zmluvy o dielo pre nesplnenie podmienok, tak ako to uvádza v odpore. Toto vyjadrenie žalovaného sa preto nezakladá na pravde a žalovaný toto svoje vyjadrenie zároveň nepotvrdil žiadnymi dôkazmi. O stave rozpracovanosti zákazky bol žalovaný informovaný jednak okamžite po telefonickom oznámení žalovaným dňa 17.05.2012, kedy mu bolo zo strany žalobcu oznámené, že vo výrobe prebieha balenie hotových výrobkov a ich expedícia z výroby. Žalovaný bol informovaný o stave zákazky rovnako aj na osobnom stretnutí dňa 18.05.2012, pričom hodnota rozpracovanej výroby mu bola oznámená ako na osobnom stretnutí, tak aj emailom zo dňa 21.05.2012. Na uvedený e-mail už žalovaný následne nereagoval.
5. Žalobca ku svojmu písomnému podaniu predložil nasledovné listinné dôkazy: Odstúpenie od zmluvy
- odpoveď zo dňa 20.05.2013, e-mailovú správu zo dňa 18.05.2012 od J.. J. H., obchodného riaditeľa žalovaného, adresovanú J.. V. K., zamestnancovi žalobcu a e-mailovú správu zo dňa 21.05.2012 od J.. V. K. adresovanú J.. J. H..
6. Na pojednávaní dňa 30.04.2014 žalobca zotrval na podanej žalobe. Žalovaný uviedol, že žalobu navrhuje zamietnuť ako neodôvodnenú, keďže so žalobcom nie je v žiadnom záväzkovom vzťahu, strany spolu nemali riadne uzavretú žiadnu zmluvu. Za žalovaného môžu konať dvaja konatelia spoločne, tak ako je to uvedené aj v obchodnom registri. Dvaja konatelia žalovaného so žalobcom žiadnu zmluvu neuzatvorili. Žalobcom predloženú zmluvu žalovaný nepovažuje za platne uzavretú zmluvu, jednalo sa o žalobcom predložený návrh na budúcu zmluvu, k uzavretiu ktorej následne nedošlo.
7. V podaní doručenom súdu dňa 06.06.2014 žalobca odmietol tvrdenia žalovaného z ostatného pojednávania. Požiadavka na zhotovenie predmetného diela žalobcom prišla zo strany samotného žalovaného, ktorý požiadal žalobcu o predloženie cenovej ponuky. Žalovanému bola emailom zo dňa 21.04.2012 predložená cenová ponuka, pričom emailom zo dňa 26.04.2012 bol žalovanému predložený aj návrh Zmluvy o dielo vrátane Obchodných podmienok. Následne pri rokovaní o podmienkach zmluvy žalobca emailom zo dňa 27.04.2012 potvrdil termíny realizácie diela a požiadal žalovaného o podanie pripomienok k zaslanému návrhu zmluvy, pričom dané termíny realizácie diela boli takto upravené aj v samotnej zmluve o dielo. Po dohode na zmluvných podmienkach bol návrh Zmluvy o dielo spolu s prílohami zo strany žalobcu zaslaný aj Ing. B. (konateľovi žalovaného). Po schválení znenia zmluvy z jeho strany zamestnanec žalobcu, ktorý mal uvedenú zákazku na starosti, osobne doručil predmetnú Zmluvu dielo v dvoch vyhotoveniach na recepciu spoločnosti žalovaného, pričom po informácii J.. B. o jej podpísaní následne vyzdvihol jedno vyhotovenie zmluvy. Druhé vyhotovenie zmluvy tak ostalo žalovanému. Zo strany žalovaného bola Zmluva o dielo potvrdená pečiatkou a podpisom Ing. M. B. ako konateľa žalovaného. Žalobca je preto toho názoru, že návrh zmluvy bol zo strany žalovaného prijatý, pričom neplatnosť uzatvorenia zmluvy, ktorú žalovaný namieta, spôsobil samotný konateľ žalovaného tým, že predmetnú Zmluvu o dielo podpísal ako konateľ samostatne napriek tomu, že si bol vedomý, že v mene žalovaného je ako konateľ povinný konať spoločne s ďalším konateľom. Takéto konanie konateľa žalovaného je nepochybne v rozpore s právnymi predpismi ako aj dobrými mravmi. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), v zmysle ktorého neplatnosti právneho úkonu sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Podľa žalobcu je nesporné, že nedostatok v podpisovaní Zmluvy o dielo je len na strane žalovaného, ten preto nie je osobou oprávnenou dovolávať sa neplatnosti tohto právneho úkonu.
Ak by aj súd dospel k záveru, že predmetná písomná zmluva o dielo nebola uzatvorená platne, je žalobca toho názoru, že zo strany žalovaného došlo k prijatiu návrhu zmluvy a tak k uzatvoreniu Zmluvy o dielo, keďže tu bola vôľa žalovaného uzavrieť takúto zmluvu, pričom to preukazuje aj následné správanie odporcu. Medzi účastníkmi nepochybne došlo k dohode na predmete zmluvy - konkrétneho diela, cene diela, mieste zhotovenia diela, ako aj termíne plnenia. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na konanie žalovaného po uzavretí zmluvy, ako aj na jeho vyjadrenia, v ktorých žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal písomné uzavretie predmetnej Zmluvy o dielo. Žalobca poukázal tiež na to, že konateľ žalovaného v mene žalovaného podpisoval samostatne aj iné zmluvy o dielo so žalobcom, na základe ktorých žalobca riadne uskutočnil plnenia - zhotovil diela, za ktoré mu žalovaný do dnešného dňa nezaplatil (a žalobca sa domáha ich zaplatenia v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 36Rob/486/2013). Zo strany žalovaného teda ide o špekulatívnu snahu vyhnúť sa zodpovednosti za spôsobenú škodu dovolávaním sa neplatnosti Zmluvy o dielo.
