Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Csp/6/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanej: K.. U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, 841 05 Bratislava, občan SR, o zaplatenie 429,03 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 350,- Eur spolu s úrokom vo výške 26,47 Eur a úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 350,- Eur od 01.01.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 75,50%.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca s žalobou zo dňa 13.01.2017, doručenou súdu 16.01.2017, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 429,03 Eur spolu s úrokom vo výške 103,54 Eur, úrokom z omeškania vo výške 19,50% ročne zo sumy 350,- Eur od 01.01.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 480,01 Eur od 01.01.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca na základe žiadosti žalovanej vystavil žalovanej Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 004036828R zo dňa 17.01.2011, ktorým došlo k uzatvoreniu Zmluvy o povolenom prečerpaní č. 004036828R v zmysle čl. I bodu 2 obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu. Na základe zmluvy o prečerpaní poskytol žalobca žalovanej povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 350,- Eur formou úveru. Úver mohol byť čerpaný od 17.01.2011. Zmluvné strany sa dohodli, že výška úrokovej sadzby je dohodnutá vo výške 16,90 % ročne a výška úroku z omeškania 9% ročne. Žalovaná bola povinná zabezpečiť k poslednému dňu kalendárneho mesiaca na bežnom účte dostatok finančných prostriedkov na úhradu mesačných úrokov a úrokov z omeškania. Žalovaná nedodržala dohodnuté zmluvné podmienky, v dôsledku čoho žalobca pristúpil dňa 30.06.2015 k zosplatneniu úveru. Ku dňu 31.12.2016 evidoval žalobca voči žalovanej pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o prečerpaní spolu vo výške 532,57 Eur, ktorú predstavuje istina vo výške 350,- Eur, úrok vo výške 26,47 Eur vyčíslený ku dňu 30.06.2015, úrok vo výške 103,54 Eur za obdobie od 01.07.2015 do 31.12.2016, úrok z omeškania vo výške 52,56 Eur vyčíslený ku dňu 31.12.2016.

2. Súd doručil žalovanej žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k podanej žalobe dňa 20.04.2017. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) CSP, nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.

4. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.07.2017 (§ 219 ods. 3 v spojení s § 300 .

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 004036828R zo dňa 17.01.2011, obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu, poslednou výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 30.04.2015, doručenku na č.l. 16, oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 02.08.2016, prehľadom splácania úveru na č.l. 18, úrokovými sadzbami na č.l. 19 a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 17.01.2011 zmluvu o povolenom prečerpaní č. 004036828R k bežnému účtu, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania na bežnom účte s maximálnym debetným rámcom vo výške 350,- Eur. Uvedené prostriedky žalovaná skutočne čerpala, pričom túto skutočnosť žalovaná v priebehu konania nepoprela. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nesplácala poskytnutý úver riadne a včas, žalobca vyzval žalovanú poslednou výzvou zo dňa 30.04.2015 na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 359,75 Eur pod hrozbou vyhlásenia splatnosti úveru. Nakoľko žalovaná dlžnú sumu žalobcovi nezaplatila ani po poslednej výzve, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru listom zo dňa 02.08.2016, pričom úver zosplatnil ku dňu 30.06.2015 a zároveň vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 488,15 Eur. Žalovaná na výzvu nereagovala a žalobcovi dlžnú sumu neuhradila.

7. Podľa § 708 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

8. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

17. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom

19. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Podľa § 10c nariadenia č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

24. Účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 v spojení s § 2 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca poskytol žalovanej úver v rámci svojho podnikania a zároveň žalovaná nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

25. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca na základe oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 004036828R zo dňa 17.01.2011 poskytol žalovanej finančné prostriedky formou povoleného prečerpania bežného účtu s úrokovou sadzbou 16,90% ročne vo výške 350,- Eur. Žalovaná sa zaviazala zabezpečiť na svojom účte k poslednému dňu kalendárneho mesiaca dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na úhradu mesačných splátok úrokov vrátane úrokov z omeškania. Nakoľko si žalovaná neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas, žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 359,75 Eur listom zo dňa 30.04.2015. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nezaplatila dlžnú sumu ani po poslednej výzve zo dňa 30.04.2015, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru listom zo dňa 02.08.2016, pričom úver zosplatnil ku dňu 30.06.2015. Žalobca si v konaní uplatnil sumu vo výške 532,57 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo

výške 350,- Eur, úroku vo výške 26,47 Eur vyčísleného ku dňu 30.06.2015, úroku vo výške 103,54 Eur za obdobie od 01.07.2015 do 31.12.2016 a úroku z omeškania vo výške 52,56 Eur vyčísleného ku dňu 31.12.2016.

