Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-2Csp/6/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: B. N., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. J. nad J., prechodne bytom Y. XXXX/X, XXX XX M.-X., V. O., štátna občianka Slovenskej republiky, o zaplatenie 300,63 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.12.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 300,63 eur, úroky vyčíslené ku dňu 16.12.2016 vo výške 654,45 eur, úroky vo výške 17,38 % ročne zo sumy 300,63 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 300,63 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, poplatky vo výške 38,17 eur a nahradiť trovy konania. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 25.07.2008 bola medzi veriteľom Poštová banka, a.s., (ďalej len "banka") a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver, ktorý sa žalovaný zaviazal veriteľovi vrátiť v splátkach s lehotou splatnosti za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru, a preto si banka uplatnila právo požadovať predčasné splatenie úveru. Žalovaný ani napriek výzve banky dlžnú sumu neuhradil. Pohľadávka voči žalovanému bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretou medzi spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o., ako postupcom a spoločnosťou Bencont Investments, s.r.o., ako postupníkom, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretou medzi spoločnosťou Bencont Investments, s.r.o., ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., ako postupníkom. Aktuálnym veriteľom pohľadávky je žalobca a postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené. Pohľadávka bola voči žalovanému uplatňovaná na rozhodcovskom súde, ktorý žalobe vyhovel v celom rozsahu a vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 16.03.2012, sp. zn. W., právoplatným dňa 13.07.2012, vykonateľným dňa 17.07.2012. Dňa 02.03.2015 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá v konaní vedenom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX a po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí poverenia bolo exekučné konanie zastavené. Žalovaný do dnešného dňa svoj dlh nevyrovnal. Dátum predčasnej splatnosti úveru nastal dňa 26.01.2009, žaloba na rozhodcovský súd bola podaná vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, podaním žaloby na rozhodcovský súd prestala plynúť, a to počas vedeného rozhodcovského konania a následne do zastavenia exekučného konania. Účinky zastavenia exekučného konania je potrebné na účely ďalšieho vymáhania pohľadávky v zásade prirovnať k stavu zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o úvere, Obchodné podmienky pre úver (verzia 1/2008), Všeobecné obchodné podmienky, listinu "Aktuálny stav úveru", výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom a zmluvy o postúpení pohľadávok. Okrem toho žalobca označil aj spis Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. XEr/XXX/XXXX, ktorý si súd pripojil.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "C.s.p."). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby a listín predložených so žalobou a to Zmluvy o úvere zo dňa 30.07.2008, Všeobecných obchodných podmienok, Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2008), listiny "Aktuálny stav úveru", výzvy na splatenie úveru s príslušenstvom a zmlúv o postúpení pohľadávok a pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Dňa 30.07.2008 banka so žalovaným uzavrela Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru bankou žalovanému vo výške 331,94 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátil v 11-tich mesačných splátkach vo výške 32,90 eur (ďalej len "predmetná zmluva"). Prvá splátka bola splatná do dňa 25.08.2008, ďalšie splátky splatné k 25. dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru dňa 25.06.2009. Dňa 26.01.2009 vyhotovila banka výzvu adresovanú žalovanému, podľa ktorej žalovaný porušil ustanovenia predmetnej zmluvy podstatným spôsobom a úver sa ku dňu 26.01.2009 stáva predčasne splatným. Banka touto výzvou vyzvala žalovaného na úhradu celej sumy záväzku v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.

6. Žalobou zo dňa 02.09.2010, doručenou na rozhodcovský súd STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. dňa 10.12.2010, podala banka návrh na rozhodcovský súd proti žalovanému na zaplatenie sumy 300,63 eur s príslušenstvom, ktorý nárok odvodzoval z predmetnej zmluvy. Rozhodcovský súd mal za preukázané, že spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464 nadobudla pohľadávku, ktorá je predmetom tohto rozhodcovského konania, a preto pripustil navrhovanú zmenu účastníka rozhodcovského konania na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpil ako žalobca PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464. Predmetný rozhodcovský súd o podanom návrhu rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp. zn. W. zo dňa 16.03.2012, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 13.07.2012 a vykonateľnosť dňa 17.07.2012. Spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., dňa 30.03.2015 v postavení oprávneného podala súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD. návrh na vykonanie exekúcie a menovaný súdny exekútor podal dňa 04.05.2015 na Okresný súd Bánovce nad Bebravou žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti žalovanému v postavení povinného. Tunajší okresný súd uznesením č.k. XEr/XXX/XXXX - XX zo dňa 1. júla 2015 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, nakoľko z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Predložený exekučný titul má povahu nulitného rozhodnutia, a preto nemohol nadobudnúť vykonateľnosť. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.01.2016 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. XCoE/XXX/XXXX - XX zo dňa 2. decembra 2015. Tunajší okresný súd následne uznesením č.k. XEr/XXX/XXXX - XX zo dňa 8. januára 2016 exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.2016.

7. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. postúpila pohľadávku voči žalovanému spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015 postúpila spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., pohľadávku voči žalovanému spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s., teda žalobcovi.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

10. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

11. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

18. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

19. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

20. Súd posúdil predmetnú zmluvu, uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka. Predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné podľa názoru súdu aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný vystupoval v predmetnom zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, čerpaním úveru uspokojoval svoje osobné potreby. Právny predchodca žalobcu je bankou, vystupoval nepochybne v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola bankou pripravená vopred na formulári vrátane znenia pripojených všeobecných obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ a dodávateľ. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať nielen zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka, ale aj podľa Obchodného zákonníka a podľa osobitných predpisov. Súd zdôrazňuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Normy obchodného práva sú použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Primárne sa teda použije špeciálny predpis - zákon o spotrebiteľských úveroch a ak tento určitú otázku neupravuje, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe Občianskeho zákonníka nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadné ďalšie použitie noriem obchodného práva.