8. Žalobca ku svojmu písomnému podaniu predložil nasledovné listinné dôkazy: e-mailovú komunikáciu medzi J.. J. H. a J.. V. K. v období od 16.04.2012 do 26.04.2012, e-mailovú správu zo dňa 27.04.2012 od J.. V. K. adresovanú J.. J. H., e-mailovú správu zo dňa 30.04.2012 od J.. V. K. adresovanú J.. B., zmluvu o dielo č. B zo dňa 07.06.2012, zmluvu o dielo č. B zo dňa 21.08.2012, zmluvu o dielo č. B zo dňa 17.09.2012 a zmluvu o dielo č. B zo dňa 01.10.2012.
9. Na pojednávaní dňa 07.04.2017 sporové strany zotrvali na svojich doterajších stanoviskách. Žalobca súdu krátkou cestou doručil kópiu plnomocenstva zo dňa 01.04.2010, ktorým žalobca splnomocnil svojho zamestnanca Viliama K. (ktorý za žalobcu podpísal predmetnú Zmluvu o dielo) na uzatváranie a podpisovanie obchodných zmlúv v rozsahu plnenia do výšky 35.000,- €. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že predmetnú Zmluvu o dielo nepovažuje za riadne uzavretú, konateľ žalovaného Ing. B. síce túto zmluvu parafoval, ale za žalovaného konajú vždy dvaja konatelia, pričom na predmetnej Zmluve absentuje podpis druhého konateľa a tento nie je uvedený ani v záhlaví zmluvy. K osobe M. K., ktorý podpísal zmluvu za žalobcu, žalovaný uviedol, že táto osoba nie je konateľom žalobcu, pričom až na pojednávaní bolo žalovanému doručené plnomocenstvo žalobcu na uvedeného p. K..
10. V podaní doručenom súdu dňa 26.04.2017 žalovaný uviedol, že žalovaný nikdy nepodpísal Zmluvu o dielo so žalobcom na predmet zákazky: R. M. R. M.. V uvedenom návrhu Zmluvy o dielo sa okrem iného v časti Termín plnenia uvádza, že „Termín plnenia je stanovený zmluvou, pričom termín plnenia sa posunuje o toľko dní, o koľko je objednávateľ v predĺžení s úhradou zálohovej faktúry“. Žalovaný žiadnu zálohovú faktúru neuhradil, nemal na to ani dôvod, pretože išlo iba o návrh Zmluvy o dielo. Ak by išlo o riadnu Zmluvu o dielo, žalobca by nikdy nezačal výrobu, a to aj z ďalšieho dôvodu, a síce že priestor pre realizáciu na letisku si žalobca išiel pozrieť až po doručení návrhu Zmluvy o dielo. Každá spoločnosť, ktorá sa pripravuje na realizáciu diela, si pred uzatvorením Zmluvy o dielo detailne pozrie priestor a zaujíma sa o podmienky a situáciu, ktorá je na stavbe.
11. V podaní doručenom súdu dňa 28.04.2017 žalobca zrekapituloval skutkový stav zo svojich doterajších vyjadrení (tvrdení), nad rámec ktorých uviedol, že dňa 08.05.2012 zaslal zamestnanec žalovaného Ing. H. (obchodný riaditeľ) zamestnancovi žalobcu Ing. K. e-mail „Požiadavka odovzdania dokumentácie ku kolaudácii - C. letiska M. R. Š. - 2. etapa“, v ktorom požiadal žalobcu o zaslanie podkladov ku kolaudácii.
12. Žalobca ku svojmu písomnému podaniu predložil nasledovné listinné dôkazy: objednávku č. ODA- XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenie o prijatí platby - zaplatení faktúry č. H.-XXX/XXXX zo dňa 06.04.2017, fotografiu so škatuľami s označením „W W. - C R. BA“, e-mailovú správu zo dňa 08.05.2012 od J.. J. H. adresovanú J.. V. K..
13. Po prednese záverečných rečí a skončení dokazovania žalovaný súdu dňa 12.07.2017 doručil písomné podanie označené ako doplnenie záverečnej reči žalovaného. Súd na toto písomné podanie, resp. na prostriedky procesnej obrany v ňom uplatnené neprihliadal, pretože boli uplatnené po vyhlásení uznesenia, ktorým sa skončilo dokazovanie, čo je v zmysle § 154 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) neprípustné (zákonná koncentrácia konania).
14. Na pojednávaní dňa 21.06.2017 sporové strany v rámci záverečných rečí v plnom rozsahu zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach a odkázali na svoje doterajšie písomné vyjadrenia. Žalobca v rámci záverečnej reči navrhol, aby súd v plnom rozsahu vyhovel žalobe, žalovaný naopak navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
15. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, ako aj výsluchom svedkov J.. V. K., M. K. a J.. J. H.. Strany sporu zhodne uviedli, že sú im všetky listiny obsiahnuté v spise známe a že ich obsah nerozporujú.
16. Svedok J.. V. K. na pojednávaní dňa 07.04.2017 uviedol, že je zamestnanec žalobcu na pozícii samostatný obchodník, ktorý zároveň vykonáva realizácie stavieb. V tomto prípade bol realizátorom zákazky. Bol kontaktovaný zástupcom žalovaného J.. H.. Ten mu poslal podklady k tej zákazke, svedok vypracoval cenovú ponuku, ktorú posielal e-mailom. Komunikovali spolu telefonicky a e-mailom. Ponuka ich (žalovaného) zaujala, preto pristúpili (žalobca) k návrhu zmluvných podmienok. Svedok vypracoval návrh zmluvy o dielo aj s prílohami, ktoré zaslal k nahliadnutiu a doplneniu e-mailom J.. H. a J.. B.. Následne po akceptácii, ktorá prebehla, bola zmluva vytlačená aj s prílohami v dvoch vyhotoveniach a podpísaná splnomocnencom žalobcu p. K.. Svedok osobne tieto vyhotovenia doniesol do spoločnosti žalovaného, kde ich podpísal J.. B. a jedno vyhotovenie dostali späť. Svedok parafoval každý list a p. K. podpisoval samotnú zmluvu.
