Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/81/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci odsúdeného P. S., nar. XX. Z. XXXX v Z., trvalé bydlisko Q., T. XXXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 14. januára 2022, č. k. -35, na neverejnom zasadnutí konanom 31. mája 2022 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného P. S. z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením zo 14. januára 2022, č. k. -35, podľa , (ďalej len Tr. zák.) s poukazom na zamietol žiadosť odsúdeného P. S. (ďalej len odsúdený) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Senica z 11. januára 2021, sp. zn. , vo výmere 3 roky, ktorý vykonáva v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. 2. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku, teda vykonal potrebnú časť z uloženého trestu a splnil aj prvú materiálnu podmienku, že svojim správaním preukázal vo výkone trestu polepšenie, avšak nesplnil druhú materiálnu podmienku, keďže od neho nemožno očakávať, že by na slobode viedol riadny život. 3. Tento záver okresný súd odôvodnil primárne poukazom na nesplnenie druhej materiálnej podmienky, teda že nemožno očakávať, že by odsúdený v prípade podmienečného prepustenia viedol riadny život na slobode. K tomuto záveru okresný súd dospel s poukazom na trestnú minulosť odsúdeného, jeho 11 záznamov v registri trestov a povahu trestných činov, za ktoré bol odsúdený. Napriek tomu, že odsúdený v prostredí ústavu na výkon trestu odňatia slobody preukazuje svojím správaním polepšenie, jeho zjavné kriminálne sklony počas pobytu na slobode neumožňujú súdu dospieť k záveru, že od neho možno očakávať vedenie riadneho života. Ďalej okresný súd skonštatoval, že odsúdený si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadne ponaučenie, ktoré by ho motivovalo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal páchania trestnej činnosti a aby viedol riadny život. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života podľa názoru súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania, t. j. že nebude páchať protispoločenskú činnosť a bude viesť život v súlade so spoločenskými záujmami. Vzhľadom na uvedené mal okresný súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je aktuálne možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. 4. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátorka vzdala práva na podanie sťažnosti, no odsúdený voči uzneseniu zahlásil sťažnosť. 5. Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil prostredníctvom obhajcu Mgr. Štefana Slováčika v písomnom podaní doručenom okresnému súdu 15. marca 2022.

6. V sťažnosti obhajca uviedol, že konajúci súd sa kriticky zaoberal iba dôkazmi, ktoré svedčia v neprospech odsúdeného a nezaoberal sa dôkazmi a skutočnosťami, ktoré preukazujú jeho snahu polepšiť sa, že má kritický postoj k trestnej činnosť a má záujem viesť riadny život. Okresný súd sa podľa neho nezaoberal ani samotným obsahom vyjadrení zástupcu ústavu, ktorý jednoznačne vyslovil, že nemá pochybnosti o polepšení odsúdeného a jeho názor ostáva nemenný, t. j. že podľa neho spĺňa všetky podmienky na to, aby mohol byť podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a odporúča ho prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody. So závermi okresného súdu, na základe ktorých nesplnil druhú podmienku sa obhajca preto nestotožňuje, naopak vzhľadom na preukázanú snahu o polepšenie a vyjadrenie presvedčenia, že samotný počet odsúdení v minulosti nemôže byť u neho dôvodom, že sa tentoraz už skutočne polepší, obhajca konštatuje, že argumenty okresného súdu nie sú správne. Taktiež je toho názoru, že okresný súd nesprávne posudzoval druhú materiálnu podmienku, pretože jej nesplnenie zdôvodnil výlučne jeho predchádzajúcimi odsúdeniami. V tomto smere obhajca poukázal na to, že okolnosť, že páchateľ bol už viackrát odsúdený s podmienečným odkladom, sama o sebe nemôže byť dôvodom na zamietnutie jeho žiadosti o podmienečné prepustenie. Prognózu jeho polepšenia môže oveľa kvalifikovanejšie posúdiť zástupca ústavu na základe každodenných kontaktov s ním a jeho správaním, ako niekto ,,od stola“. Považuje za dôležité aj to, do akého prostredia sa má na slobode vrátiť a či to prostredie bude prajné jeho polepšeniu a vytvorí mu podmienky, aby už nikdy neskĺzol na ,,šikmú plochu“. Taktiež