26. Keďže žalovaná dlžnú sumu žalobcovi napriek opakovaným výzvam nezaplatila, súd žalobe žalobcu v časti sumy 376,47 Eur vyhovel. Táto suma pozostáva z nezaplatenej istiny ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 350,- Eur a nezaplateného úroku z úveru ku dňu zosplatnenia úveru 30.06.2015 vo výške 26,47 Eur.

27. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené úroky vo výške 19,50% zo sumy 350,- Eur od 01.01.2017 do zaplatenia a úroky z úveru vo výške 103,54 Eur (vyčíslené za obdobie od 01.07.2015 do 31.12.2016), tieto súd nepovažoval za dôvodné a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.06.2015, sp. zn. 6Co/190/2014, podľa ktorého splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, dispozície s ktorými sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok.

28. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto podstatnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce ku skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd by týmto podporoval stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov.

29. Uvedenou úvahou sa súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že ak jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave,

je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

30. Súd nemohol vyhovieť ani žalobe v časti žalovanej sumy 52,56 Eur predstavujúcu nezaplatené úroky z omeškania, ktoré boli počítané z nedoplatkov na splátkach istiny a riadneho úroku. Požadovať úroky z omeškania (ktoré v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka predstavujú príslušenstvo pohľadávky) z úrokov nemá oporu v zákone (Občianskom ani Obchodnom zákonníku). Obchodný ani Občiansky zákonník totiž neustanovujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa, že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny a následne tak právo veriteľa požadovať, aby dlžník pre prípad omeškania s platením takto zvýšenej istiny platil aj úroky z omeškania. Žalobca však neuzatvoril so žalovanou takúto dohodu. Článok III bod 3 obchodných podmienok nie je takouto dohodou, preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Aj keby žalobca so žalovanou takúto dohodu uzatvoril, súd by ju vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi ním a žalovanou považoval za neprípustné odchýlenie sa od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonník).

31. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 8 % zo sumy 350,- Eur od 01.01.2017 až do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania od 01.01.2017 teda ku dňu, ako si žalobca uplatnil v žalobe, hoci si žalobca uplatnil v žalobe vyčíslený úrok z omeškania vo výške 52,56, ktorý však súd zamietol (bod 30 odôvodnenia rozsudku), pričom z uplatneného úroku z omeškania súdu nebolo zrejmé, ku ktorému dňu presne sa žalovaná dostala do omeškania, teda od ktorého dňa žalobca rátal predmetný vyčíslený úrok. Táto skutočnosť súdu nevyplývala ani z podanej žaloby a z priložených listín. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0 % + 8 percentuálnych bodov (keďže záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanou vznikol pred 01.02.2013). Pokiaľ si žalobca v žalobe uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne, súd takémuto žalobnému návrhu nemohol v celom rozsahu vyhovieť, nakoľko v časti úrokov z omeškania vo výške 0,5% ročne uplatnený úrok prevyšoval zákonný úrok z omeškania v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., keďže v čase omeškania žalovanej (od 01.01.2017) bola úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0%. Súd preto priznal žalobcovi len zákonný úrok z omeškania vo výške 8% ročne a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Rovnako súd zamietol žalobu aj v časti uplatnených úrokov z omeškania zo sumy prevyšujúcej istinu 350,- Eur (keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania zo sumy 480,01 Eur), pričom v tomto smere súd opätovne poukazuje na bod 30 odôvodnenia tohto rozsudku, teda že v zmysle Občianskeho zákonníka nie je prípustné uplatňovanie úrokov z omeškania, ako príslušenstva pohľadávky, z vyčíslených úrokov z úveru tak, ako to žiada žalobca.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť mu sumu 429,03 Eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 376,47 Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 87,75 % (376,47 Eur z 429,03 Eur). Úspech žalovanej v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 12,25 % (52,56 Eur z 429,03 Eur). Odrátaním úspechu žalovanej od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalobcu v pomere 75,50 %. Súd preto žalobcovi, ktorý bol v konaní čiastočne úspešný, priznal náhradu trov konania v rozsahu 75,50%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 .

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.