Následne prebehlo stretnutie na letisku - svedok ako realizátor s J.. H., boli si pozrieť predchádzajúce podobné realizácie, aby si potvrdili to, že sú schopní dodať toto dielo, ktoré zodpovedalo daným podkladom a pozreli si priestor, kde nebolo nič, bol to holý priestor. Na základe podkladov a ich potvrdenia, že sú schopní toto realizovať, svedok zadal výrobky do výroby. Ako prebieha výroba, tak J.. H. priebežne od svedka žiadal doplňujúce podklady - certifikáty, vyhlásenia o zhode, technické listy. Dopredu sa chystal (J.. H.) na kolaudáciu diela, preto boli tieto podklady posielané popredu. Týždeň pred plánovanou montážou je u žalobcu zvykom urobiť obhliadku miesta montáže, tzv. stav pripravenosti, kvôli čomu svedok J.. H. telefonicky kontaktoval. Vtedy mu položil otázku, že ako sú na tom s výrobou, niečo v tom zmysle, či už to majú skompletizované, na čo mu svedok odpovedal, že keďže budúci týždeň majú montovať, tak výrobky budú v pokročilom štádiu rozpracovanosti. Po ukončení telefonátu svedok volal majstrovi do výroby, ktorý mu potvrdil, že výrobky sa balia, ukončuje sa ich výroba. Túto informáciu svedok J.. H. zavolal behom pár minút naspäť. Uvedený rozhovor s J.. H. bol týždeň pred plánovanou montážou. Následne, keďže komunikácia bola „čudná“, keď riešili (žalovaný) niečo okolo rozpracovanosti, stretli sa priamo na letisku, bol tam svedok aj p. K., keďže svedok p. K. o predmetnom vývoji informoval. Na letisku ich J.. H. informoval o nejakom stave, ktorý nevedel presne definovať, povedal, že nevie, či sa to nebude musieť nejako zrušiť, pretože jednajú s generálnym dodávateľom o tom, že tam musí byť iný dodávateľ. V tom čase takisto žiadal, aby kalkulovali tú rozpracovanosť, aby to vedel voči svojim obchodným partnerom, zrejme gen. dodávateľovi vyjednať. V ďalších dňoch prebiehala komunikácia len v zmysle rozpracovanosti a kalkulácie, boli vedené rozhovory o alternatívach odobratia hotových výrobkov bez montáže alebo likvidácie výrobkov, keďže teda od J.. H. prišiel e-mail, v ktorom napísal, že od zákazky odstupujú. Spolu s p. K. svedok v ďalších dňoch absolvovali stretnutie s J.. B. aj J.. H. v sídle žalovaného, a to kvôli dojednaniu ďalšieho postupu, pričom na tomto stretnutí ich J.. B. informoval, že má nejaké projekty, kde bude možné tieto výrobky použiť. Následne boli realizované ďalšie zákazky pre žalovaného, kde sa však nepodarilo tieto dané výrobky použiť. Následne komunikácia ohľadom výrobkov skončila a pokračovala len vo forme vyžiadania si nákladov, čo vyústilo do začatia tohto sporu.
Zo strany J.. B. neboli predložené žiadne pripomienky alebo návrhy na doplnenie predmetnej Zmluvy o dielo. Prípravu zmluvy vrátane hlavičky zabezpečoval svedok. Zo strany žalovaného v čase, keď bol informovaný o stave rozpracovanosti, neboli vznesené žiadne výhrady voči platnosti zmluvy.
17. Svedok M. K. na pojednávaní dňa 07.04.2017 uviedol, že je zamestnancom žalobcu. K predmetnej veci sa dostal tak, že bol nadriadený J.. K., ktorý si túto zákazku vybavil svojou cestou a ktorý mal oprávnenie podpisovať zmluvy do istej hodnoty, táto zákazka túto sumu prevyšovala, tak ju na základe plnomocenstva od zamestnávateľa podpisoval svedok. Ďalej sa k tomu dostal pár dní pred plánovanou montážou s tým, že sa J.. K. a J.. H. stretli na letisku v čase, keď si chceli skontrolovať stavebnú pripravenosť. V tom čase sa dozvedeli, že je tu nejaký problém a nemôžu montovať. Na základe tejto informácie si dohodli stretnutie s J.. B., aby si dohodli ďalší postup. Na stretnutí im bolo vysvetlené, že nie je možné použiť ich výrobky na uvedenú zákazku, následne začali rozmýšľať ako to vyriešiť. Zo strany objednávateľa (žalovaného) prišiel návrh, že má rozpracované ďalšie 2-3 projekty, kde by bolo možné použiť ich výrobky s tým, že im ukázal aj výkresy týchto projektov, na ktorých sa začali dohadovať v zmysle, že žalovaný prispôsobí ten projekt tomu, aby tam tieto výrobky mohli použiť. Následne sa rozbehla ďalšia spolupráca vo forme ďalších objednávok, na ktorých ale nemohli použiť ani jeden z vyrobených výrobkov. Keď prešla nejaká doba a výrobky stále stáli na sklade, tak sa opäť prihlásili u žalovaného, výsledkom čoho je toto súdne konanie.
Zo strany J.. B. im neboli adresované žiadne výhrady alebo pripomienky k samotnej existencii predmetnej Zmluvy o dielo, keďže riešili nové projekty, konkrétne počty ich výrobkov, ktoré sa tam majú použiť. Projektované výrobky menili tak, aby sa dali použiť tie už vyrobené výrobky. Snažili sa nájsť odbyt pre tieto výrobky.