sa nestotožňuje s argumentom okresného súdu, že odsúdený nemal pred výkonom trestu odňatia slobody zamestnanie, takýto argument je neakceptovateľný z pohľadu budúceho potenciálneho zamestnania, nakoľko bude v jeho najlepšom záujme okamžite si nájsť zamestnanie. Záverom uviedol, že podľa jeho názoru môže byť odsúdenému zverená dôvera spoločnosti, že aj bez výkonu trestu odňatia slobody, trest, ktorý mu bol uložený, splní svoj účel. 7. V ďalšej časti sťažnosti obhajca uviedol, že ak odsúdenému bude nariadená skúšobná doba, bude sa počas nej pravidelne dostavovať k výkonu probačného dohľadu a spolupracovať s probačným a mediačným úradníkom, bude sa snažiť viesť riadny život. Momentálne situácia počas výkonu trestu odňatia slobody je veľmi zložitá na udržanie vzťahov s družkou a maloletými deťmi, chcel by svoju trestnú minulosť zanechať a ďalej pokračovať životom riadneho občana a otca rodiny. Odsúdený sľubuje, že bude viesť usporiadaný život, nakoľko samotné odsúdenie mu dalo dostatočnú nápravu a uvedomenie nad vlastným správaním. Poukazuje na fakt, že výkonom trestu odňatia slobody bude značne obmedzená, ak nie úplne znemožnená jeho možnosť pracovať a prácou si zarábať na živobytie a prispievať na živobytie jeho rodiny. Obhajca dodal, že odsúdený má kritický postoj k svojej trestnej činnosti a sľubuje, že nebude páchať trestnú činnosť. 8. Vzhľadom na vyššie uvedené obhajca v konečnom návrhu žiadal, aby sťažnostný súd sťažnosti odsúdeného v celom rozsahu vyhovel. 9. Prokurátor sa k písomne zdôvodnenej sťažnosti odsúdeného ku dňu konania neverejného zasadnutia nevyjadril. 10. Okresný súd predložil spisový materiál Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného dňa 26. apríla 2022. 11. Podľa , pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná. Podľa , o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne. O podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osoby odsúdenej za zločin po výkone jeho polovice súd rozhoduje len na návrh riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva. Ak podmienečné prepustenie navrhne riaditeľ ústavu na výkon väzby alebo riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest, alebo sa k takému návrhu pripojí, môže

rozhodnutie o tom, že odsúdený sa podmienečne prepúšťa, urobiť so súhlasom prokurátora aj predseda senátu. O návrhu podľa odsekov 1 až 3 rozhodne súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia. 12. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa , preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. 13. Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, odsúdený mu žiadne pochybenia nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom žiadne chyby nezistil. Okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy pre objektívne a zákonné rozhodnutie, pričom dodržal všetky ust. viažuce sa k priebehu verejného zasadnutia. Vyhlásené rozhodnutie následne v zákonom stanovenej lehote vypracoval a doručil stranám trestného konania do vlastných rúk. 14. Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. 15. Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ust. Tr. zák., okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený túto podmienku splnil. Aj podľa názoru krajského súdu odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, čo je zjavné z jeho hodnotenia vypracovaného , na ktoré poukázal okresný súd a jeho obsah podrobne rozviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia. 16. Avšak na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí v zmysle ust. Tr. zák. spĺňať aj druhú materiálnu podmienku a síce, že je od neho možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. A pokiaľ ide o túto druhú materiálnu podmienku, tu sa krajský súd plne stotožnil s názorom okresného súdu, že od odsúdeného nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V tomto smere poukazuje krajský súd na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré si v celom rozsahu osvojuje. Súčasne krajský súd pripomína, že v konaní o sťažnosti, ktoré je dvoj-inštančné platí, že rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria vzájomnú jednotu, z ktorého dôvodu je nadbytočné vecne správne argumenty súdu prvého stupňa opakovať v druhostupňovom rozhodnutí. 