21. S účinnosťou od 01.05.2014 bolo do zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedené ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie z úradnej povinnosti (ex offo) bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával. Uvedené ustanovenie bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014 a vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Predmetné ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné ustanovenie bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo.

22. Súd preto z úradnej činnosti (ex offo) skúmal, či pohľadávka žalobcu voči žalovanému nie je premlčaná. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, čo má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Ak uplynula zákonnom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, súd prihliada na premlčanie v súčasnosti ex offo a tak sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Všeobecná premlčacia doba je podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka 4-ročná a podľa § 101 Občianskeho zákonníka je 3-ročná. Z uvedeného je zrejmé, že postavenie spotrebiteľa ako dlžníka je podľa Obchodného zákonníka nevýhodnejšie, pretože musí čeliť dlhšiemu obdobiu neistoty, v ktorom môže veriteľ súdne uplatniť svoj nárok. Právna úprava chrániaca spotrebiteľa preto odôvodňuje aplikáciu ustanovenia, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, a to ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka. I keď

už dlhšiu dobu bola ustálená súdna prax pri posudzovaní právnych vzťahov vyplývajúcich z úverových a podobných zmlúv uzavretých medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa Obchodného zákonníka, bola nejednotná prax súdov pri posudzovaní týchto právnych vzťahov v otázke premlčania. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. v ustanovení § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka pripojila vetu: "Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva". Tento bod citovaného zákona nadobudol účinnosť od 01.04.2015, a dal odpoveď na zjednotenie súdnej praxe v otázke premlčania pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred účinnosťou tejto novely. Z dôvodovej správy k zákonu č. 102/2014 Z.z. vyplýva, že na zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Uvedené teda znamená, že na premlčaciu dobu v spotrebiteľských zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku (§ 101), teda 3- ročnú premlčaciu dobu a takto podľa Občianskeho zákonníka bolo potrebné aj v danej veci posudzovať otázku premlčania, nakoľko aj keď medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, išlo o spotrebiteľskú zmluvu.

23. Predmetná zmluva bola uzatvorená dňa 30.07.2008, pričom pôvodný veriteľ vyhlásil úver za predčasne splatný v celom rozsahu ku dňu 26.01.2009. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia trojročná lehota v tomto prípade vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu začala plynúť odo dňa 27.01.2009 (deň nasledujúci po splatnosti) a uplynula dňa 27.01.2012. Žaloba na tunajší súd bola žalobcom podaná dňa 27.12.2016, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Súd k uvedenému uvádza, že v predmetnej zmluve bola určená konečná splatnosť úveru dňa 25.06.2009, teda aj v prípade nevyhlásenia mimoriadnej predčasnej splatnosti úveru, by uplatnený nárok žalobcu bol v čase podania žaloby premlčaný.

24. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že tomuto konaniu predchádzalo už rozhodcovské a exekučné konanie, ktoré sa proti žalovanému v tej istej veci viedlo a teda po dobu trvania týchto konaní neplynula premlčacia doba, súd sa s týmto názorom nestotožnil. V zmysle ustanovania § 112 Občianskeho zákonníka je nepochybné, že uplatnenie práva na príslušnom (teda aj rozhodcovskom súde) má za následok spočívanie premlčacej doby. Na to, aby prestala plynúť premlčacia doba však treba, aby veriteľ (žalobca) uplatnil svoje právo u príslušného orgánu, no podľa názoru súdu, ani v prípade rozhodcovského ani exekučného konania nebola táto podmienka splnená. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva okrem iného v tom, že jeho právomoc prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Len platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť. Už v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. XEr/ XXX/XXXX bolo ustálené, že rozhodcovská doložka uzavretá medzi zmluvnými stranami, na podklade ktorej veriteľ inicoval voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola individuálne dojednaná, resp. po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, je neprijateľnou (nekalou) podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu je potrebné považovať ju za absolútne neplatnú. Súd sa stotožňuje s názorom exekučného súdu o absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v predmetnej zmluve a má teda za to, že rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. Podmienkou na spočívanie premlčacej doby nie je uplatnenie práva u akéhokoľvek orgánu, ale len u orgánu príslušného, teda takého, ktorý má na takéto konanie a rozhodnutie právomoc. V tomto prípade však žalobca uplatnil právo na rozhodcovskom súde, ktorého rozhodca nemal právomoc vydať rozsudok v dôsledku absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, nejde teda o uplatnenie práva u príslušného orgánu, a tým nie je splnená podmienka uplatnenia práva u príslušného orgánu v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka. Po dobu trvania rozhodcovského konania teda premlčacia doba plynula a nespočívala, a to platí následne aj pre exekučné konanie, ktoré bolo iniciované na podklade nulitného rozhodcovského rozsudku. Konanie na rozhodcovskom súde a exekučné konanie, ktoré predchádzali podaniu žaloby na tunajšom súde, nemali preto podľa názoru súdu žiadne právne účinky na plynutie premlčacej doby pre pohľadávku vyplývajúcu z predmetnej zmluvy.

25. Ako už bolo uvedené, žaloba žalobcu bola podaná na tunajší súd dňa 27.12.2016, teda v čase, keď bol už celý nárok z predmetnej zmluvy premlčaný. Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a teda bol povinný prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi z úradnej povinnosti, na túto skutočnosť prihliadol a dospel k záveru, že z

dôvodu premlčania nároku žalobcu nebolo možné mu uplatnený nárok priznať. Na základe uvedených skutočností súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

26. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. V konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania, ale pretože mu žiadne účelné trovy preukázateľne v tomto konaní nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.