18. Svedok J.. J. H. na pojednávaní dňa 21.06.2017 uviedol, že je zamestnancom žalovaného v pozícii technického realizátora. Majú za sebou veľmi veľa úspešných projektov. Čo sa týka predmetného sporu, pred pár rokmi zrealizovali projekt na Letisku 1 pre generálneho dodávateľa ZIPP a podobne v roku 2012 realizovali aj Letisko 2. Keď boli úspešní a stali sa zhotoviteľom stolárskych výrobkov na Letisko 2, tak hľadali poddodávateľa na posuvné brány. Medzi inými oslovili aj žalobcu, od ktorého dostali isté podklady, konkrétne to bol návrh zmluvy, cenová ponuka, obchodné podmienky. Svedok podotkol, že je technický pracovník, ktorý nie je oprávnený konať za žalovaného. V štádiu, keď zvažovali uzavretie zmluvy, keď rokovali o cenovej ponuke a návrhu Zmluvy o dielo, došiel im e-mail od ich objednávateľa - spoločnosti Hornex, ktorý ich dôrazne upozornil, že žalobca nemôže byť dodávateľom posuvných brán z hľadiska uplatnenia si záruk iným zhotoviteľom, a to aj napriek tomu, že vedeli, že chcú pristúpiť k uzavretiu zmluvy a že rokujú o dodávke so žalobcom. Partnerom svedka bol J.. K., ktorého okamžite o tomto informoval, hovorili o tom telefonicky, určite osobne a aj e-mailom. Svedok určite e-mailom z toho obdobia požiadal J.. K., aby mu predložil nejaký stav prípravy z ich strany, možno stav rozpracovanosti, aj keď zmluva uzavretá nebola, pri týchto realizáciách sa zhotovitelia pripravujú dopredu. Svedok je toho názoru, že rozpracovanosť u žalobcu nebola žiadna. Podľa svedka chcel žalobca iba niečo predstierať a takýmto spôsobom získať možné finančné prostriedky.
Ohľadom prípravy diela žalobcom, kedy dostali od žalobcu podklady, svedok uviedol, že to bolo v apríli 2012, pričom 10.05.2012, resp. začiatkom mája 2012 im spoločnosť Hornex oznámila, že žalobca nemôže byť dodávateľom.
19. Z obchodné registra súd zistil, že v mene žalovaného konatelia konajú kolektívne - spoločne. Konatelia menom žalovaného podpisujú spoločne, len takéto podpisovanie je menom spoločnosti záväzné.
20. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Zamestnanec žalovaného J.. H. (v tom čase v pozícii obchodného riaditeľa) najprv telefonicky a následne e-mailom zo dňa 16.04.2012 (č.l. 66) požiadal žalobcu o „urgentné spracovanie cenovej ponuky“ na posuvné dvere - samostatne ku položke č. T101 a č. C Poverený zamestnanec žalobcu J.. K. následne e-mailom zo dňa 21.04.2012 (č.l. 65) zaslal J.. H. cenovú ponuku, následne e-mailom zo dňa 26.04.2012 (č.l. 65-67) mu opakovane zaslal cenovú ponuku, ako aj návrh zmluvy o dielo, obchodné podmienky a iné dokumenty. Dňa 27.04.2012 mu zaslal e-mail (č.l. 68), v ktorom mu potvrdil termíny dodania diela (č. T101 v termíne 20.06.2012 - 30.06.2012 a č. T301 v termíne 23.05.2012-25.05.2012) a v ktorom uviedol, že položky na časť diela č. T301 je potrebné zadať do výroby začiatkom budúceho týždňa, teda v týždni od 30.04.2012; zároveň ho požiadal o pripomienkovanie zaslaného návrhu zmluvných podmienok. E- mailom zo dňa 30.04.2012 (č.l. 69) J.. K. zaslal J.. B. a J.. H. návrh zmluvy o dielo spolu s prílohami s tým, že po ich schválení im ich predloží k podpisu; zároveň sa ich opýtal, či sa u nich môže zastaviť ešte v ten deň o 14.00 hod. Ešte v ten deň návrh zmluvy o dielo (a rovnako aj obchodné podmienky) podpísal za žalobcu poverený zamestnanec M. K., následne J.. K. zaniesol tento návrh zmluvy o dielo osobne žalovanému. Tu zmluvu o dielo (a rovnako aj obchodné podmienky) podpísal konateľ žalovaného J.. B. (č.l. 12 a 13). Dňa 08.05.2012 zaslal J.. H. J.. K. e-mail „Požiadavka odovzdania dokumentácie ku kolaudácii - Terminál R. M. R. Š. - 2. etapa“ (č.l. XXX), v ktorom požiadal žalobcu o zaslanie dokladov potrebných na kolaudáciu.
Žalobca objednal dodanie jednotlivých dielov, ktoré mali byť použité pri realizácii diela, u svojho dodávateľa B. P. a.s., a to objednávkou č. Y.-XX/XXXX zo dňa 09.05.2012 (č.l. 115). Dodávateľ žalobcu žalobcovi predmetné diely dodal, pričom mu za túto dodávku vystavil faktúru č. H.-XXX/XXXX zo dňa 27.05.2013 (č.l. 116) na sumu 8.086,- € bez DPH (9.703,20 € s DPH). Žalobca túto sumu uhradil dňa 15.07.2013, čo potvrdzuje potvrdenie dodávateľa žalobcu o prijatí platby zo dňa 06.04.2017 (č.l. 117). Žalovaný žiadnu z uvedených skutočností a z uvedených listín výslovne nepoprel ani nespochybnil, preto súd uvedené skutkové tvrdenia považuje za nesporné v súlade s § 151 ods. 1 CSP.