17. Správne tiež okresný súd poukázal na to, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, na ktoré súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti aj na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Pritom posúdenie otázky možnej recidívy je vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto miery sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí predchádzajúci spôsob života odsúdeného i jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Tieto objektívne kritéria okresný súd správne u odsúdeného zhodnotil. 18. Podstatná pre negatívne rozhodnutie o žiadosti odsúdeného je jeho trestná minulosť (bol jedenásťkrát odsúdený prevažne za majetkovú trestnú činnosť), ktorá jasne indikuje jeho sklony k páchaniu tejto trestnej činnosti. Je teda zrejmé, že dosiaľ vykonané podmienečné tresty odňatia slobody neplnia svoj účel, preto niet dôvodu sa racionálne domnievať, že by práve výkonom doterajšej časti trestu odňatia slobody došlo k jeho prevýchove v žiadúcej miere. 19. K sťažnostnej námietke odsúdeného, že samotný počet odsúdení v minulosti nemôže byť dôvodom, že sa tentokrát skutočne nepolepší, k tomu krajský súd uvádza, že páchanie trestnej činnosti nie je u odsúdeného len jednorazovým vybočením zo spôsobu jeho života, ale ide o spôsob života, čo vzbudzuje vážne a dôvodné pochybnosti o tom, či možno od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V jeho prípade teda prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. 20. Odsúdený v sťažnosti uviedol, že samotná skutočnosť, že páchateľ bol už viackrát odsúdený s podmienečným odkladom nemôže byť dôvodom na zamietnutie žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. K uvedenému krajský súd uvádza, že nie okresný súd, ale sám odsúdený bol strojcom svojho života, nie okresný súd, ale odsúdený páchal trestnú činnosť. Pokiaľ teda okresný súd po vykonaní verejného zasadnutia dospel k záveru, že v prípade odsúdeného nie je možné jeho návrhu vyhovieť, vychádzal tak zo skutočností, ktoré mohol ovplyvniť výlučne sám odsúdený. Krajský súd na tomto mieste uvádza, že samotná skutočnosť, že odsúdenému boli doposiaľ ukladané tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom ich výkonu /resp. alternatívne tresty/ automaticky neznamená, že návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie bude, či dokonca musí byť vyhovené.

Práve v prípadoch, akým je prípad aj odsúdeného, súdy musia náležite vyhodnotiť splnenie všetkých podmienok, ktoré je povinný splniť každý odsúdený, pokiaľ jeho návrhu na podmienečné prepustenie má byť vyhovené. Pokiaľ opakované odsúdenia s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody v konkrétnom prípade k náprave odsúdeného neviedli, pretože tento trestnú činnosť pácha opakovane, potom v konkrétnom prípade súd môže dospieť aj k takému záveru, že odsúdený nedáva záruku riadneho vedenia života po jeho podmienečnom prepustení, a teda nespĺňa druhú materiálnu podmienku, a to aj napriek tomu, že je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát. 21. Pokiaľ v sťažnosti odsúdený poukazoval na to, že riaditeľ ústavu ho odporučil podmienečne prepustiť, k tomu krajský súd uvádza, že stanovisko riaditeľa má pre súd len odporúčací charakter, konečné posúdenie splnenia zákonných podmienok na podmienečné prepustenie je vždy na úvahe súdu. Pokiaľ odsúdený v sťažnosti akcentoval, že po prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody má zabezpečené bývanie, chce sa zamestnať a bude sa starať o svoju rodinu, tieto tvrdenia nie sú podľa názoru krajského súdu dostatočne spôsobilé rozptýliť obavu z toho, že by v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu pokračoval v trestnej činnosti, lebo jeho sklony k páchaniu majetkovej trestnej činnosti sú zjavné. Pokiaľ ide o možné negatívne dopady na rodinu odsúdeného, na tieto mal myslieť skôr, ako sa trestnej činnosti dopustil. Aktuálne niet racionálneho dôvodu sa domnievať, že tieto odsúdeným akcentované faktory by u neho do budúcna riziko recidívy výrazne eliminovali. 22. Za daného stavu veci krajský súd v celom rozsahu zdieľa názor okresného súdu, že náprava a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody (ani s nariadenou kontrolou technickými prostriedkami) by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. 23. Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného postupom podľa na neverejnom zasadnutí ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.