Dňa 17.05.2012 telefonicky a dňa 18.05.2012 o 15:13 hod. (v piatok) e-mailom (č.l. 46) Ing. H. informoval Ing. K., že „z pokynu zástupcu hlavného zhotoviteľa stavby Rekonštrukcia a dostavba terminálu letiska M. R. Štefánika - spoločnosti ZIPP sme nútení rozviazať s Vašou spoločnosťou uzavretú zmluvu o dielo na dodávku a montáž automatických posuvných dverí, napriek tomu, že naši obchodní partneri boli o podstatných skutočnostiach informovaní“. Ing. H. v tomto e-maile ďalej uviedol nasledovné: „Súčasne som Vás poprosil, aby ste našej spoločnosti predložili stav rozpracovanosti časti Vášho diela. Neurobili ste tak. Na základe uvedeného odstupujeme od zmluvy o dielo na dodávku a montáž automatických posuvných dverí na uvedenej stavbe.“
Najneskôr e-mailom zo dňa 21.05.2012 o 08:11 hod. (teda v pondelok, t.j. v nasledujúci pracovný deň) J.. K. informoval J.. H. a J.. B. o tom, že potrebné výrobky boli už vyrobené a prebieha ich balenie a expedícia z výroby. Súčasne ich informoval, že cena hotových výrobkov predstavuje sumu vo výške 10.397,38 € bez DPH.
Zo skutkových tvrdení žalobcu, ako aj zo svedeckých výpovedí Ing. K. a p. K. vyplýva, že zástupcovia žalobcu a zástupcovia žalovaného následne absolvovali viacero osobných stretnutí, na ktorých konateľ žalobcu Ing. B. zástupcov žalobcu informoval, že má rozpracovaných viacero projektov, kde bude tieto výrobky možné použiť. Napriek tomu, že žalobcom bolo následne realizovaných viacero zákaziek pre žalovaného (čo preukazujú ďalšie zmluvy o dielo predložené žalobcom), tieto výrobky sa nepodarilo použiť. Keďže sa jednalo o špecifické výrobky, žalobcovi sa do dnešného dňa nepodarilo predmetné výrobky zužitkovať. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel, preto ich súd v súlade s § 151 ods. 1 CSP považuje za nesporné.
Listom zo dňa 15.04.2013 (č.l. 18) žalobca odstúpil od predmetnej zmluvy o dielo z dôvodu, že žalovaný žalobcovi neuhradil zálohu vo výške 1.740,- € (na základe vystavenej zálohovej faktúry). Žalobca zároveň vyzval žalovaného na náhradu škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených na kúpu potrebných výrobkov (rozpracovaná výroba) vo výške 9.703,20 €s DPH a rovnako ho vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.740,35 € (10% z ceny diela).
Listom zo dňa 16.05.2013 označeným ako „Pokus o zmier - výzva“ právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného nielen na zaplatenie zmluvnej pokuty a náhradu skutočnej škody, ale tiež na náhradu ušlého zisku vo výške 7.700,33 €, ktorý by žalobca dosiahol pri riadnom plnení Zmluvy o dielo.
V liste zo dňa 20.05.2013 označenom ako „Odstúpenie od zmluvy - odpoveď“ (č.l. 44) žalovaný uviedol, že dňa 30.04.2012 uzatvoril so žalobcom predmetnú zmluvu o dielo, pričom mu dňa 04.05.2012 a opätovne dňa 11.05.2012 spoločnosť Hornex oznámila, že žalobca nemôže vykonať predmetné dielo, a to aj napriek tomu, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o dielo. Z uvedených dôvodov žalovaný ani neuhradil zálohovú faktúru a dňa 18.05.2012 (teda s pomerne veľkým časovým odstupom) žalobcovi uvedenú skutočnosť oznámil (vyššie uvedeným e-mailom Ing. H.). Žalovaný síce následne v predmetnom liste spochybňuje rozsah rozpracovanosti diela, ako však už súd uviedol vyššie, žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu o rozpracovanosti diela, preto súd uvedené skutkové tvrdenia žalobcu považuje za nesporné (pričom v zmysle § 132 ods. 2 CSP súčasne platí, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy).
Žalovaný síce spochybnil, že mu bola zálohová faktúra doručená, v jeho liste zo dňa 20.05.2013 však vyslovene uviedol, že túto zálohovú faktúru neuhradil len z dôvodu, že mu spoločnosť Hornex oznámila, že žalobca nemôže realizovať predmetné dielo; súd tak tvrdeniam žalovaného neuveril.
21. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 20 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 13 ods. 1 vety druhej Obchodného zákonníka právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
Podľa § 15 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
Podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
Podľa § 345 ods. 1 a 2 a 3 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.
Podľa § 346 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.
Ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.
Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 377 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke dozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť.
Ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo oprávnenej strane nie je správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.
Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
Podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.
Podľa § 385 Obchodného zákonníka ak poškodená strana odstúpila pri porušení zmluvnej povinnosti druhej strany od zmluvy, nemá nárok na náhradu škody, ktorá vznikla tým, že nevyužila včas možnosť uzavrieť náhradnú zmluvu na účel, na ktorý mala slúžiť zmluva, od ktorej poškodená strana odstúpila.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
22. Súd právne posúdil zistený skutkový stav, pričom dospel k záveru, že žalobcom uplatnený žalobný nárok je v časti o zaplatenie 9.703,20 € dôvodný, preto žalobe v tejto časti vyhovel, zatiaľ čo vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
23. Súd sa v prvom rade musel zaoberať predbežnou otázkou, či je predmetná písomná Zmluva o dielo č. B zo dňa 30.04.2012 platná, alebo je naopak absolútne, resp. relatívne neplatným právnym úkonom. Z obchodného registra súd zistil, že v mene žalovaného konajú vždy dvaja konatelia spoločne. Vzhľadom na to, že Zmluvu o dielo podpísal len jeden konateľ žalovaného (Ing. B.), vyhodnotil súd túto zmluvu ako absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom. V zmysle § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 13 ods. 1 a § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka v mene spoločnosti s ručením obmedzeným koná jeden alebo viac konateľov, pričom ak je konateľov viac, je oprávnený v mene spoločnosti konať každý z nich samostatne, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak. V prípade žalovaného konajú jeho menom vždy dvaja konatelia spoločne. Ak nebol dodržaný tento spôsob konania menom žalovaného, ktorý je zapísaný v obchodnom registri, nejedná sa o konanie žalovaného a žalovaný takýmto písomným právnym úkonom nemôže byť zaviazaný. Žalovaný teda nekonal riadne svojím štatutárnym orgánom a predmetná Zmluva o dielo je preto pre rozpor so zákonom absolútne neplatná (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/42/2007 zo dňa 31.01.2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo 10/2008 zo dňa 27.01.2010 alebo rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 695/2000 zo dňa 12.06.2001). Pokiaľ žalobca namieta, že neplatnosť zmluvy o dielo spôsobil žalovaný, súd uvádza, že dôsledky absolútnej neplatnosti zmluvy nie sú závislé na tom, kto neplatnosť zavinil, nie je potrebné sa ich dovolávať, ale naopak nastávajú priamo zo zákona a s účinkami od začiatku.
24. Vzhľadom na uvedené musel súd ďalej ustáliť, či medzi sporovými stranami nebola uzavretá zmluva o dielo v inej forme, t. j. ústne alebo konkludentne. Zo zisteného skutkového stavu podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že medzi stranami došlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy o dielo. Svedčí o tom nielen následné správanie strán, ale aj listinné dôkazy predložené žalobcom a výpovede svedkov. J.. H. ako obchodný riaditeľ žalovaného oslovil J.. K. ako povereného zamestnanca žalobcu a požiadal ho o vypracovanie cenovej ponuky. Po vypracovaní cenovej ponuky a textu Zmluvy o dielo a Obchodných podmienok Ing. H. a Ing. B. akceptovali tieto podmienky, čo Ing. B. ako konateľ žalovaného potvrdil nielen svojím podpisom Zmluvy o dielo a Obchodných podmienok, ale aj ďalším správaním. Po podpise predmetných dokumentov Ing. H. (a pravdepodobne aj Ing. B.) ďalej komunikovali so zamestnancami žalobcu, keď od nich požadovali rôzne podklady (potrebné na kolaudáciu stavby). Až následne, keď im generálny dodávateľ stavby (ZIPP) prostredníctvom svojho subdodávateľa (Hornex) oznámil, že žalobca nemôže predmetné dielo dodať, začal žalovaný „hľadať“ spôsob, ktorým by ukončil zmluvu konkludentne uzavretú so žalobcom. Aj z následných vyjadrení žalovaného (e-mailová komunikácia, Odpoveď na odstúpenie od zmluvy) však vyplýva, že žalovaný nenamietal existenciu zmluvy o dielo a naopak túto sa snažil ukončiť odstúpením od zmluvy. Až v rámci súdneho konania začal žalovaný špekulatívne (s cieľom vyhnúť sa svojim povinnostiam) spochybňovať existenciu zmluvy o dielo.
25. V tejto súvislosti súd podotýka, že právnickú osobu nezaväzuje len konanie jej štatutárneho orgánu, ale v zmysle § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 15 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka za ňu môžu konať aj jej pracovníci alebo členovia, ak je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé, resp. ak boli pri prevádzkovaní podniku poverení určitou činnosťou. Právnická osoba je viazaná aj v prípade prekročenia rozsahu poverenia týmito poverenými osobami, a to v prípade, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Je nepochybné, že konanie J.. B. ako konateľa žalovaného a J.. H. ako obchodného riaditeľa žalovaného zaväzovalo žalovaného, keďže sa jednalo o činnosti, ktoré patria do predmetu podnikania žalované a takisto sa jednalo o činnosti obvyklé pre pracovné zaradenie menovaných, resp. pre ich poverenie v rámci prevádzkovania podniku. Ak by aj tomu tak nebolo, nemohol žalobca o prípadnom prekročení rozsahu poverenia (aj vzhľadom na prax zavedenú medzi stranami) vedieť. V neposlednom rade sú obaja konatelia žalovaného povinní konať s odbornou starostlivosťou a aktívne sa zaujímať o prevádzkovanie podniku žalovaného. Druhý konateľ žalovaného by teda musel aktívne namietať existenciu konkludentnej zmluvy o dielo; pokiaľ tak neurobil, vychádza súd z toho, že s tým taktiež konkludentne súhlasil.
26. Čo sa týka obsahu zmluvy o dielo, súd vychádzal z textu Zmluvy o dielo, Obchodných podmienok žalobcu a z Cenovej ponuky žalobcu. Tieto dokumenty boli predložené zástupcom žalovaného, ktorí ich odsúhlasili, čo Ing. B. potvrdil podpisom na týchto dokumentoch. Obe zmluvné strany následne konali v intenciách týchto zmluvných dokumentov, čím ich konkludentným spôsobom učinili súčasťou uzatvorenej zmluvy o dielo.
27. Následne súd zisťoval, akým úkonom a k akému momentu došlo ku zrušeniu zmluvy o dielo. V poradí prvým prejavom vôle smerujúcim k zrušeniu zmluvy (odstúpeniu od tejto zmluvy) bol e-mail zo dňa 18.05.2012 od J.. H. adresovaný J.. K.. Tento prejav vôle však nemal žiadne právne účinky, keďže v prípade žalovaného v tom čase neboli dané žiadne zmluvné alebo zákonné dôvody na odstúpenie od zmluvy o dielo. V poradí druhým prejavom vôle odstúpiť od zmluvy o dielo bolo písomné Odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa 15.04.2013, ktoré adresoval žalobca žalovanému. Toto odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalovanému dňa 22.04.2013. Žalobca od zmluvy o dielo odstúpil z dôvodu, že žalovaný nezaplatil zálohu za dielo, čo bolo v zmysle zmluvy podstatným porušením zmluvy. Žalobca od zmluvy o dielo odstúpil tiež z toho dôvodu (podľa obsahu písomného odstúpenia od zmluvy), že mu žalovaný odmietol poskytnúť súčinnosť pri zhotovovaní diela, čo je možné považovať za podstatné porušenie zmluvy v zmysle § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca však od zmluvy odstúpil až v apríli 2013, teda po takmer roku od podstatného porušenia zmluvy, čo nie je možné považovať za odstúpenie od zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedel. V zmysle § 345 ods. 3 Obchodného zákonníka tak bolo potrebné tento úkon a jeho účinky vyhodnocovať podľa ustanovení o odstúpení od zmluvy pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti. Vzhľadom na to, že žalovaný ešte pred odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu v ich vzájomnej e-mailovej komunikácii uviedol, že svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o dielo nesplní, nastali v zmysle § 346 ods. 2 Obchodného zákonníka účinky odstúpenia od zmluvy doručením písomného odstúpenia od zmluvy žalovanému (dňa 22.04.2013).
28. V zmysle § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy. Žalobca svoj žalobný nárok rozdelil na tri sumy: zmluvnú pokutu vo výške 1.740,- €, náhradu skutočnej škody vo výške 9.703,20 € a náhradu ušlého zisku vo výške 7.700,33 €.
29. Čo sa týka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.740,- € súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol, pretože v súlade s § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ktorý sa primerane použije aj na obchodné záväzky) musí byť zmluvná pokuta dojednaná písomne, pričom nedodržanie zákonnej písomnej formy spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
30. Odstúpenie od zmluvy sa v zmysle § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka nedotýka nároku na náhradu škody. Pokiaľ teda došlo ešte pred odstúpením od zmluvy k porušeniu (zmluvnej) povinnosti, v dôsledku ktorej došlo ku vzniku škody, neskoršie odstúpenie od zmluvy zo strany poškodeného nemá vplyv na jeho nárok na náhradu škody.
31. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v obchodnoprávnych vzťahoch je porušenie (zmluvnej) povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Zodpovednosť za škodu podľa Obchodného zákonníka je objektívnou zodpovednosťou, zavinenie sa nevyžaduje. Škodca sa môže od svojej zodpovednosti oslobodiť, pokiaľ preukáže, že došlo ku vzniku okolností vylučujúcich jeho zodpovednosť (§ 374 ods. 1 Obchodného zákonníka). Nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočná škoda je v peniazoch vyjadriteľná majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, teda v jeho poškodení, zničení alebo strate. Ušlý zisk je v peniazoch vyjadriteľná majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré bolo možné - nebyť vzniku škody - odôvodnene očakávať.
32. Žalobu v časti nároku na zaplatenie ušlého zisku vo výške 7.700,33 € súd zamietol z dôvodu, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik a predovšetkým výšku ušlého zisku, čo je jedna z podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Obchodný zákonník umožňuje poškodenému uplatňovať si náhradu „skutočného“ ušlého zisku (§ 379 Obchodného zákonníka) alebo náhradu „abstraktného“ ušlého zisku (§ 381 Obchodného zákonníka), teda zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu daného podnikania. Žalobca náhradu abstraktného ušlého zisku nepožadoval, naopak požadoval zaplatenie sumy 7.700,33 € ako zisku, ktorý by žalobca „dosiahol pri riadnom plnení zo Zmluvy o dielo, ak by nedošlo k protiprávnemu konaniu žalovaného, spočívajúceho v odmietnutí plnenia, ako aj neposkytnutím spolupôsobenia na riadne uskutočnenie plnenia zo Zmluvy o dielo“. Žalobca ušlý zisk vyčíslil tak, že od ceny diela vo výške 17.403,53 € (vrátane DPH) odrátal náklady za materiál na zhotovenie diela vo výške 9.703,20 €. Žalobca teda požaduje náhradu skutočného ušlého zisku, ktorého existenciu a výšku však musí preukázať. Prosté odrátanie nákladov vynaložených na kúpu výrobkov (potrebných na vykonanie diela) od dohodnutej ceny diela v takomto prípade nie je dostačujúce. Vzhľadom na povahu predmetného diela je nepochybné, že uvedené náklady by neboli jedinými nákladmi, ktoré by žalobcovi v súvislosti s vykonaním diela vznikli, vznik a výšku ďalších nákladov ale žalobca vo svojej žalobe vôbec nereflektoval. Žalobca tiež žiadnym spôsobom nepreukazoval, či v období, ktoré sa mu v dôsledku odstúpenia od zmluvy „uvoľnilo“, využil včas možnosť uzavrieť náhradnú zmluvu v zmysle § 385 Obchodného zákonníka, ktorá by jeho ušlý zisk prinajmenšom čiastočne vykompenzovala. Žalobca do ušlého zisku zarátal aj daň z pridanej hodnoty, náhrada škody (a teda aj ušlý zisk) však nie je predmetom dane z pridanej hodnoty, preto DPH do ušlého zisku nemala byť započítaná. Z uvedených dôvodov súd žalobu v tejto časti zamietol.
33. V časti žaloby o náhradu škody vo výške 9.703,20 € súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu v tejto časti je dôvodný, preto žalobe v tejto časti vyhovel. Žalobca súdu preukázal porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného, vznik a výšku škody, ako aj existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody. Podľa názoru súdu tiež nebol daný žiaden liberačný dôvod vylučujúci zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu, žalovaný ostatne existenciu liberačného dôvodu ani netvrdil.
So zisteného skutkového stavu vyplýva, že zmluva o dielo bola uzavretá dňa 30.04.2012. Už v e-maile zo dňa 27.04.2012 Ing. K. uvádza, že výrobky na zhotovenie časti diela (č. T301) je potrebné zadať do výroby už začiatkom budúceho týždňa, teda v týždni od 30.04.2012, keďže táto časť diela mala byť dodaná už v termíne 23.05.2012-25.05.2012. Je pravda, že druhá časť diela (č. T101) mala byť dodaná až 20.06.2012-30.06.2012, žiadne ustanovenie zákona ani zmluvy však žalobcovi nebránilo vyrobiť, resp. dať vyrobiť a kúpiť všetky výrobky spolu v tom istom čase. Navyše v prípade druhej časti diela (č. T101) sa jednalo o menšiu dodávku (v rozsahu 3.388,42 €), z ktorej polovica predstavovala montáž a demontáž jestvujúcich automatických posuvných dverí (v rozsahu 1.536,- €) a polovica dodávku 1 ks dverí (v rozsahu 1.852,42 €). Prvá časť diela (č. T301) spočívajúca v dodávke 6 ks dverí (v rozsahu 11.114,52 €) mala byť dodaná už v termíne 23.05.2012-25.05.2012. Rozpracovanosť dodávky potvrdili taktiež obaja svedkovia navrhnutí žalobcom, naopak žalovaný uvedené skutkové tvrdenia žalobcu relevantným spôsobom nepoprel, súd teda takto zistený skutkový stav považuje za preukázaný. Podľa názoru táto skutočnosť vyplýva aj z povahy veci, keďže sa jednalo o výrobky, ktorých výroba nejaký čas trvá, žalobca teda nemohol (pokiaľ chcel dodať dielo načas) s ich výrobou začať až po 18.05.2012, kedy mu podľa svojich vlastných tvrdení žalovaný oznámil, že žalobca predmetné dielo nemôže realizovať (19.05.2012-20.05.2012 bol víkend a časť diela č. T301 mala byť dodaná v termíne 23.05.2012-25.05.2012).
Pokiaľ sa žalovaný bráni tvrdením, že v Zmluve o dielo bolo dohodnuté, že termín dodania sa posúva o toľko, o koľko sa objednávateľ (žalovaný) omešká so zaplatením zálohy, súd uvádza, že toto ustanovenie Zmluvy o dielo (resp. Obchodných podmienok) slúžilo na ochranu zhotoviteľa (žalobcu) a nebránilo mu v tom, aby napriek nezaplateniu zálohy nezačal s vykonávaním diela; teda bolo jeho právom, ktoré mohol, ale aj nemusel využiť.
Žalovaný teda porušil svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť zálohu a poskytnúť žalobcovi súčinnosť pri vykonávaní diela. Žalovaný tiež porušil svoju prevenčnú povinnosť (v zmysle § 377 ods. 1 Obchodného zákonníka) bez zbytočného odkladu oznámiť žalobcovi, že vykonaniu diela zo strany žalobcu bráni prekážka, a o jej dôsledkoch. Žalovaný totiž o tejto prekážke vedel už 04.05.2012 (ako uvádza vo svojej odpovedi na odstúpenie od zmluvy), žalobcu však informoval až e-mailom zo dňa 18.05.2012 (resp. podľa žalobcu už dňa 17.05.2012 telefonicky), teda tesne pred dodaním diela. Žalovaný tak zodpovedá za škodu, ktorú porušením týchto svojich povinností žalobcovi spôsobil.
Žalobca (na rozdiel od žalovaného) bez zbytočného odkladu informoval žalovaného dňa 21.05.2012 (teda v nasledujúci pracovný deň), že výrobky potrebné na vykonanie diela sú už vyrobené, a informoval žalovaného o ich cene. Žalobca sa následne snažil predmetné výrobky použiť v iných dielach, a to aj na základe prísľubu žalovaného, že tieto výrobky bude možné použiť na iných dielach, na ktorých žalovaný pracoval, avšak bez úspechu, preto má uvedené výrobky do dnešného dňa vo svojom sklade. Žalobca teda postupoval v súlade so svojou prevenčnou povinnosťou urobiť opatrenia na odvrátenie alebo zmiernenie škody (§ 384 ods. 1 Obchodného zákonníka) a snažiť sa o uzavretie náhradnej zmluvy na účel, na ktorý mala slúžiť pôvodná zmluva (§ 385 Obchodného zákonníka).
Žalobca súdu preukázal, že za uvedené výrobky svojmu dodávateľovi zaplatil sumu vo výške 9.703,20 € s DPH, a to dňa 15.07.2013. Táto suma zaplatená žalobcom svojmu dodávateľovi zároveň predstavuje skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s porušením vyššie uvedených povinností zo strany žalovaného. To, že dodávateľ žalobcu vystavil faktúru za vyrobené výrobky až dňa 28.03.2013, nie je pre vec samu relevantné; jednalo sa o dohodu medzi žalobcom a jeho dodávateľom, podstatné je, že žalobca za tieto výrobky naozaj predmetnú cenu zaplatil, a to dňa 15.07.2013. Až týmto okamihom však došlo ku vzniku škody, čo má význam pre omeškanie žalovaného so zaplatením náhrady škody a nároky z toho vyplývajúce (pozri ďalej).
34. Žalobca už vo svojom Odstúpení od zmluvy zo dňa 15.04.2013 žalovaného vyzval na zaplatenie sumy vo výške 9.703,20 €. Keďže však žalobca za predmetné výrobky zaplatil až dňa 15.07.2013, až týmto dňom došlo ku vzniku škody a až týmto dňom sa žalovaný mohol dostať do omeškania so splnením tohto svojho peňažného záväzku. Preto aj úroky z omeškania je v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka možné priznať až odo dňa 15.07.2013.
Keďže výška úrokov z omeškania nebola medzi stranami dohodnutá, má žalobca v súlade s § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v sadzbe stanovenej Nariadením vlády č. 21/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov. V zmysle § 1 ods. 1 tohto nariadenia (v znení účinnom do 31.12.2014) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Základná úroková sadzba ECB bola k 15.07.2013 vo výške 0,50 % ročne, preto by mal žalobca nárok na úroky z omeškania vo výške 9,50 % ročne. Keďže však žalobca požadoval úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne, priznal mu súd úroky z omeškania v tejto výške.
Súd tak žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9.703,20 € od 15.07.2013 do zaplatenia.
35. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože ich úspech vo veci bol takmer rovnaký. Žalobca sa v spore domáhal zaplatenia sumy vo výške 19.143,88 €, pričom súd mu vyhovel v časti o zaplatenie sumy vo výške 9.703,20 €, čo predstavuje úspech vo veci 50,69 %. Žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie sumy vo výške 9.440,68 €, čo predstavuje úspech žalovaného vo veci 49,31 %, čo je len nepatrný rozdiel oproti žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP):
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.